Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/95/2014 z 16. 8. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. augusta 2016, sp. zn. 6S/95/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1014200745.2 Krajský súd Bratislava | 6S/95/2014 | ECLI:SK:KSBA:2016:1014200745.2 | 2016-08-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, predpis č. 561/2006 Z. z., zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f9168ae-2041-4d4f-b417-5f6de928d96c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1014200745.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/95/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200745
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200745.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Andrey Kriškovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: LEMOND s.r.o., IČO:
44 794 452, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s
r.o., IČO: 35 855 673, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2014/00882-2.1,
O-37/2014 zo dňa 04.04.2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. S/2014/00882-2.1, O-37/2014 zo dňa
04.04.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Inšpektorátu práce Trenčín, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3 500,- € podľa:

I. ustanovenia § 37 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácií pracovného času v
doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o
zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti vyplývajúcej z:

1. čl. 10 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006
o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú
cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85
a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85, ktorého
sa zamestnávateľ LEMOND s. r. o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10,
821 02 Bratislava, dopustil tým, že vhodne nepoučil a neoboznámil kontrolovaných
vodičov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie nariadenia (EHS) č. 3821/85 a kapitolu
II tohto nariadenia, konkrétne preukázateľne neoboznámil vodičov J.
, P. X., K. X., D. J. a H. Y.,
s predpismi upravujúcimi používanie záznamového zariadenia, záznamových listov
a preukázateľne nepoučil uvedených kontrolovaných vodičov vlastniacich kartu



vodiča o jej správnom používaní.

II. podľa ustanovenia § 37 ods. 3 písm. d) zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v
doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti vyplývajúcej z:
2. čl. 10 ods. 5 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii
niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia
a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č.
3820/85 v nadväznosti na čl. 1 ods. 3 písm. a) a b) Nariadenia Komisie (EÚ) č. 581/2010, týkajúceho
sa maximálnych lehôt na ukladanie relevantných údajov z jednotiek vozidla a z kariet vodiča, ktorého
sa zamestnávateľ LEMOND s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, dopustil
tým, že nezabezpečil, aby z vozidlových jednotiek motorových vozidiel s EČV - U., U., U., U., U., U. a
U., v kontrolovanom období od 01.09.2010 do 21.12.2012 a z karty vodičov H. N., H. F., J. X., N. J.,
K. X., J. T., W. X., H.na X., J. J., H. Y. a P. X., v kontrolovanom období od 01.09.2010 do 21.12.2012,
sťahovali všetky údaje tak pravidelne, ako je to ustanovené členským štátom, nakoľko nezabezpečil,
aby maximálna lehota, v rámci ktorej sa ukladajú relevantné údaje nepresiahla 90 dní v prípade údajov
z vozidlových jednotiek a 28 dní v prípade údajov z kariet vodičov.
III. podľa ustanovenia § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v
doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, za porušenie povinnosti vyplývajúcej z:
3. čl. 14 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave, ktorého
sa zamestnávateľ LEMOND s. r. o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, dopustil
tým, že neuchovával všetky záznamové listy menovaných vodičov najmenej jeden rok po ich použití a
nepredložil na požiadanie inšpektora práce všetky použité záznamové listy vodičov J. U., v období od
03. 09. 2010 do 13. 10. 2010, v období od 15. 09. 2010 do 27. 09. 2010, v období od 21. 11. 2010 do
30. 11. 2010, T. J., v období od 27. 09. 2010 do 05. 10. 2010 a v období 05. 10. 2010 do 07. 10. 2010,
T. Š., v období od 06. 09. 2010 do 12. 11. 2010, J. T., v období 06. 09. 2010 do 11. 10. 2010, Z. Š., v
období od 15. 09. 2010 do 30. 11. 2010, H. Ž., v období od 06. 09. 2010 do 30. 09. 2010, pričom títo v
uvedených obdobiach preukázateľne vykonávali činnosť vedenia motorového vozidla,

2. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca vhodne nepoučil a neoboznámil kontrolovaných vodičov s
cieľom zabezpečiť dodržiavanie nariadenia (EHS) č. 3821/85 a kapitoly II. Nariadenia EP a Rady č.
561/2006, čo je porušením článku 10 ods. 2 Nariadenia EP a Rady č. 561/2006 o harmonizácii niektorých
právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy. Porušenie spočívalo v tom,
že žalobca vhodne nepoučil a neoboznámil kontrolovaných vodičov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie
vyššie uvedeného nariadenia, konkrétne preukázateľne neoboznámil vodičov J. U., P. X., K. X., D. J. a H.
Y., s predpismi upravujúcimi používanie záznamového zariadenia, záznamových listov a preukázateľne
nepoučil uvedených kontrolovaných vodičov vlastniacich kartu vodiča o jej správnom používaní. Žalobca
nezabezpečil, aby sa z vozidlových jednotiek motorových vozidiel žalobcu (U., U., U., U., U., U. a U.), v
kontrolovanom období od 01.09.2010 do 21.12.2012 a z karty vodičov H. N., H. F., J. X., N. J., K. X., J. T.,
W. X., H. X., J. J., H. Y. a P. X., v kontrolovanom období od 01.09.2010 do 21.12.2012 sťahovali všetky
údaje tak pravidelne, ako je to ustanovené členským štátom, nakoľko nezabezpečil, aby maximálna
lehota, v rámci ktorej sa ukladajú relevantné údaje nepresiahla 90 dní v prípade údajov z vozidlových
jednotiek a 28 dní v prípade údajov z kariet vodičov. Zároveň mal žalovaný za preukázané, že žalobca
neuchovával všetky záznamové listy vodičov najmenej 1 rok po ich použití a nepredložil na požiadanie
inšpektora práce všetky použité záznamové listy vodičov J. U.Ď. v období od 03.09.2010 do 13.10.2010,
v období od 15.09.2010 do 27.09.2010 v období od 21.11.2010 do 30.11.2010, T. J., v období od
27.09.2010 do 05.10.2010 a v období od 05.10.2010 do 07.10.2010, T. Š. v období od 06.09.2010 do
12.11.2010, J. T. v období od 06.09.2010 do 11.10.2010, Z. Š. v období od 15.09.2010 do 30.11.2010,
H. Ž. v období od 06.09.2010 do 30.09.2010, čo je porušením článku 14 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS)
č. 3821/85 v záznamovom zariadení v cestnej doprave. Porušenie spočívalo v tom, že vodiči vyššie
menovaní preukázateľne vykonávali činnosť vedenia motorového vozidla, avšak žalobca neuchovával
všetky záznamové listy a nepredložil ich pri kontrole na požiadanie inšpektora práce.

3. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že zo školenia MKD zo dňa 03.01.2011 bola
priložená osnova školenia a prezenčná listina, v ktorej chýbali mená kontrolovaných vodičov J. U., P. X.,



K. X., D. J. a H. Y.. Pokiaľ žalobca tvrdil, že na pracovisku na verejne prístupnom mieste (nástenke) boli
umiestnené dokumenty týkajúce sa pracovného času zamestnancov v doprave a iné dokumenty týkajúce
sa práva a povinností zamestnancov - vodičov MKD, toto svoje tvrdenie jednoznačne nepreukázal. K
tvrdeniu žalobcu, že niektorí vodiči odmietli predložiť karty, žalovaný uviedol, že zamestnávateľ má právo
vyzvať zamestnancov k predloženiu karty, alebo mal ako zamestnávateľ možnosť vypracovať v súlade
s § 84 zákonníka práce pracovný poriadok, ktorý by bol pre zamestnancov záväzný. K výške uloženej
pokuty žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán na základe zistených
porušení uložil pokutu, ktorá je vzhľadom na charakter porušení pokutou primeranou, plní predovšetkým
preventívny charakter a bola uložená iba za najzávažnejšie porušenia.

II.
Žaloba

4. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie.

5. Namietal, že zistenia žalovaného sú nesprávne, pretože žalobca zabezpečil pre zamestnancov
školenie, ktoré dňa 03.01.2011 vykonal U.. J. X. - lektor na vykonávanie vzdelávania v oblasti BOZP.
Spôsob poučenia vodičov a periodicita vykonávania kontrol nie je v nariadení EP a Rady ES č. 561/2006
výslovne uvedený, pričom žalobca zdôraznil, že na jeho pracovisku na verejne prístupnom mieste boli
umiestnené dokumenty týkajúce sa pracovného času zamestnancov v doprave a iné dokumenty týkajúce
sa práv a povinností zamestnancov - vodičov MKD. Poukázal na skutočnosť, že dôkazné bremeno v
plnom rozsahu pri konaní začatého z vlastného podnetu postihuje správny orgán (vyhľadávacia zásada)
a tvrdenia správnych orgánov, že v priebehu správneho konania žalobca nepreukázal, že predmetné
dokumenty boli na nástenke umiestnené v kontrolovanom období, nemá oporu v zákone.

6. Dôkaz o tom, že žalobca dodržiava nariadenie č. 3821/85 upravujúce záznamové zariadenia v cestnej
doprave je skutočnosť, že na základe záznamových listov zo záznamového zariadenia vykonáva ako
zamestnávateľ zúčtovanie v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestných náhradách. V opačnom prípade
by nevedel, v akej výške má zamestnancom vyplatiť cestovné náhrady. Každý nový zamestnanec
žalobcu pri prvej pracovnej ceste preberá motorové vozidlo, na ktorom má absolvovať pracovnú
cestu, pričom mu dispečer vysvetlí všetky jeho práva a povinnosti, ktorých súčasťou je aj používanie
nainštalovaného záznamového zariadenia umiestneného v preberanom motorovom vozidle. Každý
zamestnanec pri vyslaní na služobnú cestu dostáva aj čisté záznamové listy, za účelom ich používania. O
existencii záznamového zariadenia a používaní záznamových listov vodiči vedia a sú o nich informovaní,
pričom tieto vedomosti majú pred nástupom na pracovnú cestu.

7. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že v zmysle článku 14 bod 4 písm. c) Nariadenia Rady (EHS)
č. 3821/85 karta vodiča je osobná a nesmie byť počas doby jej platnosti odobratá. Pri inšpekcii musí
vodič záznamové listy, kartu vodiča, resp. ručné záznamy predložil inšpekčnému úradníkovi, nie však
dopravnému podniku (zamestnávateľovi). Žalobca tvrdil, že niektorí vodiči odmietajú odovzdať kartu
vodiča na stiahnutie údajov, pričom ich k tomu žalobca nemôže nútiť a nedisponuje prostriedkami
potrebnými na odobratie karty vodičovi. Pokiaľ žalovaný tvrdil vo svojom rozhodnutí, že mal žalobca
vypracovať v zmysle § 84 Zákonníka práce pracovný poriadok, uvedené je iba možnosťou nie
povinnosťou zamestnávateľa. Za pravdu vyššie uvedenému tvrdeniu žalobcu svedčí skutočnosť, že
správny orgán skonštatoval nezabezpečenie skopírovania údajov zo záznamového zariadenia iba v
určitých prípadoch a u niektorých vodičov, nie plošne v celom dopravnom podniku.

8. Žalobca ďalej namietal, že vo veci konal miestne nepríslušný správny orgán, pretože na základe §
7 ods. 2 správneho poriadku sa spravuje miestna príslušnosť sídlom právnickej osoby alebo miestom
umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka. Žalobca niekoľkokrát informoval Inšpektorát
práce Trenčín, že od 20.07.2012 došlo k zmene sídla žalobcu do Bratislavy, následkom čoho sa zmenila
miestna príslušnosť správneho orgánu. Žalobca poukázal na ust. § 46 správneho poriadku, podľa
ktorého rozhodnutie vo veci musí vydať orgán na to príslušný. V predmetnej veci konal správny orgán,
ktorý nebol miestne príslušný, následkom čoho bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podľa názoru žalobcu
nezákonné.



9. Podľa žalobcu došlo taktiež k nesprávnemu úradnému postupu majúceho za následok nezákonnosť
žalobou napadnutého rozhodnutia. Inšpektorát Trenčín začal správne konanie uložením pokuty dňa
10.06.2011, pričom vydal rozhodnutie a uložil žalobcovi pokutu vo výške 4 300,- €. Proti predmetnému
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a druhostupňový správny orgán (žalovaný) odvolaním napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil Inšpektorátu práce Trenčín na nové prejednanie a rozhodnutie. Aj
napriek skutočnosti, že správne konanie začaté dňom 10.06.2011 nebolo ešte právoplatne skončené,
Inšpektorát práce Trenčín začal ďalšie správne konanie v tej istej veci dňa 25.09.2012 a následne dňa
29.10.2012 vydal rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 4 300,- €. Z dôvodu, že po zrušení
odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán nevydal nové rozhodnutie, ale začal
nové správne konanie v tej istej veci, došlo podľa názoru žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu,
pričom ide o tak zásadnú procesnú vadu, ktorú nie je možné konvalidovať.

10. Žalobca záverom namietal aj neprimeranosť výšky uloženej pokuty, pričom jej odôvodnenie
považoval za nedostatočné a rozhodnutie z tohto dôvodu za nepreskúmateľné.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 19.06.2014, zotrval na svojom
doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Vo vyjadrení
žalovaný argumentoval obdobne ako v žalobe napadnutom rozhodnutí opísanom v úvode odôvodnenia
tohto rozsudku. Skutočnosťami medzi účastníkmi spornými sa súd podrobnejšie zaoberá v ďalšom texte.

IV.
Právne posúdenie veci

12. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP)
a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia a postup správnych orgánov je v
súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu



konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

17. Podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 462/2007 Z. z. Inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi
alebo dopravnému podniku pokutu do 20 000 Sk, ak preukázateľne neoboznámi vodiča s predpismi
upravujúcimi používanie záznamového zariadenia, záznamových listov alebo papierových kotúčov do
záznamového zariadenia.

18. Podľa § 37 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 462/2007 Z. z. Inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi
alebo dopravnému podniku pokutu do 20 000 Sk, ak preukázateľne nepoučí vodiča o správnom
používaní karty vodiča.

19. Podľa § 37 ods. 3 písm. d) zákona č. 462/2007 Z. z. Inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo
dopravnému podniku pokutu od 50 000 Sk do 500 000 Sk, ak nezabezpečí skopírovanie všetkých údajov
podľa osobitného predpisu (Príloha IB nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení) vrátane
údajov o čase jazdy, čase prestávky v práci alebo dôb odpočinku vodiča prostredníctvom podnikovej
karty (Príloha IB nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení) zo záznamového zariadenia
vo vozidle najmenej raz za tri mesiace a z karty vodiča najmenej raz za 28 kalendárnych dní alebo
skopírované údaje neuchová 24 mesiacov odo dňa ich skopírovania.

20. Podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. Inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi
alebo dopravnému podniku pokutu od 50 000 Sk do 500 000 Sk, ak poruší iné povinnosti ustanovené
týmto zákonom a osobitnými predpismi. (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave
(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4) v platnom znení).

21. Podľa § 7 ods. 2 správneho poriadku v konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna
príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť.

22. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Zákon 462/2007 Z.z. upravuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave,
vykonávanie cestných kontrol a kontrol v priestoroch dopravných podnikov, pôsobnosť orgánov štátnej
správy vo veciach kontroly organizácie pracovného času v doprave. Organizácia pracovného času
na účely tohto zákona je úprava maximálneho pracovného času, prestávok v práci a času pracovnej
pohotovosti, minimálnej doby odpočinku a pravidiel rozvrhnutia práce pri nočnej práci, práci na zmeny
a pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času. Organizácia pracovného času sa vzťahuje na
zamestnancov v doprave, ktorí pracujú pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.

24. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu -
priestupku, či iného správneho deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť.
Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak,
aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku
sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem
iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho
deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie,
pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje
zavinenie z nedbanlivosti.

25. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného
správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech
obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť,
či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie
spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo
forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.



26. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku vyplynuvší
z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd
nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov o tom, že
žalobca vhodne nepoučil a neoboznámil kontrolovaných vodičov s predpismi upravujúcimi používanie
záznamového zariadenia, záznamových listov a preukázateľne nepoučil uvedených kontrolovaných
vodičov vlastniacich kartu vodiča o jej správnom používaní. Taktiež súd prisvedčil žalovanému ,
že žalobca nezabezpečil, aby sa z vozidlových jednotiek v rozhodnutiach správnych orgánov
vymenovaných motorových vozidiel v kontrolovanom období od 01.09.2010 do 21.12.2012 a z kariet
týchto u žalobcu zamestnaných vodičov v kontrolovanom období od 01.09.2010 do 21.12.2012 sťahovali
všetky údaje pravidelne tak, aby maximálna lehote, v rámci ktorej sa ukladajú relevantné údaje,
nepresiahla 90 dní v prípade údajov z vozidlových jednotiek a 28 dní v prípade údajov z kariet
vodičov. Žalobca, ako vyplýva z administratívneho spisu, taktiež neuchovával všetky záznamové listy
menovaných vodičov najmenej jeden rok po ich použití a nepredložil ich na požiadanie inšpektora práce
napriek tomu, že vodiči v kontrolovanom období preukázateľne vykonávali činnosť vedenia motorového
vozidla. Uvedené vyplýva zo zistení inšpektorov práce prvostupňového správneho orgánu zachytených
v protokole č. ITN-17-18-2.3/P-A27-11, listinných dôkazov a vyjadrení žalobcu v konaní pred správnymi
orgánmi.

27. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť zistení správnych orgánov, pričom svoju námietku oprel
o tvrdenie, že zabezpečil pre zamestnancov školenie dňa 03.01.2011, súd túto námietku nemohol
považovať za dôvodnú, pretože je síce pravdou, že žalobca takéto školenie zorganizoval, ale
nepreukázal, že sa ho zúčastnili aj vodiči MZ.
, P. X., K. X., D. J. a H. Y.. Teda žalobca nepreukázal, že sa ho zúčastnili všetci vodiči, ktorí sa ho
zúčastniť mali, a že žalobca týchto konkrétnych vodičov nezaškolil - vhodne nepoučil a neoboznámil s
príslušnými predpismi upravujúcimi správne používanie záznamového zariadenia, záznamových listov
a karty vodiča.

28. Pokiaľ žalobca tvrdil, že na pracovisku na verejne prístupnom mieste (nástenke) boli umiestnené
dokumenty týkajúce sa pracovného času zamestnancov v doprave a iné dokumenty týkajúce sa práva
a povinností zamestnancov - vodičov MKD, súd musí konštatovať, že toto svoje tvrdenie žalobca
nepodporil žiadnym dôkazom. Žalobca mal možnosť svoje tvrdenie preukázať buď priamo predloženým
dôkazom, alebo mohol správnemu orgánu označiť dôkaz, ktorý žiada pre účel preukázania jeho tvrdenia
vykonať. Keďže žiadnu z uvedených možností žalobca nevyužil, nebolo možné jeho tvrdenie považovať
za právne relevantné.

29. Súd k vyššie uvedenému dodáva, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v správnom
konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom,
správny orgán nie je povinný hľadať dôkazy, ktoré vyvracajú ním tvrdené a na základe dôkazov
preukázané skutočnosti.

30. Rovnaké konštatovanie ako v predchádzajúcich odsekoch platí aj pri námietke žalobcu, že niektorí
vodiči odmietli predložiť karty, a preto žalobca nemohol splniť svoju predpismi uloženú povinnosť (z
vozidlových jednotiek motorových vozidiel v kontrolovanom období a z kariet vodičov v kontrolovanom
období pravidelne sťahovať všetky údaje). Žalobca nielenže neuviedol, ktorí konkrétni vodiči odmietli
svoje karty predložiť, ale ani neuviedol, aké opatrenia smerom k získaniu kariet vodiča urobil. Z tohto
dôvodu sa žalobcova námietka javí skôr účelová a správny orgán jej pravdivosti nemohol uveriť.

31. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu týkajúcu sa vecnej nepríslušnosti prvostupňového
správneho orgánu.

32. Podľa § 7 ods. 1 Správneho poriadku v konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna
príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť.

33. Z uvedeného zákonného ustanovenia upravujúceho miestnu príslušnosť správneho orgánu pre tento
konkrétny prípad vyplýva, že keďže sa administratívne konanie týkalo činnosti žalobcu v mieste jeho
pracoviska (Ku kyselke 486, Trenčín), týmto miestom - kde sa žalobca dopustil protiprávneho konania,
bola určená i miestna príslušnosť prvostupňového správneho orgánu, v územnom obvode pôsobnosti



ktorého sa pracovisko žalobcu nachádzalo. Sídlo žalobcu v obchodnom registri z tohto hľadiska pre
určenie miestnej príslušnosti je právne irelevantné.

-

34. Krajský súd žalobu za dôvodnú považoval len v časti namietajúcej nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia.

35. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva
v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené
všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi
predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok
rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť
presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu.
Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre
rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

36. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného
základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

37. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri
odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy
je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom
vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.

38. Vychádzajúc z naznačených úvah považoval krajský súd za potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie,
pretože toto postráda preskúmateľné vysvetlenie o výške uloženej sankcie.

39. Správny orgán síce použil náležite absorpčnú zásadu, ktorá tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest
pohlcuje miernejší), kedy zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z
nich, čo pri tejto veci znamenalo, že správny orgán uložil sankciu podľa ustanovenia zákona týkajúceho
sa deliktu, za ktorý je určená najprísnejšia sankcia, avšak výšku uloženej pokuty, ktorej výška bola nad
minimom ustanoveným zákonom, náležite neodôvodnil.

40. Podľa § 37 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty prihliada najmä na
závažnosť porušenia povinnosti z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vodiča, na
kategóriu dopravného podniku v systéme hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov a na to, či ide o
prvé alebo o opakované porušenie povinnosti.

41. Námietky žalobcu týkajúce sa odôvodnenia výšky uloženej pokuty považoval súd za opodstatnené z
toho dôvodu, že žalovaný sa vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadali so všetkými zákonnými kritériami
pre uváženie výšky sankcie v zmysle § 37 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z.z.. V podstate sa stotožnil
so zdôvodnením výšky sankcie uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, spomenul len to, že pokuta
vzhľadom na svoju výšku plní predovšetkým preventívny charakter. Správny orgán prvého stupňa
odôvodnil uloženú pokutu tým, že je minimálna, výchovná a výstražná a správny orgán ju považuje
za primeranú. Následne správny orgán citoval ustanovenie zákona č. 462/2007 Z.z. upravujúceho



hodnotiace kritéria pre určenie výšky pokuty (§ 37 ods. 6) avšak bez ďalšieho vysvetlenia, ako z týchto
kvalifikačných hľadísk posúdil posudzovaný prípad. S ohľadom na to, že pokuta 3 500,- € nebola uložená
pri dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, ktorá je 1 659,70 €, nepovažoval súd takéto odôvodnenie
výšky uloženej pokuty za prijateľné.

42. Pokuta uložená správnym orgánom pre porušenie zákona má spĺňať represívnu funkciu voči
žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta
plniť i úlohu výchovnú. Je žiaduce, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére, avšak s ohľadom na jeho
majetkové pomery. Neopomenuteľným kritériom pri určení výšky pokuty má byť závažnosť porušenia
zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozeného
práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Okrem toho pre
predmetné správne konanie platí povinnosť správneho orgánu zohľadniť kategóriu dopravného podniku
v systéme hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov tiež to, či ide o prvé alebo o opakované porušenie
povinnosti. Žalovaný a pred ním prvostupňový správny orgán sa uvedenými zákonom ustanovenými
kritériami neriadili, resp. nevysvetlili, ako dospeli k záveru, že pokuta uložená práve v tejto výške je v
súlade s § 37 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z.z. vhodnou sankciou pre žalobcu.

43. K uvedenému súd dodáva, že pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie
správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy (§ 245 ods. 2 O. s. p.), ale aj jej
správnosť, keď môže dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak. Uloženie pokuty za
spáchanie správneho deliktu a jej výška v rámci prípustnej zákonnej sadzby sú zásadne v diskrečnej
právomoci správneho orgánu. Ak však správny súd zistí, že použitie správnej úvahy vybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom, takéto rozhodnutie je nezákonné a ako také ho súd zruší. V
prípade, že správna úvaha bola použitá zákonným spôsobom, avšak správny súd dospel k záveru,
že o peňažnej sankcii malo byť rozhodnuté inak, využije tzv. moderačné oprávnenie a správnu úvahu
nahradí vlastným uvážením. Uvedené je však možné len za predpokladu, že odôvodnenie rozhodnutia
správneho orgánu je dostatočne preskúmateľné, a v tomto videl súd dôvod na to, aby sa za daných
okolností napadnuté rozhodnutie zrušilo za účelom doplnenia zdôvodnenia výšky pokuty, respektíve jej
opätovného posúdenia.

44. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto
rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie, v ktorom, súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude
postupovať v naznačenom smere.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175
ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175
ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).