{"guid": "d0444652-073b-4ca3-a608-8067d4496776:20565fca-f377-4147-a527-75122ae3eb2d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1015201968.1", "spisova_znacka": "4Sp/133/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/133/2015 z 6. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. decembra 2015, sp. zn. 4Sp/133/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1015201968.1", "identifikacne_cislo": "1015201968", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Šramko", "sudca_id": 1545, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-sramko-1545", "datum_vydania": "2015-12-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "1SZa/2/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "176036c5-3864-40bd-804a-232563b2a94a:07e7e73b-d079-414e-9a1d-6bda79a6c9a0", "datum": "2016-02-02", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "nazov": "§ 250q ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-881", "nazov": "§ 881 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-881", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-881"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-84.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 84 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-84.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-84"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-11", "nazov": "§ 89 ods. 11 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-881", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-84", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/20565fca-f377-4147-a527-75122ae3eb2d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201968.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201968.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201968.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 4Sp/133/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1015201968\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201968.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:\nG. S. S., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky, v krajine pôvodu\nbytom K., T. I., na Slovensku naposledy s pobytom v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov, aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou\nso sídlom pracoviska na Brečtanovej 21, Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície\npolicajného zboru Trenčín so sídlom Jilemnického 2, Trenčín v konaní o opravnom prostriedku\nnavrhovateľa zo dňa 5.11.2015 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BB8-192-014/2015-AV zo dňa\n24.10.2015 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd v Bratislave  napadnuté rozhodnutie odporcu   PPZ-HCP-BB8-192-014/2015-AV zo dňa\n24.10.2015  p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi  n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov tohto konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BB8-192-014/2015-AV zo dňa 24.10.2015 odporca podľa ust. §\n88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) s poukazom na ust. § 84 ods. 1 písm. c) zákona o\npo byte cudzincov dňom 24.10.2015 zaistil navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov (ďalej len „ÚPZC“) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy a to na dobu 3\nmesiacov - do 24.1.2016. V odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci, poukázal na skutočnosť,\nže navrhovateľ neoprávnene vstúpil na slovenské územie z Maďarskej republiky (ďalej len „Maďarsko“),\nže nemá udelený žiaden druh pobytu či víza, že nie je žiadateľom o azyl, že jeho cieľovou krajinou bola\nNSR, že nemá finančné prostriedky k hradeniu svojho pobytu na Slovensku, resp. k zloženiu peňažnej\nzáruky, ani zabezpečený pobyt. Skonštatoval, že v jeho prípade existuje reálne riziko nelegálneho\npohybovania sa po území členských štátov EÚ alebo skrývania sa v komunite svojich krajanov z ktorých\ndôvodov nie je možné použiť alternatívy zaistenia. Poukázal na skutočnosť, že 24.10.2015 bolo začaté\nkonanie o readmisii navrhovateľa na maďarské územie. Dĺžku zaistenia odôvodnil nutnosťou vykonania\nnevyhnutných úkonov v rámci readmisie, pričom poukázal na aktuálnu situáciu nelegálnej migrácie na\núzemí Maďarska.\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa\n5.11.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Namietal\nv ňom nedostatočné zistenie stavu veci (keď odporca nezisťoval podmienky v akých by sa navrhovateľ\nnachádzal v prípade návratu do Maďarska) a jej nesprávne právne posúdenie, resp. že rozhodnutie je\npostihnuté inou vadou, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (keď odporca sa nezaoberal\nrizikom úteku navrhovateľa, keď celková doba zaistenia - vrátane jeho predchádzajúceho zaistenia -\nbude predstavovať viac ako 5 mesiacov, keď odporca navrhovateľa zaistil i napriek tomu, že z totožného\ndôvodu už bol zaistený, tiež keď odporca najprv rozhodol o administratívnom vyhostení navrhovateľa\n\na až následne kontaktoval maďarské úrady, čím obmedzil navrhovateľa na jeho právach - konkrétne\nmožnosť podania odvolania voči rozhodnutiu o administratívnom vyhostení, možnosť dobrovoľného\nnávratu a pod.).\nOdporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu potvrdiť, pričom zotrval na jeho správnosti a jeho odôvodení. Súčasne uviedol, že navrhovateľ\nbol 10.11.2015 odovzdaný na Spoločnom kontaktnom pracovisku Čunovo - Rajka na územie Maďarska.\nSúd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom\nznení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní v neprítomnosti odporcu, pretože\ni napriek riadne mailom doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavil (§ 250g ods. 2 O.s.p.)\na dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.\nSúd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci\nsa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu Č.p.: PPZ-HCP-\nBB8-192/2015-AV z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ bol 19.8.2015 na základe uzatvorenej\nreadmisnej dohody vrátený z Českej republiky na Slovensko.  Počas jeho výsluchu pred českým\nsprávnym orgánom dňa 27.7.2015 o. i.  uviedol, že v žiadnom štáte EÚ nepožiadal o azyl, že jeho\ncieľovou krajinou je Nemecká spolková republika (ďalej len „NSR“), že v prípade svojho prepustenia\nna slobodu okamžite odíde do NSR, kde chce požiadať o azyl. Dňa 24.10.2015 odporca začal konanie\no readmisii navrhovateľa do Maďarska a podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\nnavrhovateľa zo Slovenska administratívne vyhostil. V ten istý deň oznámil následne navrhovateľovi\nzačatie konania o jeho zaistení a tiež vykonal jeho lustráciu v policajných systémoch. V priebehu\nvýsluchu navrhovateľa (dňa 24.10.2015) tento o. i. opísal trasu svojho ilegálneho pohybu zo Sýrie na\nSlovensko (cez Turecko, Grécko, Macedónsko, Srbsko, Maďarsko kde si kúpil cestovný lístok na vlak\ndo NSR). Uviedol, že jeho cieľovou krajinou je NSR, kde chce požiadať o azyl a žiť tam, keď doposiaľ\nnikde o azyl nepožiadal. Tiež uviedol, že nemá žiadnu finančnú hotovosť ani potrebné doklady, že na\nSlovensku nemá zabezpečené ubytovanie, že v Sýrii, kam sa môže kedykoľvek vrátiť, nemal s nikým\nžiadne problémy. Tiež že nechce požiadať IOM o dobrovoľný návrat. Zo „Zápisnice o prijatí a odovzdaní\nosoby“ z 10.11.2015 je zrejmé, že navrhovateľ bol v tento deň odovzdaný do Maďarska.\nPodľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil\nvonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.\nPodľa ust. § 84 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia\no administratívnom vyhostení, ak má byť štátny príslušník tretej krajiny podľa medzinárodnej zmluvy\nvrátený na územie zmluvného štátu.\nPodľa Článku 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o\nspoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín,\nktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom\nprípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty\nmôžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom\npripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď:\na)     existuje riziko úteku, alebo\nb)        dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo\nodsunu.\n\nPodľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\nPodľa ust. Článku 3 bod 7 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra\n2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích\nkrajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len Návratová smernica“) „riziko úteku“ je\nexistencia dôvodov, ktoré vychádzajú         z objektívnych kritérií vymedzených zákonom, v konkrétnom\nprípade sa domnievať, že štátny príslušník tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, môže\nutiecť;\nPodľa ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa\nrozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny\npríslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá\nudelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n\nPodľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany\nzruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní\nrozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili\nokolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.\nSúd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:\nK námietke nedostatočne zisteného stavu veci:\nPodľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná.\nOdporca v konaní o zaistení navrhovateľa vykonal všetky úkony, potrebné k tomu, aby získal potrebnú\nsumu informácií, na základe ktorých dospel k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Oboznámil sa s\nobsahom výsluchu odporcu pred správnym orgánom Českej republiky, navrhovateľa vypočul v konaní\no jeho zaistení. Z obsahu týchto výsluchov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa nachádza na\nslovenskom území neoprávnene - bez náležitých povolení, že na Slovensko pricestoval vlakom z\nMaďarska, keď mal v úmysle dopraviť sa do NSR, že nedisponuje finančnými prostriedkami, že na\nSlovensku nemá zabezpečené ubytovanie, že tu o azyl požiadať nechce, že jeho jediným cieľom je\ndopraviť sa do NSR a tam požiadať o azyl a žiť tam. Z obsahu výsluchu pred českým správnym orgánom\nvyplýva, že v prípade prepustenia okamžite odíde do NSR. Aj s poukazom na vydané rozhodnutie o\nadministratívnom vyhostení navrhovateľa teda odporca získal všetky informácie, na základe ktorých\nmohol kvalifikovane rozhodnúť.\nKu konkrétnej námietke, podľa ktorej odporca nezisťoval pomery v Maďarsku vo vzťahu k Článku 3\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého nikoho\nnemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, resp.\nvo vzťahu k § 81 zákona o pobyte cudzincov: Podľa zaužívaného výkladu pod pojmom „mučenie“\nsa rozumie neľudské zaobchádzanie spôsobujúce veľmi závažné a kruté utrpenie, ktorého cieľom\nje získanie informácie, priznania alebo potrestania,  pod pojmom „neľudské zaobchádzanie alebo\ntrest“ sa rozumie spôsobenie intenzívneho duševného a fyzického utrpenia, ktoré je v danom prípade\nneospravedlniteľné, pod pojmom „ponižujúce zaobchádzanie“ sa rozumie zlé zaobchádzanie, ktoré má\nvzbudiť u obeti pocit strachu, úzkosti a podradenosti a ktoré je spôsobilé potupiť a ponížiť prípadne zlomiť\njej fyzický alebo morálny odpor a ktoré obeť núti konať proti svojej vôli. Z uvedených charakteristík je\nzrejmé, že ide o závažné konania, porušujúce základné práva jednotlivca. Maďarsko je členským štátom\nEÚ, ktoré naviac pristúpilo k všetkým medzinárodným dohovorom týkajúcim sa aj ľudských práv. Pokiaľ\nnebude preukázané, že tieto medzinárodné zmluvy a dohody nedodržiava, je potrebné ho považovať\nza bezpečnú krajinu a teda podľa názoru súdu nebolo v danom prípade nebolo potrebné, aby odporca\nosobitne skúmal, či v tomto členkom štáte EÚ dochádza (vo vzťahu k tam navracaným cudzincom) k\nporušeniu cit. Článku 3 Dohovoru. Pokiaľ by v tomto štáte dochádzalo k systematickému porušovaniu\npráv Dohovoru, nepochybne by zo strany Európskeho parlamentu či Rady boli voči Maďarsku uplatnené\nnáležité právne postupy či sankcie. Pokiaľ je súdu známe, nič také sa nestalo. Naviac ani sám\nnavrhovateľ v podanom návrhu nijakým spôsobom nenaznačil či nekonkretizoval, žeby Maďarsko vo\nvzťahu k tam navracaným cudzincom postupovalo spôsobom, ktorý by znamenal porušovanie ich práv,\ngarantovaných Článkom 3 Dohovoru. Súd tiež poznamenáva, že iba veľký počet migrantov na území\nMaďarska neznamená a ani znamenať nemôže, že tento štát porušuje ust. Článok 3 Dohovoru a preto\ntúto čas návrhu považuje súd za účelovú.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:\nPodľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná.\nNavrhovateľ namietal postup odporcu vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu zaisteniu. Predmetom tohto\nsúdneho konania je rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa z 24.10.2015. Preto súdu neprináleží\nhodnotiť postup či rozhodnutia odporcu, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia. Ako to\nvšak vyplýva zo samotného znenia návrhu navrhovateľa, tento bol pôvodne zaistený za účelom jeho\nvrátenia podľa medzinárodnej zmluvy - Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej\nrepubliky o readmisii osôb na spoločnej štátnej hranici (ďalej len „readmisná dohoda“). Nakoľko následne\nmaďarské orgány odporcovi oznámili, že navrhovateľ je v Maďarsku evidovaný ako žiadateľ o azyl,\nbol zo zaistenia prepustený, a nanovo zaistený za účelom prípravy a výkonu jeho vrátenia podľa\nDublinského nariadenia. Dublinské stredisko MÚ MVSR začalo konanie podľa Dublinského nariadenia,\nktoré však (následne) bolo zastavené, nakoľko maďarské orgány oznámili, že navrhovateľ nie je v\nMaďarsku evidovaný ako žiadateľ o azyl. Nakoľko však navrhovateľ preukázateľne vstúpil na slovenské\núzemie z Maďarska a to bez náležitých povolení, pričom bol 24.10.2015 pozitívne lustrovaný aj v\ninformačných systémoch polície, aktuálne zvolený postup odporcu, ktorý opätovne začal konanie o\nreadmisii navrhovateľa je dôvodný.\n\nNavrhovateľ dôvodil, že mu odporca neposkytol možnosť dobrovoľného odchodu zo Slovenska. Toto\ntvrdenie nie je dôvodné, nakoľko navrhovateľ (ako to vyplýva z obsahu jeho výsluchu pred odporcom)\nodmietol možnosť dobrovoľného návratu prostredníctvom IOM.\nNavrhovateľ tiež namietal, že odporca sa absolútne nezaoberal vyhodnoteniu rizika úteku navrhovateľa,\npričom namietal stanovenú dĺžku jeho zaistenia. S poukazom na uvedené zrejme navrhovateľovej\npozornosti ušlo, že odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že navrhovateľ nemá\nv úmysle zotrvať na slovenskom území, že chce ísť do NSR a tam požiadať o azyl a následne tam\n„dostať aj manželku a dcéru“ a že na Slovensku azyl nežiada. Tiež skonštatoval, že s poukazom na\ntento navrhovateľov cieľ existuje reálne riziko, že sa bude i naďalej pohybovať v členských štátoch EÚ\nalebo sa skrývať v komunite svojich krajanov. Je teda zrejmé, že odporca sa reálnym rizikom úteku,\nresp. skrývania sa zaoberal i keď nie koncentrovane na iba jedinom mieste odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že navrhovateľov úmysel utiecť (do NSR) jednoznačne\nvyplýva aj z obsahu jeho výsluchu, vykonaného síce nie v konaní pred odporcom, ale v konaní o\njeho navrátení na Slovensko z Českej republiky, keď pred českým správnym orgánom odpovedajúc\nna otázku ako sa bude správať v prípade svojho prepustenia uviedol, že okamžite by odišiel do NSR.\nÚmysel navrhovateľa za každých okolností dostať sa do jeho cieľovej krajiny - NSR - je teda zrejmý\na nespochybniteľný. U navrhovateľa teda objektívne riziko jeho úteku existovalo a za stavu, kedy\nnavrhovateľ nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami a nemal na Slovensku ani zabezpečené\nžiadne ubytovanie neuplatnenie miernejších donucovacích prostriedkov (§ 89 ods. 1 zákona o pobyte\ncudzincov) bolo dôvodné. Súd ďalej poznamenáva, že konštatovanie                     existencie rizika úteku\n(skrývania sa) tak v zmysle cit. ust. Článku 3 bod 7. Návratovej smernice, ako aj v zmysle ust. § 88 ods. 2\nzákona o pobyte cudzincov neznamená iba výlučne uskutočnenie faktického pokusu o útek či skrývanie\nsa, ale tiež existenciu dôvodnej obavy - domnienky, že k takémuto skrývaniu sa (úteku) môže dôjsť. Ak\nteda navrhovateľ o azyl na Slovensku požiadať nechcel, migroval po Európe s jediným cieľom - dostať\nsa do NSR, tam požiadať o azyl a žiť tam, pričom sa týmto svojím úmyslom netajil a podriadil mu svoje\nkonanie, je potrebné (objektívne) skonštatovať, že u navrhovateľa bol splnený základný predpoklad jeho\nzaistenia - teda dôvodná obava z jeho skrývania  sa či úteku.\nPokiaľ ide o námietku neprimeranej doby zaistenia navrhovateľa, súd je toho názoru, že táto doba nie\nje neprimeranou. Príprava navrátenia navrhovateľa a jeho faktického odovzdania si aktuálne vyžaduje\nnutný čas, osobitne vo vzťahu k štátu navrátenia (Maďarska). A to vzhľadom k počtu imigrantov\nnachádzajúcich sa na jeho území, kedy si vybavenie potrebných náležitostí vyžaduje väčší časový\npriestor oproti stavu, ktorý predchádzal tejto migračnej vlne. O tom svedčia poznatky konajúceho\nsúdu z jeho rozhodovacej činnosti, podľa ktorých zaraďovanie migrujúcich osôb do informačných\nsystémov príslušných maďarských orgánov vykazovalo nie ojedinelé nepresnosti - príslušné maďarské\norgány často krát v minimálnych časových rozmedziach oznamovali rozdielne informácie o evidovaných\nmigrantoch. V prejednávanej veci tomu bolo obdobne, keď maďarská strana oznámila, že navrhovateľ\nje žiadateľom o azyl, neskôr túto skutočnosť poprela (ako to vyplýva z obsahu podaného návrhu).\nK námietke, že odporca opakovane zaistil navrhovateľa za účelom prípravy a výkonu jeho readmisie,\nkeď k realizácii predchádzajúcej readmisie nedošlo súd poznamenáva, že (ako to vyplýva aj z podaného\nnávrhu) maďarská strana v poradí prvú readmisiu navrhovateľa odmietla iba z dôvodu, že navrhovateľ\nje v Maďarsku evidovaný ako žiadateľ o azyl a teda je na mieste aplikácia Dublinského nariadenia.\nToto tvrdenie sa však nakoniec nepotvrdilo (v dôsledku čoho Dublinské stredisko MÚ MVSR dublinské\nkonanie zastavilo). Teda v danom prípade nejde o svojvoľné konanie odporcu                   (o „vyskúšanie\nmožnosti vrátenia navrhovateľa podľa readmisnej dohody s Maďarskom“), ale o konanie, ktorého dôvod\nje potrebné vidieť jednak vo výpovediach navrhovateľa, hlavne však v rozporných informáciách, ktoré\nMaďarsko poskytovalo odporcovi. O skutočnosti, že navrhovateľ v Maďarsku o azyl nepožiadal a že boli\nsplnené podmienky jeho readmisie svedčí aj fakt, že navrhovateľ bol 10.11.2015 vrátený (odovzdaný)\nna maďarské územie.\nK námietke, týkajúcej sa odporcom zvoleného postupu pri zaistení navrhovateľa súd poznamenáva,\nže ani táto nie je dôvodná. Ako to je zrejmé z rozhodnutia odporcu z 24.10.2015, ktorým vyhostil\nnavrhovateľa zo slovenského územia, stalo sa tak s poukazom na ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o\npobyte cudzincov - teda z dôvodu, že navrhovateľ mal na Slovensku neoprávnený pobyt.  Tento dôvod\nskutočne existoval, nakoľko navrhovateľ v skutočnosti nedisponoval žiadnym povolením k pobytu na\nSlovensku. Je zrejmé, že odporca nemal dôvod navrhovateľa administratívne vyhostiť z niektorého z\ndôvodov ust. § 82 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. V odôvodnení tohto rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení odporca poukázal na skutočnosť, že 24.10.2015 začal konanie o readmisii navrhovateľa do\nMaďarska. Osobitne tiež poukázal na ust. § 84 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov - teda na\npovinnosť zabezpečenia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak má byť vyhosťovaná\n\nosoba           (v danom prípade navrhovateľ) vrátený na územie zmluvného štátu podľa medzinárodnej\nzmluvy (v danom prípade Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o\nreadmisii osôb na spoločnej štátnej hranici). V napadnutom rozhodnutí odporca výslovne uviedol, že k\nzaisteniu navrhovateľa dochádza z dôvodu ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov (teda\nna účel jeho vrátenia podľa readmisnej dohody) s poukazom na ust. § 84 ods. 1 písm. c) zákona o\npobyte cudzincov. Teda napadnutým rozhodnutím odporca zákonom stanoveným postupom (§ 84 ods.\n1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov) zabezpečil výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení\nnavrhovateľa a to tak, že navrhovateľa zaistil na účel jeho vrátenia podľa readmisnej dohody. Vydaním\nnapadnutého rozhodnutia odporca nijakým spôsobom neukrátil navrhovateľa na jeho právach (ako\nto navrhovateľ tvrdí), pretože tak voči rozhodnutiu o jeho administratívnom vyhostení, ako aj proti\nnapadnutému rozhodnutiu o zaistení má navrhovateľ možnosť podať odvolanie.\n\nPretože námietky vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporcu podľa názoru\nsúdu neboli spôsobilé spochybniť správnosť postupu odporcu v konaní a ani správnosť a zákonnosť\nnapadnuté rozhodnutia, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť\nako správné a zákonné.\nO trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok\nkonania.\nZ dôvodu ust. § 138 ods. 4 O.s.p. súd nezaviazal v konaní neúspešného navrhovateľa k plateniu súdnych\npoplatkov.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd\nSlovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba\npredložiť s potrebným počtom rovnopisov             a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde\na aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet\nrovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom\nrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa\nodvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).\n\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným       v § 221 ods. 1,\nb) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého\nstupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo\niné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci  (§ 205 ods. 2 O.s.p).", "vazby": {"stav": {"sz": "1SZa/2/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "176036c5-3864-40bd-804a-232563b2a94a:07e7e73b-d079-414e-9a1d-6bda79a6c9a0", "datum": "2016-02-02", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}