Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/1/2016 z 19. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. januára 2016, sp. zn. 9Sp/1/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1016200024.1 Krajský súd Bratislava | 9Sp/1/2016 | ECLI:SK:KSBA:2016:1016200024.1 | 2016-01-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250g OSP, § 250j ods. 2 písm. d) OSP, § 250j ods. 2 písm. e) OSP, § 250sa OSP, § 18 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcf7dd9b-2fbe-4dfb-be38-11ced6faf5fd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1016200024.1 Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200024 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200024.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľky: K. A. Q., nar.XX.XX.XXXX, štátnej príslušníčky Sýrskej arabskej republiky, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Paulínska 13, Trnava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. p.: PPZ-HCP-BA9-188-053/2015-AV zo dňa 15. decembra 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č. p.: PPZ-HCP-BA9-188-053/2015-AV zo dňa 15. decembra 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e , aby bola navrhovateľka K. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka Sýrskej arabskej republiky, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove bezodkladne prepustená zo zaistenia. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. Trovy predvedenia navrhovateľky na pojednávanie znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 11.01.2016 navrhovateľkou podaný opravný prostriedok zo dňa 29.12.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA9-188-053/2015-AV vydanom dňa 15.12.2015, ktorým na základe vykonateľného a právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného dňa 19.10.2015 Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Trnava pod číslom PPZ-HCP-BA9-188-017/2015-AV podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov bola navrhovateľka zaistená v súlade s § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to dňom 15.12.2015 na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 19.4.2016 a navrhovateľka bola umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľky je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľky dňom 15.12.2015 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 19.4.2016. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľka bola dňa 19.10.2015 v čase o 10:00 hod. odovzdaná príslušníkmi Krajského riaditeľstva Polície Juhomoravského kraja, Odboru cudzineckej polície Brno na bývalom priechode medzi Českou republikou a Slovenskou republikou Hodonín - Holíč na základe žiadosti zo dňa 18.9.2015 a následným potvrdením prevzatia orgánmi Slovenskej republiky dňa 7.10.2015 príslušníkom správneho orgánu. Odovzdanie navrhovateľky späť na územie Slovenskej republiky bolo vykonané na základe článku 2 ods. 5 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky o odovzdávaní a prijímaní osôb na spoločnej hranici z dôvodu neoprávneného pobytu navrhovateľky. Na základe odpovede zo Spoločného kontaktného pracoviska Jarovce - Kittsee zo dňa 19.10.2015 odporca zistil, že navrhovateľka bola preverená v azylovom informačnom systéme resp. v centrálnom registri cudzincov Rakúskej republiky s negatívnym výsledkom. Dňa 19.11.2015 odporca zaslal rakúskej strane žiadosť o readmisiu. Navrhovateľke bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na dobu 2 roky a bola zaistená do ÚPZC Medveďov. Dňa 9.11.2015 rakúska strana zaslal odporcovi odpoveď pod č. p. PPZ-MPS-JAR-6952/2015-IHN/25698, z ktorej bolo zistené, že navrhovateľku príslušný orgán Rakúska odmieta prevziať z dôvodu nepreukázania, že navrhovateľka prekročila hranicu z územia Rakúska na územie Slovenskej republiky. Odporca dňa 15.12.2015 vydal príkaz na prepustenie navrhovateľky z útvaru policajného zaistenia pre cudzincov z dôvodov uvedených v § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 404/2011 Z.z. nakoľko zanikol účel zaistenia na vrátenie navrhovateľa v rámci Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Rakúskej republiky. Následne bol navrhovateľka dňa 15.12.2015 kontrolovaná hliadkou správneho orgánu a predvedená vo veci neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Odporca uviedol, že dňa 19.10.2015 začal správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia navrhovateľky v zmysle § 82 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. a vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu pod č. p. : PPZ-HCP-BA9-188-017/2015-AV zo dňa 19.10.2015. Navrhovateľke bol podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. uložený zákaz vstupu na dobu 2 rokov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2015. Odporca v rozhodnutí ďalej uviedol, že navrhovateľka je držiteľom platného cestovného pasu Sýrie č. N 008651354 platného od 16.10.2013 do 15.10.2019, v súčasnosti je bez finančných prostriedkov potrebných na starostlivosť o svoju osobu, zdravie a bývanie resp. vycestovanie. Konštatoval, že len zaistením navrhovateľky je možné zabezpečiť riadny výkon administratívneho vyhostenia, nakoľko podľa názoru odporcu by sa opätovne skrývala (bez zabezpečeného ubytovania, financií, rodinného zázemia), mohla by pokračovať v nelegálnom pobyte na území Slovenskej republiky. Záverom odporca uviedol, že zaistenie navrhovateľky je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok, v ktorom žiadala, aby súd rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a zároveň nariadil jej prepustenie zo zaistenia. Opravný prostriedok odôvodnila tým, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu odporcom je nedostačujúce pre posúdenie veci. Namietala, že v rozhodnutí o administratívnom vyhostení nie je uvedená a ani nijakým spôsobom spomenutá iná krajina ako Rakúska republika, do ktorej by malo byť uskutočnené jej vyhostenie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.11.25015. Na základe tohto rozhodnutia jej bolo v ten istý deň 19.10. 2015 vydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, teda na účel vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy. Rakúska republika dňa 11.12.2015 opakovane odmietla žiadosť Slovenskej republiky o jej readmisiu z dôvodu, že nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že pricestovala na územie Slovenskej republiky z Rakúskej republiky. Následne dňa 15.12.2015 bola prepustená zo zaistenia, pretože pominul účel zaistenia za účelom vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy a bola pre zaistená na účel výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré bolo podkladom pre obe jej zaistenia, zostalo nezmenené. Poukázala na to, že odporca sa jej vyhostiteľnosťou do inej krajiny ako Rakúskej republiky nezaoberal a ani ju nijakým spôsobom nepreukázal. Uviedla, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu spočíva v tom, že v rozhodnutí sa vôbec nezaoberal otázkou účelnosti a efektívnosti jej zaistenia a vyhostiteľnosťou. Z dôvodu, že sa policajné orgány nezaoberali pri zaistení cudzinca jeho vyhostiteľnosťou sa už viac krát vo svojich rozsudkoch zaoberal aj Najvyšší súd SR, ako aj Ústavný súd SR. Poukázala na to, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k jej štátnej príslušnosti a vo vzťahu k prekážkam jej vyhostenia do krajiny inej ako je Rakúska republika, a nezaoberal sa v opätovnom konaní o zaistení jej zraniteľnosťou. Uviedla, že s poukazom na jej zhoršený zdravotný stav, ako aj na skutočnosť, že bola v krajine pôvodu vystavená vážnym formám psychického a fyzického násilia, mal odporca ju vyhodnotiť ako zraniteľnú osobu. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 7.1.2016 navrhol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 20.1.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu nie je súladné so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa Článku 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí s neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. Podľa § 250q ods. 3 veta prvá O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnuté odporcu a dospel k názoru, že existujú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a pre vrátenie veci odporcovi na ďalšie konanie. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že po predvedení navrhovateľky bola s ňou dňa 15.12.2015 spísaná zápisnica o jej vyjadrení č.p. PPZ-HCP-BA9-188-050/2015-AV, v ktorej navrhovateľka odpovedala na otázky odporcu. Po ukončení výpovede bola s navrhovateľkou spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia, v ktorej jej odporca oznámil, že realizuje konanie vo veci jej zaistenia a súčasne jej dal možnosť vyjadriť sa ku konaniu. Z tohto postupu je zrejmé, že odporca najprv navrhovateľku vypočul a následne jej oznámil, že voči nej je vedené konanie o jej zaistení: „Oddelenie cudzineckej polície PZ Trnava realizuje voči Vám konanie vo veci zaistenia v zmysle zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov“. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p. je potrebné uviesť, že z obsahu administratívneho spisu odporcu je zrejmé, že odporca neoznámil navrhovateľke začatie konania o jej zaistení, ktorá povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 3 správneho poriadku (§ 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). Oznámenie správneho orgánu o začatí konania, v danom prípade konania o zaistení navrhovateľky začatého z podnetu odporcu, je jednou z podstatných náležitostí samotného konania, nakoľko sa ním zaručuje vedomosť účastníka konania (navrhovateľky) o samotnom konaní (jeho druhu a do úvahy prichádzajúceho rozhodnutia), ako aj možnosť aktívneho uplatnenia práv navrhovateľky ako účastníčky konania, ktoré jej prináležia (§ 33 ods. 1 správneho poriadku). Vzhľadom na to, že odporca neoznámil začatie konania (o jej zaistení), došlo v predmetnom konaní k vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože odporca navrhovateľke de facto odňal možnosť navrhovať vykonanie dôkazov prípadne svedčiacich v jej prospech, brániť sa, vyjadriť sa k samotnému konaniu, teda realizovať súčinnosť v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku. K dôvodu zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s .p. je potrebné uviesť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporca v ňom poukázal iba na neexistenciu oprávnenia navrhovateľky k pobytu na Slovensku, na obsah podaného vyjadrenia. Takéto odôvodnenie rozhodnutia o zaistení navrhovateľky súd vyhodnotil ako nedostatočné, znemožňujúce jeho preskúmanie. V danom prípade odporca vydal nové rozhodnutie o zaistení, pričom poukázal na už existujúce právoplatné rozhodnutie o administratívnom vyhostení zo dňa 19.10.2015, ktoré bolo vydané za účelom odovzdania navrhovateľky podľa readmisnej dohody do Rakúskej republiky. Odporca v novom konaní o zaistení dňa 15.12.2015 neuviedol, akým smerom sa bude ďalej uberať pri výkone rozhodnutia o administratívnom vyhostení, za situácie kedy odovzdanie navrhovateľky do Rakúskej republiky na základe dohody o readmisii nie je možné. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spočíva aj v tom, že sa v rozhodnutí odporca nezaoberal otázkou účelnosti a efektívnosti zaistenia navrhovateľky a jej vyhostiteľnosti. Odporcovi podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov je umožnené v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neuviesť krajinu, do ktorej má byť cudzinec vyhostený, ale len za predpokladu, že ju nie je možné určiť. Pokiaľ odporca mal v úmysle opätovne zaistil navrhovateľku, bolo potrebné, aby sa v konaní zaoberal otázkou jej vyhostiteľnosti v súvislosti s opätovným zaistením. Okrem vyššie uvedené, odporca podľa názoru súdu by mal vyhodnotiť, či navrhovateľka nie je zraniteľnou osobou na účely zákona o pobyte cudzincov. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) v spojení s § 250q ods. 2 O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd zároveň v súlade s § 250sa ods. 7 O .s. p. nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľky zo zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. V ďalšom konaní, pokiaľ by odporca dospel k záveru, že v prípade navrhovateľky sú splnené podmienky pre jej zaistenie a že je potrebné ju zaistiť, bude úlohou odporcu zákonným spôsobom oznámiť začatie konania, konať v ňom podľa príslušných ustanovení správneho poriadku, zákona o pobyte cudzincov, v zmysle smerníc či nariadení, ktorými je Slovenská republika viazaná. O trovách konania navrhovateľky súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, trovy konania si neuplatnila a preto jej ich náhradu súd nepriznal. O trovách predvedenia navrhovateľky na súdne pojednávanie súd rozhodol tak, že tieto znáša Slovenská republika. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.