{"guid": "cabf5947-315a-49df-9888-60c3c0ff14a3:9ac21945-87e7-410a-8111-05d8ad93fead", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1015201920.1", "spisova_znacka": "9Sp/124/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/124/2015 z 29. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2015, sp. zn. 9Sp/124/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1015201920.1", "identifikacne_cislo": "1015201920", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2015-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "10SZa/25/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "8b8d9735-7504-4bc7-a208-6eab6051538a:865cd71c-7892-4854-af6d-c27573c78ed8", "datum": "2016-01-10", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "nazov": "§ 250q ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-4", "nazov": "§ 89 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "nazov": "§ 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-3", "nazov": "§ 89 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ac21945-87e7-410a-8111-05d8ad93fead", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201920.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201920.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201920.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 9Sp/124/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1015201920\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201920.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:\nS. X. H., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, v krajine pôvodu\ntrvale bytom K. XX Z., D., aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov, zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska\nBrečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina\nRiaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica so sídlom Kuzmányho 26, Žilina o opravnom\nprostriedku navrhovateľa zo dňa 3.11.2015 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BB7-79-056/2015-AV\nzo dňa 20.10.2015 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd v Bratislave  napadnuté rozhodnutie odporcu   PPZ-HCP-BB7-79-056/2015-AV zo dňa\n20.10.2015   p o t v r d z u j e.\n\nNavrhovateľovi  n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov tohto konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BB7-79-056/2015-AV zo dňa 20.10.2015 odporca za použitia §\n88 ods. 1 písm. c), ods. 4, 5 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) dňom 20.10.2015 zaistil navrhovateľa na\nčas do 20.1.2016 a umiestnil ho  v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len\n„ÚPZC“). V odôvodnení rozhodnutia opísal v konaní  zistený stav veci, skonštatoval že navrhovateľ\nnemá cestovný doklad, že v Maďarskej republike (ďalej len „Maďarsko“) požiadal o azyl, že značné riziko\njeho úteku vyplýva z jeho nelegálnej migrácie po Európe, že nemá dostatočné finančné prostriedky na\nhradenie svojho pobytu na Slovensku kde nikoho ani nepozná, v dôsledku čoho nebolo v jeho prípade\nmožné použiť iné - miernejšie donucovacie prostriedky v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Stanovenú\ndĺžku zaistenia odôvodnil potrebou vykonania nutných úkonov - zabezpečenia akceptácie prevzatia\nnavrhovateľa zo strany Maďarska, technickej, materiálnej a personálnej prípravy faktického prevozu\nnavrhovateľa.\n\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa\n3.11.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a svojho bezodkladného prepustenia zo\nzaistenia. Uviedol, že niet pochýb o tom, že v Maďarsku požiadal o azyl. Namietal v ňom nedostatočné\nzistenie stavu veci (vo vzťahu k Maďarsku, keď namietal, že tento štát nemôže byť automaticky\npovažovaný za bezpečnú krajinu vzhľadom na tam prebiehajúcu migračnú vlnu, pričom mal odporca\nskúmať v akých podmienkach by sa navrhovateľ nachádzal po jeho vrátení do Maďarska), jej nesprávne\nprávne posúdenie, resp. že rozhodnutie je postihnuté vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia (keď iba na základe informácie z maďarskej strany aplikoval ust. § 88 ods. 1\npísm. c) zákona o pobyte cudzincov). Podľa názoru navrhovateľa je dĺžka zaistenia neprimeraná, pričom\n\npoukázal na jeho predchádzajúce zaistenie, trvajúce od 29.7.2015. Tiež namietal, že odporca nijako\nneodôvodnil značné riziko úteku. Poukázal na nesprávne posúdenie použitia alternatív zaistenia a na\nskutočnosť, že v rozhodnutí nie je odôvodnené značné riziko jeho úteku.\n\nOdporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.11.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a dôvodnosti. Poukázal pritom na v konaní zistený stav veci,\nna skutočnosť, že navrhovateľ i napriek tomu, že v Maďarsku požiadal o azyl na jeho území nezotrval\ndo vybavenia podanej žiadosti, ale Maďarsko opustil a ďalej pokračoval v ceste do iného štátu EU.\nDôvodil, že Maďarsko je bezpečnou krajinou, že doba zaistenia je primeraná vzhľadom k úkonom, ktoré\nje potrebné zrealizovať a že vzhľadom na zistený stav veci nebolo možné aplikovať niektorú z povinností\n§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.\n\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q\nObčianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný\nna pojednávaní v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a dospel k\nnázoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné.\n\nSúd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci\nsa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu z obsahu ktorého\npredovšetkým zistil, že potom, ako navrhovateľ cestoval bez cestovného dokladu medzinárodným\nvlakom z Budapešti do Hamburgu bol dňa 28.7.2015 na základe readmisnej dohody vrátený z územia\nČeskej republiky na Slovensko. Dňa 29.7.2015 bol v rámci konania o jeho administratívnom vyhostení\nvypočutý. V priebehu výsluchu o. i. uviedol, že z Afganistanu vycestoval pred 22 mesiacmi do Iránu\na ďalej v ceste pokračoval cez Turecko, Grécko, Macedónsko, Srbsko do Maďarska. Tam bol políciou\nkontrolovaný a umiestnený do záchytného tábora, odkiaľ utiekol do Budapešti, kde si kúpil cestovný\nlístok na vlak do Nemeckej spolkovej republiky (ďalej len „NSR“) - do Hamburgu. Tam chcel požiadať\no ochranu, žiť tam a pracovať. Uviedol, že v žiadnom štáte EÚ, resp. Schengenského priestoru nemá\nudelený žiaden druh pobytu a ani žiadnych príbuzných. Pri sebe mal päť eur a jeden dolár, pričom\nna Slovensku si nevie zabezpečiť financie na pokrytie svojho pobytu. Po vydaní rozhodnutia o jeho\nadministratívnom vyhostení zo Slovenska (29.7.2015) bol rozhodnutím z 29.7.2015 zaistený z dôvodu\n§ 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov do 27.8.2015. Rozhodnutím odporcu z 25.8.2015\nbola doba jeho zaistenia predĺžená do 28.11.2015. 18.9.2015 bolo odporcovi maďarskou stranou\noznámené, že navrhovateľ nemôže byť do Maďarska navrátený v rámci readmisnej dohody, nakoľko\nna jeho navrátenie je potrebné aplikovať nariadenie „Dublin III.“ Dňa 20.10.2015 rozhodol odporca o\nobnove konania o administratívnom vyhostení navrhovateľa. Následne odporca zrušil svoje rozhodnutie\no administratívnom vyhostení navrhovateľa a samostatným rozhodnutím toto konanie zastavil. Dôvodom\nvydania týchto rozhodnutí bolo zistenie, že navrhovateľ v Maďarsku požiadal o azyl. V ten istý deň bol\nzo zaistenia prepustený. Dňa 20.10.2015 odporca lustráciou v informačných systémoch polície zistil, že\nnavrhovateľ je pozitívne lustrovaný v systéme IS MIGRA. Dňa 8.10.2015 oznámil odporca Dublinskému\nstredisku Migračného úradu MVSR, že navrhovateľ je žiadateľom o azyl v Maďarsku. Tento správny\norgán začal konanie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013,\nktorým sa stanovujú kritériá            a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie\nžiadosti                  o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou\nbez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“), evidované pod č.\nMU-DS-620/2015-DŽ. Dňa 20.10.2015 odporca navrhovateľovi oznámi začatie konania o jeho zaistení\npodľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov a vypočul ho v tejto veci. Ten o. i. uviedol,\nže peniaze ktoré má sú určené na jeho cestu do Nemecka, že iné peniaze si zabezpečiť nevie, že na\nSlovensku nikoho nepozná, že v Maďarku požiadal o azyl, pričom o azyl na Slovensku požiadať nechce.\nSprávny orgán, zabezpečujúci vybavenie potrebných cestovných dokladov ako aj samotnú prípravu a\nrealizáciu návratov cudzincov nachádzajúcich sa na slovenskom území (ÚPZC) odporcovi oznámil, že\npredpokladaná doba na vykonanie všetkých potrebných úkonov je 3 mesiace. Následne odporca vydal\nnapadnuté rozhodnutie, po vydaní a doručení ktorého navrhovateľ o. i.  uviedol, že nežiada preskúmať\nnapadnuté rozhodnutie o jeho zaistení. Dňa 4.11.2015 podal zástupca navrhovateľa na pošte opravný\nprostriedok voči napadnutému rozhodnutiu, ktorý bol odporcovi doručený 11.11.2015.\n\nPodľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny a účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného\npredpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.\n\nPodľa ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo           z dôvodu,\nže mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný\nútvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n\nPodľa ust. § 46a ods. 1 zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len zákon o azyle) na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky\nneoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu\n(ďalej len \"konanie o odovzdaní do iného štátu\"), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet\nministerstva.\n\nPodľa ust. § 46a ods. 4 zákona o azyle ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené\npodmienky podľa osobitného predpisu; ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého\nbude cudzinec odovzdaný.\n\nPodľa ust. Článku 28 ods. 2 Dublinského nariadenia ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu\ndotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní        v súlade s týmto nariadením,\na to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je\nmožné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.\n\nPodľa ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa\nrozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny\npríslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá\nudelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n\nPodľa Článku 29 ods. 1 Dublinského nariadenia odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v\nčlánku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa\nuskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými\nčlenskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania\ndožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného\nrozhodnutia            o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok.\n\nPodľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\n\nPodľa ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku\n1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto\npovinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O\nuložení povinnosti podľa odseku 1 písm. b) môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\n\nPodľa ust. Článku 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z\n15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez\nhranice (Kódex schengenských hraníc) na pobyt, ktorý nepresiahne tri mesiace v rámci obdobia šiestich\nmesiacov, musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať tieto podmienky:\na) majú platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú prekročiť hranicu.\n\nPodľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade\nso zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\n\nPodľa ust. § 250q ods. 3  O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany\nzruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní\nrozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili\nokolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.\n\nSúd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:\n\nK námietke nedostatočne zisteného stavu veci:\n\nPodľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca napadnutým rozhodnutím rozhodol o zaistení\nnavrhovateľa na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia.\nPre aplikáciu tohto druhu rozhodnutia bolo v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení potrebným\npreukázať, že navrhovateľ sa zdržuje na slovenskom území bez náležitých povolení (dokladov), že v\ninom členskom štáte požiadal o azyl, že existuje značné riziko úteku a že nie je možné účinne uplatniť iné\n- miernejšie alternatívne donucovacie prostriedky. Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia a aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu bolo jednoznačne preukázané,\nže navrhovateľ v priebehu svojej cesty po Európe (s cieľom dopraviť sa do NSR) požiadal v Maďarsku\no azyl (relácia maďarských štátnych orgánov, lustrácia navrhovateľa v IS MIGRA, samotné potvrdenie\ntejto skutočnosti navrhovateľom počas jeho výsluchu pred odporcom ako aj v podanom návrhu), že\nnedisponuje žiadnym cestovným dokladom ani povolením na pobyt, že i napriek podanej žiadosti o azyl\n(v Maďarsku) územie tohto štátu opustil a v ceste do NSR (kde chcel požiadať o azyl a pracovať a žiť\ntam) pokračoval vlakom. Tiež že i napriek skutočnosti, že peniaze ktoré má chce použiť výlučne na cestu\ndo NSR a nie na hradenie svojho pobytu na Slovensku, že na Slovensku si nevie zabezpečiť ďalšie\nfinancie a nemá tu zabezpečené ubytovanie. Odporca teda zistil všetky potrebné informácie k tomu, aby\nmohol vo veci kvalifikovane rozhodnúť.\n\nNavrhovateľ konkrétne namietal, že odporca vo vzťahu k Maďarsku tento štát nemôže automaticky\npovažovať za bezpečnú krajinu vzhľadom na tam prebiehajúcu migračnú vlnu, pričom mal odporca\nskúmať v akých podmienkach by sa navrhovateľ nachádzal po jeho vrátení do Maďarska. Táto konkrétna\nnámietka tiež podľa názoru súdu nie je dôvodná. Ako to vyplýva z cit. ust. zákona o azyle, odporca nie\nje oprávnený vydať rozhodnutie v zmysle ust. § 46a ods. 4 zákona o azyle o odovzdaní navrhovateľa\ndo iného štátu. Na vydanie tohto rozhodnutia je v zmysle zákona o azyle príslušné Dublinské stredisko\nMigračného úradu MVSR (v konaní č. MU-DS-620/2015-DŽ), ktoré rozhodne o prípustnosti odovzdania,\no tom do ktorého konkrétneho štátu bude navrhovateľ odovzdaný a v akej lehote. V rámci tohto konania\nje teda výlučne Dublinské stredisko Migračného úradu MVSR oprávnené zistiť, či v prípade odovzdania\nnavrhovateľa do iného (konkrétneho) členského štátu sú splnené všetky nevyhnutné predpoklady pre\nodovzdanie navrhovateľa. Odporca napadnutým rozhodnutím iba zabezpečil, že navrhovateľ bude\npočas priebehu tohto dublinského konania prítomný    (a zastihnuteľný) na slovenskom území.\n\nK námietke neprávneho právneho posúdenia veci:\n\nAni táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Konkrétne:\n\na/ K námietke že iba na základe informácie z maďarskej strany aplikoval ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona\no pobyte cudzincov bez toho aby zistil, či takýto jeho postup je možný: Jedným z predpokladov aplikácie\ncit. ustanovenia je zistenie, že cudzinec (navrhovateľ) požiadal o azyl v inom členskom štáte. Túto\nskutočnosť odporca jednoznačne zistil a to jednak z oznámenia maďarskej strany, jednak z výpovede\nnavrhovateľa, ako aj z výsledkov lustrácie navrhovateľa v systéme IS MIGRA. Ako to bolo vyššie\nuvedené, o splnení konkrétnych predpokladov navrátenia navrhovateľa, ako aj určenia štátu do ktorého\nmá byť navrátený rozhodne iný správny orgán - Dublinské stredisko Migračného úradu MVSR.\n\nb/  K námietke týkajúcej sa doby zaistenia (podľa názoru navrhovateľa je doba zaistenia 3 mesiace\nnedôvodne dlhá): Podľa názoru súdu tomu tak nie je. Pod pojmom „zabezpečenie prípravy alebo\n\nvýkonu prevozu podľa osobitného predpisu (Dublinského nariadenia) je potrebné chápať jednak\npriebeh a vydanie rozhodnutia Dublinským strediskom Migračného úradu MVSR a následne faktické\nzabezpečenie prevozu. Ako to vyplýva z cit. ust. Článku 29 ods. 1 Dublinského nariadenia, prevoz\nsa má uskutočniť najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom\no prevzatie alebo prijatie späť alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú\nv súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok. Ak teda odporca (i napriek citovanému ustanoveniu\nČlánku 29 Dublinského nariadenia) určil lehotu zaistenia na 3 mesiace, teda lehotu kratšiu ako pripúšťa\nDublinské nariadenie na odovzdanie, nie je možné skonštatovať, že takto určená lehota je neprimerane\ndlhou.\n\nPretože predmetom tohto súdneho prieskumu nie je zaistenie navrhovateľa realizované na základe\niného zákonného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, súd sa dôvodmi či dĺžkou predchádzajúceho\nzaistenia navrhovateľa nezaoberal.\n\nc/ K námietke týkajúcej sa rizika úteku: Nie je pravdivé tvrdenia navrhovateľa, podľa ktorého odporca\nnijako neodôvodnil riziko úteku navrhovateľa. Toto odôvodnenie sa nachádza predovšetkým v druhom\nodseku druhej strany napadnutého rozhodnutia. Na tomto mieste odporca uviedol správnu úvahu, podľa\nktorej riziko úteku navrhovateľa spočíva v jeho nelegálnej migrácie po Európe, pričom navrhovateľ\nnedisponuje žiadnym cestovným dokladom a ani povolením na pobyt. Na inom mieste odôvodnenia\ntiež uviedol, že navrhovateľ, ktorý v Maďarsku požiadal o azyl na území tohto štítu nezotrval, ale ho\nopustil a vycestoval do iného členského štátu. Súd dodáva, že podľa samotného znenia Článku 28 ods. 2\nDublinského nariadenia sa riziko úteku posudzuje individuálne, pričom ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte\ncudzincov vymedzuje samotný pojem „riziko úteku“. V prejednávanej veci, vychádzajúc predovšetkým\nz výpovedí navrhovateľa a aj zo zisteného stavu veci je nepochybnou skutočnosť, že navrhovateľovým\ncieľom jeho cesty bola NSR, kde chcel požiadať o azyl, žiť a pracovať tam. Tomu podriadil trasu svojej\ncesty, konanie po podaní žiadosti o azyl v Maďarsku (odišiel z tamojšieho zariadenia pre žiadateľov\no azyl, zakúpil si cestovný lístok na vlak do Hamburgu a cestu aj nastúpil). Z takéhoto konania je\njednoznačné, že ak by na Slovenku nebol odporcom zaistený, pokračoval by v ceste do NSR. Okrem\nuvedených skutočností o tomto jeho úmysle svedčí aj jeho vyhlásenie, že peniaze ktorými disponuje\nchce použiť výlučne na cestu do NSR. Dôvodná obava rizika úteku teda podľa názoru súdu jednoznačne\nexistovala, čím bol naplnený jeden z predpokladov zaistenia navrhovateľa a to tak v zmysle Dublinského\nnariadenia (Článok 28 ods. 2), ako aj v zmysle zákona o pobyte cudzincov (§ 88 ods. 1 písm. c), ods. 2).\n\nd) K námietke, týkajúcej sa alternatív zaistenia: Navrhovateľ namietal, že odporca rozhodol o jeho\nzaistení i napriek tomu, že v rozhodnutí nie je odôvodnené značné riziko jeho úteku. Podľa názoru\nsúdu takáto argumentácia navrhovateľa nie je odôvodnená a odporcova úvaha o nemožnosti aplikácie\nust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov je správna. Odporca odôvodnil, na základe čoho dospel k\nsprávnej úvahe o existencii značného rizika úteku, pričom v následnom texte odôvodnenia poukázal na\nskutočnosť, že navrhovateľ nedisponuje finančnými prostriedkami, tieto si ani nevie zabezpečiť, podobne\nako ani ubytovanie. Z obsahu výpovede navrhovateľa vyplynulo, že finančné prostriedky ktoré má nie je\nochotný použiť na zabezpečenie svojho (prípadného) pobytu na Slovensku. Teda pokiaľ odporca uviedol,\nže navrhovateľ nemá finančné prostriedky na zabezpečenie svojho pobytu, takéto jeho konštatovanie\niba vyplýva zo samotného vyjadrenia navrhovateľa. Odporca tiež správne konštatoval, že navrhovateľ\nna Slovensku nemá zabezpečené ubytovanie a toto si ani nevie zabezpečiť. Ak teda navrhovateľ nemá\nfinančné prostriedky (resp. tie ktoré má nehodlá použiť na zabezpečenie svojho pobytu na Slovensku),\nďalšie si zabezpečiť nevie, nemá ani zabezpečené ubytovanie a s tým súvisiace hradenia životných\npotrieb, aplikácia ust. § 89 ods. 1zákona o pobyte cudzincov v spojení s ust. § 89 ods. 3 tohto zákona\nnebola možná. Súd tiež dodáva, že ak by aj tieto predpoklady navrhovateľ spĺňal, jeho voľný pobyt na\nslovenskom území by nebol možný. Navrhovateľ totižto nedisponuje žiadnym cestovným dokladom ani\npovolením na pobyt, ktorá skutočnosť s poukazom na ust. § 5 zákona o pobyte cudzincov, resp. Článku 5\nods. 1 písm. a) Kódexu schengenských hraníc vylučuje to, aby mu odporca umožnil voľne sa pohybovať\npo území Slovenska a teda po teritóriu schengenského priestoru ako takého.\n\nPretože námietky navrhovateľa neboli dôvodné, pričom odporca dostatočne zistený stav veci správne\nvyhodnotil a pretože výroky napadnutého rozhodnutia sú          v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,\nako aj v súlade s ostatnými právnymi normami, ktorými je Slovenská republika viazaná, súd napadnuté\nrozhodnutie odporcu potvrdil.\n\nO trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok\nkonania.\n\nI keď bol navrhovateľ v konaní neúspešný s poukazom na ust. § 138 ods. 4 O.s.p. sa na neho vzťahuje\noslobodenie od súdnych poplatkov.\n\nSúd poznamenáva, že predmetná vec bola podľa platného Rozvrhu práce na rok 2015 zapísaná do\nsúdneho oddelenia 9Sp v ktorom je zákonnou sudkyňou pani JUDr. Beáta Jurgošová. Nakoľko táto\nzákonná sudkyňa v období od 16.11.2015 do 14.12.2015 čerpá dovolenku, vec prejednal a rozhodol\npodľa Rozvrhu práce na rok 2015 zastupujúci sudca JUDr. Ľubomír Šramko.", "vazby": {"stav": {"sz": "10SZa/25/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "8b8d9735-7504-4bc7-a208-6eab6051538a:865cd71c-7892-4854-af6d-c27573c78ed8", "datum": "2016-01-10", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}