Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/562/2014 z 20. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. apríla 2015, sp. zn. 11CoP/562/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1713210610.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/562/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1713210610.1 | 2015-04-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/13644213-764e-4df5-9be4-d685cfc63795 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1713210610.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/562/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713210610
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1713210610.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloletú U. L.,
M.. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok,
Moyzesova 2, dieťa rodičov: matka - J. L., Q. Š., R. XX, a otec - U. Q., Q. L. R. Š. XXXX, A..Č.. Ú. Ž., o
zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 11P/152/2013-49
zo dňa 16.10.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a určil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 62 ods. 2, 3,
4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal preukázané, že návrh otca
nie je dôvodný, od poslednej úpravy výživného uplynula doba 4 rokov, na strane matky nenastali
podstatné zmeny v jej príjme, maloletá sa pripravuje na štúdium na strednej škole a iba zohľadňujúc
terajšiu situáciu otca nežiadala matka zvýšiť výživné. Na strane otca nenastala zmena pomerov tak,
ako pri poslednej úprave výživného, ako pri návrhu na zníženie výživného v roku 2013 bol otec vo
výkone trestu. Vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil ani v medziobdobí, kedy nebol vo výkone trestu
a bol zamestnaný. Zdravotný stav otca bol zohľadnený v predchádzajúcich rozhodnutiach. Uvedené
skutočnosti sú známe od roku 2010. Podľa názoru súdu prvého stupňa spôsob života, ktorý si otec sám
zvolil spôsobil jeho terajšie sociálne postavenie. Otec v minulosti podľa vyjadrenia
matky požíval v nadmernej miere alkoholické nápoje, bol liečený z užívania pervitínu. Skutočnosť, že
v priebehu 4 rokov je opakovane vo výkone trestu, nemôže byť dôvodom na zníženie výživného na
dcéru, ktorá má 15 rokov a jej odôvodnené potreby sa neustále zvyšujú a sú na úrovni dospelej ženy.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel aj o rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS
1181/07, podľa ktorého, ak rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a
pre ktoré bol následne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody sa zbavil objektívnej možnosti
plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, túto skutočnosť nemožno pričítať na
ťarchu dieťaťa, ktoré podľa článku 32 ods.4 Listiny základných ľudských práv a slobôd má základne
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom, úmyselná
trestná činnosť povinného rodiča by znamenala zbavenie sa vyživovacej povinnosti voči maloletému a
jej takmer úplné prenesenie na druhého rodiča vedúceho riadny život. O trovách konania rozhodol súd
prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..



Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Poukázal na to, že sa zmenili jeho pomery,
keď prekonal v roku 2011 infarkt miokardu a od tejto doby až do nástupu do práce bol práceneschopný.
Dôvodom zníženia je predovšetkým jeho pracovná neschopnosť zo zdravotných dôvodov, pričom
prebieha aj konanie o uznanie invalidity. Žiadal vyhovieť svojmu návrhu.

Matka nesúhlasila s odvolaním otca, uviedla, že je pravdou, že otec prekonal infarkt, od neho
nedostávala žiadne peniaze aj keď platiť mohol, o maloletú sa stará sama. Ešte za otca, ako ručiteľka
platí každý mesiac XX € pôžičku + XX € pôžičku, ktorú si zobrali ešte za trvania spoločnej domácnosti.
Poukázala na to, že ona sa riadne stará o domácnosť a potreby maloletej, čo sa o otcovi nedá povedať.
Kolízny opatrovník poukázal na to, že výživné je stanovené správne, náklady na maloletú Petronelu,
ktorá je vo veku 15 rokov sú porovnateľné s potrebami dospelého človeka, matka maloletej práve z
dôvodu, že otec je dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody si návrh na zvýšenie výživného neuplatnila
a tento stav otca toleruje. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, ako správny.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver,
otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Súd prvého stupňa správne vec posúdil, keď nezistil zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu vyživovacej
povinnosti otca, ktorá je hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Tak, ako
konštatuje súd prvého stupňa, spôsob života aký si otec zvolil nemôže byť na ťarchu maloletej a
taktiež nemôže sústavne zaťažovať matku maloletej, ktorá celú dobu zabezpečuje starostlivosť a výživu
maloletej, vedie riadny život.

Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O.s.p., s ktorými
sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že vyživovacia povinnosť rodiča je
prvoradou povinnosť každého rodiča, túto je povinný rodič si plniť aj na úkor svojich osobných potrieb.
Nemožno sústavne presúvať vyživovaciu povinnosť na druhého rodiča s poukazom na svoje osobné
pomery, ktoré si jednoznačne zavinil sám otec a tak ako sa uvádza vyššie tieto nemôžu byť na ťarchu
maloletej, ktorá je výživou na svojho otca odkázaná.

Rozhodnutie súd prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.