{"guid": "ccb45e8e-1c99-47d5-8a89-826cec9fb564:ca8c339b-3288-4cec-a4d7-dfa59acee55c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1507222919.1", "spisova_znacka": "7Co/75/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/75/2015 z 26. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2015, sp. zn. 7Co/75/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1507222919.1", "identifikacne_cislo": "1507222919", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Jánošová", "sudca_id": 1351, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-janosova-1351", "datum_vydania": "2015-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142", "nazov": "§ 142 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca8c339b-3288-4cec-a4d7-dfa59acee55c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1507222919.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1507222919.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1507222919.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/75/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507222919
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1507222919.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: O. J., F.. XX. XX. XXXX, T. F. X, Š., zast. JUDr.
Dagmar Farkašovou, advokátkou so sídlom Štúrova 11, Bratislava, proti odporcovi: O.. H. Š., F.. XX.
XX. XXXX, T. T. XX, T., zast. JUDr. Milanom Hanulom, bytom Šustekova 2, Bratislava, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 14. novembra 2014, č. k. 6C 257/2007-393, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov predmetného konania tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak po predchádzajúcom zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07. marca
2012, č. k. 6C 257/2007-322 v časti náhrady trov konania, a to rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 04. marca 2014, č.k. 5Co 264/2012, ktorý prvostupňovému súdu v ďalšom konaní uložil pokyn
vysporiadať sa s možnosťami aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v danej veci za súčasného poukázania na
zaužívanú právnu prax pri rozhodovaní o náhrade trov konania v konaniach o vyporiadanie BSM podľa
§ 142 O.s.p. Odvolací súd tiež poukázal na povinnosť presvedčivého odôvodnenia nového rozhodnutia
tak, aby malo všetky náležitosti v zmysle ust. § 157 O.s.p. a bolo v prípade podania opravného
prostriedku preskúmateľné.

Prvostupňový súd svoje opätovné rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil po právnej stránke
ust. § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko každému z účastníkov konania sa dostala 1-ica z hodnoty súdeného
majetku, a teda nie je možné hovoriť o prevažnom úspechu v spore niektorého z účastníkov. Vyslovil
tiež názor, že vzhľadom na charakter konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
je spravodlivé, aby trovy konania, ktoré účastníkom vznikli, znášal každý sám. Z uvedených dôvodov
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti preskúmavanému  uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, navrhla
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd odporcovi uloží povinnosť zaplatiť jej
trovy konania vo výške 66,39 Eur,  titulom uhradeného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia
vo výške 14.014,26 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Prvostupňovému súdu v odvolaní
s odkazom na ust. § 226 O.s.p. vytkla, že náležite nerešpektoval právne názory a pokyny vyslovené
odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí, keď žiadnym spôsobom sa nevysporiadal a neodôvodnil,
či v prejednávanej veci sú alebo nie sú splnené predpoklady pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p. V rozpore
s povinnosťou uloženou odvolacím súdom prvostupňový súd v prejednávanej veci neskúmal okolnosti
hodné osobitného zreteľa a nevysporiadal sa ani s námietkami navrhovateľky, ako mu uložil odvolací
súd. Rovnako aj napriek upozorneniu odvolacieho súdu vôbec neprihliadol  na priebeh konania z
procesného hľadiska, o čom svedčí aj samotná dĺžka sporu, keď v konaní začatom dňa 25. 07. 2007 bolo



prvýkrát meritórne rozhodnuté až 07. 03. 2012, a to výlučne a len v dôsledku správania sa odporcu a jeho
právneho zástupcu. V ďalšom navrhovateľka poukázala  na výnimočnosť aplikácie ust. § 150 O.s.p. a
súdnou praxou konštatovanú potrebu riadneho a náležitého odôvodnenia aplikácie tejto právnej normy.
Za nepreskúmateľné a nepresvedčivé označila odôvodnenie napadnutého rozhodnutia aj z hľadiska
samotnej aplikácie ust. § 142 O.s.p. Závery, ktoré v tomto smere prijal prvostupňový súd sú výslovným
ignorovaním právneho názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého mal súd prvého stupňa pri aplikácii §
142 O.s.p. vychádzať nielen z veľkosti podielov, ktoré zo spoločného majetku nadobudol ten ktorý z
manželov, ale aj z porovnania žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia vo veci samej. Nesporná
je pritom podľa navrhovateľky skutočnosť, že po zohľadnení zmien žalobného petitu mala v konaní
plný úspech, a to aj v časti povinnosti odporcu vyplatiť jej vyrovnací podiel, keď v návrhu žiadala
vyplatenie 2.000.000,- Sk a súd odporcovi uložil povinnosť vyplatiť jej 73.741,- Eur (2.221.521,366
Sk). Z procesných okolností prípadu je tiež zrejmé, že odporca spolu so svojim právnym zástupcom
opakovane v konaní spôsobovali prieťahy, čo konštatoval aj samotný súd vo svojich zápisniciach, ako
aj v meritórnom rozhodnutí. V rozhodnutí sa súd nevysporiadal s týmito skutočnosťami a rovnako aj s
námietkami navrhovateľky, ktorými poukazovala na to, že v priebehu konania sa práve ona usilovala o
skončenie veci dohodou a za týmto účelom bola oslovená aj znalkyňa O.. I.. U.P., ktorá určila všeobecnú
hodnotu bytu, avšak k uzatvoreniu dohody nakoniec neprišlo pre obštrukcie zo strany odporcu.  Právny
zástupca odporcu  následne začal spochybňovať hodnotu bytu určenú znaleckým posudkom a poprel aj
fakt, že by ho niekedy videl, a to aj napriek tomu, že odporcom sformulovaný návrh dohody vychádzal z
takto stanovenej kúpnej ceny. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrení právneho zástupcu na pojednávaní
dňa 11. 01. 2010, ktorý ale už na ďalšom pojednávaní toto poprel a následne muselo byť súdom
nariadené znalecké dokazovanie. Obdobná situácia nastala aj s osobným  motorovým  vozidlom,
keď právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 11. 01. 2010 uviedol, že súhlasí so sumou 5.311,-
Eur a následne na ďalšom pojednávaní dňa 24. 02. 2011 túto namietal a opäť muselo byť vo veci
nariadené znalecké dokazovanie a navrhovateľka bola nútená uhradiť s tým spojený preddavok na trovy
dokazovania. Tiež poukázala aj na nadbytočné nariadenie aspoň jedného pojednávania z dôvodov na
strane odporcu (napr. pojednávanie dňa 22. 02. 2012). Záverom poukázala aj na psychický tlak, ktorý
na ňu odporca v priebehu konania o vyporiadanie BSM vyvíjal, v dôsledku čoho sa musela vysťahovať
z bytu patriaceho do BSM a riešiť otázku bývania a nákladov s tým spojených.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na jednotlivé okolnosti, ktoré v konečnom
dôsledku, aj napriek dohode účastníkov konania o cene vecí zahrnutých do BSM, viedli z dôvodov
neúmerných finančných požiadaviek navrhovateľky k pomerne častým zmenám žalobného petitu a
potrebe znaleckého dokazovania. Z dôvodu zámerného predlžovania celého konania pre už uvedené
neúmerné finančné požiadavky navrhovateľky, žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky je dôvodné.

V rozsudku zo dňa 04. marca 2014, č. k. 5Co 263/2012, 5Co 264/2012-364 odvolací súd
prvostupňovému súdu, ktorý prvýkrát argumentujúc spravodlivosťou súdneho rozhodnutia a
charakterom konania o vyporiadanie BSM rozhodol o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p. tak,
že navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 81,79 Eur; uložil
povinnosť vysporiadať sa s možnosťou aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v danej veci a pre prípad
zotrvania na použití tohto ustanovenia náležite odôvodniť správnosť tohto záveru so zreteľom na účel
ust. § 150 O.s.p., ktorým je odstránenie neprimeranej tvrdosti a dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov
konania na oboch stranách. Prvostupňový súd mal tiež riadne a presvedčivo zhodnotiť jednotlivé
skutkové okolnosti prípadu, na základe ktorých navrhovateľka podala návrh na začatie konania, ako
aj procesné okolnosti, ktoré prispeli k umelému vyvolaniu ďalších pojednávaní súdu a neúmerných
časových prieťahov v konaní vyvolaných stranou odporcu. V prípade, ak by súd dospel k záveru,
že vo veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1
O.s.p., odvolací súd s poukazom na argumentáciu navrhovateľky ohľadom skutkových a procesných
postupov odporcu a zásadu miery úspechu či zavinenia účastníka, dal do pozornosti prvostupňového
súdu zaužívanú právnu prax pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporoch o vyporiadanie BSM s
použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom procesný úspech/ neúspech manželov spočíva predovšetkým
vo veľkosti podielu získaného zo spoločného majetku. Upozornil aj na skutočnosť, že pri posudzovaní



pomeru procesného úspechu oboch manželov treba prihliadať i na okolnosti konkrétneho prípadu a na
to, ako bola riešená otázka hodnoty a rozsahu BSM.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s odvolacou argumentáciou navrhovateľky, nakoľko bez akýchkoľvek
pochybností je zrejmé, že súd prvého stupňa nielenže ignoroval vyššie uvedený právny názor
odvolacieho súdu, ktorý je pre súd prvého stupňa podľa § 226 O.s.p. záväzný, ale súčasne v poradí druhé
rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil rovnakými skutočnosťami a rovnako nepreskúmateľne
ako zrušené rozhodnutie, keď opätovne konštatoval, že v spore o vyporiadanie BSM, kedy nie je možné
hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z účastníkov konania, je spravodlivé, aby trovy znášal každý
účastník sám.

Navrhovateľka dôvodne namieta, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré
pôvodne po právnej stránke odôvodnil ust. § 150 O.s.p., aj napriek pokynom odvolacieho súdu žiadnym
spôsobom nevysporiadal s otázkou, či konkrétne okolnosti prípadu odôvodňujú alebo neodôvodňujú
výnimočné použitie ust. § 150 O.s.p. Rovnako bez toho, aby prihliadol na konkrétne okolnosti prípadu,
prezentované tak navrhovateľkou, ako aj odvolacím súdom, spravodlivosť rozhodnutia vyvodil opäť len
z charakteru konania. Už v zrušujúcom rozhodnutí pritom odvolací súd poukázal na konštantnú súdnu
prax, ktorá pri rozhodovaní o náhrade trov konania v týchto sporoch ustálila možnosť aplikácie ust. §
142 O.s.p., t. j. zásady úspechu v konaní s možnosťou korigovania prípadnej tvrdosti použitím ust. §
150 O.s.p. Vzhľadom na osobitosť  konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
označovaného aj prívlastkom tzv. iudicium duplex, čo znamená, že účastníci konania zaujímajú na oboch
stranách sporu tak postavenie navrhovateľa, ako aj odporcu, je pri rozhodovaní o náhrade trov konania
potrebné okrem veľkosti podielu získaného zo spoločného majetku zohľadniť aj jednotlivé okolnosti
konkrétneho prípadu, priebeh konania, postoj účastníkov konania, snahu o mimosúdne vyriešenie sporu
a pod. Prvostupňový súd sa však v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal
s týmito skutočnosťami, ktoré ak má byť naplnený účel občianskeho súdneho konania v podobe
spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov, sa majú odraziť v spôsobe rozhodnutia
o trovách konania.

Z vyššie uvedeného možno tiež vyvodiť, že súd prvého stupňa opätovne zaťažil napadnuté
rozhodnutie aj vadou nepreskúmateľnosti a nedostatku riadneho a presvedčivého odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie je pritom odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i s jeho
špecifickými námietkami. Prvostupňový súd sa však v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom
nevysporiadal so špecifickými a pre rozhodnutie o náhrade trov konania aj podľa odvolacieho súdu
podstatnými námietkami navrhovateľky, v dôsledku čoho účastníkom konania odňal možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a
mimoriadnych opravných prostriedkov.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd musel napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa
opätovne, rešpektujúc pokyny už vyslovené odvolacím súdom v rozsudku zo dňa 04. marca 2014,
č. k. 5Co 263/2012-364 rozhodnúť o náhrade trov konania a nové rozhodnutie riadne, zrozumiteľne,
presvedčivo a v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 157 O.s.p. odôvodniť. Odvolací súd
pritom dôrazne upozorňuje súd prvého stupňa  na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu v
danej veci (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov oboch odvolacích konaní (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení  niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/257/2007", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "a3bb668a-231b-4a65-8fc4-6f1e02a8574b:4976fbf8-3e35-45a8-8999-07c8d24d54e8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5711209667.1", "spisova_znacka": "5Co/263/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/263/2012 z 28. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5711209667.1"}, {"guid": "a74f0aad-d4d8-4ed0-b797-ce7c5b2bf8b8:e93ed88c-ba44-4dba-acde-50b724540751", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4612201700.1", "spisova_znacka": "5Co/264/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/264/2012 z 27. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-09-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4612201700.1"}], "citovane_v": []}