{"guid": "038b124f-62af-4e2f-9ea5-1061579de4f0:e0966489-e8c8-4622-8044-b077955a214a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1100899599.1", "spisova_znacka": "4Co/36/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/36/2013 z 29. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2015, sp. zn. 4Co/36/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1100899599.1", "identifikacne_cislo": "1100899599", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 1442, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-1442", "datum_vydania": "2015-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-19b.odsek-2", "nazov": "§ 19b ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-19b.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-19b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-19b.odsek-3", "nazov": "§ 19b ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-19b.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-19b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-19b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0966489-e8c8-4622-8044-b077955a214a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1100899599.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1100899599.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1100899599.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 4Co/36/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1100899599\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1100899599.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov\nsenátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa:\nSlovenský klub sokoliarov pri Slovenskom Poľovníckom zväze, so sídlom Štefánikova ulica č. 10,\nBratislava, zastúpený JUDr. Romanom Jovankovičom, advokátom, so sídlom Doležalova 5, Bratislava,\nproti odporcom: 1/ Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra\nč. 1, Bratislava, 2/ Slovenská inšpekcia životného prostredia, so sídlom Karloveská 2, Bratislava,\nzastúpený Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom, so sídlom Kýčerského 5, Bratislava, 3/\nŠtátna ochrana prírody Slovenskej republiky, so sídlom Tajovského 28B, Banská Bystrica, zastúpený\nJUDr. Martinom Dianiškom, advokátom, so sídlom Slnečná 42, Banská Bystrica, o ochranu dobrej\npovesti právnickej osoby a o priznanie materiálnej satisfakcie, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava I zo dňa 15. októbra 2012, č. k. 10C 194/2000-407, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.\n\nOdporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.\n\nNavrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 118,92 Eur na\núčet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n\nNavrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 3/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 118,92 Eur na\núčet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcom\ndomáhal ochrany dobrej povesti formou jeho oprávnenia na trovy odporcov uverejniť spôsobom platenej\ninzercie v denníku B. ospravedlnenie odporcov, a priznania nemajetkovej ujmy v sume 9.958,17\nEur na tom skutkovom základe, že v dňoch 22. až 25.11.2000 usporiadal v Rimavskej Sobote XIV.\nRočník „Lovu líšok orlami“ s medzinárodnou účasťou, ktoré pripravoval šesť mesiacov a ktorého sa\nzúčastnilo osem majiteľov orlov spolu s orlami, medzi ktorými boli aj piati zahraniční účastníci, keď\norly v rozhodnom období pochádzali z legálnych chovov, mali vykonané skúšky DNA, boli vyznačené\nnezameniteľnými krúžkami a na ich dovoz na územie SR odporca 1/ vydal povolenie, avšak dňa\n24.11.2000 dvadsaťdva pracovníkov odporcov 1/ až 3/ vykonalo za asistencie kriminálnej polície\nkontrolu dravých vtákov zúčastnených na vyššie uvedenom podujatí, a to podľa jeho názoru necitlivým\nspôsobom, keď orlom za účelom ich identifikácie bola odobraná krv pred začiatkom lovu na líšky a lov\nbol v dôsledku ich stresu zmarený. Podľa navrhovateľa sa zahraniční účastníci s takýmto necitlivým\nprístupom štátnych orgánov vo svojich domovských krajinách nestretli, boli sklamaní a poukázali\nna porušenie ich základných ľudských práv a slobôd a porušenie prezumpcie neviny. O uvedenom\n\ninformovali príslušné stavovské organizácie vo svojich krajinách. V dôsledku tohto skutkového stavu\nsa zahraniční majitelia dravých vtákov v nasledujúcich rokoch odmietli zúčastniť poľovníckych a iných\npodujatí organizovaných navrhovateľom, z čoho je podľa navrhovateľa zrejmé, že štátne orgány v pozícii\nodporcov 1/ až 3/ svojím neprimeraným konaním zasiahli do jeho dobrého mena a výrazne poškodili\njeho povesť na Slovensku a v zahraničí.\n\nSúd prvého stupňa vo veci rozhodol právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 19b ods. 2, 3\nObčianskeho zákonníka, § 30 ods. 2 zákona č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení\nplatnom v rozhodnom období, §§ 50, 52 ods. 1 a 57 ods. 1 citovaného zákona, § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.\nč. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní\nchránených rastlín, chránených živočíchov a drevín, keď na základe vykonaného dokazovania zistil,\nže dňa 24.11.2000 bola na podujatí XIV. Ročníka „Lovu líšok orlami“, ktorú usporiadal navrhovateľ,\nvykonaná zákonná kontrola pracovníkmi odporcov, a to tak, že traja pracovníci odporcu 2/ vykonávali\npriamu kontrolu orlov na mieste konania. Na výkon tejto kontroly boli podľa neho oprávnení priamo\nzo zákona, a to v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny\nv znení platnom v rozhodnom období, keď sa pri výkone kontroly preukázali služobnými preukazmi\nv zmysle ust. § 57 ods. 3 uvedeného zákona. Sedem pracovníkov odporcu 3/ bolo prizvaných pre\npotreby zabezpečenia identifikácie dravcov podľa vonkajších znakov. Konštatoval, že odporca 3/ je\nsubjektom zriadeným odporcom 1/ ako ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť ochrany prírody\na krajiny v zmysle § 51 písm. i/ zák. č. 287/1994 Z. z. a zabezpečuje v zmysle jeho zriaďovacej\nlistiny odbornú činnosť na úseku ochrany prírody a krajiny, vrátane správ jaskýň a na úseku ochrany\ndruhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a v zmysle jeho\nštatútu zabezpečuje a/ monitorovanie stavu a zmien prírodných biotopov, populácií druhov európskeho\na národného významu, vrátane návrhu opatrení na zachovanie a zlepšenie ich priaznivého stavu,\nb/ vedenie a doplnenie databáz chránených druhov európskeho a národného významu, prírodných\nbiotopov, prírodných vodopádov a jaskýň a iných účelových evidencií v oblasti ochrany prírody a\nkrajiny vrátane špecializovaných archívov a odborných knižníc, d/ výkon stráže prírody a koordináciu\nčinnosti členov stráže prírody, e/ ochranu chránených rastlín a chránených živočíchov prostredníctvom\nzáchranných chovov vrátane kníh repatriácie do voľnej prírody, prevádzku chovných a rehabilitačných\nstaníc, f/ vedenie evidencie osôb, ktoré majú v držbe chránené rastliny a chránené živočíchy mimo\nprirodzeného výskytu v biotopoch a evidenciu chránených rastlín a chránených živočíchov pre potreby\norgánov štátnej správy, g/ vykonávanie znaleckej, expertíznej a poradenskej činnosti v rámci svojej\npôsobnosti. Mal za to, že pracovníci odporcu 3/ majú postavenie stráže prírody a na predmetnej kontrole\npostupovali v súlade s ust. § 57 ods. 1 zák. č. 287/1994 Z. z., podľa ktorého boli oprávnení vstupovať\nna pozemky, do objektov a zariadení, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov,\nvykonávať potrebné zisťovanie, požadovať potrebné údaje a vysvetlenia a nazerať do príslušných\ndokladov. Vychádzal zo zistenia, že traja príslušníci Policajného zboru boli prizvaní na kontrolu na\nzabezpečenie pokojného priebehu celej kontroly, ktorí na kontrole plnili svoje úlohy vyplývajúce im\nzo zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, medzi ktoré patrí aj\nzabezpečovanie bezpečnosti, verejného poriadku a prevencie. Kontroly sa zúčastnil aj veterinárny lekár\nsvedok W.. Q. Š., ktorý priamo vykonával odber krvi, a jeho asistent, známy dlhoročnou činnosťou\npri starostlivosti o živočíchy, ako aj hlavná inšpektorka odporcu 2/ a traja pracovníci odporcu 1/\npre zabezpečenie prípadnej operatívnej potreby pri riešení právnych problémov a pre zabezpečenie\npotrebnej komunikácie medzi jednotlivými orgánmi štátnej správy, nakoľko išlo o akciu so zahraničnou\núčasťou. Zistil, že dvaja zamestnanci odporcu 3/ boli z akcie odoslaní vzhľadom na počet dravcov a\nzúčastnených sokoliarov.\n\nZ vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že výsledky testov DNA boli odporcom\n2/ na jeho náklady doručené všetkým účastníkom podujatia, ani jeden z dravcov nebol pri odbere krvi\nzranený.\n\nNávrh navrhovateľa zamietol aj s poukazom na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR so sp. zn.\n6Sž 206 - 207/2001 zo dňa 29.5.2002, podľa ktorého štatutárny zástupca navrhovateľa ako osoba\nfyzická a W.. B. Z. sa domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutí Ministerstva životného prostredia\nSR, ktorými potvrdil rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave a ich odvolanie zamietol. K tvrdeniu\nnavrhovateľa, že týmito rozhodnutiami boli obmedzené ich práva chovať dravé vtáky, NS SR v rozhodnutí\nuviedol, že vyhláška MŽP SR č. 93/1999 Z. z. považuje výsledok testu DNA v ust. § 11 za spôsob\nidentifikácie chránených živočíchov. V zmysle rozsudku NS SR odporca 1/ ako tvorca vyhlášky zlúčil\n\npojmy evidencie a identifikácie do pojmu evidencie, a to aj formou vykonania testov DNA. Uviedol, že\nv zmysle citovaného rozsudku NS SR vyhláška neurčuje miesto a ani subjekt, kde a ktorý má testy\nDNA vykonať, keď iba vykonaním testov DNA možno identifikáciu a na jej základe i evidenciu dravca\nsprávne a bezpečne vykonávať a požiadavka štátnej akreditácie pracoviska analyzujúceho DNA nie\nje daná. Konštatoval, že kontrola vykonaná odporcami dňa 24.11.2000 na podujatí XIV. Ročníka Lovu\nlíšok orlami, ktorú usporiadal navrhovateľ, bola vykonaná v súlade s citovanými ustanoveniami zákona\nč. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a v súlade s vyhl. č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a\nchránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a\ndrevín. Z uvedeného dôvodu potom navrhovateľom uplatnený nárok materiálnu satisfakciu spočívajúcu\nv ospravedlnení ako aj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vyhodnotil za nedôvodný. Vyslovil, že\ni pre prípad preukázania nezákonnosti kontroly zo strany odporcov navrhovateľ v konaní nepreukázal\nžiadnymi hodnovernými dôkazmi, že v jej dôsledku sa v nasledujúcich rokoch podstatne znížil počet\núčastníkov na podujatiach usporadúvaných navrhovateľom. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal\npoškodenie svojho dobrého mena v súvislosti s vykonanou kontrolou, keď v prehlásení Medzinárodnej\nasociácie pre sokoliarstvo a ochranu dravých vtákov (IAF) sú len konštatované prevzaté názory napísané\nz podnetu navrhovateľa a jedného zúčastneného na Love líšok orlami V.. J., ktorý spôsob kontroly\nnegatívne vyhodnotil. Z konania vyplynulo, že načasovanie kontroly zmarilo samotné podujatie, tým však\nnedošlo k preukázaniu poškodenia dobrého mena navrhovateľa, jeho vážnosti a dôveryhodnosti. Mal\nza to, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vykonaním kontroly a následným zmarením\nlovu líšok a  následnou finančnou kompenzáciou účastníkom podujatia navrhovateľom.\n\nO náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142\nods. 1 OSP. Odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli a ich náhradu\nsi ani neuplatnil. V konaní úspešným odporcom 2/ a 3/ priznal náhradu trov konania spočívajúcich v\ntrovách právneho zastúpenia.\n\nProti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie\nnavrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a rozhodnúť o jeho práve\nformou platenej inzercie na náklady odporcov zverejniť v denníku Pravda v rozsahu 1 strany A3\nospravedlnenie a odporcom 1/ až 3/ uložiť povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu titulom\nmateriálnej satisfakcie sumu 10.000,- Eur a nahradiť trovy konania. Poukázal na to, že žiadny jeho\nčlen sa nikdy nepodieľal na nelegálnom vývoze dravcov do tretieho štátu, za celé obdobie svojej\nčinnosti nemal člena, ktorý by mal v nelegálnej držbe dravca a počas jeho existencie sa žiaden jeho\nčlen nedopustil vykrádania orlích hniezd, keď napriek tomu dňa 24.11.2000 dvadsaťdva pracovníkov\nodporcov za účasti kriminálnej polície vykonalo kontrolu dravých vtákov zúčastnených na podujatí\npred jeho samotným začatím, čím bolo zmarené, pretože v dôsledku odobrania krvi dravcom boli títo\nvystresovaní. Taktiež dal do pozornosti načasovanie kontroly, jej nedôvodnosť a spôsob jej vykonania\nza účasti polície, neprimeraný počet kontrolujúcich osôb, prítomnosť zástupcov médií, čo evokovalo\ndomnienky o  páchaní trestnej činnosti. Mal za to, že uvedeným konaním sa odporcovia 1/ až 3/\ndopustili konania, v ktorého dôsledku došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v SR a v zahraničí\na k poškodeniu jeho dobrého obchodného mena. Zároveň utrpelo sokoliarstvo ako celospoločenský\nfenomén a súčasť národného kultúrneho dedičstva. Uviedol, že konanie odporcov ako orgánov štátnej\nmoci vykazovalo znaky neoprávneného zásahu do jeho dobrej povesti, a to vzhľadom na\n\n1/ nedôvodnosť a nepresvedčivosť konania, pretože všetky vtáky boli riadne okrúžkované a\nidentifikovateľné a nedošlo k preukázaniu verejného záujmu na vykonanej kontrole,\n\n2/ neprimeranosť a nehumánnosť vzhľadom na počet osôb vykonávajúcich kontrolu, spôsob získania\nDNA odbermi krvi (stačí dravcovi odobrať pierko) vyvolávajúcim u dravcov pocity strachu a neistoty,\n\n3/ nevhodne zvolené miesto kontroly a čas jej vykonania, keď dravce boli podrobené kontrole na\nsamotnom riadne ohlásenom podujatí medzinárodného charakteru  s následným stresom dravcov, čím\ndošlo k zmareniu podujatia, keď jeho členovia ho začali vnímať ako pytliakov a kriminálnikov a došlo k\njeho negatívnemu vnímaniu v zahraničí a v médiách. Krv bola daná na analýzu spoločnosti SLOVGEN,\ns.r.o. alebo do Brna, ktorá spoločnosť nie je akreditovaným pracoviskom a výsledky teda nemajú\nvýpovednú hodnotu. Poukázal na Washingtonskú konvenciu CITES, ktorá nepovažuje DNA analýzu za\nvhodne nezameniteľné označenie, ktorým je iba krúžok a mikročip. Mal za to, že odporca 1/ mohol využiť\n\niné zákonné prostriedky na potvrdenie legálnej držby dravcov u slovenských a zahraničných účastníkov\npodujatia,\n\n4/ neodbornosť, nakoľko dravce boli vnútené do v prírode neprirodzenej polohy na chrbte a odber bol\nvykonaný spôsobom zaužívaným v hydinárstve, odber zanechal na dravcoch psychickú ujmu, keď odber\nmal byť vykonaný z cievy na nohe. Podľa neho, neoprávneným zásahom je každé konanie spôsobilé\nprivodiť právnickej osobe ujmu na dobrej povesti a tým skresliť názor iných subjektov na ňu a spochybniť\njej vážnosť a serióznosť, s tým, že zodpovednosť konajúceho subjektu je objektívna a je postačujúce,\nak zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa\nmal prihliadnuť na intenzitu, charakter a spôsob neoprávneného zásahu. Považoval zásah za vykonaný\nv rozpore s princípmi správneho práva nerešpektujúc zásadu primeranosti, humánnosti, ochrany\nzákladných práv a slobôd, predvídateľnosti v konaní a rozhodovaní štátnych orgánov a presvedčivosti ich\nkonania a rozhodovania. Na zásah bolo podľa neho zbytočne vynaložených veľa finančných prostriedkov\nzo štátneho rozpočtu, mal zabezpečenú širokú publicitu v denníkoch B. a I. T., čí došlo k zníženiu jeho\ndôstojnosti a vážnosti v SR a v zahraničí a k poškodeniu jeho obchodného mena, zároveň utrpelo\nsokoliarstvo ako celospoločenský fenomén.\n\nOdporca 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne\nsprávny potvrdiť, majúc za to, že z jeho strany nedošlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti\nnavrhovateľa, pretože v právnom štáte podľa neho nie je akceptovateľné, aby niekto žaloval štát alebo\nštátny orgán pre vykonávanie kontroly týmto orgánom v zmysle zákona, a to riadnej a zákonnej kontroly\nštátneho orgánu pri evidencii a preukázaní pôvodu chráneného druhu v zmysle zákona č. 287/1994\nZ. z. o ochrane prírody a krajiny. Poukázal na zákonnosť kontroly so zreteľom na ust. § 30 ods. 2\nuvedeného zákona, § 50 uvedeného zákona, § 52 ods. 1 a § 57 ods. 1 uvedeného zákona, ako aj\nna jej opodstatnenosť z dôvodu častého vykrádania orlích hniezd. Prítomnosť jeho zamestnancov na\nkontrole vysvetlil tým, že jeden bol vodičom referentského vozidla a samotnej kontroly sa nezúčastnil,\ndruhou osobou bola právnička potrebná pri kontrole pre prípad výskytu potreby právnej pomoci a treťou\nosobou bola zamestnankyňa, ktorá odovzdala zahraničným účastníkom súhlasy na opätovný vývoz\nexemplárov dravých vtákov zo SR. Potrebu identifikácie dravcov spôsobom odberu krvi odôvodňoval\ntým, že ide o najjednoznačnejší spôsob identifikácie s nezameniteľnosťou DNA. Mal za to, že vykonaným\ndokazovaním (výsluchom svedkov) sa nehumánnosť odberu krvi nepreukázala, a to ani z obsahu\nlistinného dôkazu - článku novinárky Q. N. uverejnenom v denníku B. dňa 2.12.2000. Uviedol, že\nžiaden všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje, v akom momente, a kde má kontrolujúci orgán\nvykonať kontrolu. Poukázal na skutočnosť, že predmetné podujatie nepodlieha povoľovaciemu konaniu\na úmyslom kontroly nebolo spôsobiť navrhovateľovi ťažkosti a zmarenie organizovaného podujatia, ale\nvýkon zákonných oprávnení a povinností. S poukazom na rozsudok NS SR so sp. zn. 6Sž 206-207/01,\npodľa ktorého požiadavku na štátnu akreditáciu firmy realizujúcej analýzu vzoriek krvi zákon nevyžaduje,\nmal odvolaciu námietku, že odobratá krv bola nepoužiteľná, za neopodstatnenú. Uviedol, že fixácia\ndravca bola vždy ponechaná na vôli jeho majiteľa, pričom v konaní vypočutý svedok W.. Š. v rámci svojho\nvýsluchu rozoberal možnosti vhodnej formy odberu krvi len teoreticky, keďže na relevantnej kontrole\nnebol prítomný. Predmetnou kontrolou teda podľa jeho názoru nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu\ndo dobrej povesti navrhovateľa, nakoľko konanie odporcov nebolo v rozpore s objektívnym právom.\nPodľa vyššie uvedeného rozsudku NS SR, je len na úvahe štátneho orgánu ako a kde kontrolu vykoná.\nV súvislosti s uvedeným preto podľa jeho názoru navrhovateľovi nemohla vzniknúť ani nemateriálna\nujma. Považoval, kontrolu za opodstatnenú, nakoľko nikto z prítomných nemal v poriadku všetky\nzákonom vyžadované doklady, prebehla rýchlo a na odbornej úrovni, kontrolujúci orgán nad rámec\nsvojej povinnosti zaslal výsledky testov DNA kontrolovaným účastníkom s poďakovaním za spoluprácu,\nvýsledky boli zaradené do relevantnej databázy, lov bol de iure v rozpore s právnymi predpismi a\nvytváranie databázy DNA dravcov má celospoločenský charakter.\n\nOdporca 2/ žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov\nodvolacieho konania. Konštatoval, že kontrola vykonaná dňa 24.11.2000 bola vykonaná v zmysle zákona\na napadnutý rozsudok je presvedčivý a vyčerpávajúci. Súd prvého stupňa vypočul všetkých účastníkov\nkonania, vypočul tiež všetkých navrhnutých svedkov a posúdil všetky listinné dôkazy. Uviedol že kontrola\nprebehla bez akéhokoľvek negatívneho incidentu, bola legitímna, vykonaná odborne, šetrne a slušne,\nani jeden dravec nebol zranený. Súd prvého stupňa podľa neho vec správne právne posúdil, nakoľko v\ndanej veci neboli naplnené predpoklady pre priznanie materiálnej satisfakcie, navrhovateľ nepreukázal\nvznik ujmy a nie je podľa neho subjektom, ktorému by čo i len teoreticky mohlo byť pri predmetnej kontrole\n\nzasiahnuté do jeho dobrej povesti, nakoľko nebol predmetom kontroly, nebol kontrolovaní a kontrolovaní\nboli účastníci akcie ako fyzické osoby. Namietal jeho aktívnu legitimáciu v konaní. Za právne irelevantný\npovažoval argument navrhovateľa, že dravce pochádzali z legálnych chovov, mali skúšky DNA a boli\noznačené nezameniteľnými krúžkami. Uviedol, že vykonaným dokazovaním / výsluchy svedkov) nebola\nspochybnená odbornosť kontrolórov a osôb na kontrole zúčastnených, poškodenia boli uvádzané iba\nako hypotetické, keď je na správnej úvahe a diskrécii kontrolujúceho orgánu zvoliť postup a metódy pri\nkontrole. Priznané trovy právneho zastúpenia považoval za správne vyčíslené.\n\nOdporca 3/ napadnutý rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si i náhradu trov odvolacieho\nkonania. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľa v rámci podaného odvolania majúc za to, že predmetná\nkontrola bola organizovaná odporcom 2/ a jeho pracovníci boli prizvaní len ako odborná organizácia\nza účelom poskytnutia odbornej súčinnosti. Uviedol, že počet zúčastnených osôb bol daný rozsahom\nvykonávanej kontroly, zúčastnili sa jej rôzni špecialisti, jej priebeh a výsledky boli zaznamenané a\nvyhodnotené v súlade so zákonom č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení platnom v čase\nkontroly, ktorá bola vykonaná vo verejnom záujme. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia NS SR, sp. zn.\n6Sž/206-207/2001 zo dňa 29.5.2002, podľa ktorého miesto a odber vzoriek DNA bol vykonaný v súlade\nso zákonom. Kontrola nebola podľa neho vykonaná nedôvodne a neprimerane, z čoho je zrejmé, že sa\nnedopustil žiadneho zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Dôvodil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné\nbremeno ohľadom svojich tvrdení o neoprávnenom zásahu a ani o vzniku škody či nemateriálnej ujmy.\n\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia §\n211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je\ndôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riade skutkový stav potrebný pre právne posúdenie\nveci a vyvodil z neho i správny právny záver.\n\nSúd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a správnym smerom,\nzhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 OSP dospel k správnym\nskutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec\naplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu\nnávrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu\na z neho vplývajúci skutkový a právny stav veci odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa\nani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§\n212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom\nmožnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a aj podrobne vyhodnotil.\nOdôvodnenie rozhodnutia je zrozumiteľné, logické a racionálne. Rozsudok je presvedčivý, obsahujúci\nvšetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 OSP. Súd prvého stupňa v ňom dal kvalifikovanú\nargumentáciu o neexistencii uplatneného nároku pre absenciu neoprávneného zásahu odporcov do\njeho dobrej povesti. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok\nzmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli\nbývali známe a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu\nveci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si ani nežiada doplniť\ndôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s nimi stotožňuje a v podrobnostiach\nna ne poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP).\n\nV sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia\nzásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou\núčastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na účastníkoch a ukladá\nim označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a\n§ 101 ods. 1 OSP) a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení (§ 120 ods. 1 OSP). K\nsplneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý z účastníkov konania, avšak dôkazné bremeno ohľadom\nvšetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má navrhovateľ, dôkazné bremeno odporcu sa odvíja\nlen o úrovne splnenia dôkazného bremena navrhovateľom. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného\nbremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná.\n\nSúd prvého stupňa správne postupoval, ak pre účely rozhodnutia vo veci aplikoval ust. § 19b ods.\n2, 3 Občianskeho zákonníka, s poukazom na ktoré pri neoprávnenom zásahu do dobrej povesti\n\nprávnickej osoby s možno domáhať na súde, aby s neoprávnený užívateľ mena (alebo ten, kto\nspôsobil neoprávnený zásah) zdržal takéhoto konania a odstránil závadný stav. Možno sa tiež domáhať\nprimeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.\n\nAko právne prostriedky v prípade neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby teda\nprichádzajú do úvahy zdržovacia žaloba smerujúca k tomu, aby sa subjekt zásahu zdržal ďalších týchto\nneoprávnených zásahov, odstraňovacia žaloba smerujúca k odstráneniu trvajúceho závadného stavu a\nsatisfakčná žaloba, ktorou sa možno domáhať náhrady nemajetkovej ujmy primeraným zadosťučinením,\na to v podobe morálnej (ospravedlnenie) a v peniazoch.\n\nV danom prípade teda predmetom konania bola satisfakčná žaloba navrhovateľa, ktorého povinnosťou\npre účely úspechu v konaní bol uniesť dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že odporcovia kontrolou\nvykonanou dňa 24.11.2000 neoprávnene zasiahli do jeho dobrej povesti, keď argumentácia ohľadom\nzásahu do jeho cti a dôstojnosti je irelevantná, nakoľko sa neviaže k nárokom právnickej osoby. Bolo\nteda jeho povinnosťou preukázať nezákonnosť vykonanej kontroly a po unesení dôkazného bremena\nv tomto smere preukázať zníženie jeho dobrej povesti v priamej príčinnej súvislosti s týmto zásahom.\nSúd prvého stupňa správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, a to výsluchy všetkých v\nkonaní vypočutých svedkov a listinné dôkazy - rozhodnutie NS SR so sp. zn. 6Sž 206-207/2001, keď\ni podľa názoru odvolacieho súdu i s poukazom na ustanovenia zákona č. 287/1994 Z. z. o ochrane\nprírody a krajiny v znení platnom v čase rozhodnom nedošlo k preukázaniu nezákonnosti kontroly\nvykonanej odporcami, a to ani z ohľadom na navrhovateľom uvádzané skutočnosti, že všetky dravce\npochádzali z legálneho chovu, mali vykonané skúšky DNA, boli označené nezameniteľnými krúžkami\na mali vydané povolenie k dovozu do SR, pretože so zreteľom na uvedené rozhodnutie NS SR tieto\nokolnosti zákonné oprávnenie i povinnosť odporcov na vykonanie kontroly nevylučujú, miesto a čas\nvykonania kontroly je dané na vôľu kontrolujúceho orgánu a neprimeranosť a neodbornosť kontroly\npreukázaná nebola. V uvedenom rozhodnutí sa NS SR taktiež vysporiadal o nedôvodnosti argumentácie\nnavrhovateľa o nulovej hodnote vzoriek vzhľadom na analýzu spoločnosťou bez štátnej akreditácie, od\nktorého názoru nemal dôvod na odchýlenie ani odvolací súd. Rovnako potom navrhovateľ neuniesol\ndôkazné bremeno ani ohľadom svojho tvrdenia, že v príčinnej súvislosti s kontrolou došlo k zásahu do\njeho dobrej povesti a že v nasledujúcom období bola táto znížená práve ako jej následok. K uvedenému\ntvrdeniu dôkazy produkované navrhovateľom neboli, skutočnosť, že v ďalších rokoch klesol záujem o\ndané podujatie organizované navrhovateľom práve z dôvodu skúseností zo XIV. Ročníka ostal len v\nrovine jeho tvrdenia. Je pravdou, že Občiansky zákonník pôsobí v tomto smere prevenčne a pre prípadný\núspech v konaní je postačujúce, ak preukázané neoprávnené konanie je len objektívne spôsobilé privodiť\nzásah do dobrej povesti, navrhovateľ je však vždy povinný preukázať okrem neoprávneného zásahu i\npríčinnú súvislosť neoprávneného konania so spôsobilosťou poškodiť jeho dobré meno ako vzťah príčiny\na následku. I prípadný pokles záujmu o dané podujatie by však logicky nebol v príčinnej súvislosti s\nkonaním navrhovateľa, ale s konaním štátnych orgánov SR, preto argumentácia navrhovateľa o tom,\nže tento nezáujem korešponduje s ním a s jeho povesťou, je nelogický. Taktiež i za predpokladu, že\nby sa takáto okolnosť preukázala, odvolací súd je toho názoru, že i prípadný neoprávnený zásah zo\nstrany odporcov počas kontroly realizovanej dňa 24.11.2000 by nebol zásahom do práv navrhovateľa,\nale len eventuálnym zásahom do práv držiteľov kontrolovaných dravcov. Navrhovateľ teda v predmetnom\nkonaní neuniesol dôkazné bremeno o svojej aktívnej legitimácii v spore, na ktorý nedostatok je povinný\nsúd prihliadať ex offo a sám o sebe má za následok neúspech v konaní.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené po vecnom a právnom zhodnotení spisového materiálu odvolací súd\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\n\nOhľadom náhrady trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 224\nods. 1 a s § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, nakoľko mu žiadne odvolacie trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil.\n\nV odvolacom konaní úspešným odporcom 2/ a 3/ priznal každému náhradu trov odvolacieho konania\nspočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu)\npri sadzbe 91,29 Eur za úkon, k tomu režijný paušál vo výške 7,81 Eur a DPH vo výške 20 %, a to podľa\n§ 10 ods. 8 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 a § 18 ods. 3 vyhlášky.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/194/2000", "guid": "09017393-9d47-47ac-96ea-67218b462abe:3dd09b16-636d-4978-ba5a-af1986932ba8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "7447c67c-94ac-4857-a472-bc55264ff8f0:f8a21475-6aa3-4d8e-8ad3-251b5adc16ef", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7612221879.2", "spisova_znacka": "5Co/399/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/399/2013 z 12. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-03-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7612221879.2"}]}