Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/75/2015 z 26. 9. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2016, sp. zn. 8Co/75/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1105218976.1
Krajský súd Bratislava | 8Co/75/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1105218976.1 | 2016-09-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., § 109 ods. 2 OSP, § 2 zákona č. 58/1969 Zb., § 20 zákona č. 58/1969 Zb., § 109 ods. 1 OSP, § 25 zákona č. 58/1969 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50ac1004-d23e-4b07-b2be-7662b1f24539
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1105218976.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/75/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105218976
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1105218976.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: DARTS, spol. s r.o., Košice, so
sídlom Brigádnická 2, Košice, IČO: 36 187 178, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 06. októbra 2014, č.k. 14C/142/2005-104, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.   Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
náhrady škody vo výške 3.168.412,- Sk (105.172,01 eur)                                     s príslušenstvom,
podľa zák. č. 58/1969 Zb., o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom; a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Zároveň zamietol návrh
žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod
sp. zn. 17Cb/117/2003. Vychádzal zo zistenia, že V.. U. Y. bol od 9.10.1998 vedený ako majiteľ 86 ks
akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s., pričom Rozhodnutím o uložení opatrenia na nápravu zistených
nedostatkov, vydaným Ministerstvom financií SR dňa 9.12.1998, č. k. 043/1998/SAN, bolo Stredisku
cenných papierov uložené do troch dní od jeho doručenia uviesť do pôvodného stavu, t. j. do stavu
platného pred 9.10.1998 evidenciu účtu majiteľa - Ministerstvo hospodárstva SR - ako jediného majiteľa
akcií vydaných spoločnosťou Transpetrol, a.s., identifikačné číslo emisie 88090000480 séria 01, ako aj
evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť Transpetrol, a.s. Poukázal na to, že z odôvodnenia
tohto rozhodnutia vyplýva, že ministerstvo začalo kontrolu v stredisku z dôvodu porušenia ustanovení
zákona pri prevode 647 ks akcií spoločnosti Transpetrol, a.s., a to na základe námietok emitenta  a
námietok majiteľa, ktorým je Ministerstvo hospodárstva SR, a na základe jej výsledkov konštatovalo,
že stredisko pri prevode vyššie uvedených akcií v rámci exekúcie vedenej proti Ministerstvu financií SR
neoprávnene previedlo akcie Transpetrol, a.s. Bratislava z účtu Ministerstva hospodárstva SR, t. j. z
účtu osoby  inej ako povinnej a takisto neoprávnene vykonalo zmeny v registri emitenta. Z uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.1999, sp. zn. 4 Sž 20/99; ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu, že
žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom podľa § 247 ods.
2 O.s.p.; zistil, že žalobca sa svojou žalobou v označenom konaní domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia Ministerstva financií SR z 9.12.1998, č. k. 043/1998/SAN. Poukázal na skutočnosť, že
rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2002, sp. zn. 4Sž/143/01 bolo rozhodnutie Ministerstva
financií SR z 9.12.1998, č. 043/1998/SAN, zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, a to podľa
§ 250j ods. 2 druhá veta O.s.p. z dôvodu, že napádané rozhodnutie je súdom nepreskúmateľné, nakoľko
súd nemal k dispozícií príslušný administratívny spis. V tejto súvislosti zdôraznil, že dôvodom zrušenia
predmetného rozhodnutia bola výlučne jeho nepreskúmateľnosť pre nepredloženie spisu správnym



orgánom, pričom súd nevyslovil právny názor na vec samú a nezaujal meritórne stanovisko ani k otázke
účastníctva žalobcu               v správnom konaní. Najvyšší súd SR tiež; uznesením zo dňa 29.05.2008,
sp. zn. 3Sžnč/11/2007; zamietol návrh žalobcu na uloženie povinnosti Národnej banke Slovenska konať
a rozhodnúť vo veci zrušeného rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN
zo dňa 09.12.1998 vydaného v rámci kontroly dodržiavania zákona                        o cenných papieroch
Strediskom cenných papierov SR Bratislava a.s., nakoľko z predloženej dokumentácie vyplýva, že
účastníkom správneho konania o uložení sankcie (opatrenia) bolo len Stredisko cenných papierov SR
a.s.
2.    Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 1 ods. 1,                 § 2, §
20, § 25 zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, § 82 ods. 1,2 zákona č. 600/1992 Zb.                    o cenných
papieroch, a dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal naplnenie predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu - Ministerstva financií SR zo dňa
č. 043/1998/SAN z 9.12.1998, keď nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu štátu,
ktoré by bolo zrušené pre jeho nezákonnosť, avšak ani vznik škody v príčinnej súvislosti s takýmto
nezákonným rozhodnutím, keď žalobca výšku škody definoval s poukazom na informácie, ktoré mal
získať, avšak túto nepreukázal predložením právne relevantného dôkazu. Zdôraznil, že rozhodnutie
Ministerstva financií SR zo dňa č. 043/1998/SAN z 9.12.1998 nebolo zrušené pre nezákonnosť, keď
jediným dôvodom zrušenia bez preskúmania jeho správnosti a zákonnosti bola nepreskúmateľnosť
z dôvodu nepredloženia administratívneho spisu správneho orgánu. Z uvedených dôvodov dospel
k záveru, že podanú žalobu je potrebné v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Zamietnutie
návrhu žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 17Cb/117/2003 odôvodnil tým, že na prerušenie konania v danom spore neboli splnené
zákonom stanovené podmienky, keď v uvedenom konaní nie sú totožní účastníci ani predmet sporu,
pričom v danom konaní súd rieši otázku nároku na náhradu škody nevyplatením dividend spoločnosti
TRANSPETROL, a.s. Bratislava a v tomto konaní súd skúma, či došlo k vydaniu nezákonného
rozhodnutia odporcu, a za daného stavu by bolo prerušenie konania v rozpore so zásadou rýchlosti
a hospodárnosti konania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému
žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
3.   Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvej inštancie
mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a/, f/  O.s.p.). Namietal, že prvoinštačný súd postupoval
nesprávne, keď o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konanie rozhodol napadnutým rozsudkom a
nie samostatným uznesením, proti ktorému by mal možnosť podať odvolanie, čím mu odoprel možnosť
podať proti tomuto jeho rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Nestotožnil sa ani so záverom súdu
prvej inštancie, že rozhodnutie Ministerstva financií SR, č. 043/1998/SAN z 9.12.1998, ktorým mu bola
spôsobená škola uplatnená podanou žalobou, nebolo zrušené pre nezákonnosť, a teda nie je splnený
základný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zák.               č. 58/1969 Zb.,
nakoľko Najvyšší súd SR svojim uznesením zo dňa 28.5.2002, sp. zn. 4Sž/143/01, toto rozhodnutie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu môže dôjsť iba v
prípade, ak je toto rozhodnutie, alebo postup správneho orgánu, v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti
zdôraznil, že jedným                             z predpokladov zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
je i jeho preskúmateľnosť, a preto pokiaľ je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné; ako to vo vzťahu k
predmetnému rozhodnutiu Ministerstva financií SR konštatoval Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom
uznesení zo dňa 28.5.2002, sp. zn. 4Sž/143/01; je nepochybne i nezákonné, a teda i takéto rozhodnutie
zakladá zodpovednosť štátu za škodu podľa zák. č. 58/1969 Zb. Nestotožnil sa ani s konštatovaním
súdu prvej inštancie, že V.. U. Y.; ktorý nebol kontrolovaným subjektom; nebol účastníkom predmetného
konania vedeného na Ministerstve financií SR, a to s poukazom na skutočnosť, že zákon č. 600/1992
Zb. neurčuje, kto je účastníkom konania, avšak len subjekty podliehajúce dozoru ministerstva financií,
pričom V.. U. Y., ktorého práva                   a právom chránené záujmy boli predmetným rozhodnutím
priamo dotknuté; ako to vyplýva                  i z nálezov Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. II. ÚS
159/07, II. ÚS 346/08 a II. ÚS 58/2010, ktoré naviac súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani nevyhodnotil;
svedčí zákonná domnienka, že bol účastníkom daného konania. V tejto súvislosti tiež vytkol súdu prvej
inštancie, že nevykonal dokazovanie ním navrhovanou žiadosťou V.. Y. zo dňa 10.12.1998 o priznanie
postavenia účastníka konania, hoci pre posúdenie veci bol tento dôkaz kľúčový.
4.   Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.



5.   Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6.    V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný
na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade
s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny
právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú žalobcovi nezákonným rozhodnutím Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN z 9.12.1998,
pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 1 ods. 1, § 2, § 20, § 25 zákona č. 58/1969
Zb. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel aj dostatočne odôvodnil, pričom sa vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými
relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a
skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto odôvodnenie jeho
rozhodnutia je presvedčivé. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní,
keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by
mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo veci samej, ako ani rozhodnutie o zamietnutí
návrhu žalobcu na prerušenie konania.
7.    Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní súdu prvej inštancie vytýka, že o zamietnutí jeho návrhu
na prerušenie konania rozhodol napadnutým rozsudkom a nie samostatným uznesením, čím mu malo
byť znemožnené podať proti takémuto rozhodnutiu odvolanie, odvolací súd dospel k záveru, že takýto
procesný postup súdu prvej inštancie je správny, súd neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a
neporušil ani jeho právo na spravodlivý proces. Rozhodnutie prvoinštančného súdu o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania je totiž vecne správne; keď je správny záver, že vzhľadom na okolnosti danej
veci, najmä vzhľadom na okruh účastníkov (strán sporu) v spojitosti s predmetom sporu vo veci sp. zn.
17Cb/117/2003, neboli na prerušenie konania splnené zákonom stanovené podmienky (§ 109 ods. 1,2
O.s.p.), nakoľko v označenom konaní sa nerieši otázka, ktorá by mala význam pre toto konanie, ani
otázka, ktorú by si súd prvej inštancie nemohol vyriešiť sám. Pokiaľ ide               o zachovanie možnosti
žalobcu namietať správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie               o zamietnutí jeho návrhu na
prerušenie konania, tá mu zostala v plnej miere zachovaná                    v rámci možnosti podať
odvolanie proti napadnutému rozsudku. Odvolací súd totiž v rámci prieskumu správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie vo veci samej preskúmal i správnosť tohto rozhodnutia prvoinštančného súdu;
a; ako už bolo vyššie uvedené; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tomto výroku vecne
správny. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku;
ktorý je pre posúdenie správnosti procesného postupu a rozhodnutia okresného súdu v danom čase
rozhodujúci; nevyplývala súdu prvej inštancie povinnosť rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania
samostatným uznesením skôr, než rozhodne vo veci samej, a takýto postup súdu sám o sebe nemôže
mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces a byť tak dôvodom na zrušenie rozhodnutia
vo veci samej. Odvolací súd preto nezistil ani v súvislosti s procesným postupom súdu prvej inštancie
týkajúcim sa zamietnutia návrhu žalobcu na prerušenie konania žiadne pochybenie, ktoré by malo za
následok porušenie jeho práva na spravodlivý proces a námietky žalobcu                 v podanom
odvolaní v tomto smere preto nemôžu obstáť. Nedôvodná je v tejto súvislosti tiež námietka žalobcu,
že súd prvej inštancie spor prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 6.10.2014 napriek tomu, že svoju
neprítomnosť riadne ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania v nadväznosti na podaný návrh
na prerušenie konanie, keď je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že za daného stavu boli splnené
všetky zákonom stanovené predpoklady (§ 101 ods. 2 O.s.p.) na prejednanie veci v neprítomnosti
žalobcu; a teda ani týmto postupom nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.
8.    Vo vzťahu k veci samej súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné
predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím Ministerstva
financií SR č. 043/1998/SAN z 9.12.1998 v zmysle zákona                      č. 58/1969 Zb., podľa ktorého musia
byť súčasné splnenie tri podmienky, a to: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup súdu
2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou
(nemajetkovou ujmou)                     a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
9.   Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že rozhodnutím o uložení opatrenia na nápravu
zistených nedostatkov, vydaným Ministerstvom financií SR dňa 9.12.1998,                   č. 043/1998/SAN,



bolo Stredisku cenných papierov uložené do troch dní od jeho doručenia uviesť do pôvodného stavu, t. j.
do stavu platného pred 9.10.1998 evidenciu účtu majiteľa - Ministerstvo hospodárstva SR - ako jediného
majiteľa akcií vydaných spoločnosťou Transpetrol, a.s., identifikačné číslo emisie 88090000480 séria 01,
ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť Transpetrol, a.s. Toto rozhodnutie na základe
žaloby spoločnosti TRADEUNION, spol. s r.o., Vranov nad Topľou, Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 28.5.2002, sp. zn. 4Sž/143/01, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
10.  Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodnutie Ministerstva financií SR č.
043/1998/SAN z 9.12.1998, ktorým mala byť žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi spôsobená
škoda, nemožno považovať za rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť, keď v danom spore Najvyšší
súd SR uznesením zo dňa 28.5.2002, sp. zn. 4Sž/143/01, predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie podľa § 250d ods. 1 O.s.p. iba z dôvodu nepreskúmateľnosti spôsobenej nepredložením
administratívneho spis správnym orgánom. Danú otázku odvolací súd posúdil zhodne s ustálenou
judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorý napr. vo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 97/2010 z 9. marca 2010,
uverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 87/2010, dospel                      k
záveru, že hoci zo znenia legálnej definície obsahovej náplne súdneho prieskumu správnych rozhodnutí
uvedenej v § 244 ods. 1 O.s.p. je možné identifikovať primárny cieľ prieskumu, ktorým je zistenie
zákonnosti (resp. tvrdenej nezákonnosti) právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, v prípade
zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu pre nepreskúmateľnosť z dôvodu neposkytnutia
súčinnosti (nepredloženia administratívneho spisu) správneho orgánu, nedochádza ku konštatovaniu
nezákonnosti správneho rozhodnutia, avšak zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť v žiadnom
prípade neprezumuje ani zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia. Nemožnosť objektívne
posúdiť súlad napadnutého správneho rozhodnutia s právnym poriadkom je dôvodom uplatnenia
kasačného princípu v správnom súdnictve bez súčasného konštatovania nezákonnosti rozhodnutia.
Zrušenie správneho rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť v rámci výkonu správneho súdnictva je
prostriedkom otvárajúcim možnosť účastníkom správneho konania uplatniť účinné právne prostriedky
prislúchajúce konaniu pred správnym orgánom podľa Správneho poriadku. Nakoľko v prejednávanom
spore išlo o totožnú situáciu, opierajúc sa                                  o rozhodovaciu činnosť ÚS SR
i odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel                        k záveru, že v danej veci
absentuje rozhodnutie orgánu štátu zrušené pre nezákonnosť,                       a v tomto prípade nie
sú dané základy zodpovednosti štátu za škodu, ktorej náhrady sa žalobca v danom spore domáha; a
nedôvodná je preto i argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, že i rozhodnutie správneho orgánu,
ktoré bolo zrušené pre nepreskúmateľnosť                   z dôvodu nepredloženia administratívneho spisu,
treba považovať za nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, ktoré taktiež zakladá zodpovednosť za škodu
podľa zákona č. 58/1969 Zb.
11.  V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné pre úplnosť osobitne zdôrazniť, že žalobca
sa v danom spore náhrady škody domáhal výlučne na tom skutkovom základe, že rozhodnutím
Ministerstva financií č. 043/1998/SAN z 9.12.1998 mu bola spôsobená škoda v rozsahu uplatnenom
podanou žalobou, pričom v priebehu konania nikdy netvrdil, že by mu predmetná škoda vznikla v
dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov štátu, a preto ani odvolací súd (rovnako ako súd prvej
inštancie) nemal žiaden dôvod zaoberať sa splnením zákonných predpokladov   pre vznik zodpovednosti
žalovaného za škodu žalobcu vzniknutú v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
12.  Napokon odvolací súd pre úplnosť v nadväznosti na námietky žalobcu                        v podanom
odvolaní súvisiace s posúdením otázky, či V.. U. Y.M. mal postavenie účastníka konania vedeného na
Ministerstve financií SR č. 043/1998/SAN, uvádza, že táto otázka je z hľadiska posúdenia merita veci
bez právneho významu, keď; bez zreteľa na zodpovedanie danej otázky; neboli splnené predpoklady
vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zák. č. 58/1969 Zb. z dôvodu absencie nezákonného
rozhodnutia orgánu štátu. Pokiaľ odvolateľ súdu prvej inštancie v tejto súvislosti vytýka nesprávne
závery, nedostatočne vykonané dokazovanie, a nezohľadnenie rozhodovacej činnosti Ústavného súdu
Slovenskej republiky, jeho námietky nemôžu obstáť a privodiť pre neho úspech v odvolacom konaní.
13.    Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie,
že žalobca v danom spore nepreukázal splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti
žalovaného za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku rozhodnutia Ministerstva financií SR č.
043/1998/SAN z 9.12.1998, a preto žaloba nebola podaná dôvodne.
14.   Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani žiadne iné procesné
pochybenie, prípadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku žalobcu na
náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, pričom žalobca ani vo
svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie
tejto otázky odvolacím súdom, pričom súd prvej inštancie sa v priebehu sporu vyporiadal so všetkými



relevantnými skutočnosťami uvádzanými v žalobe a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade
s platnou právnou úpravou, pričom svoje  rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v
tomto smere námietky žalobcu nemožno považovať za opodstatnené.
15.  Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1,2 CSP).
16.   O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP, a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
17.  Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto        v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol                  o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až
n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu                        o
peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                   (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch                    s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).