Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/11/2015 z 17. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. marca 2015, sp. zn. 22CoE/11/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1110250399.2 Krajský súd Bratislava | 22CoE/11/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1110250399.2 | 2015-03-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (299/2013 Z. z.), OSP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99fcdc95-18f5-4758-b676-e0d6b21db6c9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1110250399.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/11/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110250399
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110250399.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného SANLIT SK, s. r. o., IČO 36 454 036, Belanského
190, Kysucké Nové Mesto, zast. JUDr. I. Hegerom, advokátom proti povinnému CFE Slovakia, s. r. o.,
IČO 35 946 521, Nám. 1. mája 18, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou BAK & PARTNERS s. r. o.,
Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti, o návrhu na zastavenie exekúcie, o odvolaní povinného
voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25. 11. 2014, č. k. 2 Er/1795/2010-243,
v časti výroku o náhrade trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie povinného voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave
zo dňa 25. 11. 2014, č. k. 2 Er/1795/2010-243, v časti výroku o náhrade trov exekúcie, odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I v Bratislave uznesením zo dňa 25. 11. 2014, č. k. 2 Er/1794/2010-243 zastavil
exekúciu a uložil povinnému zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. B. Vargovej náhradu trov exekúcie v
sume 23 968,80 Eur. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd poveril súdneho exekútora pod č. XXXX
XXXXXX dňa 29. 12. 2010, podľa ust. § 45 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení jeho zmien a doplnkov /
Exekučného poriadku/, vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Arbitrážneho súdu
- stáleho rozhodcovského súdu v B. Bystrici na vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a
trovy exekúcie. Súdny exekútor podaním zo dňa 06. 06. 2011 postúpil súdu návrh oprávneného na
zastavenie exekúcie, v plnom rozsahu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Súdny
exekútor si uplatnil trovy exekúcie. Dňa 03. 06. 2011 povinný súdu oznámil, že dňa 23. 05. 2011 bola
medzi oprávneným a povinným podpísaná dohoda o urovnaní vzájomných vzťahov týkajúcich sa aj
exekučného konania. Súčasťou dohody bol aj záväzok oprávneného na bezodkladné podanie návrhu
na zastavenie exekúcie.

Súd prvého stupňa na návrh oprávneného, podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku,
zastavil exekúciu. Zároveň súd prvého stupňa podľa ust. § 196, ust. § 197 ods. 1, ust. § 200 ods. 2
Exekučného poriadku a podľa ust. § 5 a ust. § 16 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. rozhodol o náhrade
trov konania a náhrade trov exekúcie. Zo zápisnice o vydaní peňazí z notárskej úschovy napísanej v
kancelárii Notárskeho úradu notára Mgr. T. Leškovského, v Bratislave zo dňa 23. 05. 2011, ktorou bolo
potvrdené vydanie peňazí oprávnenému v sume 116 000,- Eur z notárskej úschovy, mal súd prvého
stupňa za preukázané, ako aj z Dohody o urovnaní medzi oprávneným a povinným zo dňa 23.05.2011,
že po začatí exekúcie došlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Z dohody o urovnaní
medzi oprávneným a povinným zo dňa 23. 05. 2011 bolo preukázané, že po začatí exekúcie došlo
k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že plnenie v
rámci prebiehajúceho exekučného konania nemožno považovať za dobrovoľné. Exekučné konanie sa
začalo 21. 12. 2010, upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 28. 01. 2011 a k



čiastočnej úhrade pohľadávky oprávneného došlo dňa 23. 05. 2011. Súd zaviazal povinného na náhradu
trov exekúcie v sume 23 200,- Eur + 20 % DPH. Nakoľko si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie v sume
23 968,80 Eur, súd mu nemohol priznať viac, ako si uplatnil. Súd prvého stupňa nepriznal žiadnemu
účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko sa oprávnený s povinným Dohodou o urovnaní vzájomných
vzťahov uzatvorenou medzi oprávneným a povinným dňa 23. 05. 2011 dohodli, že každá zo zmluvných
strán bude znášať v celom rozsahu vlastné trovy konania.

V zákonnej lehote podal odvolanie povinný s tým, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v
časti jeho výroku o náhrade trov exekúcie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom
pochybenie sa týkalo predovšetkým otázky oprávnenosti a výšky náhrady trov exekúcie. V dohode
o urovnaní vzájomných vzťahov zo dňa 23. 05. 2011 medzi oprávneným a povinným sa urovnali
vzťahy vyplývajúce aj z predmetného exekučného konania. V zmysle dojednania oprávneného a
povinného došlo k urovnaniu sporných záväzkov tak, že všetky v dohode uvedené záväzky, vrátane
práva oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v predmetnej exekúcii zanikli a boli nahradené
novými záväzkami.

Okresný súd Bratislava I nesprávne právne posúdil úhradu novej pohľadávky zo strany povinného,
nakoľko túto úhradu vyhodnotil ako čiastočné uspokojenie pohľadávky oprávneného po začatí exekúcie.
Povinný zdôraznil, že v čase úhrady novej pohľadávky zo strany povinného pohľadávka oprávneného,
ktorá bola predmetom exekúcie už zanikla a samotná nová pohľadávka predstavovala plnenie povinného
z titulu Dohody, ako osobitnej právnej skutočnosti odlišnej od predmetného exekučného konania. Suma
uhradenej novej pohľadávky nemohla predstavovať sumu vymoženej pohľadávky oprávneného v rámci
exekúcie, ako základu pre určenie odmeny súdneho exekútora a nebola ani vymožená exekútorom v
rámci prebiehajúcej exekúcie. Dohoda komplexne vysporiadala všetky vzájomné sporné právne vzťahy
medzi povinným a oprávneným týkajúcich sa aj iných konaní nielen predmetnej exekúcie. Uhradenie
novej pohľadávky nepredstavovalo čiastočné uhradenie pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie,
ako základu pre určenie odmeny súdneho exekútora. Samotná pohľadávka oprávneného, ktorá bola
vymáhaná v predmetnej exekúcii, v čase úhrady realizovanej povinným už neexistovala. Z uvedeného
dôvodu priznaná náhrada trov exekúcie v napadnutom uznesení je neoprávnená čo do výšky, ako aj
samotnej podstaty. Podľa povinného, návrh na zastavenie exekúcie podaný zo strany oprávneného
nebol podaný z dôvodu čiastočnej úhrady záväzkov zo strany povinného, ako to nesprávne vyhodnotil
súd prvého stupňa, ale z dôvodu, že podanie návrhu na zastavenie exekúcie predstavovalo povinnosť
oprávneného vyplývajúcu z Dohody.

V ďalšom povinný namietal, že odôvodnenie uznesenia, v napadnutej časti, absentuje dostatočné a
relevantné odôvodnenie týkajúce sa jeho rozhodnutia o oprávnenosti a výške trov exekúcie. Okresný
súd Bratislava I nedostatočným odôvodnením uznesenia odňal povinnému možnosť konať pred súdom.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhol povinný, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súdna exekútorka vo vyjadrení k odvolaniu povinného zo dňa 12. 01. 2015 uviedla, že odvolanie proti
výroku o náhrade trov konania, i napriek nesprávnemu poučeniu, nie je prípustné od účinnosti zákona
č. 299/2013 Z. z.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 v znení jeho zmien
a doplnkov /OSP/, preskúmal napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

Z obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podaním zo dňa 02. 06. 2011 oznámil súdu
prvého stupňa, že podáva návrh na zastavenie exekučného konania, na základe dohody o urovnaní
vzájomných vzťahov medzi oprávneným a povinným. Súdna exekútorka podaním zo dňa 01. 06. 2011
odstúpila súdu prvého stupňa návrh na zastavenie exekúcie.



Podľa ust. § 251 ods. 4 OSP, procesné inštitúty exekučného konania, ktoré nie sú upravené v exekučnom
poriadku, spravujú sa ustanoveniami prvej až piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa ust. § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 25. 11. 2014 zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c/
Exekučného poriadku na základe návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 23. 05. 2011.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení správne poučil účastníkov konania v zmysle ust. § 243b
ods. 3 Exekučného poriadku.

V exekučnom konaní je odvolanie prípustné len v tých prípadoch, ak to Exekučný poriadok výslovne
stanovuje. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní trov exekúcie s
určením povinnosti ich úhradou súdnemu exekútorovi nie je prípustné odvolanie, keďže Exekučný
poriadok to neustanovuje. Odvolanie povinného smeruje proti časti výroku napadnutého uznesenia,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.

Ak nie je odvolanie prípustné, odvolací súd odvolanie odmietne bez toho, aby skúmal vecnú stránku
napadnutého uznesenia. Odvolací súd z týchto dôvodov, odvolanie povinného podľa ust. § 218 ods. 1
písm. c/ OSP odmietol.

Uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.