{"guid": "430a2cfb-ec1a-4ab3-8c29-2ab09a943264:04bb1cca-8281-4f11-8c38-3f56acad68f7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1016200188.1", "spisova_znacka": "9Sp/13/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/13/2016 z 21. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. februára 2016, sp. zn. 9Sp/13/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1016200188.1", "identifikacne_cislo": "1016200188", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2016-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/04bb1cca-8281-4f11-8c38-3f56acad68f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1016200188.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1016200188.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1016200188.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/13/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200188
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200188.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:
T. D. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iracká republika, zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak
Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad
hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie
cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Kuzmányho 26, Žilina, o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu odporcu č.p. PPZ-HCP-BB7-2-014/2016-AV zo dňa 19.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave  rozhodnutie odporcu č.p.  PPZ-HCP-BB7-2-014/2016-AV zo dňa  19.01.2016
p o t v r d z u j e.
Súd účastníkom právo na  náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 11.02.2016 právnym zástupcom navrhovateľa
podaný opravný prostriedok zo dňa 24.1.2016 proti jeho rozhodnutiu č.p. PPZ-HCP-BB7-2-014/2016-
AV vydanom dňa 19.01.2016, ktorým na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného
dňa 6. septembra 2015 Oddelením  cudzineckej polície Policajného zboru Žilina pod č.p.  PPZ-HCP-
BB7-163-020/2015-AV podľa § 88 ods.
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov bol navrhovateľ zaistený v súlade s § 88 ods. 4 zákona č.
404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to dňom 19. januára 2016 do času výkonu administratívneho
vyhostenia, najdlhšie však do 06. marca 2016 a navrhovateľ bol umiestnený v Útvare policajného
zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil
svoje vyjadrenie k nemu, ako aj  kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.

Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené
rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 19. januára 2016  podľa §
88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to na čas výkonu administratívneho vyhostenia, najdlhšie do
06. marca 2016.

V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľ bol dňa 06.09.2015 v čase o 10.30 hod. odovzdaný
políciou Poľskej republiky na základe článku 6 ods. 1 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a
Poľskej republiky o odovzdávaní a prijímaní osôb na spoločnej hranici zo dňa 08.07.1993, ako aj čl. 2
Vykonávacej dohody medzi Ministerstvom vnútra Poľskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, z dôvodu podozrenia z neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky a štátov
Európskej Únie. Po prevzatí navrhovateľa vzniklo podozrenie, že sa dopustil priestupku v zmysle § 118
ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky,
pričom nelegálne vstúpil z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky bez platného víza alebo
povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup a pobyt.



Odporca uviedol, že navrhovateľ ako štátny príslušník Irackej republiky nie je oslobodený od vízovej
povinnosti v zmysle Zákona o pobyte cudzincov, ako aj Nariadenia Rady (ES) číslo 539/2001 uvádzajúcej
zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc
členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti.

Poukázal na to, že navrhovateľ nikde nežiadal o udelenie azylu, a ani na území Slovenskej republiky
nechce požiadať o azyl. Taktiež nechce požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat do domovskej krajiny.

Navrhovateľovi bolo dňa 06.09.2015 podľa § 82 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov vydané
rozhodnutie o administratívnom vyhostení s uložením zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky
na dobu 2 (dva) roky pod č. p.:  PPZ-HCP-BB7-163-020/2015-AV. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.09.2015.

Odporca sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života navrhovateľa v zmysle
článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uverejného v Zbierke
zákonov č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z. Poukázal na to, že navrhovateľ na území Slovenskej
republiky nemá žiadne záväzky, ani relevantné dôvody na zotrvanie na území Slovenska. Navrhovateľ
sa nachádza na území Slovenska bez víz, bez udelenia medzinárodnej ochrany, finančných prostriedkov
a zabezpečeného ubytovania.

Záverom odporca uviedol, že zaistenie navrhovateľa je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f)
Dohovoru o ochrane  ľudských práv a slobôd.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu
opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie
a zároveň nariadil jeho prepustenie zo zaistenia.

Opravný prostriedok odôvodnil tým, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a nezrozumiteľnosť, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci.

Uviedol, že rozhodnutie odporcu je absolútne nezrozumiteľné, časovo nesúladné, odôvodňujúce
neexistujúce výroky. Ďalej uviedol, že v rozhodnutí absentuje skúmanie vyhostiteľnosti, otázka určenia
krajiny, zisťovanie rizika úteku, zámer navrhovateľa a podobne. Odôvodnenie rozhodnutia je podstatnou
náležitosťou správneho rozhodnutia. Jeho cieľom je presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu
správneho orgánu a zákonnosti rozhodovania.

Poukázal na to, že v prípade posudzovania otázky, či je potrebné osobu zaistiť na
výkon administratívneho vyhostenia, je potrebné skúmať či existuje vykonateľné rozhodnutie o
administratívnom vyhostení a či sa vyhostenie aj vykonáva, či je možné vykonať rozhodnutie o
administratívnom vyhostení, či je účelné a primerané, či je lehota zaistenia primeraná potrebným úkonom
smerujúcim k účelu zaistenia, či existuje možnosť alternatív zaistenia podľa § 89 Zákona o pobyte
cudzincov, či existuje riziko úteku, prípadne sa navrhovateľ bráni procesu návratu, či bola skúmaná
vyhostiteľnosť navrhovateľa a akým výsledkom.

Mal za to, že rozhodnutie o zaistení je vydané v rozpore so zákonom.

K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho
spisu a uviedol, že navrhovateľa zaistil podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, t.j. na
účel výkonu administratívneho vyhostenia. Uviedol, že navrhovateľ sa nachádzal na území Slovenskej
republiky neoprávnene, a to z dôvodu, že dňa 4.9.2015 neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej
republiky z územia Maďarskej republiky bez platného víza alebo platného povolenia na pobyt alebo
platného dlhodobého víza, ktoré by ho oprávňovalo na vstup a pobyt na území Slovenskej republiky.
Navrhovateľ vstúpil na územie Slovenskej republiky a nevedel preukázať oprávnenie na vstup a pobyt na
území Slovenskej republiky ako aj Únie. Konštatoval, že navrhovateľ má na území Slovenskej republiky
neoprávnený pobyt, preto dňa 6. septembra 2015 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.
z. vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení s uložením zákazu vstupu na územie Slovenskej



republiky na dobu 2 roky pod č. p.: PPZ-HCP-BB7-163-020/2015-AV. Uviedol, že dňa 12.1.2016 bola
zaslaná opätovne žiadosť v zmysle článku 4 ods. 1 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou
Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici, na ktorú bola doručená odpoveď, že nie
je preukázané, že navrhovateľ nelegálne a priamo vstúpil na územie Slovenska z Maďarska a tým sa
zdržiaval alebo pricestoval cez územie Maďarska. Nakoľko štátne orgány Maďarskej republiky viackrát
odmietli navrhovateľa prevziať v rámci readmisie, v zmysle § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 Zákona o pobyte
cudzincov zanikol účel jeho zaistenia, a preto dňa 19.01.2016 o 14.45 hod. bol navrhovateľ prepustený
zo zaistenia. Nakoľko rozhodnutie o administratívnom vyhostení vydané dňa 6.9.2015 je právoplatné
a vykonateľné, odporca cudzinca zaistil opätovne na účel výkonu administratívneho vyhostenia , alebo
výkon trestu vyhostenia a následne umiestnil

v Útvare policajného zaistenia Medveďov. Zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia
navrhovateľa  je v kompetencii Útvaru policajného zaistenia Medveďov, ktorý pre neho hľadá bezpečnú
krajinu, do ktorej môže byť vyhostený z územia Slovenskej republiky.

Odporca sa na pojednávanie dňa 22.2.2016 napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, listom zo dňa
15.02.2016  oznámil, že súhlasí , aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Na nariadenom pojednávaní prítomný splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava
svojho písomného vyjadrenia. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné,
a odôvodnenie rozhodnutia nekorešponduje s výrokom rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa
odporca zaoberá readmisiou navrhovateľa do Maďarska, a nie administratívnym vyhostením ako je
uvedené vo výroku rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie
odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 22.2.2016, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané
rozhodnutie odporcu je  súladné so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p.  v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie
rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických  osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l  ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,   v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b)  zákona číslo 404/2011 Z. z.  policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 88 ods.  4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie



presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži    z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že
mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný
útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty
zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s  deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci
administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť
povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v
opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne
a navrhovateľom podané námietky proti nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku nie sú dôvodné.

K námietke navrhovateľa, či existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení a či sa
vyhostenie vykonáva, je potrebné uviesť, že navrhovateľ bol dňa 19.01.2016 zaistený na účel výkonu
administratívneho vyhostenia. Odporca dňa 6. septembra 2015 vydal rozhodnutie o administratívnom
vyhostení a uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 (dvoch) rokov. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.09.2015. Podľa § 83 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011
Z. z. policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie, ak možno
štátneho príslušníka tretej krajiny zaistiť podľa § 88.

K námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia, súd uvádza, že odporca dĺžku doby zaistenia stanovil na
čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 06. marca 2016, pričom nejde o konkrétny dátum doby zaistenia
ale o hraničný termín doby zaistenia. Navrhovateľ na území SR nemá rodinných príslušníkov, nie je
držiteľom oprávnenia na pobyt, nemá udelenú medzinárodnú ochranu, nemá zabezpečené ubytovanie,
nemá finančné prostriedky, ktorými by si zabezpečil ubytovanie.

Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca
riadne zistil skutkový stav, u navrhovateľa stále trvajú dôvody zaistenia. Navrhovateľovi bolo dňa
6.9.2015 vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č.p.
PPZ-HCP-BB7-163-020/2015-AV z dôvodu, že na území Slovenskej republiky má neoprávnený pobyt, a
v predmetnom rozhodnutí navrhovateľovi nebola určená lehota na vycestovanie. Podľa ust. § 84 ods. 1
písm. a) a d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom
vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie,
a štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo
prostriedky na vycestovanie.

Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tieto objektívne posúdil, posudzoval
relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby.  V tejto súvislosti
treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok)
má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.

K námietke, či existuje možnosť alternatív zaistenia podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov, je potrebné
uviesť, že odporca sa zaoberal aj týmito alternatívami, a mal za to, že navrhovateľ nesplnil podmienku
podľa § 89 ods. 3, pretože nepreukázal finančné prostriedky na zabezpečenie pobytu na území
Slovenskej republiky. Navrhovateľ nie je schopný si zabezpečiť nehnuteľnosť na bývanie, prípadne
ubytovanie na území SR a finančné prostriedky na pokrytie pobytu.



K námietke, či existuje riziko úteku navrhovateľa, je potrebné uviesť, že  navrhovateľ by naďalej v
členských štátoch sa pohyboval nelegálne  a neoprávnene. Na území Slovenskej republiky nemá
rodinných príslušníkov, nie je držiteľom oprávnenia na pobyt.  Navrhovateľ sa môže skrývať v komunite
svojich krajanov. Miesto jeho pobytu nebude známe, nakoľko na území Slovenskej republiky nemá
povolený pobyt, zabezpečené ubytovanie, a ani finančné prostriedky, ktorými by si zabezpečil ubytovanie
pre seba.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade          so zákonom o pobyte
cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade
s § 32 ods. 1 správneho poriadku),  odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce
všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku). Súd zároveň má za to, že vznesené
námietky v opravnom prostriedku navrhovateľa nie sú odôvodnené a preto preskúmavané rozhodnutie
potvrdil         (§ 250q ods. 2 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu
trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa  jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,

a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§
205 ods. 1 O.s.p).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "e40efc79-7e36-4164-a817-5afc77e0e357:90edb1bf-9af5-475d-8747-daa158bed4c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7016200455.1", "spisova_znacka": "7Sžr/154/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžr/154/2016 z 29. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7016200455.1"}]}