{"guid": "5ecb94aa-0ade-4022-a2cc-b6e52f963c54:7ff41fbd-0a6b-4c8c-a613-edafacd608f8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1313206006.1", "spisova_znacka": "4Co/229/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/229/2015 z 27. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. októbra 2015, sp. zn. 4Co/229/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1313206006.1", "identifikacne_cislo": "1313206006", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-118.odsek-1", "nazov": "§ 118 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-118.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-118.odsek-2", "nazov": "§ 118 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-118.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-118", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ff41fbd-0a6b-4c8c-a613-edafacd608f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1313206006.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1313206006.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1313206006.1/text", "citacie_n": 7, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 4Co/229/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1313206006\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313206006.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov\nsenátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: L.\nB., bytom U., U. XX, zastúpený JUDr. Lenkou Senčákovou, advokátkou, AK Európska trieda 9, Košice,\nproti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a. s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášiková 48,\nIČO: 00 151 653, zastúpený Zuzana Sláviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Majerníkova 1A, IČO: 47\n234 229, o zaplatenie 1.591,90 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava III zo dňa 3. novembra 2014, č. k. 44C 250/2013-215, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  potvrdzuje.\n\nOdporca je  povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,76 Eur k rukám\njeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu\n1.591,90 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 12.4.2011 do zaplatenia a nahradiť\ntrovy konania titulom nevyplatenej výkonovej odmeny za rok 2010. Rozhodol tak právne vec posúdiac\ns poukazom na ust. § 118 ods. 1, 2 Zákonníka práce, keď na základe vykonaného dokazovania\nzistil, že pracovný pomer medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom\nvznikol počnúc od 1.4.2005 na dobu neurčitú, a to v zmysle pracovnej zmluvy medzi účastníkmi\nkonania uzatvorenej dňa 17.2.2005. Navrhovateľ bol prijatý na funkciu právnik II. Dodatkom k pracovnej\nzmluve uzatvorenom dňa 16.12.2008 bol zmenený článok mzdové podmienky bod 1 pracovnej\nzmluvy dňom 1.1.2009 tak, že zamestnancovi patrí za vykonanú prácu základná mesačná mzda vo\nvýške 1.659,70 Eur, keď ostatné ustanovenia pracovnej zmluvy ostali nezmenené. Pracovný pomer\nzanikol výpoveďou danou navrhovateľom dňa 31.5.2011. Z čl. 5 bod 2 pracovnej zmluvy mal za\npreukázané, že okrem základnej mesačnej mzdy zamestnávateľ zamestnancovi poskytne peňažné\nalebo iné plnenia vyplývajúce z vnútorných predpisov zamestnávateľa platných v čase poskytnutia\nplnenia. Z hodnotenia výkonnosti navrhovateľa ako zamestnanca za rok 2010 zistil, že navrhovateľ bol\nnadriadeným manažérom hodnotený v kompetencii inovatívne myslenie na 112 %, tímovosť 112 %,\nvýkon a orientácia na cieľ 110 ˇ, celkové hodnotenie 111%. Z listiny odporcu zo dňa 7.4.2011 podpísanej\nza odporcu vedúcim oddelenia L.. U. U. zistil, že s prihliadnutím na plnenie ekonomických výsledkov\nodporcu za rok 2010 priznal odporca navrhovateľovi výkonovú odmenu vo výške 5.578,- Eur. Z emailu\nodporcu zamestnancom zistil, že bankové kritériá za rok 2010 boli splnené vo všetkých ukazovateľoch a\nvýkonové odmeny za rok 2010 majú byť vyplatené formou mimoriadnej zálohy, zamestnancom ústredia v\npondelok 11.4.2011. Ďalej zo smernice odporcu - riadenie výkonnosti zamestnancov, účinnej od 1.4.2011\ndo 14.5.2011 (verzia 25) z článku 3 zistil, že v záujme dosiahnutia maximálneho finančného ohodnotenia\nzamestnancov môžu byť poskytované odmeny - výkonové odmeny a špeciálne bonusy v súlade s touto\n\nsmernicou. Zo smernice vyplynulo, že výkonová odmena je pohyblivá časť mzdy naviazaná na pracovný\nvýkon zamestnancov zameraná na dosiahnutie zisku, podporu predaja a plnenia stanovených cieľov.\nPodľa smernice základnými podmienkami pre výplatu výkonových odmien sú:\n\nVýkonové odmeny sa môžu vyplatiť zamestnancom vo väzbe na hodnotenie ich pracovného výkonu\nalebo plnenie stanovených kritérií zamestnancov za takýchto podmienok:\na) ak pracovný pomer zamestnanca v SLSP v hodnotenom období trval minimálne 3 mesiace a boli\nmu na toto obdobie stanovené ciele a kritériá a zároveň k poslednému dňu hodnoteného obdobia bol\nzamestnanec v pracovnom pomere k SLSP,\nb) zamestnancovi, ktorý skončil, resp. skončí pracovný pomer v SLSP a plynule uzatvoril, resp. uzatvorí\npracovný pomer v spoločnosti v rámci Erste Group,\nc) ak zamestnanec v hodnotenom období odo dňa výplaty: neporušil pracovnú disciplínu závažným\nspôsobom, alebo oddelenie complaine nešetrí závažné nežiaduce konanie zamestnanca.\n\nStanovenie kritérií, vyhodnocovanie kritérií:\nPredstavenstvo SLSP v súlade so schválenou stratégiou banky každoročne stanovuje hlavné priority\nretailu, bankové kritériá, metodiku a systém hodnotenia cieľov a výpočtu výkonových odmien / incentívu.\n\nČlánok 3. 2. Ostatné predajné línie a ústredie\na) základné princípy:\nSystém priznávania výkonových odmien zabezpečuje: sprehľadnenie a zjednodušenie systému\nstanovovaní kritérií - predajcovia, a nepredajcovia\njednoduchá stratégia merania úspešnosti banky pre všetkých - zavedenie bankových kritérií,\nharmonizácia s holdingovým modelom podmienok vyplácania variabilnej zložky\nb) stanovené kritériá:\nbankové kritéria - obsahujú set finančných a strategických ukazovateľov banky\nc) vplyv plnenia bankových kritérií na výšku výkonovej odmeny\nBankové kritériá sú hodnotené osobitne, plnenie každého kritéria je prepočítané na základe stanovenej\nváhy a výsledný súčet plnenia všetkých kritérií kvantifikuje výšku výkonovej odmeny nasledovne:\nzamestnanci, manažéri: 100 % a viac - 100 % výkonovej odmeny\nd) výplata výkonovej odmeny\nVýkonová odmena bude priznaná zamestnancovi na základe plnenia stanovených cieľov/KPI\n´(kvantitatívnych, kvalitatívnych). Výška výkonovej v percentách ročnej základnej mzdy zamestnanca:\nplnenie KPIś 111 % - 120 % - nepredaj 36 %.\n\nSúd prvého stupňa rozlišujúc nárokovateľný nárok na mzdu a tzv. nadstavbové nenárokovateľné zložky\nmzdy, na ktoré nárok vzniká až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní, keď\ndo takéhoto rozhodnutia má fakultatívny charakter, konštatoval, že nárok, ktorý je predmetom konania,\nje zložkou mzdy, ktorá sa v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní (písomnosť zo 7.4.2011)\nstala zložkou mzdy nárokovateľnou. Keďže odporca rozhodol, že navrhovateľovi výkonovú odmenu\nprizná, zaoberal sa otázkou oprávnenosti krátenia odmeny odporcom. Za nesporné skutočnosti mal,\nže odporca pre rok 2010 splnil bankové kritériá na viac ako 100%, čo je základným predpokladom\npre priznanie výkonových odmien zamestnancom, a že navrhovateľ splnil kompetencie na hodnotu\n111 %. Zhrnul, že spornou tak medzi účastníkmi konania zostala otázka, podľa ktorej smernice sa\nmalo postupovať pri určení výšky výkonovej odmeny u navrhovateľa a teda, či existovalo oprávnenie\nmanažéra rozhodnúť o konečnej výške ročnej výkonovej odmeny navrhovateľa, nakoľko takéto\noprávnenie manažéra vyplývalo len zo znenia Smernice odporcu - riadenie výkonnosti zamestnancov\núčinnej od 1.1.2010 do 31.1.2010 (verzia 14), ktorá v čl. 3.2 písm. d/ uvádza, že o konečnej\nvýške ročnej výkonovej odmeny rozhodne manažér na základe zhodnotenia prínosu zamestnanca k\ncelkovému plneniu úloh, podpory tímu zo strany zamestnanca, individuálnej aktivity, ako i zhodnotenia\nneprítomnosti počas celého hodnotiaceho obdobia. Mal za to, že pracovná zmluva uzatvorená medzi\núčastníkmi jednoznačne stanovuje v článku 5 bod 2, že okrem základnej mesačnej mzdy zamestnávateľ\nzamestnancovi poskytne peňažné alebo iné plnenia vyplývajúce z vnútorných predpisov zamestnávateľa\nplatných v čase poskytnutia plnenia. Konštatoval, že výkonová odmena za rok 2010 bola navrhovateľovi\npriznaná rozhodnutím odporcu zo dňa 7.4.2011, teda pri jej určení bol odporca povinný postupovať podľa\nsmernice platnej v tomto čase, t. j. podľa smernice platnej od 1.4.2010 do 14.5.2011 - verzia 25, v zmysle\nktorej predpokladmi pre priznanie odmeny boli: 1/ splnenie bankových kritérií na viac ako 100 %, 2/\npracovný pomer zamestnanca dlhší ako 3 mesiace a k poslednému dňu hodnotenia bol zamestnanec\n\nv pracovnom pomere, 3/ zamestnanec, ktorý skončil pracovný pomer, musel plynule uzatvoriť pracovný\npomer v rámci Erste Group, 4/ ak zamestnanec v hodnotenom období neporušil pracovnú disciplínu\nzávažným spôsobom alebo sa jeho závažné konanie nešetrí. Uviedol, že navrhovateľ splnil všetky\nstanovené kritériá podľa smernice, výkonová odmena podľa citovanej smernice teda mala byť priznaná\nzamestnancovi na základe plnenia stanovených cieľov. Uviedol, že táto verzia smernice neobsahuje\noprávnenie manažéra na rozhodnutie o konečnej výške výkonovej odmeny na základe vlastného\nzhodnotenia. Podľa dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 16.12.2008 bola základná mesačná mzda\nnavrhovateľa vo výške 1.659,70 Eur, navrhovateľ splnil kritériá na 111%, výkonová odmena mu tak\nprináležala vo výške 36 % z jeho ročnej základnej mzdy, t. j. vo výške 7.169,90 Eur. Vzhľadom\nna plnenie odporcu vo výške 5.578 Eur nárok na zaplatenie žalovanej istiny ako rozdielu medzi\nodmenou nárokovateľnou a vyplatenou vyhodnotil za dôvodný. Ohľadom príslušenstva súd prvého\nstupňa rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.\n87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní a úspešnému navrhovateľovi\npriznal v plnej výške náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na\nzačatie konania a v trovách právneho zastúpenia.\n\nProti tomuto rozsudku podal odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne riadne a včas\nodvolanie, ktorým žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa\nzamietnuť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad potvrdzujúceho\nrozhodnutia súdom odvolacím žiadal pripustiť vo veci dovolanie majúc za to, že ide o vec po právnej\nstránke zásadného významu. Vyjadril presvedčenie, že navrhovateľom uplatňovaný nárok predstavuje\nnenárokovateľnú zložku mzdy závislú od ohodnotenia zamestnanca nadriadeným zamestnancom\n(manažérom) a jeho rozhodnutia o určení konečnej výšky výkonovej odmeny. V tomto smere vykonané\ndokazovanie mal za nesprávne vyhodnotené a odôvodnenie rozsudku za nedostatočne odôvodnené.\nTvrdil, že pre nenárokovateľnú zložku mzdy je charakteristická jej fakultatívna povaha, ktorú táto\nzložka stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní, ktoré má konštitutívny účinok a je na\nzamestnávateľovi, aký bude mať rozhodnutie obsah.  Namietal postup súdu prvého stupňa v tom,\nže uplatnený nárok posúdil ako nenárokovateľnú zložku mzdy, pričom však rozhodol o neexistencii\noprávnenia zamestnávateľa rozhodnúť o jej výške. Mal za to, že súd prvého stupňa nebol oprávnený\nposudzovať obsah rozhodnutia odporcu o vyplatení odmeny, pričom v konaní predložil i dôkazy\npotvrdzujúce správnosť jeho úvahy rezultujúcej v určenie výšky výkonovej odmeny navrhovateľa v\nrozhodnutí o vyplatení odmeny. Pracovná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania podľa neho\nneobsahovala špecifikáciu peňažného alebo iného plnenia nad rámec mzdy a v tomto smere odkazovala\nna vnútorné predpisy odporcu. Poukázal na ustálenie potreby postupu podľa smernice - verzie 25, v\nktorej všeobecných ustanoveniach (čl. 3) je uvedené, že zamestnancom len môžu byť poskytované\nodmeny. pričom manažér mohol a mal hodnotiť zamestnanca a rozhodovať tak o výške odmeny, a to na\nzáklade viacerých postupných krokov. Mal za preukázané, že k úprave konečnej výšky odmeny nedošlo\nlen u navrhovateľa, ktorý bol hodnotený celkovo odrážajúc jeho individuálne schopnosti, kreativitu,\nochotu a celkový prínos. Dal do pozornosti, že navrhovateľ ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť,\nkeď do jeho skončenia výšku vyplatenej odmeny nerozporoval. Tvrdil, že súd prvého stupňa porušil\nsvoju povinnosť náležitého odôvodnenia rozsudku, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko\nsa nevysporiadal náležite so  všetkými jeho argumentmi vyjadrenými počas konania , ktorý postup súdu\nprvého stupňa je podľa neho v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n\nK podanému odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu\npísomným podaním zo dňa 12.2.2015, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako\nvecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania Poukázal na čl. II, bod 2.2\npracovnej zmluvy zo dňa 17.2.2005 v znení jej dodatku zo dňa 29.10.2010, podľa ktorého odmena mala\nbyť poskytnutá v zmysle vnútorných predpisov zamestnávateľa platných v čase poskytnutia plnenia. Ak\nbola odmena priznaná rozhodnutím zo dňa 7.4.2011 a vyplatená 11.4.2011, bolo podľa neho potrebné\npostupovať podľa verzie 25 smernice účinnej od 1.4.2011 do 14.5.2011 upravujúcej postup riadenia\nvýkonnosti a kritériá pre výkonové a mimoriadne odmeny. Pozornosť upriamil na jej čl. 3, podľa ktorého\nodmeny môžu byť poskytované v súlade s touto smernicou. Vychádzajúc z textu smernice potom\nkrátenie odmeny nebol podľa neho dôvodné, keď podľa nej kritériom pre priznanie výkonovej odmeny\nbolo plnenie bankových kritérií za rok 2010 a splnenie individuálnych kompetencií minimálne na 100%.\nMal za to, že medzi doplnkové mzdové formy patrí i výkonnostná odmena, ktorá v zmysle príslušnej\njudikatúry stráca fakultatívnosť rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní. Poukázal na základné\npodmienky jej priznania v zmysle smernice Riadenie výkonnosti zamestnancov vo verzii 25, ktoré\n\nsplnil, pričom smernica v tejto verzii nepriznáva zamestnávateľovi možnosť upraviť výšku výkonnostnej\nodmeny smerom nahor alebo nadol, pretože výška odmeny je určená spôsobom jej výpočtu uvedeným\nv tejto internej smernicu odporcu. Uviedol, že nárok na výkonovú odmenu vzniká splnením vopred\nurčených podmienok, a teda ide o nárokovateľnú zložku mzdy. Nejednotnosť a rozporuplnosť vyjadrení\nodporcu pokiaľ ide o dôvod a kompetencie ohľadom krátenia jeho odmeny, keď jeho výklad by bol\npodľa jeho názoru v rozpore so zásadou viazanosti oboch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu s\nprávami a povinnosťami vplývajúcimi z jednotlivých interných smerníc. Poukázal i na čl. 2 zákonníka\npráce a na nutnosť výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v súlade\ns dobrými mravmi. Zamestnanci odporcu boli oboznámení s hodnotiacimi kritériami uvedenými vo\nformulári Hodnotenie výkonnosti zamestnancov, nakoľko išlo o prílohu smernice. Druhá fáza hodnotenia\nrealizovaná manažérom v nej podľa jeho názoru nemala oporu.\n\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia §\n211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP, nakoľko dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože\nsúd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdene veci a vyvodil z neho\ni správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu\na správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP dospel k\nsprávnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na\nvec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu\nnávrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho\nvyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP).\nZ obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať\npred súdom. Vo svojom rozsudku dal súd prvého stupňa jasnú, presnú a kvalifikovanú argumentáciu\no existencii nároku navrhovateľa na zaplatenie nevyplatenej časti výkonnostnej odmeny za rok 2010.\nV odvolaní odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého\nstupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania\npred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v\nodvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Vyčerpávajúce\nodôvodnene rozhodnutia súdu prvého stupňa si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia, pretože by odvolací súd len opakoval správnosť záverov súdu prvého stupňa.\n\nPredmetom konania je navrhovateľom uplatnený nárok na doplatenie nevyplatenej časti výkonnostnej\nodmeny odporcom ako jeho zamestnávateľom za rok 2010. Ide o sporové konanie, v rámci ktorého\nplatí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a\nnavrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov\nteda leží na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník má teda\npovinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť unesenia dôkazného bremena o\nsvojom tvrdení (§ 120 ods. 1 OSP). K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník konania.\nDôkazná povinnosť odporcu sa odvíja od úrovne splnenia dôkaznej povinnosti navrhovateľom. Rozsah\na konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor\naplikovaná.\n\nV posudzovanej veci súd prvého stupňa správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v tom,\nže navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o existenciu jeho nároku na vyplatenie výkonnostnej\nodmeny za rok 2010 vzhľadom na splnenie všetkých kritérií vyplývajúcich z príslušnej smernice odporcu\nRiadenie výkonnosti zamestnancov, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že táto mu bola priznaná emailom\nodporcu adresovaným zamestnancom vedúcim oddelenia L.. U. U. zo dňa 11.4.2011. Pre úspešnosť\nodporcu v konaní bolo potrebné uniesť dôkazné bremeno o svojom tvrdení o oprávnenosti krátenia výšky\ntejto odmeny, ktorej výpočet bol daný uvedenou smernicou. Vychádzajúc z dikcie pracovnej zmluvy\nuzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 17.2.2005 (čl. 5 bod 2) a jej dodatkov mal navrhovateľ\nnárok na výkonnostnú odmenu vyplývajúcu z vnútorných predpisov zamestnávateľa platných v čase\nposkytnutia plnenia. Týmto vnútorným predpisom v tomto čase bola smernica odporcu - verzia 25, účinná\nod 1.4.2011 do 14.5.2011, v zmysle ktorej manažérovi navrhovateľa ako jeho priamemu nadriadenému\noprávnenie krátiť výkonnostnú odmenu na základe jeho hodnotenia neprináležalo, smernica výpočet\nodmeny špecifikovala bez následného krátenia nadriadeným. Je preto potrebné konštatovať, že odporca\ndôkazné bremeno o svojom tvrdení vyjadrenom v rámci obrany proti tvrdeniam navrhovateľa neuniesol,\n\nkeď odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa o tom, že výkonnostná odmena\nje nenárokovateľnou zložkou mzdy, na ktorú nárok vzniká momentom rozhodnutia i jej priznaní, ktorú\nskutkovú okolnosť navrhovateľ v konaní preukázal.\n\nS prihliadnutím na obsah odvolania sa odvolací súd zaoberal i posúdením, či súd prvého stupňa\nspôsobom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neodňal účastníkom možnosť konať pred súdom, keď\nodňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup priečiaci sa zákonu alebo inému\nvšeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných\npráv účastníka občianskeho súdneho konania. Súd nemusí dať v odôvodnení odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu. Rovnako je postačujúce uviesť, ktoré právne normy a ustálené výsledky\nsúdnej praxe (judikatúra) na vec aplikoval a prečo, a nie je závadným postup súdu, ak v odôvodnení\nrozhodnutia neuvedie, ktoré právne normy a akú judikatúru uvádzanú účastníkmi konania nepoužil. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje\nna záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý súdny\nproces (IV. ÚS 115/03). V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nstručne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská\noboch procesných strán k prejednávanej veci a výsledky vykonaného dokazovania. Závery, ktoré\nprijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jednostrannosť a ani taká interpretácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty\na zmyslu. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú zjavne\nneodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Z obsahu spisu vyplýva, že súd v dostatočnej\nmiere uviedol, v čom spočíva podstata argumentov účastníkov majúcich pre vec podstatný význam a\ns okolnosťami medzi účastníkmi spornými sa dostatočne vysporiadal. Podľa judikatúry ÚS SR totiž do\npráva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi\nnázormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo\nsúdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. 50/04)  a nepatrí sem ani právo\núčastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. 97/97), resp.\ntoho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných predpisov predkladaných účastníkom (II. ÚS\n3/97).\n\nNa základe vyššie uvedeného a na základe obsahu spisu a z neho vyplývajúcich záverov vykonaného\ndokazovania sa odvolací súd plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v podrobnostiach\npoukazuje (§ 219 ods. 2 OSP).\n\nNa základe vyššie uvedeného po posúdení relevantných skutkových a právnych okolností vyplývajúcich\nz obsahu preskúmavaného spisového materiálu stotožniac v  celom rozsahu s dôvodmi  napadnutého\nrozhodnutia odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219\nods. 1 OSP potvrdil. Skutkový a právny základ rozhodnutia bol jednoznačný, preto odvolací súd ani\nnepovažoval za potrebné pripustiť vo veci dovolanie, keďže vo vec nešlo o rozhodnutie po právnej\nstránke zásadného významu, ktoré by riešilo doposiaľ nenastolenú, či v iných súvislostiach riešenú\notázku, keď navyše odporca otázku, na rozhodnutie o ktorej má byť vec Najvyššiemu súdu SR\npredložená, ani nešpecifikoval.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP.\nV odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal v plnej miere náhradu trov odvolacieho\nkonania proti odporcovi, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (písomné\nvyjadrenie k podanému odvolaniu) pri sadzbe 71,37 Eur za úkon, k tomu režijný paušál vo výške 8,39\nEur, všetko podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. c/ a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.\nv platnom znení.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44C/250/2013", "guid": "dc1e6a63-e8c5-4466-8bd4-d3c9f6f63f8a:8355c95f-5fb9-44fd-81c8-54dd5344ac72", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "8c1ab199-4149-4c5f-8f3a-6825d0643b55:e2c4e3e0-a6d4-4a92-a08d-e3cee802f6dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5918200639.4", "spisova_znacka": "2CdoPr/10/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdoPr/10/2024 z 29. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5918200639.4"}, {"guid": "af07b291-73d9-44b4-a242-3463e8dd7191:ead13038-6613-4e06-96e2-46c9aa1a0424", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5919201220.1", "spisova_znacka": "7CdoPr/7/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoPr/7/2023 z 26. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5919201220.1"}, {"guid": "6247455e-93c3-479f-a950-44e5cdac70e8:e5117a9f-a5eb-4d62-94fe-1b1a662c59c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5918200639.1", "spisova_znacka": "2Cdo/137/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/137/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5918200639.1"}, {"guid": "c2ea5285-d387-43c2-ae8f-7fa819ba8e2e:c048486e-f140-4d2a-8921-961b5d3908d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4412221891.1", "spisova_znacka": "27XCdo/6/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 27XCdo/6/2015 z 24. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4412221891.1"}, {"guid": "b02e9dd7-311b-45ef-b4cd-189992cd2807:0d35a39a-f6c9-443d-80d8-125a9abcde17", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5922200002.3", "spisova_znacka": "11CoPr/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoPr/1/2024 z 21. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5922200002.3"}, {"guid": "e6d88a3a-9a25-4b2c-914c-a9f62a5945de:5aeadcb1-1667-49b9-97b8-8bca34e25486", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5918200639.1", "spisova_znacka": "11CoPr/6/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoPr/6/2019 z 26. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-08-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5918200639.1"}, {"guid": "e6d88a3a-9a25-4b2c-914c-a9f62a5945de:6ba07a96-cea8-41fa-8aa4-640ebcec8af1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5918200639.1", "spisova_znacka": "11CoPr/6/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoPr/6/2019 z 26. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5918200639.1"}]}