Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/168/2014 z 9. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. marca 2015, sp. zn. 5Co/168/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1211226578.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/168/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1211226578.1 | 2015-03-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: OZ, § 51 OZ, § 52 ods. 1 OZ, § 52 ods. 3 OZ, § 488 OZ, § 491 ods. 1 OZ, § 544 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/da8b448f-b5a9-4821-bc79-7b3d5fddeb66 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1211226578.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/168/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211226578
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211226578.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: ETP Management budov,
s.r.o., IČO: 35 970 707, so sídlom: Záhradnícka 30, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom
Malichom, so sídlom Dunajská č. 25, Bratislava proti odporcom: X/ F.. I. G., J..: XX.XX.XXXX, G. I.
Č.. XX, G., X/ H. G., J..: XX.XX.XXXX, G. I. Č.. XX, G., obom zastúpeným spoločnosťou Advokátska
kancelária Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom: Zámocká 5, Bratislava, o zaplatenie 1.768,32 eura s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III, č.k.: 19C/83/2012-202 zo dňa 12.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov konania z r u š u j
e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne sumu 245,56 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 25.11.2011 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti. Odporcom 1/ a 2/ ďalším výrokom uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.739,85
eura od 26.10.2011 do 24.11.2011 vo výške 13,95 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku s
tým, že plnením jedným z odporcov zaniká povinnosť druhého odporcu v rozsahu plnenia. Konanie v
časti zaplatenia sumy 1.394,29 eura zastavil. Odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu vo výške 411,41
eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 51, § 52 ods. 1, ods. 3, §
53 ods. 1, ods. 4, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 544 ods. 1 , ods. 2 a § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka,
§ 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 10 ods. 1, ods. 2 písm. e/, § 8a
ods. 2, § 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a skutkovo tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa
7.11.2011 domáhal, aby súd solidárne zaviazal odporcov 1/ a 2/ ako bezpodielových spoluvlastníkov
bytu Č..X-S. nachádzajúcom sa na XX. S. I. Č.. XX/H a A. N. Č.. X-XXXX v bytovom O. na Y. W.. Č.. XX/
A-E. I. G. (X. Č.. XXXX H.. Ú.. V.) k zaplateniu sumy 1 768,32 eura s 9,50 % ročným úrokom z omeškania
od 26.10.2011 do zaplatenia titulom nedoplatkov príspevku do fondu prevádzky, údržby, opráv, úhrady
za plnenia na službách a odmeny za správu resp. nedoplatky vyplývajúce z ročných vyúčtovaní za byt a
nebytový priestor (garáž) za obdobie od 11.01.2010 do 26.10.2011 vo výške 1.394,29 eura a zmluvnej
pokuty vo výške 374,03 eura



Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.12.2011 t.j. po začatí konania a pred vydaním
platobného rozkazu vzal navrhovateľ návrh späť z dôvodu, že odporcovia dňa 24.11.201, uhradili sumu 1
525,77 eura, čím došlo k vyrovnaniu nedoplatku pozostávajúceho z neuhradených zálohových predpisov
a neuhradených nedoplatkov na ročnom vyúčtovaní v období od januára 2010 do novembra 2011.
Predmetom konania tak zostala zmluvná pokuta vo výške 374,03 eura a žalované úroky z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1 768,32 eura od 26.10.2011 do 24.11.2011 vo výške 13,81 eura, úrok
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 374,03 eura od 25.11.2011 do zaplatenia a trovy konania.

Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v zostávajúcej časti vyhovel v celom rozsahu a dňa 28.02.2012
vydal platobný rozkaz č.k. 39Ro/124/2012-106, proti ktorému podali odporcovia 1/ a 2/ odpor, ktorým
žiadali návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko dojednania o
zmluvnej pokute v Zmluve o výkone správy sú v rozpore so Zákonom č. 182/1993 Zb. o vlastníctve
bytov a tento takéto dojednania nepripúšťa. V časti príslušenstva, zrejme k uplatnenej pokute ako
neexistujúceho záväzku žiadali zamietnuť.

Uznesením č.k. 19C/83/2012-144 zo dňa 04.12.2012 súd prvého stupňa konanie v časti uloženia
povinnosti zaplatiť žalovanú istinu vo výške 1 394,29 eur zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto
časti navrhovateľom podaním doručeným súdu dňa 12.12.2011.

Podaním doručeným súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa 18.04.2013 vzal navrhovateľ návrh späť
v časti výšky pokuty za byt vo výške 6,36 eura a v časti odporcami premlčanej zmluvnej pokuty za
nebytový priestor vo výške 22,11 eura a v časti úrokov zo zníženej istiny, ktorej zaplatenia sa domáhal,
a ktorá počas konania bola uhradená. Predmetom konania tak zostala znížená zmluvná pokuta vo výške
345,56 eura a žalované úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1 739,85 eura od 26.10.2011
do 24.11.2011 vo výške 13,59 eura, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 345,56 eura
od 25.11.2011 do zaplatenia a trovy konania.

Uznesením, č.k. 19C/83/2012-250 zo dňa 06.05.2013 súd prvého stupňa konanie podľa § 96 O. s.
p. zastavil v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalovanú istinu vo výške 28,47 eura spolu s úrokom z
omeškania 9,50% ročne zo sumy 28,47 eura od 26.10.2011 do 24.11.2011 a úrokom z omeškania vo
výške 9,50 eur (zrejme%) zo sumy 28,47 eura od 25.11.2011 do zaplatenia z dôvodu späťvzatia návrhu
v tejto časti navrhovateľom.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že podľa X. Č.. XXXX, k. ú. V., boli odporcovia ku dňu
podania návrhu na súd dňa 07.11.2011 bezpodielovými spoluvlastníkmi G. Č.. Č..X-S. nachádzajúcom
sa na XX. S. I. Č.. XX/H M. A.Q. N. Č.. X-XXXX I. G. O. na Y. W.. Č.. XX/A-E. I. G. bytového domu
N.. Č.. XXXXX na K.. Č..XXXX/XX. Navrhovateľ je správcom bytového domu na ul. Y. Č.. XX/ M.-
E. I. G., ktorú správu vykonáva na základe Zmluvy o výkone správy bytového domu na Y. W. Č..
XX/ M.-E. uzatvorenej medzi ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. a správcom AB SPRÁVCOVSKÁ, a.s.
č. 2004/0001/0009 zo dňa 01.02.2005 (ďalej len „Zmluva“) a Dodatkom č. 1 zo dňa 31.12.2010 a
Zmluve o predaji časti podniku zo dňa 14.12.2006. Počas konania bolo preukázané, že došlo k zániku
bezpodielového spoluvlastníctva k tomuto bytu na základe dohody o jej vyporiadaní podľa V-29109/2011
zo dňa 22.12.2011. Podľa čl. III. predmetnej Zmluvy sa navrhovateľ zaviazal pre vlastníkov vykonávať
správu domu v dohodnutom rozsahu, zabezpečovať prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí
a spoločných zariadení, zabezpečovať plnenia spojené s užívaním spoločných častí a spoločných
zariadení a ďalších dojednaných služieb. Vlastníci bytov a nebytových priestorov, a teda i odporcovia,
aj keď zmluvu nepodpísali ako nadpolovičná väčšina ostatných spoluvlastníkov sú ňou viazaní a majú
povinnosť okrem iného uhrádzať správcovi mesačne preddavky za poskytovanie služieb spojených s
užívaním bytu a nebytového priestoru, preddavky do Fondu opráv a údržby, ako i odmenu za výkon
správy. (čl. IV bod 5,6,7 a 10 Zmluvy). Do 31.5. nasledujúceho roka sa navrhovateľ ako správca
zaviazal v zmysle čl. III. bod 1.12 Zmluvy vykonať vyúčtovanie predpísaných zálohových platieb a
skutočne vynaložených nákladov. Z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním
bytu odporcu za obdobie od 11.01.2010 do 26.11.2011, resp. do 24.11.2011, kedy odporcovia 1/ a 2/
nedoplatok vyrovnali (došlo k späťvzatiu návrhu dňa 12.12.2011), súd zistil, že odporcovia nepravidelne
uhrádzali predpísané zálohové platby, v roku 2010 a 2011, ktoré predstavovali náklady na byt a nebytový
priestor, v dôsledku čoho im vznikol nedoplatok 1 394,29 eura. Z poštových hárkov súd prvého stupňa
zistil, že vyúčtovania za rok 2010 a 2011 boli odporcom riadne doručované.



Po podaní návrhu na súd odporcovia navrhovateľovi dňa 24.11.2011 uhradili sumu 1 525,77 eura, v
ktorej časti aj s korektúrou príslušenstva a výšky uplatňovanej zmluvnej pokuty bolo konanie z dôvodu
späťvzatia návrhu v tejto časti zastavené. Odporca 1/ potvrdil, že si je vedomý existencie viacerých
nedoplatkov, a tieto vyrovnal na základe výzvy z januára 2011 a ďalšej výzvy z augusta 2011, ktoré
vyrovnal v mesiaci november 2011. Ako ďalší dôvod neplnenia si svojich povinností pred súdom uviedol,
že po zvýšení preddavkov, ktoré sa premietli vo vyúčtovaní za rok 2010 opomenul zmeniť výšku trvalého
príkazu v banke. Poukázanú sumu 1 525,77 eura poukázal ako platbu špecifikovanú ako úhradu
za nedoplatky za 01/2010 do 11/2011.

Predmetom konania tak zostala neuhradená zmluvná pokuta vo výške 345,56 eura a úroky z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1 739,85 eura od 26.10.2011 do 24.11.2011 vo výške 13,59 eura, úrok
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 345,56 eura od 25.11.2011 do zaplatenia a trovy konania,
ktorú sumu odporcovia 1/ a 2/ do vyhlásenia napadnutého rozhodnutia navrhovateľovi neuhradili.
Prvostupňový súd preto nárok navrhovateľa považoval za dôvodný a zaviazal odporcov na zaplatenie
spoločne a nerozdielne sumy 345,56 eur spolu s úrokom z omeškania. Prvostupňový súd argumentoval
tým, že zakotvením ustanovenia o zmluvnej pokute do Zmluvy prejavili obe strany (nadpolovičná
väčšina vlastníkov bytov a pristúpenie odporcov ku Zmluve z dôvodu uzatvorenej kúpnej zmluvy) svoju
vôľu, že v prípade nesplnenia záväzku zaplatia navrhovateľovi čiastku 0,1% z výšky nedoplatku za každý
deň omeškania. Dohoda o výške zmluvnej pokuty bola účastníkmi dohodnutá dobrovoľne a v primeranej
výške. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v súlade s § 10 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Zb., ako v
súlade s § 53 ods. 1 a 4 Obč. zákonníka, nakoľko súd Zmluvu o výkone správy vyhodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú a postavenie odporcov ako spotrebiteľov. Súd prvého stupňa zaujal právny názor, že
zmluvná pokuta ako majetková sankcia v prípade nedodržania podmienok zmluvy bola účastníkmi riadne
dohodnutá, uplatňovanie jej zaplatenia nie je v rozpore s dobrými mravmi a je sankciou za nesplnenie
si povinností voči ostatným vlastníkom bytov a účastníkom Zmluvy, plniacim si povinnosti riadne a včas.
Súčasne súd v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
odporcov zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti vyúčtovania
za rok 2011.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku rozsudku, ktorým súd
rozhodol o náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmenil a odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania vo výške 22,-eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 680,19 eura. Podané
odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p. a tým, že
napadnutým rozsudkom bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za 4 úkony
právnej služby, vo výške 411,41 eura. Namietal, že súd prvého stupňa mu nepriznal právo na náhradu
trov konania- súdneho poplatku vo výške 22,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu
žiadaných úkonov právnej služby, vyčíslených navrhovateľom v písomnom podaní zo dňa 14.11.2013,
podaným elektronickými prostriedkami dňa 15.11.2013, ktorom boli uplatnené aj ďalšie úkony právnej
služby, a to písomné podanie na súd vo veci samej (15.04.2013), písomné podanie na súd vo veci
samej (03.10.2013), účasť na pojednávaní (15.01.2013), účasť na pojednávaní (28.02.2013), účasť
na pojednávaní (18.04.2013), účasť na pojednávaní dňa (22.10.2013) a účasť na pojednávaní vo veci
vyhlásenia rozsudku (12.11.2013). Mal tak za to, že súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol
len čiastočne. Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nerozhodol o súdnom
poplatku, a to o jeho vrátení podľa zákona o súdnych poplatkoch ako ani o jeho náhrade v rámci
rozhodnutia o náhrade trov konania. Ak sa v prípade rozsudku jedná o neúplné rozhodnutie súdu, žiadal
podľa § 166 ods. 1 O. s. p. rozhodnúť o doplnení rozsudku. Ďalej poukázal na to, že na pojednávaní
dňa 22.10.2013 vyslovene uviedol, že žiada priznať náhradu trov konania, ktorú vyčíslia do troch dni
od vyhlásenia rozsudku.

Odporcovia 1/ a 2/ mali vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že odvolanie navrhovateľa mali za zmätočné,
nakoľko navrhovateľ v odvolaní uviedol, že mu súd prvého stupňa nepriznal žiadanú sumu tarifnej
odmeny vo výške 721,61 eura, ale v ďalšej časti odvolania (VI) žiadal, aby súd odporcom 1/ a 2/ uložil
povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 680,19 eura. Rozdiel medzi uvedenými sumami vo výške
41,42 eura však žiadnym spôsobom nevysvetlil. Odporcovia uhradili žalovanú sumu 1.394,29 eura dňa
24.11.2011 a teda 17 dní po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Po úhrade žalovanej sumy
a späťvzatí návrhu v tejto časti tak predmetom konania zostala zmluvná pokuta vo výške 374,03 eura s
príslušenstvom. V priebehu konania namietali navrhovateľom uplatnenú zmluvnú pokutu čo do dôvodu



aj výšky. Vzniesli dôvodnú námietku premlčania, na základe čoho navrhovateľ vzal návrh späť v časti
istiny - zmluvnej pokuty vo výške 28,47 eura s príslušenstvom, na základe čoho vzal navrhovateľ návrh
v zvedenej časti späť a súd prvého stupňa konanie v späťvzatej časti zastavil. Namietali tak priznanie
náhrady trov konania za tento úkon, nakoľko navrhovateľ vzal návrh v tejto časti späť v dôsledku
vznesenej námietky premlčania; nejednalo sa tak o účelne uplatňovanie práva. K ďalším tvrdeniam v
odvolaní sa nevedeli vyjadriť, nakoľko vyčíslenie trov konania navrhovateľa zo dňa 14.11.2013 im nebolo
doručené.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie odporcovia 1/ a 2/. Žiadali, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcom 1/ a 2/ uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne sumu 0, 80 eur titulom úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1
394, 29 eur od 26.10.2011 do 24.11.2011 a vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietne alebo uznesením
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie .Namietali postup
právneho predchodcu navrhovateľa, keď tento uzatvoril zmluvu o výkone správy so stavebníkom
bytového domu, pričom žiadne ustanovenie zákona č. 182/1993 Z.z. nesplnomocňuje stavebníka
bytového domu vystupovať za vlastníkov a uzatvárať za nich zmluvu o výkone správy. Túto
zmluvu uzatvárajú jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú súčasne podielovými
spoluvlastníkmi spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, na jednej strane a správca
na druhej. Odporcovia tiež považujú ustanovenie o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. III. bod 5.5
Zmluvy o výkone správy za neprijateľnú podmienku. Majú za to, že sa jedná o ustanovenie zmluvy,
ktoré majú odporcovia plniť a s ktorým sa nemali možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy.
Napriek tomu, že odporcovia uvedené námietky riadne uplatnili, súd prvého stupňa sa s týmito
námietkami žiadnym spôsobom nezaoberal. V tejto časti teda odporcovia považujú napadnutý rozsudok
za nepreskúmateľný. V odvolaní tiež odporcovia namietali aktívnu legitimáciu navrhovateľa, nakoľko z
označenia navrhovateľa musí byť zrejmé, že tento koná v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu Y. XX/A-E. I. G.. Žalovaný nárok nie je nárokom navrhovateľa ako správcu, ale
nárokom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, pričom nedostatok vecnej aktívnej
legitimácie vedie vždy k zamietnutiu žalobného návrhu. Ani s touto námietkou sa súd prvého stupňa
nezaoberal. Odporcovia ďalej namietali, že nie je zrejmé, na základe akých právnych skutočností súd
prvého stupňa uzavrel, že zakotvenie ustanovenia o zmluvnej pokute bolo prejavom vôle nadpolovičnej
väčšiny vlastníkov bytov a aj odporcov na základe pristúpenia k zmluve o výkone správy z dôvodu
uzatvorenej kúpnej zmluvy. Táto zmluva nebola v konaní pred súdom predložená žiadnym účastníkom a
nebola predmetom dokazovania. Navrhovateľ v žalobnom návrhu zmluvnú pokutu riadne nešpecifikoval
a v priebehu konania opakovane predkladal vyčíslenia zmluvnej pokuty, ktoré nespĺňali základné
formálne náležitosti, t.j. nie je zrejmé, kto ich vypracoval, chýbal dátum vypracovania. Navrhovateľ v
konaní nepreukázal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty čo do základu a riadne nešpecifikoval výšku
zmluvnej pokuty. Odporcom tiež nie je zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa ustálil omeškanie
odporcov so zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 345,56 eur, vyčíslenej k 26.10.2011 už od 26.10.2011,
keď na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 80,83 eur (rozdiel medzi zmluvnou pokutou 345, 56 eur
a zmluvnou pokutou 164, 73 eur podľa výzvy na úhradu nedoplatku zo dňa 17.8.2011) mohli byť
odporcovia vyzvaní až doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 26.10.2011 spolu s
platobným rozkazom zo dňa 28.2.2012.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ vo veci samej nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie odporcov 1/ a 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel pritom k záveru, že odvolanie odporcov 1/ a 2/ nie je dôvodné.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.



Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 250/2007 Z. z.,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 250/2007 Z.
z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 10 ods.1 Zák. č. 182/1993 Zb., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10)
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak
sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.

Podľa § 10 ods.2 písm. e./ zák. č. 182/1993 Zb., Príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú:
zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv
domu.

Podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, je správca povinný
najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome
správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu,
o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach,
ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky,
údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

Podľa § 8b ods. 2 písm. e/ cit. zákona, je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady
preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráva od vlastníka bytov a nebytových priestorov v dome
a vymáhať vzniknuté nedoplatky.



Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia. Z obsahu čl. III bod 5.5 Zmluvy vyplýva, že pri nesplatení zálohových platieb
ako aj platieb vyplývajúcich z vyúčtovania v termíne splatnosti účastníci zmluvy dojednávajú zmluvnú
pokutu podľa § 544 Obč. zákonníka vo výške 0,1 % za každý započatý deň omeškania. Odvolací súd
je tak totožne so súdom prvého stupňa toho názoru, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bol s
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka
dojednaný v predpísanej písomnej forme, pričom z uvedenej formulácie má zrejmý aj jednoznačný
spôsob určenia zmluvnej pokuty, a to vo výške 0,1 % za každý začatý deň omeškania so zaplatením
zálohových platieb či platieb vyplývajúcich z vyúčtovania. V zmysle konštantnej judikatúry má odvolací
súd za primeranú aj výšku dohodnutej zmluvnej pokuty (napr. rozsudok Krajského súdu Nitra z 3.2.2010,
sp. zn.: 5Co/16/2010). Na námietku odporcov 1/ a 2/, týkajúcu sa nedostatku náležitostí vyčíslenia
zmluvnej pokuty odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že predmetné vyčíslenie predkladal
navrhovateľ, je pritom irelevantné, kto konkrétne predmetné vyčíslenia vypracoval, pričom má z vyčíslení
tiež zrejmé, ku ktorému dňu bola zmluvná pokuta vyčíslená čo má odvolací súd za postačujúci podklad
na rozhodnutie o žalovanom nároku navrhovateľa.

V súvislosti s odvolacou námietkou odporcov 1/ a 2/, ktorí namietali, že zmluvu o výkone správy
č.2004/0001/0009 zo dňa 01.02.2005 uzavrel stavebník a nie vlastník bytov, odvolací súd poukazuje
na to, že z obsahu predmetnej zmluvy má zrejmé, že vlastníkom bytov v čase uzatvorenia zmluvy bola
obchodná spoločnosť ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., nakoľko tejto spoločnosti svedčal zápis vlastníctva
k jednotlivým bytov a nebytovým priestorom. V súvislosti s odvolacou námietkou odporcov 1/ a 2/,
podľa ktorej neboli pri uzatváraní zmluvy odvolací súd uvádza, že podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č.
182/1993 Z. z. je obligatórnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu vyhlásenie nadobúdateľa
bytu o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov alebo k zmluve o výkone správy. Pokiaľ
odporcovia 1/ a 2/ uvedené vyhlásenie v zmluve, ktorou nadobudli č. 2-M v dotknutom bytovom dome
nevykonali, odvolací súd poukazuje na to, že predmetom zmluvy o výkone správy je správa spoločných
častí, spoločných zariadení a príslušenstva obytného domu, o hospodárení s ktorými sa rozhoduje
väčšinou hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Vzhľadom na popísaný
spôsob rozhodovania o hospodárení so spoločnými časťami a zariadeniami v bytovom dome, a to na
základe rozhodnutia väčšiny vlastníkov nemožno ta prihliadnuť na odvolaciu námietku odporcov 1/ a 2/,
podľa ktorej sa má jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže odporcovia 1/ a 2/ nemali možnosť
sa s uvedeným ustanovením vopred oboznámiť. Je pritom zrejmé, že odporcovia 1/ a 2/ vykonávali platby
nákladov spojených s užívaním bytu v prospech navrhovateľa ako správcu bytového domu, pričom
tomuto uhradili aj žalovanú sumu.

V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, na
podanie žalobného návrhu v prejednávanej veci odvolací súd poukazuje na právne závery vyslovené
v rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 6Co/471/2012 zo dňa 17.06.2013, v ktorom uviedol,
že novelou zákona č. 182/1993 Zb. vykonanou zákonom č. 367/2004 Z.z. účinným od 1. 7. 2004 bol
do zákona č. 182/1993 Z.z. vložený § 8b. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia správca je povinný vykonávať
správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. To znamená, že od 1. 7. 2004 bol správca aktívne vecne legitimovaný podať vo
svojom mene žalobu na súd na vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Inými
slovami, postavenie žalobcu v týchto sporoch mal samotný správca, ktorý tak bol účastníkom konania.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nemali aktívnu vecnú legitimáciu na podanie takejto
žaloby. Novelou zákona č. 182/1993 Z.z. vykonanou zákonom č. 268/2007 Z.z. účinnou od 1. 7. 2007
bol novelizovaný § 8b ods. 1, 2 tohto zákona. Podľa ust. 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení
zák. č. 268/2007 Z.z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Stotožniac sa s uvedeným právnym názorom má
odvolací súd za to, že od 1. 7. 2007 je aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch o vymáhanie
pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je správca, ktorý za vlastníkov bytov a
nebytových priestorov koná pred súdom (zrejme ide o zákonné zastúpenie sui generis). Uvedenému



právnemu záveru nasvedčujú aj body 17-23 dôvodovej správy k predmetnej novele. Odvolací súd tak
námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.

V súvislosti s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odvolací
súd zistil, že súd prvého stupňa navrhovateľovi v napadnutom rozsudku priznal náhradu za 6 úkonov
právnej služby. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že navrhovateľ na pojednávaní konanom pred
súdom prvého stupňa dňa 22.10.2013 (č.l. 200) žiadal vyhovieť návrhu naposledy upravenému dňa
15.04.2013 a priznať náhradu trov konania, ktoré si vyčísli do troch dní od vyhlásenia rozsudku. Následne
súd prvého stupňa odročil pojednávanie na vyhlásenie rozsudku na 12. novembra 2013 s tým, že
prítomní právni zástupcovia vzali uvedený termín na vedomie. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2013
súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok, pričom súčasne rozhodol o náhrade trov konania, ktorý navrhovateľ
uvedeného dňa prevzal. Ďalej odvolací súd zistil, že dňa 15.11.2013 bolo súdu prvého stupňa doručené
faxové podanie navrhovateľa, doplnené písomným podaním dňa 18.11.2013, ktorým si navrhovateľ
vyčíslil trovy konania, a to náhradu trov súdneho poplatku a náhradu za 14 úkonov právnej služby, spolu
vo výške 721,61 eura. Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. súd rozhoduje o náhrade trov konania spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník je pritom povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do
troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Vyčíslenie trov musí účastník urobiť bez toho, aby ho
súd na splnenie tejto povinnosti vyzval. Súd je však povinný účastníka poučiť o jeho povinnosti vyčísliť
trovy konania, o lehote, v ktorej je povinný trovy vyčísliť ako aj o následkoch vád neskorého či žiadneho
vyčíslenia trov konania. Z obsahu spisu má odvolací súd zrejmé, že navrhovateľ nebol pred vyhlásením
napadnutého rozsudku vyzvaný na vyčíslenie trov konania a nebola mu poskytnutá ani 3 dňová lehota
podľa cit. ustanovenia na podanie vyčíslenia trov konania.

Vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania podľa § 221 ods.
1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie V novom rozhodnutí, v
ktorom bude súd prvého stupňa rozhodovať len o náhrade trov konania bude úlohou súdu prvého stupňa
skúmať, náhrada ktorých trov konania bola v konaní úspešným navrhovateľom riadne a včas uplatnená
podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a tiež vyčíslená.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.