{"guid": "fe484bee-4bef-4bfb-a46a-b87d317f58d5:405c5aa7-7720-4d3e-ba6a-e3a7c20b4bfa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1306221039.1", "spisova_znacka": "8Co/66/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/66/2014 z 20. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. júla 2015, sp. zn. 8Co/66/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1306221039.1", "identifikacne_cislo": "1306221039", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ján Burik", "sudca_id": 178, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-burik-178", "datum_vydania": "2015-07-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/405c5aa7-7720-4d3e-ba6a-e3a7c20b4bfa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1306221039.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1306221039.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1306221039.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/66/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306221039
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1306221039.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľov: 1/ D.. J. A., B. V. B., L.H. XX,
X/ D.. X. A., B. V. B., Na A. XX, zastúpených JUDr. Jánom Falisom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Lermontovova 14, 3/ P. B., B. V. B., Š. X, proti odporcom: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom v
Bratislave, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 2/ T. P., B. V. B., B. X, 3/ M. B., B. E.J. Z. V. Č.. XXX, odporkyne
2/ a 3/ zastúpené: PATENT IURIST s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 5, 4/ DANUBE
INVEST, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Laurinská 3, IČO: 35 907 169, o určenie neplatnosti právnych
úkonov, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.septembra
2013, č.k. 16C 152/2006-266, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  o p r a v u j e  napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v záhlaví  tak, že správne označenie
odporkyne 3/ má znieť: \" M. B.V., B.  E. Z. V. Č.. XXX\".

Odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/  o d m i e t a .

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/ až 4/  náhradu trov  odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia
neplatnosti zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v časti týkajúcej
sa pozemkov registra \"M.\" v katastri nehnuteľností vedených ako parc.č. XXXX, vinica o výmere
XXX m2, parc.č. XXXX/ X, orná pôda o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere
XXXX m2, v katastrálnom území E., zapísaných na LV č. XXX, uzatvorenej medzi odporcom 1/ ako
prevodcom a odporkyňami 2/ a 3/ ako nadobúdateľkami dňa 14. 10. 2005 a určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi odporkyňami 2/ a 3/ ako predávajúcimi a odporcom 4/ ako kupujúcim, ktorú
zapísala Správa katastra v Pezinku pod číslom V. XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX;  navrhovateľom
uložil povinnosť zaplatiť odporcom spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia,
že zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 14. 10. 2005 odporca 1/, ako
prevodca - správca nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky, previedol na odporkyne 2/ a 3/,
ako nadobúdateľov, nehnuteľnosti v katastrálnom území E. zapísané ako parcely registra \"M.\" parc.č.
XXXX, XXXX/X, XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX, a to ako náhradné pozemky na základe žiadosti
zo dňa 9. 5. 2005 s tým, že podľa článku VII. zmluvy prevodca prehlásil, že predmet prevodu je bez
právnych závad, neviaznu na ňom žiadne ťarchy ani práva tretích osôb a že je oprávnený s predmetom
zmluvy nakladať. Na základe kúpy pod číslom V. XXXX/XXXX za XX. XX. XXXX sa vlastníkom jednej



polovice k celku uvedených nehnuteľností stal odporca 4/ a na základe kúpy pod číslom V XXX/XXXX
z XX. X. XXXX sa stal vlastníkom jednej polovice k celku D.. H. B.. Zo spisu Obvodného pozemkového
úradu v Senci číslo XXXX zistil, že bolo začaté správne konanie na základe podania zo dňa 6. 12.
2004, doručeného 8. 12. 2004, vo veci uplatnenia nároku na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona
č. 503/2003 Z.z., podpísané P. B., a to k všetkým pozemkom, ktorých pôvodným vlastníkom boli P. O.
T. F.J. O. T. ktoré prešli do vlastníctva štátu na základe konfiškácie; predmetné správne konanie bolo
rozhodnutím zo dňa 8. 11. 2006 prerušené do rozhodnutia tejto veci. Takto zistený skutkový stav po
právnej stránke posúdil podľa § 5 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k
pozemkom v spojení s § 80 písm. c) O.s.p. a dospel k  záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný.
Mal za to, že navrhovatelia sú zatiaľ len účastníkmi správneho konania o navrátenie predmetných
pozemkov, ktoré pred Obvodným pozemkovým úradom v Senci nebolo právoplatne skončené, a preto
nemožno považovať ich nárok za preukázaný. Vo vzťahu k navrhovateľom 1/,2/ konštatoval, že ich
plnomocenstvo pre navrhovateľku 3/ sa v správnom spise nenachádza, a preto nepreukázali ani svoju
aktívnu legitimáciu v tomto spore. Z podania zo dňa 6. 12. 2004, ktorým si navrhovatelia reštitučný nárok
uplatnili, dosiaľ nevyplýva, či ide o nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu predmetných zmlúv,
nie je zjavné, či si navrhovatelia uplatnili nárok ako oprávnené osoby a zo správneho spisu nevyplýva
oprávnenosť ich nároku. V tom smere preto dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý
právny záujem na požadovaných určeniach neplatnosti zmlúv, nakoľko aj keby tieto boli vyhlásené za
neplatné, nedosiahli by vydanie predmetných nehnuteľností, nakoľko musí prebehnúť správne konanie
pred príslušným orgánom - Obvodným pozemkovým úradom v Senci, ktorý jediný môže rozhodnúť o
oprávnenosti uplatneného reštitučného nároku navrhovateľov. S poukazom na identifikácie predmetných
parciel konštatoval, že došlo k ďalším prevodom predmetných nehnuteľností, čo opäť znamená, že
navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach. Návrh navrhovateľov tiež
považoval za predčasný, keďže doposiaľ  nebolo rozhodnuté v správnom konaní, či sú oprávnenými
osobami a či reštitučný nárok bol uplatnený na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom napádaných zmlúv.
Keďže na základe vykonaného dokazovania navrhovatelia nepreukázali oprávnenosť svojho nároku,
návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
151 ods. 7 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka 3/ domáhajúc
sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého
stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a odôvodnenie jeho rozsudku je nepresvedčivé. Vytýkala súdu prvého stupňa,
že sa nezaoberal predmetom sporu, teda absolútne neplatným právnym úkonom odporcu 1/, ale iba
tým, či uplatnený reštitučný nárok zo dňa 6. 12. 2004 spĺňa formálne náležitosti v zmysle zákona č.
503/2003 Z.z., aj keď správny orgán začal konanie vo veci. Vytýkala súdu prvého stupňa, že vydal
rozhodnutie napriek nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci v tom smere, či sú parcely, na
ktoré bol uplatnený reštitučný nárok, zhodné s parcelami, ktoré odporca 1/ bezodplatne previedol na
odporcov 2/ a 3/, a teda jeho rozhodnutie je založené na neúplne zistenom skutkovom stave veci. Mala
za to, že s poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. bol povinný odporca 1/  odo dňa účinnosti
zákona 1. 1. 2004 nakladať s pozemkami so starostlivosťou riadneho hospodára až do navrátenia
vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe a nemohol pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona
do vlastníctva iného. Odporca 1/ tak mal zákonom zakázané prevody pozemkov, na ktoré bol uplatnený
reštitučný nárok. Zo spisu  jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že reštitučný nárok bol uplatnený
včas dňa 6. 12. 2004, na základe čoho Obvodný pozemkový úrad v Senci začal správne konanie. V
tomto smere poznamenala, že ak by išlo o podanie, ktoré by nespĺňalo náležitosti, správny orgán by
správne konanie nezačal a rovnako mohol správne konanie prerušiť a vyzvať oprávnené osoby na
odstránenie nedostatkov podania v zmysle správneho poriadku. Z uplatneného reštitučného nároku
jasne vyplýva, kto ho podal, v akej veci a čo sa navrhuje a nedoloženie plnomocenstva je odstrániteľný
nedostatok podania, o to viac, že navrhovatelia 1/,2/ nikdy nepopreli skutočnosť, že ich v reštitučnom
konaní zastupuje. Argumentáciu, že reštitučný nárok nemožno považovať za preukázaný vzhľadom k
tomu, že reštitučné konanie na Obvodnom pozemkovom úrade v Senci nebolo právoplatne skončené,
považovala za irelevantnú, v rozpore s § 4 zákona č. 503/2003 Z.z. z dôvodu, že toto posúdenie nie
je predmetom konania a nemá vplyv na povinnosť danú povinnej osobe v § 4 uvedeného zákona, v
zmysle ktorého stačí, aby bol nárok na navrátenie vlastníckeho práva uplatnený, a nie, aby bolo o
ňom právoplatne rozhodnuté. Zdôraznila, že z dikcie zákona vyplýva zákaz povinnej osobe prevádzať
pozemky, ktoré má v správe a na ktoré bol uplatnený reštitučný  nárok a takýto právny úkon sa považuje
za absolútne neplatný, pričom absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona v dôsledku



čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený, a preto nemožno
prihliadať ani na ochranu vlastníckeho práva nadobúdateľov z hľadiska dobromyseľného nadobudnutia
ich vlastníckeho práva od odporcu 1/. Za nesprávne považovala úvahy súdu o tom, že návrh je predčasný
z dôvodu, že doposiaľ nebolo rozhodnuté v správnom konaní či sú navrhovatelia oprávnenými osobami,
a to s poukazom na dikciu § 4 zákona č. 503/2003 Z.z., ktoré ustanovenie zakazuje prevádzať pozemky,
ktoré má povinná osoba v správe od 1. 1. 2004 až do rozhodnutia vo veci samej, čo sa v tomto prípade
nestalo, a preto podala určovaciu žalobu na súd. V prípade, ak by sa nedomáhala určenia neplatnosti
prevodu, správny orgán by nemohol navrátiť vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli skonfiškované ich
právnym predchodcom, ale by mala len právo na náhradu aj napriek tomu, že odporca 1/ porušil svoju
zákonnú povinnosť.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie aj navrhovatelia 1/,2 bez toho, aby ho bližšie odôvodnili.

Odporca 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky 3/ uviedol, že sa stotožnil s právnym záverom
súdu prvého stupňa, ktorý vec správne posúdil tak po právnej, ako aj skutkovej stránke. Stotožnil sa
so záverom súdu prvého stupňa aj v otázke posúdenia naliehavého právneho záujmu navrhovateľov
na požadovanom určení neplatnosti zmluvy, ako aj v otázke posúdenia aktívnej a pasívnej legitimácie
účastníkov súdneho konania. Zdôraznil, že pokiaľ by aj súd určil neplatnosť právnych úkonov, nemalo by
to za následok vydanie sporných nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľov, čo znamená, že podaná
žaloba nie je procesne vhodným nástrojom, ktorý by jednoznačne a s konečnou platnosťou odstránil
neistotu vzťahu účastníkov konania. Vzhľadom na to, že navrhovatelia nepredložili dôkazy, na základe
ktorých by bolo možné identifikovať sporné pozemky podľa aktuálnej evidencie v katastri nehnuteľností,
nie je možné určiť, vo vlastníctve koho sa tieto pozemky v súčasnosti nachádzajú, a teda navrhovatelia
nepreukázali, že odporcovia majú pasívnu legitimáciu v tomto spore. Namietal aktívnu legitimáciu
navrhovateľov 1/,2/, ktorí si nárok na priznania vlastníctva, resp. poskytnutie náhrady podľa zákona
č. 503/2003 Z.z. v zákonom stanovenej lehote neuplatnili, a teda ani nie sú oprávnení domáhať sa
neplatnosti právnych úkonov. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť.

Odporcovia  2/ a 3/  k odvolaniu navrhovateľky 3/ uviedli, že sa v celom rozsahu stotožňujú s rozsudkom
súdu prvého stupňa, ako aj s jeho odôvodnením. Poukazovali na dobrú vieru a ich dobromyseľnosť pri
nadobudnutí nehnuteľností vzhľadom na neexistenciu poznámky o vedení konania v príslušnom liste
vlastníctva. V tejto súvislosti poukázali na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky smerujúcu k
rozširovaniu ochrany osôb konajúcich v dobrej viere (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. US  143/09,
sp.zn. II. US 165/11). Navrhli preto odvolanie ako nedôvodné zamietnuť a potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa.

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľov 1/ a  2/ postupoval odvolací súd podľa ust.        § 211 ods.1 O.s.p.
v spojení s ust. § 218 ods. 1 O.s.p.  a dospel k záveru, toto  nie je možné vecne prejednať, nakoľko
nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odvolania podľa ust. § 205 ods. 1 a 2 O.s.p..

Navrhovatelia 1/ a 2/ podali neúplné odvolanie, keďže v ňou neuviedli v čom považujú rozhodnutie súdu
prvého stupňa alebo jeho postup za nesprávny, v akom rozsahu ho napádajú a čoho sa domáhajú,
a preto odvolací súd opätovne doručil právnemu zástupcovi navrhovateľov 1/ a 2/ uznesenie súdu
prvého stupňa č.k. 16C 152/2006-337 zo dňa 10.12.2013, ktorým  vyzval navrhovateľov  v súlade
s ust. § 42 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust.   § 205 ods. 1,2 O.s.p. na doplnenie odvolania, pod
následkom odmietnutia odvolania, v lehote 10 dní, o uvedenie chýbajúcich náležitostí odvolania, a to
v akom rozhodnutie súdu prvého stupňa napádajú, v čom považujú rozhodnutie alebo postup súdu
prvého stupňa za nesprávny, čoho sa odvolaním domáhajú. Napriek tomu, ž predmetné uznesenie bolo
právnemu zástupcovi navrhovateľov 1/, 2/ doručené dňa 20.01.2014 (uložením nevyzdvihnutej zásielky
na pošte) a dňa opakovane dňa 08.06.2015 (jej prevzatím), vady odvolania navrhovatelia požadovaným
spôsobom neodstránili.

Nedostatok dôvodov odvolania bráni odvolaciemu súdu v odvolacom konaní ďalej pokračovať vecným
prejednaním navrhovateľmi 1/ a 2/ podaného odvolania, nakoľko odvolací súd je dôvodmi odvolania, tak
ako ich odvolateľ vymedzil, viazaný podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p.. Z uvedených dôvodov odvolací súd
odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ podľa        § 218 ods.1, písm.d/ O.s.p. pre nedostatok náležitostí odmietol.



Odvolací súd tak preskúmal napadnutý  rozsudok súdu prvého stupňa  na základe  a v medziach dôvodov
odvolania podaného navrhovateľku 3/, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré
mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania   (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky 3/ nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, keď vykonal náležité dokazovanie
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie navrhovateľkou
3/  uplatňovaného nároku z hľadiska existencie jej naliehavého právnemu záujmu na určení neplatnosti
zmlúv o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým si uplatnila reštitučný nárok, ako
aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení,  ktoré odporcovia uvádzali na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4
O.s.p.),  zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z §
132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom  a na ich základe následne vyvodil aj správny
právny záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľky 3/ na požadovanom určení,
keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k
pozemkom (§ 4 ods. 1,2, § 5 ods.1) v spojení s § 80 písm.c/ O.s.p., ktoré aj správne aplikoval na zistený
skutkový stav dostatočne podložený výsledkami  dokazovania v súlade s ustálenou súdnou praxou a
konštantnou judikatúrou a svoje rozhodnutie z hľadiska jeho záverov vedúcich k zamietnutiu návrhu aj
náležite, v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodnil, pričom sa dostatočne
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako
aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne
a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. Obsah odvolania
navrhovateľky 3/  tak nie je spôsobilý spochybniť; z hľadiska odvolacích dôvodov  v ňom uvádzaných
(§ 205 ods.2 písm.c/, d/, f/ O.s.p.); správnosť záverov súdu prvého stupňa, keď ani v odvolacom konaní
neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa
založil svoje rozhodnutie.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V súlade s ustálenou súdnou praxou aj odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je základnou podmienkou prípustnosti
meritórneho prejednania určovacej žaloby a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje navrhovateľa.
Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah
alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne určenie), pokiaľ má navrhovateľ na
takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právne postavenie je bez tohto
určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom
postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny
záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho postavenia a ktorý možno týmto
právnym prostriedkom odstrániť. Ohrozenie či neistota právneho postavenia navrhovateľa znamená,
že buď musí ísť u neho o právny vzťah (právo) už existujúce alebo     o takú jeho procesnú prípadne
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený,
prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Určovací návrh je teda
prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto
jeho postavenie bolo porušené, a preto jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany.

Ak však už k porušeniu práva došlo, a je možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia
vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c) O.s.p. žiadny význam a zmysel
a navrhovateľ má právny záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda už na plnení.
Naliehavý právny záujem na určení však môže byť daný i v prípade, keby bolo možné žalovať na plnenie,
a to vtedy, ak sa  určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde
sa tak do budúcnosti prípadným ďalším sporom o plnenie, alebo ak žalobou na určenie možno riešiť
celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.

Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu,
že rozsudok vyhovujúci žalobe je spôsobilým podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych



práv v katastri nehnuteľností, kedy je určovacia žaloba nevyhnutne potrebná pre zosúladenie skutočného
právneho stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti.

Za určovací návrh v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje súdna prax aj v prejednávanej veci podaný
návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu, v prípade ktorého rovnako  platí, že podmienkou jeho
prípustnosti  je právny záujem, ktorý musí byť naliehavý, a ktorý bude slúžiť ako vhodný (účinný a správne
zvolený) procesný nástroj ochrany navrhovateľovho práva na dosiahnutie odstránenie spornosti práva
a nebude len zbytočne vyvolávať konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie.

Z konštantnej judikatúry rovnako vyplýva, že pokiaľ právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho
úkonu má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je
daný naliehavý právny záujem  na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky. Stav ohrozenia práva
navrhovateľa alebo neistota v jeho právnom postavení sa samotným vyriešením tejto (iba predbežnej)
otázky definitívne neodstráni; želaný stav sa dosiahne až určením, či tu je alebo nie je právny vzťah
alebo právo (povinnosť).

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa argumentáciu, z ktorej vyvodzovala navrhovateľka 3/ svoj
naliehavý právny záujem, správne vyhodnotil, keď dospel k právnemu záveru, že navrhovateľka 3/
nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy  o bezodplatnom prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi odporcom 1/ ako prevodcom a odporkyňami 2/ a 3/
ako nadobúdateľkami dňa 14. 10. 2005 a na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
odporkyňami 2/ a 3/ ako predávajúcimi a odporcom 4/ ako kupujúcim, ktorú zapísala Správa katastra v
Pezinku pod číslom V. XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX (ďalej len \"sporné zmluvy\") .

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, povinná osoba je povinná
s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou
riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného;
takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe
porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.

Účelom uvedeného ustanovenia zákona, zakazujúceho povinnej osobe nakladať s majetkom
potenciálne tvoriacom predmet reštitúcie, bolo zamedziť zmareniu účelu reštitúcie - prinavrátiť
vlastníctvo k reštituovaným pozemkom oprávneným osobám.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu prikláňa k právnemu názoru súdu prvého stupňa, že  vyriešením
otázky  neplatnosti sporných zmlúv v tomto konaní, a to ako otázky predbežnej vo vzťahu k reštitučnému
nároku navrhovateľky 3/, ktorý sa  rieši v (prerušenom) správnom konaní na pozemkovom úrade, by
navrhovateľka 3/ nedosiahla zmenu právneho postavenia  v tomto reštitučnom konaní a určovací výrok
rozsudku o neplatnosti sporných zmlúv by nemohol byť spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho
práva navrhovateľky 3/ do katastra nehnuteľností a ani by  jej automaticky nezakladal nárok na
navrátenie vlastníctva k; jej právnym predchodcom skonfiškovaným; pozemkom, ktorého ochrany sa
dovoláva v súvislosti s určovacou žalobou   a neprivodil by jej tak zlepšenie jej právneho postavenia v
reštitučnom konaní.

Zhodne so závermi súdu prvého stupňa poukazuje aj odvolací súd na tú skutočnosť,  že bez rozhodnutia
o tejto určovacej žalobe nie je ohrozený navrhovateľkou 3/ tvrdený  nárok na  navrátenie vlastníctva k
nehnuteľnostiam v reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z., nakoľko správny orgán si musí
otázku ne/platnosti právneho úkonu, ktorým odporca 1/ previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ku ktorým bol navrhovateľkou 3/ uplatnený reštitučný nárok; vrátane otázky ne/platnosti ďalších
nasledujúcich prevodov; vyriešiť v tomto správnom konaní ako predbežnú a z úradnej povinnosti na
absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu odporcu 1/ prihliadnuť, a preto navrhovateľka 3/ nedôvodne
argumentuje tým, že správny orgán bez rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu odporcu 1/ jej
nemôže vrátiť vlastníctvo k pozemkom  jej právnym predchodcom skonfiškovaným a môže jej priznať
len právo na náhradu. Správny orgán pri rozhodovaní o uplatnenom reštitučnom nároku musí v konaní o
navrátenie vlastníckeho práva ku skonfiškovaným pozemkom z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadnuť
na neplatnosť prevodu vlastníckeho práva odporcom 1/ na odporcov 2/ a 3/, ktorá nastáva priamo na
základe zákona (ex lege) a pôsobí proti každému (ega omnes) bez toho, aby neplatnosť právnych



úkonov bolo potrebné nejakým spôsobom osobitne vysloviť v súdnom konaní. Ak v prípade priznania
reštitučného nároku vznikne v katastri nehnuteľností stav zápisu duplicitného vlastníctva,  možno sa
domáhať žalobou priamo určenia vlastníctva. Odvolací súd sa  stotožnil aj so záverom súdu prvého
stupňa, že pokiaľ nebolo v správnom konaní vyriešené, či navrhovateľka 3/ je oprávnenou osobou a
či je ňou uplatňovaný reštitučný nárok dôvodný, nesvedčí navrhovateľke 3/ naliehavý právny záujem
domáhať sa v postavení účastníka správneho konania neplatnosti zmlúv, predmetom ktorých bol
prevod nehnuteľností, ku ktorým si uplatnila reštitučný nárok. Pokiaľ nárok navrhovateľky 3/ na vydanie
nehnuteľností nebol preukázaný v reštitučnom konaní na to určenom, nemôže jej svedčiť naliehavý
právny záujem domáhať sa neplatnosti sporných zmlúv, ktorých účastníkom nebola.

Súd prvého stupňa správne konštatuje, že pokiaľ by aj vyhlásil predmetné zmluvy za neplatné,
nedosiahla by navrhovateľka 3/ vydanie nehnuteľností. K uvedenému odvolací súd dodáva, že prevod
nehnuteľností odporcom 1/ v rozpore so zákonom, nie je prekážkou brániacou v reštitučnom konaní
vydaniu nehnuteľností, ktoré boli skonfiškované jej právnym predchodcom.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď nevyhovel návrhu navrhovateľov na doplnenia  dokazovania
(vyžiadaním identifikácie parciel), keď aj odvolací súd ho považoval za nadbytočné, nakoľko pri absencii
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti by nebolo možné dospieť k iným
právnym záverom, ku ktorým dospel súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania
v rozsahu dostatočne potrebnom pre zistenie a právne posúdenie rozhodujúcich skutočností.

Odvolací súd tak nepovažoval námietky navrhovateľky 3/ uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu,
keď súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu  a  riadne vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke,
navrhovateľkou 3/  uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd  napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane súvisiaceho,
odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny
potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p.               v spojení s §
142 ods.1  O.s.p., a úspešným odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodali
návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť im trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej
O.s.p.

V zmysle § 164 O.s.p. odvolací  súd opravil v záhlaví napadnutého  rozsudku  súdu prvého stupňa zrejmú
nesprávnosť, ku ktorej došlo v jeho písomnom vyhotovení, tak, že uviedol správne meno odporkyne  3/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/152/2006", "guid": "4961a121-8dd1-47b0-a2e6-8df4bb557663:fb89ff09-da5e-4d78-9efe-02585c283d97", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "d0233b0e-2554-44ab-83a0-e07b985f3dfd:716edbe2-3afe-46cf-8b0f-df2617b8da3c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3112225643.4", "spisova_znacka": "8Co/154/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/154/2015 z 21. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-12-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112225643.4"}]}