Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/173/2014 z 17. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. novembra 2015, sp. zn. 3Cob/173/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1110240790.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/173/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1110240790.1 | 2015-11-17 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody Citované ustanovenia: zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, § 42 zákona č. 577/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0be6b1dc-78f6-4e67-968c-6dfb6fc55319 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1110240790.1 Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/173/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110240790 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110240790.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 a 2/ O. K., I.. XX.X.XXXX, M. H. XXXX/ XX, E. o zaplatenie 48,90 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/13/2011-33 zo dňa 14.4.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/13/2011-33 zo dňa 14.4.2014 m e n í t a k , že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 48,90 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká povinnosť v rozsahu tohto plnenia druhého žalovaného. Žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48,90 EUR a proti žalovanému 2/ žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 22.4.2008 žalovaný 2/ spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia poistenca žalobcu Jany Babeľovej, pričom jej spôsobil také zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Zavinenie žalovaného 2/ vyplýva a je nesporné s poukazom na Rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ v Zvolen, č. OPR-307/DI-S-ZV-2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2008. Žalobca uhradil (svojmu poistencovi) náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 48,90 EUR. Tieto náklady si v zmysle § 42 odsek 4 písm. a) zákona 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov uplatnil žalobca voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/. Rozhodujúcou otázkou v predmetnej veci je vznik nároku na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Ide o posúdenie, s ktorou právnou skutočnosťou je spojený vznik žalobcu domáhať sa vynaložených nákladov. Zo spisového materiálu súd zistil, že relácia o dopravnej nehode Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Okresný dopravný inšpektorát Zvolen, ORP-307/DI-S-ZV-2008 z 13.9.2010 bol žalobcovi na základe jeho písomnej žiadosti preukázateľne doručená dňa 16.9.2010. Z toho je zrejmé, že žalobca sa o tom, že mu v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou vznikla škoda - vzniklo právo na úhradu škody podľa § 42 odsek 2 písmena a) zákona č. 577/2004 Z.z., ako aj skutočnosti, kto za túto škodu zodpovedá dozvedel dňa 16.9.2010. Z tohto dôvodu dvojročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 106 ods. 1 OZ žalobcovi začala plynúť dňa 16.9.2010 a uplynula by až dňom 16.9.2012. Ďalej uviedol, že právo zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na náhradu uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi, zdravie, ktorého bolo poškodené zavineným protiprávnym konaním tejto tretej osoby, súvisí s vykonávaním zdravotného poistenia a toto právo vzniká zaplatením úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v zmysle § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z.z. Súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného 2/, a to že v čase kedy spôsobil dopravnú nehodu, t.j. dňa 22.4.2008 mal uzatvorené platné povinné zmluvné poistenie u žalovaného 1/, v zmysle zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení. Nakoľko ku škodovej udalosti došlo počas trvania poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má žalovaný 2/ v zmysle zák. č. 381/2001 právo, aby žalovaný 1/ zaňho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví. Skutočnosť, že žalovaný 2/ mal preukázateľne uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného 1/, žalovaný 1/ nespochybnil. Ďalej uviedol, že z dôvodu, že predmetné súdne konanie je oslobodené od súdnych poplatkov a žalobcovi žiadne trovy konania v súvislosti so súdnym konaním nevznikli, súd mu trovy konania nepriznal aj keď mal v konaní plný úspech. Žalobca žiadal priznať aj náklady konania vo výške 2,80 EUR (poštovné), ktoré mu však súd nepriznal z dôvodu, že aj keď sa jedná o účelne vynaložené náklady, tieto avšak boli žalobcom vynaložené pred podaním žalobného návrhu. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca ako aj žalovaný 1/. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a vyhovieť žalobe aj proti žalovanému 2/. Namietal, že v zmysle § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa má právo uplatniť si nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Uviedol, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že právnym subjektom zodpovedajúcim predmetnému regresnému právu zdravotnej poisťovne je osoba, ktorá zavineným protiprávnym konaním spôsobila úraz poistenca zdravotnej poisťovne. Poukázal na § 4 ods. 3 zák. č. 381/20001 Z.z., z ktorého vyplýva, že u poisteného dochádza výlučne k vzniku jeho práva na to, aby uspokojenie príslušného nároku za neho vykonal poisťovateľ a to za podmienky ak túto povinnosť má v prvom rade samotný poistený. Konštatoval, že vzhľadom na uvedené súd zamietnutím žaloby voči žalovanému 2/ nesprávne vec právne posúdil. Žalovaný 1/ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu proti nemu zamietnuť a to z dôvodu premlčania žalobcom uplatneného nároku. Uviedol, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že o tom, kto za škodu zodpovedá sa dozvedel až dňa 16.9.2010, kedy mu bola doručená Relácia o dopravnej nehode OR PZ SR Zvolen. Žalobca vedel, že poskytuje zdravotnú starostlivosť svojmu poistencovi v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode, už dňa 19.5.2008, kedy Nemocnica Poprad a.s. preukázateľne informovala žalobcu o tom, že poskytla zdravotnú starostlivosť v dôsledku nehody. Namietal, že ide totiž o porušenie zákonnej oznamovacej povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti oznamovať príslušnej zdravotnej poisťovni, že ošetroval pacienta v súvislosti s protiprávnym konaním tretej osoby v zmysle § 79a ods. 1 písm. e/ bod 2 zák. č. 578/2007 Z.z. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že tým, že sa žalobca od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (zdravotnícke zariadenie) dozvedel, že k poškodeniu zdravia poistenca došlo v súvislosti s dopravnou nehodou automaticky neznamená, že sa zdravotná poisťovňa týmto dozvedela, že dopravná nehoda bola zároveň spôsobená zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. Poukázal na to, že žiadna z legislatívou stanovených diagnóz však neobsahuje informáciu, či bolo poškodenie zdravia a následné poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi zapríčinené protiprávnym konaním, rovnako ani neobsahuje ani informáciu, kto je prípadným subjektom zodpovedným za poškodenie zdravia pacienta - poistenca. Preto až dňa 16.9.2010, kedy mu príslušná zložka polície doručila podanie označené ako „relácia k dopravnej nehode zaslanie“, sa dozvedel o tom, že mu vzniklo regresné právo, pretože týmto dňom sa dozvedel, že vynaložil náklady za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, pričom tieto náklady boli vynaložené v súvislosti s poškodením zdravia jeho poistenca, ktoré bolo spôsobené zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. Poukázal aj na znenie ustanovenia § 106 ods. 1 Obč. zák., ktoré obsahuje výraz „kedy sa dozvie“ a teda nie je pojem „kedy sa mohol dozvedieť“ alebo pojem „kedy by sa dozvedel, ak by určitým spôsobom konal“. Vyslovil názor, že sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môžete urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá. V predmetnom prípade sa žalobca preukázateľne dozvedel o zodpovedných subjektoch až dňa 16.9.2010, kedy mu polícia doručila Reláciu k dopravnej nehode a týmto dňom začala plynúť subjektívna premlčacia doba, podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. pre vyplatenie jeho regresného práva, ktoré si uplatnil na príslušnom súde dňa 8.10.2010. Poukázal na to, že vzhľadom na enormné množstvo najrôznorodejších diagnóz, ktoré teoreticky prichádzajú do úvahy ako poškodenie zdravia v súvislosti s ktorými zdravotnej poisťovni vzniká regresné právo, i veľké množstvo poistencov, ktorým je každodenne poskytovaná zdravotná starostlivosť nie je v praxi realizovateľné, aby zdravotná poisťovňa vo všetkých hypotetických prípadoch ihneď automaticky začala vynakladať finančné, materiálne a personálne prostriedky na preverovanie, či jej vzniklo regresné právo hoci oznámená (vykázaná) diagnóza pacienta - poistenca takýto hypotetický predpoklad môže svojim druhom naznačovať. S ohľadom na uvedené označil argument žalovaného 1/, že žalobca sa mal zaujímať v súvislosti s akými skutočnosťami je poskytovaná zdravotná starostlivosť už po vykázaní diagnóz pacienta - poistenca za účelom bežnej úhrady nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti za nesprávny a v praxi sa absolútne nevykonateľný z dôvodu neprimeranej administratívnej, personálnej a finančnej náročnosti a zjavnej nehospodárnosti takéhoto hromadného celoplošného zisťovania. Uzavrel, že s ohľadom na druh, charakter a špecifické regresné práva zdravotnej poisťovne je dôvodné konštatovať, že „škodovou udalosťou“, resp. udalosťou (úkon) zaplatenie nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti, čím dochádza k zmenšeniu majetku zdravotnej poisťovne. V súvislosti s týmto názorom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 1Obdo/70/2009 (R 51/2010) zo dňa 21.1.2010. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny len čiastočne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa vo vzťahu k žalovanému 1/ v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý odvolací súd nepovažuje potrebné opakovať. Zdravotnej poisťovni, ktorá z titulu zdravotného poistenia zaplatila náklady zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení za svojho poistenca, tým nepochybne vznikla majetková ujma, ktorá je odškodniteľná na splnenia stanovených predpokladov v osobitnom predpise a to § 42 zák. č. 577/2004 Z.z.. Nárok zdravotnej poisťovne podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z.z. je svojou povahou nárokom na náhradu škody spočívajúcej v tom, že poisťovňa uhradila náklady na liečenie svojho poistenca v príčinnej súvislosti s tým, že protiprávnym zavineným konaním tretej osoby došlo k poškodeniu jeho zdravia. Predpoklady vzniku nároku zdravotnej poisťovne sa neposudzujú podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko ich tento neupravuje ale podľa osobitného zákona č. 577/2004 Z.z., ktorý však neupravuje premlčanie. Preto je potrebné otázku premlčania, ktorá nie je upravená osobitným predpisom posudzovať podľa ustanovenia § 106 Obč. zák. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia sa odvolací súd stotožnil s názorom žalobcu, že pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Obč. zák.) treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného - poisťovne o týchto prvkoch, nie len z hypotetickej možnosti dozvedieť sa o nich až na základe preukázateľného skutočného nadobudnutia predmetných vedomostí začne oprávnenému - zdravotnej poisťovni plynúť subjektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. Odvolací súd je v prejednávanej veci zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že žalobca preukázal, že sa o osobe, ktorá zavineným protiprávnym konaním spôsobila poškodenie zdravia poistenca a následne aj o príslušnej poisťovni poskytujúcej povinné zmluvné poistenie dopravného vozidla, s ktorým bola spôsobená dopravná nehoda dňom 16.9.2010, kedy mu príslušná zložka polície doručila Reláciu k dopravnej nehode. Nakoľko žalovaný tvrdenie žalobcu nijakým dôkazom nevyvrátil odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že týmto dňom, t.j. 16.9.2010 začala žalobcovi plynúť v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák. premlčacia lehota pre vyplatenie jeho regresného práva, ktorú si uplatnil dňa 8.10.2010, teda včas. So zreteľom na uvedené aj odvolací súd považoval námietku premlčania za nedôvodnú. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj návrh na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento návrh preukázať. Citované ustanovenie síce upravuje právny nárok poškodeného voči poistiteľovi a jeho oprávnenie uplatňovať právo na náhradu škody voči nemu, avšak podľa názoru odvolacieho súdu zák. č. 381/2001 Z.z. neukladá poškodenému povinnosť postupovať výlučne týmto spôsobom a nevylučuje, aby poškodený neuplatňoval náhradu škody priamo proti škodcovi, t.j. v danom prípade proti žalovanému 2/, ktorý ako vyplýva z Relácie k dopravnej nehode zo dňa 13.9.2010 ORPZ Okesného dopravného inšpektorátu Zvolen ORP-307/DI-S-ZV-2008 zapríčinil dopravnú nehodu, s ktorou žalobcom uplatňovaný návrh súvisí. So zreteľom na uvedené nepovažoval odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti za vecne správny, a preto ho v tejto časti podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. Žalobca v žalobe žiadal, aby súd rozsudkom uložil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. Odvolací súd je toho názoru, že ide síce o jeden nárok, na zaplatenie ktorého má navrhovateľ nárok od viacerých subjektov, ale od každého z iného právneho titulu, pričom každý zo žalovaných má v konaní postavenie samostatného spoločníka, nevzniká medzi nimi solidarita a každý z nich môže byť samostatne zaviazaný k plneniu celého dlhu žalobcovi. Aby sa však žalobcovi nedostalo rovnakého plnenia dvakrát vzhľadom na to, že ide o dva záväzky dlžníkov zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi rovnaký dlh, bolo potrebné to vyjadriť vo výroku rozsudku tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého zo žalovaných. Žalobca bol v konaní pred súdom prvého stupňa úspešný, mal by preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko mu v tomto konaní trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo aj na náhradu týchto trov. Nakoľko nevyčíslil trovy ani v súvislosti s odvolacím konaním, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.