Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/678/2014 z 25. 5. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. mája 2016, sp. zn. 3Co/678/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1111231961.1
Krajský súd Bratislava | 3Co/678/2014 | ECLI:SK:KSBA:2016:1111231961.1 | 2016-05-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 55 ods. 1 zákona č. 543/2005 Z. z., § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8032f75f-f8d4-4938-a814-ded8cc876645
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111231961.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/678/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111231961
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111231961.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľa: B. L. L., X. X, R., proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej orgánom verejnej moci, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/147/2011-65, zo dňa 29.5.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným 28.9.2011 domáhal zaplatenia
nemajetkovej ujmy 1.000 eur titulom náhrady škody podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.; na
pojednávaní konanom 29.5.2014 pripustil zmenu návrhu v časti petitu tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi nemajetkovú ujmu 3.000 eur. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že na Okresnom súde
Bardejov viedol súdny spor o rodinný byt. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 3C/11/2003 a na prvom stupni
skončilo v jeho neprospech. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie, predmetná vec bola
vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 13Co/5/2010. Na odvolacom pojednávaní 11.3.2010
sa nemohol zúčastniť a preto včas písomne požiadal o zaslanie odpisu zápisnice z tohto pojednávania;
odvolací súd mu však odpis zápisnice neposlal. Zastával názor, že Krajský súd v Prešove si tak nesplnil
svoju povinnosť, čím došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany tohto súdu jeho nekonaním.
Listom z 25.5.2010 požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorá mu
vznikla postupom Krajského súdu v Prešove. Odporca mu listom z 24.3.2011 oznámil, že jeho žiadosť
vyhodnotil ako právne neopodstatnenú; s týmto stanoviskom nesúhlasil, pretože postup Krajského súdu
v Prešove považoval za nesprávny úradný postup, na základe ktorého mu bola spôsobená škoda vo
forme nemajetkovej ujmy 3.000 eur.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po zvážení argumentácie oboch účastníkov konania
mal za to, že dôvodná je argumentácia odporcu a nie navrhovateľa. Konštatoval, že v danej veci
navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie uvedené v návrhu a v následných podaniach, že skutočne
požiadal Krajský súd v Prešove o doručenie zápisnice z pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť
11.3.2010. Táto skutočnosť nebola preukázaná ani z listinných dôkazov (príslušných prvostupňových
a odvolacích rozhodnutí), ktoré si zabezpečil zo spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/11/2003,
keďže celý spis tento súd nemohol súdu prvého stupňa zapožičať z dôvodu jeho predloženia na Najvyšší
súd SR a následne na Krajský súd v Prešove. Uviedol, že ak by aj navrhovateľ preukázal písomné



požiadanie o doručenie kópie zápisnice z tohto pojednávania pred začatím pojednávania, alebo by túto
skutočnosť zistil sám (ak by mal k dispozícii predmetný spis), tak podľa jeho názoru prípadné nesplnenie
si povinnosti podľa § 55 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z.z. súdom a to vydať (doručiť) bezodkladne kópiu
zápisnice z tohto pojednávania navrhovateľovi, nepredstavuje nesprávny úradný postup súdu v danej
veci, a to z dôvodu, že by nešlo o tak závažné a intenzívne pochybenie súdu, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako nesprávny úradný postup podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.

Súd prvého stupňa považoval za dôvodnú námietku odporcu, že navrhovateľ vopred písomne
nepožiadal o prerokovanie uplatneného nároku. Vychádzal zo zistenia, že listom z 25.5.2010 síce
navrhovateľ vopred požiadal o prerokovanie nároku, ktorý je skutkovo rovnaký s predmetným nárokom,
avšak žiadal v ňom o náhradu nemajetkovej ujmy 1.000 eur a nie 3.000 eur, ktorých sa domáhal v tomto
konaní. Keďže sa v tomto konaní domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo vyššej sume ako požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie, mal za to, že nebolo možné jeho žiadosť z 25.5.2010 považovať za
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, ktorého sa navrhovateľ domáhal v tomto konaní.

Vzhľadom na to, že pre úspešné uplatnenie náhrady škody je potrebné súčasné splnenie všetkých
zákonných podmienok - existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom, a v tejto súvislosti nebola
splnená už prvá podstatná a základná podmienka - existencia nesprávneho úradného postupu,
dôvodil, že nebol splnený prvotný právny základ. V tejto súvislosti uviedol, že bez ohľadu na
uvedené konštatovanie o nedôvodnosti právneho titulu sa zaoberal ustálením a vyhodnotením i ďalších
zákonných podmienok. Po ich ustálení mal za to, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia a
dokazovania ani v ďalších zákonných podmienkach pre úspešné uplatnenie náhrady škody. Zastával
názor, že navrhovateľ okrem nepreukázania právneho základu v tejto veci neuniesol bremeno tvrdenia
a dokazovania ohľadom výšky škody a vzniku škody v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom.

Na uvedenom základe súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania a následného právneho
zhodnotenia veci dospel k záveru, že neexistuje právny titul (právny základ) pre priznanie náhrady škody
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a preto návrh ako právne nedôvodný podľa § 3 ods. 1 písm. a), písm. d), §
4 ods. 1, § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5 zák. č. 514/2003
Z.z.; § 40 ods. 1 O.s.p. a § 55 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 vyhl. č. 543/2005 Z.z. v celom rozsahu zamietol. O
trovách konania rozhodol v zmysle § 142 O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,
pretože si ich neuplatnil.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok pre jeho nezákonnosť a
nesprávnosť zrušiť. Uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa nemal k dispozícii od Krajského súdu v Prešove
jeho podanie z 8.3.2010, resp. si ho nevyžiadal, mal ho požiadať o doručenie jeho kópie. Odvolaciemu
súdu priložil ako dôkaz podanie z 8.3.2010 spolu s poštovým podacím lístkom o jeho doručení. Zastával
názor, že Krajský súd v Prešove si nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 55 ods. 1 vyhl.
č. 543/2005 Z.z. K výške uplatneného nároku uviedol, že podaným návrhom sa dožadoval náhrady
nemajetkovej ujmy podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., pričom výšku náhrady iba navrhol a ponechal na
zvážení súdu či výške jeho nároku vyhovie alebo ho zníži. Vzhľadom na uvedené to nepovažoval za taký
závažný nedostatok, za aký ho považoval súd prvého stupňa. Zastával názor, že § 9 zák. č. 514/2003
Z.z. za nesprávny úradný postup považuje aj nečinnosť štátneho orgánu vôbec, teda aj súdu, spočívajúci
aj v nevydaní odpisu súdnej zápisnice z odvolacieho pojednávania. Nesúhlasil s tým, že na uplatnenie
nemajetkovej náhrady sa vzťahujú podmienky, ktoré súd prvého stupňa vo svojom rozsudku zmieňuje
a o ktoré sa opiera a bol názoru, že výška nemajetkovej ujmy je závislá iba od logickej a reálnej úvahy
súdu. Záverom uviedol, že v podstate ide o morálnu ujmu, ktorá má svoje opodstatnenie v tom, že na
zaslanie zápisnice s istotou čakal, akoby na svoj právny nárok a nakoniec sa sklamal, čo pôsobí aj na
duševnú stránku človeka.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.5.2016 (§
211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).



V nadväznosti na odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd uvádza, že navrhovateľ bol spolu pri
predvolaní na pojednávania konané pred súdom prvého stupňa riadne poučený podľa § 120 ods. 4
O.s.p. o povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy skôr, ako sa vo veci vyhlási rozhodnutie, pretože na
dôkazy označené neskôr sa neprihliada; súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol na pojednávaní
konanom dňa 29.5.2014 v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa napriek
riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o jeho odročenie. Je zrejmé, že navrhovateľ do vyhlásenia uznesenia na pojednávaní dňa 29.5.2014,
ktorým súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie za skončené, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali, že skutočne požiadal Krajský súd v Prešove o doručenie zápisnice z pojednávania
konaného dňa 11.3.2010. Súd prvého stupňa preto správne konštatoval, že navrhovateľ v danej veci
(ohľadom predmetnej žiadosti) nepreukázal svoje tvrdenia. Navrhovateľ v prílohe odvolania zaslal
(spolu s poštovým podacím hárkom) v kópii svoje podanie z 8.3.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že
je jeho ospravedlnením z osobnej neúčasti na pojednávaní konanom pod sp. zn. 13Co/5/2010 pred
Krajským súdom v Prešove, v rámci ktorého v bode 2/ požiadal o vydanie odpisu súdnej zápisnice
z pojednávania; navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých
by boli uvedené dôkazy odvolacím dôvodom v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. (keď bol súdom prvého
stupňa riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a netvrdil, že by tento dôkaz bez svojej viny
nemohol predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa). Avšak nakoľko navrhovateľ v návrhu na začatie
konania na preukázanie svojich tvrdení označil ako dôkaz „dokumentáciu súdneho spisu Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 13Co/5/2010“ a súdu prvého stupňa sa kompletný spisový materiál v predmetnej
veci (predovšetkým súdny spis Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 3C/11/2003) nepodarilo zadovážiť
jeho zapožičaním, odvolací súd aj napriek tomu, že navrhovateľ uvedený dôkaz nepredložil najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končilo dokazovanie na súde prvého stupňa, na takto predložený
dôkaz prihliadol a vychádzal z toho, že navrhovateľ predmetným podaním z 8.3.2010 písomne požiadal
Krajský súd v Prešove o zaslanie kópie zápisnice o súdnom pojednávaní.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá a druhá pred bodkočiarkou zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z.z. je nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Predpokladom pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je nedostatočné zadosťučinenie
spočívajúce v samotnom konštatovaní porušenia práva vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, a to v prípade, že ujmu nie je možné uspokojiť inak.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v
Prešove, ktorý aj napriek písomnej žiadosti o doručenie kópie zápisnice o pojednávaní, jeho žiadosť
ignoroval a zápisnicu mu nezaslal. Je nesporné, že v zmysle § 55 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z.z. ak účastník
konania požiada pred začatím súdneho pojednávania o kópiu zápisnice o súdnom pojednávaní, konajúci
súd je povinný vydať ju bezodkladne po jej spracovaní technickými prostriedkami bezodplatne; prípadné
nesplnenie uvedenej povinnosti Krajským súdom v Prešove by bolo možné subsumovať pod nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a nesprávny úradný postup, za ktorý zodpovedá štát
podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ktorý by zakladal nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej
ujmy, avšak len v prípade preukázania danosti ďalších predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, t.j.
vznik nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou
ujmou (kauzálny nexus).



Navrhovateľ okrem konštatovania o nesprávnom úradnom postupe (ako základu pre vznik nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy) a konštatovania vlastnej nespokojnosti (že na zaslanie zápisnice s istotou
čakal a nakoniec sa sklamal) neuviedol žiadne dôvody pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v požadovanej výške a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie vzniku takéhoto nároku.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Navrhovateľ si nesplnil povinnosť tvrdenia na skutočnosti zodpovedajúce skutkovým znakom právnej
normy, na základe ktorej by bolo potrebné posudzovať uplatnený nárok; v konaní neoznačil ani jeden
dôkaz na preukázanie predpokladov pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
(na vznik a výšku nemajetkovej ujmy, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a nemajetkovou ujmou a na nedostatočné zadosťučinenie spočívajúce v samotnom konštatovaní
porušenia práva vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v prípade, že ujmu
nie je možné uspokojiť inak). V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že
samotná nečinnosť Krajského súdu v Prešove, v dôsledku ktorej (napriek predchádzajúcej žiadosti)
nedošlo k doručeniu kópie zápisnice o pojednávaní navrhovateľovi, neodôvodňuje sama osebe, bez
ďalšieho, vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Pri nesplnení si povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti navrhovateľom, ktorý nemôže vznik a výšku nemajetkovej ujmy odvodzovať od jej paušálneho
vyčíslenia, nebolo možné návrhu vyhovieť.

V prejednávanej veci teda súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na správne a dostatočne
zistenom skutkovom stave veci, ktorý po právnej stránke správne posúdil a svoje úvahy, ktorými sa pri
rozhodovaní riadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom
súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie  všetkých predpokladov
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v
Prešove, osobitne pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 9 ods. 1,
ods. 2 a § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok v
zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.