Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/671/2015 z 6. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. decembra 2016, sp. zn. 7Co/671/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1205229969.1 Krajský súd Bratislava | 7Co/671/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1205229969.1 | 2016-12-06 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo Citované ustanovenia: § 20 zákona č. 65/1965 Zb., § 112 zákona č. 65/1965 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/276338ae-5a18-44c8-a85a-d337f297e624 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1205229969.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/671/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205229969
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1205229969.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: J. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom L. XXX, Y., zastúpený: G.. G. L., advokát, Z. X, Z., proti žalovanému: Slovenský
plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, o zaplatenie 426,44 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. marca
2015, č.k. 6C/350/2005-180, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 426,44 eur (12 847 Sk) titulom nevyplateného podielu na hospodárskom
výsledku za rok 2001. Žalobca tento svoj nárok odvodzoval od § 14
Kolektívnej zmluvy uzatvorenej na roky 2001 až 2003 medzi právnym predchodcom žalovaného ako
zamestnávateľom a Plynárenským odborovým zväzom (ďalej len „zmluva“), na základe ktorého mal
zamestnávateľ zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej
mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom roku, s výplatným termínom za mesiac august príslušného roka. O
trovách konania rozhodol tak, že žalobcu zaviazal na ich náhradu vo výške 21,24 eur, titulom zaplateného
súdneho poplatku za odpor, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 20 ods 1, 2, 3, § 111 ods. 1, 2, 3, 4, § 112 ods.
1, 2, 3 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) a vecne nedôvodnosťou
podanej žaloby.
1.3. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení poukázal na Kolektívnu zmluvu uzavretú na roky
2001-2003 medzi Slovenským plynárenským priemyslom, š.p. (ďalej len „SPP“) a odborovými
základnými organizáciami, pôsobiacimi v SPP, dňa 15.11.2000, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.1.2001,
podľa § 14 ktorej zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych
výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP v predchádzajúcom roku. V zmluve je
ďalej uvedené, že konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým predpisom,
vopred prerokovaným s Plynárenským odborovým zväzom (ďalej len „POZ“) a termín vyplatenia je
stanovený vo výplatnom termíne za mesiac august príslušného kalendárneho roka. Uvedená zmluva
bola následne menená a dopĺňaná Dodatkami 1-4, pričom podľa názoru prvoinštančného súdu
podstatnú zmenu pre ustálenie skutkových okolností predstavoval Dodatok č. 3 zo dňa 11.12.2001,
podľa ktorého neoddeliteľnou súčasťou Kolektívnej zmluvy na rok 2001-2003, sa pre rok 2001 zrušil
celý § 14 - „Podiely na hospodárskych výsledkoch“ a nasledujúce paragrafy sa prečíslovali na § 14 -
„Doplnkové dôchodkové poistenie“ atď... Súd prvej inštancie ďalej poukázal na uznesenie Krajského



súdu v Bratislave, č.k. 4Sp/34/2006-183 zo dňa 28.9.2007, ktorým pre nepreskúmateľnosť zrušil
rozhodnutie rozhodcu IP.. G. U. zo dňa 1.6.2004 a vrátil rozhodcovi vec na ďalšie konanie. Rozhodca
týmto uznesením rozhodol, že zamestnávateľ (SPP a.s.) je povinný zaplatiť každému zamestnancovi,
ktorý ku dňu 31.12.2001 vykonával u zamestnávateľa práce v hlavnom pracovnom pomere, sumu
12.847 Sk (426,44 eur). Ďalším uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/28/2011-129 zo dňa
10.1.2012, bolo rozhodnutie rozhodcu M.. G. U. zo dňa 17.12.2007, ktorým nepriznal nárok na vyplatenie
podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 opätovne zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie. Súd prvej inštancie poukázal aj na ďalšie rozhodnutie rozhodcu zo dňa 4.1.2014 ktorým
rozhodol, že zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch
za rok 2001 podľa § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š.p. uzatvorenej na roky 2001-2003. Vo svojom
odôvodnení potom vychádzal z existencie pracovného pomeru medzi žalobcom ako zamestnancom
a žalovaným ako zamestnávateľom, na ktorého prešli povinnosti a záväzky vyplývajúce z pracovno-
právnych vzťahov zo štátneho podniku Slovenský plynárenský priemysel, š.p. tak, že Fond národného
majetku SR vložil celý majetok právneho predchodcu žalovaného dňa 1.7.2001 do akciovej spoločnosti
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nárok na vyplatenie podielu
na hospodárskom výsledku spoločnosti zamestnancovi predstavuje nenárokovateľnú časť mzdy, a preto
ju vo všeobecnosti možno priznať až vtedy, keď sa nárok na jej vyplatenie stane napríklad súčasťou
interných predpisov zamestnávateľa alebo kolektívnej zmluvy, čo sa týka aj prejednávanej veci, keď
nárok na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku bol zakotvený do Kolektívnej zmluvy pre
roky 2001-2003. Tento nárok však predstavoval právny titul na plnenie len do okamihu jeho zrušenia
Dodatkom č. 3 ku kolektívnej zmluve. Aj tento dodatok predstavoval konsenzus prejavov vôle zmluvných
strán a ako taký spôsobil následok v podobe zrušenia celého § 14 Kolektívnej zmluvy. Za nesprávnu
potom vyhodnotil argumentáciu žalobcu tvrdiaceho, že predmetom Dodatku č. 3 bola dohoda, ktorou
zmluvné strany pozastavili účinnosť predmetného ustanovenia § 14, ktoré jednoznačne časovo ohraničili
odo dňa 11.12.2001 do 31.12.2001 a obdobie predtým a aj potom zostalo dodatkom nedotknuté. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie vyslovil názor, že ak by zmluvné strany chceli prejaviť svoju vôľu a
pozastaviť účinnosť § 14 len na určité, ohraničené časové obdobie, musel by byť tento prejav vôle
vyjadrený inou slovnou formuláciou. Žalovanému preto nevznikla povinnosť tvoriť pre rok 2001 podiely
na hospodárskych výsledkoch a nevznikol tak ani nárok zamestnancov na ich vyplatenie, nakoľko
dňom účinnosti Dodatku č. 3 došlo k zániku právneho titulu uplatňovaného v konaní. Ďalej poukázal
na vykazujúce znaky nedostatočnej účinnosti právneho úkonu vo vzťahu k § 14 Kolektívnej zmluvy pre
rok 2001 tak, aby z nej bolo možné vyvodiť konkrétne povinnosti a podmienky plnenia žalovaného a
aj v prípade, že by § 14 zostal účinný (t.j. nebol by zrušený Dodatkom č. 3 zmluvy), nemohol by súd
z neho vyvodiť nepochybný záver o osvedčenosti uplatneného nároku. V súvislosti s argumentáciou
žalobcu, že výročná správa žalovaného uvádzala pre rok 2001 zisk, súd prvej inštancie poukázal na
Výkaz ziskov a strát žalovaného k 31.12.2001, ktorý bol predložený aj daňovému úradu a z ktorého
pre rozhodné obdobie jednoznačne vyplýva záporný hospodársky výsledok. Doplnil, že výročná správa,
na ktorú poukazuje žalobca sa zostavuje na základe iných finančných ukazovateľov a pre posúdenie
hospodárskeho výsledku žalovaného nemôže byť z právneho hľadiska záväzná.
1.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
vo výške 21,24 eur, teda vo výške zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor.
2.1. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd zmenil
alebo zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie
s tým, že v prípade, ak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí, žiadal pripustiť možnosť podania
mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania k Najvyššiemu súdu SR podľa § 238 ods. 3 O.s.p..
Namietol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho návrhom na prerušenie konania zo dňa
14.8.2014 s tým, že kolektívny spor o plnenie záväzkov z Kolektívnej zmluvy za rok 2001 (podiely) medzi
žalovaným a Plynárenským odborovým zväzom nie je právoplatne skončený, nakoľko proti
rozhodnutiu rozhodcu M.. U. zo dňa 4.1.2014 podal Plynárenský odborový zväz opravný prostriedok na
Krajský súd v Bratislave. Uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, (§ 205 ods. 1, pís. c/ a d/ v spojení s ust. § 221 ods.1 pís. h/ O.s.p.) a správne a
presvedčivo sa nevysporiadal s problematikou § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, a.s. na roky 2001 až 2003,
lebo Dodatok č. 3 pojednáva jednoznačne o skutočnosti, že na rok 2001 sa ruší celý paragraf. Podľa
ustanovení predmetnej kolektívnej zmluvy, podiely na hospodárskom výsledku mali byť vyplácané
v príslušnom roku (2001) za hospodárske výsledky z roku 2000. Tieto skutočnosti náležite vysvetlili
signatári kolektívnej zmluvy SPP, a.s. na roky 2001 - 2003, ako aj príslušných dodatkov a je pre



neho nepochopiteľné, prečo žalovaný a aj samotný súd odmieta akceptovať vyhlásenia signatárov
zmluvy o okolnostiach uzatvorenia Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve. Prvoinštančnému súdu vytkol
aj nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania, v prípade priznania náhrady trov za zaplatený súdny
poplatok za odpor, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods.1 písm. e/ konanie vo veciach plnenia záväzkov z
kolektívnych zmlúv je od poplatku oslobodené a teda nie je správne, aby tieto nedostatky boli pripísané
na vrub žalobcu. Súdu prvej inštancie ďalej vytkol záver, že riadok 60 Výkazu ziskov a strát žalovaného
za rok 2001 má prioritu pred Výkazom ziskov a strát žalovaného za rok 2001 založeného v Zbierke listín
registrového súdu, ktorý je nesprávnym posúdením a naviac súd neuviedol ani právny predpis, podľa
ktorého takéto priority určil. Uviedol, že zotrváva na svojom tvrdení, že žalovaný za rok 2001 vykázal
zisk 404 mil. Sk.
2.2. Žalobca si uplatnil aj náhradu trov konania vo výške 256,70 eur, spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia za 7 úkonov právnej služby á 29,87 eur + režijný paušál príslušný podľa jednotlivých rokov.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 11.6.2015
v ktorom uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, ním napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie za vecne správne, dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené, pričom konanie,
ktoré mu predchádzalo netrpí podľa jeho názoru žiadnou vadou, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu v odvolaní, že prvoinštančný súd sa správne
nevysporiadal s problematikou Dodatku č. 3 ku kolektívnej zmluve uzatvorenej dňa 11.12.2001 na roky
2001 až 2003 nakoľko jeho znenie je jednoznačné a vyplýva z neho, že zmluvné strany sa pre
rok 2001 dohodli na zrušení § 14, ktorý upravoval povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť v príslušnom
roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v
SPP, š.p. v predchádzajúcom roku, tzn. že zamestnávateľ takúto povinnosť v roku 2001 nemal a
zamestnancom nárok na vyplatenie podielov nevznikol. Dodatok bol podpísaný osobami oprávnenými
na uskutočnenie takéhoto právneho úkonu, samotný POZ nepopieral existenciu a platnosť Dodatku č. 3
ku kolektívnej zmluve a na existenciu tohto dodatku poukazuje POZ aj v návrhu na zrušenie rozhodnutia
rozhodcu M.. G. U. zo dňa 16.1.2008. Pre úplnosť uviedol, že ak by sa aj zmluvné strany
na zmene kolektívnej zmluvy nedohodli, zamestnancom by nárok na podiel na hospodárskom výsledku
za rok 2001 aj tak nevznikol, nakoľko ako vyplýva z výkazu ziskov a strát žalovaného k 31.12.2001,
hospodárskym výsledkom za rok 2001 bola strata a teda nebol splnený predpoklad na vyplatenie
podielov na hospodárskom výsledku zamestnancom. V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšie rozsudky
Krajského súdu v Bratislave so zhodným predmetom sporu, ktorými boli potvrdené rozsudky Okresného
súdu Bratislava II, ktorými boli žaloby zamietnuté (sp.zn. 6Co/640/2013, 6Co/708/2013). Z uvedeného
dôvodu považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a tento navrhuje potvrdiť.
4. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („ďalej len „C.s.p.“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.

5.1. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
celého žalovaného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.)
a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj
náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

5.2. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd uvádza, že rozsah prieskumu
vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p.), podľa ktorého
je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu
stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím
súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd



rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval v rozsahu odvolacích dôvodov obsiahnutých v podanom
odvolaní.

5.3. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie
postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z.,
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a viazaný odvolacími
dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu (§ 380 C.s.p.). Zohľadňujúc stav v čase vydania rozsudku
súdu prvej inštancie (§ 470 C.s.p.) v celom svojom rozsudku pojmy dané terminológiou používanou v
zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, „súd prvého stupňa“ a „účastníci konania“ nahradil
pojmami „súd prvej inštancie, “ a „strany sporu“ tak ako to zaviedol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok.

5.4. Odvolací súd, s prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac
v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa
v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi uvedenými
v odvolaním napadnutom rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v
konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa
v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej
inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.).

6.1. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.(teraz § 365
ods.1 pís. f/ C.s.p.) t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej
stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O.s.p. (teraz § 191 C.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a §193
C.s.p.. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj
podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú
v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne
vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu
k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá
by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto
súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

6.2. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., teraz § 365 ods. 1 pís. h/
C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. V prejednávanej veci, s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia,
odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za
správne.



7.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoj nárok na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku
za rok 2001 odvodzoval z ustanovenia § 14 Kolektívnej zmluvy uzavretej na rok 2001 až 2003 medzi
Slovenským plynárenským priemyslom, š.p. a Plynárenským odborovým
zväzom, podľa ktorého sa zamestnávateľ zaviazal zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na
hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy, dosiahnutej v predchádzajúcom roku.
Podľa § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š.p. s názvom „Podiely na hospodárskych
výsledkoch,“ uzavretej na roky 2001 až 2003: „Zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom roku tvorbu
podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p.
v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým
predpisom, vopred prerokovaným s POZ. Termín vyplatenia je stanovený vo výplatnom termíne za
mesiac august príslušného roka.“ Kolektívna zmluva v tomto znení bola podpísaná dňa 15.11.2000,
za Slovenský plynárenský priemysel, š.p. jeho generálnym riaditeľom, M.. E. U.Š. a za Plynárenský
odborový zväz predsedom Z. U.. Ustanovenia kolektívnej zmluvy boli následne menené a doplnené
dodatkami, z ktorých sa na predmetnú vec vzťahuje Dodatok číslo 3, ktorého platnosť spochybňoval
žalobca. Dodatok číslo 3 bol prijatý v tomto znení: „V súlade s ustanovením zákona č. 2/1991 Zb. o
kolektívnom vyjednávaní, v znení zmien a doplnkov a časťou I, § 4, bod 2 Kolektívnej zmluvy SPP,
akciovej spoločnosti na roky 2001 až 2003 sa zmluvné strany dohodli na tomto jej dodatku I, § 14:
„Podiely na hospodárskych výsledkoch“ - pre rok 2001 sa zrušuje celý paragraf. Nasledujúce paragrafy
sa prečíslujú na § 14 „Doplnkové dôchodkové poistenie“ atď. s tým, že tento dodatok je neoddeliteľnou
súčasťou kolektívnej zmluvy SPP, akciovej spoločnosti na roky 2001 až 2003 a nadobúda účinnosť
dňom jeho podpisu oboma zmluvnými stranami“ . Dodatok č. 3 bol podpísaný dňa 11. decembra
2001 a podpísali ho: M.. D. O., predseda predstavenstva SPP, a.s. a generálny riaditeľ, M.. I. X., člen
predstavenstva SPP, a.s. a za POZ predseda, Z. U.. Z predložených písomných dokladov založených
v spise a ich porovnaním vyplýva, že predmetný dodatok bol podpísaný tak na strane zamestnávateľa,
ako aj odborovej organizácie, na to oprávnenými osobami.

7.2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne, keď žalobu zamietol aj z
dôvodu, že nebola splnená podmienka pre tvorbu a vyplatenie podielov podľa § 14 Kolektívnej zmluvy
v pôvodnom znení, pretože žalovaný nedosiahol v roku 2001 kladný hospodársky výsledok a z tohto
dôvodu mu nevznikla povinnosť vyplatiť žalobcovi podiel na hospodárskych výsledkoch za rok 2001,
pretože tento nárok nevzniká v prípade nepriaznivých hospodárskych výsledkov obchodnej spoločnosti
žalovaného. Z Výkazu ziskov a strát k 31.12.2001 vyplýva, že žalovaný v roku
2001 nedosiahol zisk, ale stratu a preto nebol daný dôvod pre postup podľa § 14 Kolektívnej zmluvy
(pred zrušením tohto ustanovenia Kolektívnej zmluvy Dodatkom č. 3) aj z dôvodu, že neboli splnené
podmienky zo strany zamestnávateľa, ktoré vyplývali z § 14 Kolektívnej zmluvy a to, že: „Zamestnávateľ
zabezpečí v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej
mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku.“ Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil
so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žaloba dôvodná nie je, nakoľko neboli splnené
podmienky pre postup podľa § 14 Kolektívnej zmluvy a zamestnávateľ nemohol zabezpečiť v príslušnom
roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP,
š.p. v predchádzajúcom roku, keď podľa Výkazu ziskov a strát k 31.12.2001 žalovaný
nedosiahol zisk, ale stratu . Tiež v prípade, ak by aj nebol uzavretý Dodatok č. 3, ktorým by bolo zrušené
ustanovenie § 14 Kolektívnej zmluvy a zostalo by v platnosti, ani tak by zamestnancom žalovaného
nárok na podiel na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 v konečnom dôsledku nevznikol, ako správne
uvádzal žalovaný vo svojich podaniach, nakoľko takýto nárok zamestnancom nevyplýva ani zo žiadnych
iných právnych skutočností s tým, že v prípade vyplatenia uplatnenej sumy žalobcovi, by na jeho strane
vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného.

7.3. Vecne správny je aj ďalší dôvod zamietnutia žaloby prvoinštančným súdom, že ustanovenie § 14
Kolektívnej zmluvy, z ktorého žalobca odvodil svoj nárok, bolo zrušené Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej
zmluve, ktorý bol podpísaný dňa 11. decembra 2001 a jeho namietanú neplatnosť žalobca v tomto konaní
nepreukázal s tým, že správne poukázal v odôvodnení rozsudku na skutočnosť, že v čase
podania žaloby (5. 9. 2005) bolo ustanovenie § 14 Kolektívnej zmluvy už zrušené Dodatkom č. 3 zo dňa
11.12.2001, nové ustanovenie upravujúce poskytovanie prémií za rok 2002 v Kolektívnej zmluve SPP,
a.s. nebolo prijaté a preto sa vyplatenie prémií nemohlo stať nárokovou zložkou mzdy žalobcu . Okrem
toho márne uplynulo obdobie 12 mesiacov, počas ktorých do prijatia novej Kolektívnej zmluvy, resp.
prijatia nového príslušného ustanovenia Kolektívnej zmluvy, mohol zamestnanec uplatniť svoj nárok na



súde. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že Dodatok č. 3 zrušil nárok žalobcu
(v prípade kladného hospodárskeho výsledku žalovaného) na vyplatenie podielu na hospodárskych
výsledkoch žalovaného za rok 2001, keďže ak § 14 Kolektívnej zmluvy v jeho znení upravoval „povinnosť
zamestnávateľa zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch, vo výške
priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku“, tak jeho zrušenie pre rok
2001 znamená, že v roku 2001 takúto povinnosť zamestnávateľ nemal, z čoho vyplýva, že za rok
2001 nevznikol zamestnancom ani nárok na jeho vyplatenie vo výplatnom termíne august 2002 a nárok
žalobcu uplatnený v konaní preto nie je dôvodný.

7.4. Odvolací súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že v prejednávanej veci je podstatná tiež
skutočnosť, týkajúca sa formulácie ustanovenia § 14 Kolektívnej zmluvy, ktoré nevykazuje znaky
dostatočnej určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, keď okrem povinnosti
zamestnávateľa zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch, ďalšie podrobnosti vzniku
tohto nároku, s výnimkou jeho splatnosti, na jeho vyplatenie ponecháva na úpravu vnútropodnikovému
predpisu, ktorý žalovaný nikdy neprijal. Z uvedeného potom nie je jednoznačné, komu takéto nároky
vznikli, za akých podmienok majú byť vyplatené, či sa vzťahujú aj na prípady dosiahnutia záporného
hospodárskeho výsledku, a pod.. Uvedené spochybňuje samotnú platnosť citovaného ustanovenia
Kolektívnej zmluvy pre jeho neurčitosť.

7.5. Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie
pochybil, keď sa nevysporiadal s jeho návrhom na prerušenie konania zo dňa 14.8.2014. Z ust. § 109
ods. 2 písm. c/ v čase rozhodovania súdu prvej inštancie platného a účinného Občianskeho súdneho
poriadku vyplýva, že ide o fakultatívne prerušenie občianskeho súdneho konania, čo znamená, že súd
v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v ust. § 109 ods. 1 písm. b/ prvá veta O.s.p., kedy
je povinný prerušiť svoje konanie, lebo jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú v tomto konaní nie je
oprávnený riešiť) nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť ani vtedy, ak prebieha iné občianske súdne
konanie, kde sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre výsledok jeho konania. Ak sa však rozhodne,
že konanie nepreruší a neurobí ani iné vhodné opatrenie, danú otázku - pre výsledok jeho konania
zásadného významu - si musí rozriešiť sám (v podobe rozhodnutia prejudiciálnej alebo predbežnej
otázky). Riešenie predbežnej otázky pritom súd nevyjadrí formou výroku, ale sa prejaví v spôsobe
rozhodnutia o návrhu vo veci; toto riešenie má byť rozvedené iba v dôvodoch
rozhodnutia. Z uvedeného teda vyplýva, že súd konanie môže prerušiť alebo nemusí a napriek tomu,
že prvoinštančný súd o návrhu žalobcu na prerušenie konania nerozhodol (vyhovením návrhu alebo
jeho zamietnutím), sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s otázkou, že v prípade, ak by aj
ust. § 14 Kolektívnej zmluvy nebolo zrušené Dodatkom č. 3, pre vyplatenie podielov na hospodárskom
výsledku (nárok žalobcu uplatnený v konaní) by nebol splnený základný predpoklad, a to dosiahnutie
kladného hospodárskeho výsledku v rozhodnom období.

7.6. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa zamietajúceho
výroku rozhodnutia založil na rovnakom skutkovom a právnom zdôvodnení ako v konaní pred súdom
prvej inštancie a v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by
odôvodňovali odlišné posúdenie predmetu prejednávanej veci, zatiaľ čo závery súdu prvej inštancie
sú v tomto smere dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania a v jeho rozhodnutí aj
dostatočne vyargumentované.

7.7. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zamietajúci výrok napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie ( týkajúci sa veci samej ) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

8.1. V posudzovanej veci bol predmetom sporu nárok žalobcu, ako bývalého zamestnanca žalovaného,
na zaplatenie istiny 12. 847,- Sk (426, 44 eur) s príslušenstvom, titulom nevyplateného podielu na
hospodárskom výsledku za rok 2001 vo výplatnom termíne august 2002, t. j. 10.9.2002, ktorý vyplýval
z § 14 Kolektívnej zmluvy uzavretej na roky 2001 až 2003, medzi žalovaným (resp. jeho právnym
predchodcom, Slovenský plynárenský priemysel, š. p.) a Plynárenským odborovým zväzom, ktorou
sa zamestnávateľ (právny predchodca žalovaného) zaviazal zabezpečiť v príslušnom kalendárnom
roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej
v predchádzajúcom roku s tým, že Kolektívna zmluva stanovila výplatný termín za mesiac august
príslušného roka. Z uvedeného preto vyplýva, že predmetom konania bolo plnenie záväzku, ktorý bol
žalovanému voči zamestnancovi (žalobcovi) daný kolektívnou zmluvou.



8.2. Podľa § 4 ods. 1 písm. e/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov ( ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch,“) od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach
plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov, poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na
základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok
právomocí. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti ak bola námietka zaujatosti uplatnená
odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti
zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený
poplatok prevzal.

Podľa § 12 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej
povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu.

Podľa § 13 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí
troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na
začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť
pred prvým pojednávaním.

8.3. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 22.5.2008 sp. zn. IV. ÚS 312/07 zaplatený súdny poplatok
predstavuje finančné prostriedky, na vrátenie ktorých má účastník súdneho konania legitímnu nádej za
splnenia zákonných podmienok (napr. v rámci náhrady trov konania pri priaznivom rozhodnutí v merite
veci alebo pri vrátení súdneho poplatku v zákonom predvídaných prípadoch), a preto ich
možno podriadiť pod pojem majetok, resp. vlastnícke právo, ktorému je v súlade s judikatúrou ústavného
súdu i ESĽP poskytovaná ochrana podľa čl. 20 ods. 1 ústavy [k pojmu „legitímna nádej“ pozri rozsudok
z 28. septembra 2004 vo veci Kopecký v. Slovenská republika (No 44912/98)].

8.4. Na základe uvedeného, aj keď sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu v
podanom odvolaní, že na konanie sa vzťahuje vecné oslobodenie od súdnych poplatkov, z
dôvodu ktorého nemala byť žalovanému ani uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor proti
platobnému rozkazu vydanému súdom prvej inštancie dňa 8. septembra 2005, č. k. 14Ro/383/2005 - 7,
uznesením zo dňa 18. októbra 2005, č. k. 14Ro/383/2005 - 13 (ktoré je právoplatné), posúdil aj v tejto
časti rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne, s ohľadom na všeobecne platiace
pravidlá úspechu strany sporu v konaní a s tým spojené znášanie nákladov vzniknutých úspešnej strane
sporu neúspešnou stranou sporu (§ 255 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok).

9. Odvolací súd sa zaoberal aj návrhom žalobcu, pre prípad, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí,
pripustiť proti jeho rozsudku dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ktoré
umožňovalo odvolaciemu súdu pripustiť dovolanie aj proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvej inštancie, ak ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odvolací súd rozhodujúc
podľa nového procesného právneho predpisu (zákona č. 160/2015 Z.z.) konštatuje, že nebolo možné
vyhovieť požiadavke žalobcu pripustiť dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, nakoľko takúto
možnosť nová právna úprava neumožňuje.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd
prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).