{"guid": "126adaf6-90ee-4edc-bd48-79388c4bf8fb:eaf63266-c71b-43de-b4c8-179998d7c1f6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1014200314.2", "spisova_znacka": "5S/41/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/41/2014 z 22. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. júna 2015, sp. zn. 5S/41/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014200314.2", "identifikacne_cislo": "1014200314", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alena Križanová", "sudca_id": 161, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-krizanova-161", "datum_vydania": "2015-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eaf63266-c71b-43de-b4c8-179998d7c1f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014200314.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1014200314.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1014200314.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/41/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200314
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200314.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o.,
Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček
s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu
Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, P.O.Box 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. RL/044/2013 zo dňa 08.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa  z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.03.2014 domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť
rozhodnutia žalovanej č. RL/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou žalovaná rozhodla tak, že žalobca
porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. tým, že na televíznej
programovej službe B. dňa XX.XX.XXXX o cca XX:XX hod. odvysielal v rámci programu G. príspevok
s názvom O. dom, zasaď strom a ... (...najprv si vybavuj papiere), v ktorom neposkytol priestor na
vyjadrenie a ani nesprostredkoval argumenty dotknutej strany príspevku - susedovi stavebníčky B. A.,
ku skutočnostiam, ktoré v príspevku odzneli, najmä k obvineniam, že ... „brzdí trinástim rodinám vo
výstavbe domov už tri roky“ z dôvodu, že „... si myslel, že on bude bývať na konci ulici posledný“, za
čo mu ukladá podľa ustanovenia § 64 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. sankciu - upozornenie
na porušenie zákona.

J. v žalobe uvádza, že napáda rozhodnutie žalovanej v celom rozsahu a to v zmysle ust. § 250j ods. X
písm. a/, b/, c/, d/, e/ a ods. X O.s.p. J. uvádza nasledovné dôvody, ktoré smerujú proti napadnutému
rozhodnutiu, ktorých posúdenie očakáva od súdu: 1/ posúdenie skutočnosti, či žalovaná vykonala
dôkazy, o ktorých tvrdí, že ich vykonala a či tieto dôkazy, ak boli vykonané, boli vykonané zákonným
spôsobom,
2/ posúdenie skutočnosti, či existovala naliehavá spoločenská potreba na zásah do slobody prejavu z
dôvodu, že nesprostredkoval vyjadrenie dotknutej strany,
3/ posúdenie skutočnosti, či spisy správneho orgánu boli alebo neboli v dôsledku namietanej vady
vykonaných dôkazov úplné alebo neúplné, a síce, či obsahovali zápisnicu o vykonaní dôkazov.

J. uvádza, že žalovaná vo svojom U. o začatí správneho konania ako aj v napadnutom rozhodnutí
uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia sú: záznam z vysielania programu G.
zo dňa XX.XX.XXXX a prepis/popis skutkového stavu. V zmysle ust. § 7X ods. 1 zákona č. XXX/
XXXX Z.z. sa na konanie podľa tohto zákona vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom



konaní - A. poriadok. J. poukazuje na ust. § 3X ods. 2, ods. 4 a § X2 ods. 1, 2 a X A. poriadku a
namieta, že žalovaná ako správny orgán nevykonala dôkaz - ohliadku záznamu z vysielania, resp.
pri vykonaní tohto dôkazu postupovala v rozpore s uvedenými ustanoveniami A. poriadku, nakoľko o
vykonaní tohto dôkazu nevyhotovila zápisnicu, resp. pri vykonaní tohto dôkazu postupovala v rozpore
s uvedenými ustanoveniami A. poriadku, nakoľko o vykonaní tohto dôkazu nevyhotovila zápisnicu. A.
akým tak urobila, kedy tak urobila, kto bol pri tomto úkone prítomný, akým spôsobom vykonanie tohto
dôkazu prebiehalo - táto skutočnosť nevyplýva ani zo správneho spisu ani z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, pretože nebola vyhotovená o tomto dôkaze zápisnica. Z. dôkazov a vyhotovenie zápisnice
o vykonaní dôkazu má pre žalobcu, ako účastníka správneho konania zásadný význam, pretože táto
je objektívnym popisom priameho pozorovania, formalizovaným súhrnom, ktorý obsahuje najmä súhrn
formálnych údajov miesta, času a označenia úkonu, identifikáciu prítomných osôb, popis priebehu
predmetného úkonu a ďalšie zákonné požiadavky podľa ustanovení A. poriadku. O vykonaní dôkazu
musí existovať zápisnica, pretože A. poriadok neustanovuje žiadne výnimky z povinnosti vyhotoviť o
vykonaní dôkazov zápisnicu. Až samotná zápisnica môže tvoriť podklad rozhodnutia, ako formálne
zaznamenaný procesný úkon správneho orgánu, z ktorého vyplývajú významné skutočnosti  pre
účastníkov konania ako aj pre správne konanie samotné.

J. uvádza, že v skutočnosti, že žalovaná pri vykonaní dôkazov postupovala v rozpore so A. poriadkom,
čím nedostatočne zistila skutkový stav veci; zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisu a v
konaní žalovanej bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. J. poukazuje v tejto
súvislosti na rozhodnutie G. správního soudu ČR sp. zn. XAs/XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX.

J. má za to, že kritéria pre zásah do slobody prejavu neboli naplnené z dôvodu, že žalovaná jednak
sledovala cieľ, ktorý je legitímny (sledovala ochranu práva na objektívne a nestranné informácie, hoci toto
právo ústava nezaručuje) a zásah obmedzujúci slobodu prejavu nebol proporcionálny k sledovanému
cieľu s prihliadnutím na nevyhnutnú potrebu v demokratickej spoločnosti. G. konaním žalobcu nedošlo k
zásahu a ani nedošlo k ohrozeniu práva verejnosti na informácie, ktoré môžu byť ako jediné považované
za legitímny cieľ. J. konanie nespočívalo v reštrikcii alebo odmietnutí poskytnúť určité informácie ale
práve naopak žalobca právu verejnosti na príjem informácií učinil zadosť, nakoľko informácie verejného
záujmu verejnosti poskytol a rozšíril. J. do slobody prejavu nie je možné sledovať iný, špecifický cieľ, a to
domnelú ochranu práva verejnosti na objektívne a nestranné informácie. E. cieľ nie je možné považovať
za legitímny, nakoľko právo na objektívne a nestranné informácie, nie je právom, ktoré by verejnosti
prináležalo, resp. nie je právom ku ktorému napĺňaniu by mal byť zaviazaný žalobca. O. na informácie sa
v zmysle konštantnej judikatúry súdov vykladá ako právo informácie prijímať, zhromažďovať a rozširovať.
O. na informácie je potrebné vykladať ako právo na akékoľvek informácie a to bez ohľadu na ich
kvalitatívnu stránku. J. v tejto časti žaloby poukazuje na G. X. súdu SR sp. zn. PL.ÚS/XX/XXXX z
XX.XX.XXXX, ktorý zároveň aj cituje.

O. na informácie v sebe nezahŕňa právne vynútiteľnú povinnosť žalobcu poskytovať informácie, ktoré
budú „objektívne a nestranné“. O. skutočnosti, či určitá informácia je objektívna alebo nestranná spadá
pod subjektívne vyhodnotenie každého recipienta.

J. uvádza, že žalovaná a jej členovia majú samozrejme právo na svoje subjektívny názor na obsah
vysielania, čím len potvrdzujú právny názor žalobcu, že hodnotenie odvysielanej informácie spadá
výlučne do subjektívnej sféry jednotlivca, avšak ako osoby poverené úlohou výkonu správy v oblasti
vysielania a retransmisie sú povinné pri rozhodovacej činnosti aplikovať objektívny a nestranný pohľad
tzv. priemerného recipienta. J. v prejednávanej veci nenamietala nedodržanie obsahovej stránky
objektívnosti a nestrannosti odvysielaných informácií, ale naopak neprípustne namietala, že objektívnosť
a nestrannosť nebola dodržaná z dôvodu, že žalobca údajne nesprostredkoval vyjadrenie dotknutej
strany, hoci ani len žalovaná nevie riadne identifikovať kto mal byť dotknutou stranou. A. prejavu nie je
možné limitovať sankcionovaním žalobcu za to, že poskytol recipientom určité informácie, ale na druhej
strane neposkytol len recipientom iné informácie. A. prejavu primárne a fundamentálne zabezpečuje
ochranu pred zasahovaním do šírenia informácií akéhokoľvek druhu a v zmysle rešpektovania zákazu
cenzúry žalovaná nie je oprávnená do slobody prejavu žalobcu zasahovať len z dôvodu, že neposkytol
priestor na vyjadrenie osobe, o ktorej si žalovaná myslí, že by sa mala k veci vyjadriť. J. uvádza, že zo
skutkového stavu veci a neautentického predpisu/popisu skutkového stavu veci jednoznačne vyplýva, že
dotknutá strana v rozpore s tvrdením žalovanej, nebola dostatočne identifikovaná a tvorila len všeobecný
príklad možnej komplikácie pri vybavovaní stavebných povolení.



J. sprostredkoval divákom tému verejnému záujmu týkajúcu sa rôznych komplikácií občanov, ktorí majú
záujem stavať rodinné domy. J. v reportáži poskytol viacero príkladov sťažovania postupu potenciálnych
stavebníkov a to vo všeobecnej rovine. J. tak priblížil všeobecnú a veľmi typickú situáciu, ktorá sa
dokonca podľa vyjadrenia hovorcu M. dopravy SR, vyskytuje veľmi často. J. však sprostredkoval aj
vyjadrenie, ktoré poukázalo na to, že postup zdržovania stavebného konania, je v zásade v súlade so
zákonom, čím v zásade sprostredkoval aj opozitný názor, ktorý zjavne zastáva žalovanou identifikovaná
dotknutá osoba suseda. P. priniesol pluralitné názory na spracovaný problém a zachoval všetky atribúty
objektívnosti a nestrannosti poskytovaných informácií, ktoré sama žalovaná identifikovala vo viacerých
svojich rozhodnutiach. Ak by mal žalobca pristúpiť na logiku žalovanej považovať za zákonnú povinnosť
sprostredkovať vyjadrenie dotknutej strany, došlo by sa tu k situácii, že v prípade, ak by sa dotknutá
strana odmietla vyjadriť objektivita a nestrannosť príspevku by sa v takomto prípade nezmenila, pretože
recipient by nepočul žiadnu novú informáciu. Ak by sa malo pristúpiť na logiku žalovanej, žalobca by
nemohol takýto príspevok odvysielať, čo by však znamenalo úplné zamedzenie práva na informácie.

J. uvádza, že nie je úlohou štátu rozmýšľať za ľudí a určovať, ktorá informácia je objektívna a ktorá
nie.  G. X. súdu sp. zn. PL.ÚS/XX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý sa zaoberal otázkou existencie orgánu
štátu, ktorý by mal právomoc rozhodovať, ktorá informácia je pravdivá, nepravdivá, objektívna alebo
neobjektívna a výslovne konštatoval, že je úlohou štátu a to výlučne zabezpečením demonopolizácie
masmédií zvyšovať pravdepodobnosť, že verejnosť bude prijímať objektívne, pravdivé a nestranné
informácie, pričom túto úlohu nie je možné previesť na orgán štátu, ktorý bude o pravdivosti, objektívnosti
a nestrannosti informácie rozhodovať a ani na žalobcu, ako zástupcu masmédií, ktorého úlohou a
právom je šíriť informácie akékoľvek druhu a kvality.

J. uvádza, že záver, ktorý vyplýva z napadnutého rozhodnutia je veľmi nebezpečný, ústavne
neudržateľný, arbitrárny a ohrozuje slobodu prejavu na šírenie informácií. J. neuvádza akým spôsobom
by mal žalobca postupovať v prípade, ak dotknutá strana stanovisko odmietne dať. A. žalobcu zo
strany žalovanej za neposkytnutie priestoru na vyjadrenie dotknutej strany a dokonca sankcionovanie
za nesprostredkovanie stanoviska dotknutej strany je zásahom do práva na slobodu prejavu žalobcu,
na ktorú však neexistoval legitímny dôvod a teda žalovaná nesprávne právne vec posúdila. O. žalobcu,
aby v rámci realizácie svojho práva na slobodu prejavu bol povinný odvysielať stanovisko tretej osoby
je absurdné dokonca aj na slovenské pomery.

J. uvádza, že dáva do pozornosti súdu či spisy správneho orgánu boli alebo neboli v dôsledku namietanej
vady vykonaných dôkazov úplne alebo neúplne, a síce, či obsahovali zápisnicu o vykonaní dôkazov. V
prípade, ak sa zápisnica o vykonaní dôkazu nenachádza v súdnom spise, tak ide o procesné pochybenie
žalovanej a dochádza tak v zmysle ust. § 250j ods. X k naplneniu samotného dôvodu na okamžité
zrušenie rozhodnutia pre neúplnosť spisov správneho orgánu. J. je presvedčený, že v súdnom spise
sa zápisnica o vykonaní dôkazu - ohliadke (vzhliadnutí) záznamu členmi žalovanej určite nebude
nachádzať, hoci sa v spise nachádzať má, pretože žalovaná dôkazy zákonným spôsobom nevykonala.

J. vo vyjadrení k žalobe uviedla, že dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím č. RL/XXX/XXXX rozhodla o uložení
sankcie - upozornenie porušenie zákona za to, že žalobca na televíznej programovej službe B. dňa
XX.XX.XXXX o cca XX,XX hod. odvysielal v rámci programu G. príspevok s názvom O. dom, zasaď
strom a ... (najprv si vybavuj papiere), v ktorom neposkytol priestor na vyjadrenie a ani nesprostredkoval
argumenty dotknutej strany príspevku - susedovi stavebníčky B. A., ku skutočnostiam, ktoré v príspevku
odzneli, najmä k obvineniam, že „... brzdí trinástim rodinám vo výstavbe domov už tri roky“ z  dôvodu,
že „... si myslel, že on bude bývať na konci ulice posledný“. P. bolo vydané v správnom konaní č. XXX-
PLO/O-XXXX/XXXX.

J. v úvode svojej žaloby namietal nevykonanie dôkazu - ohliadky záznamu vysielania programu,
resp. nevyhotovenia zápisnice o vykonaní tohto dôkazu. K uvedenému žalovaný uvádza, že totožná
námietka (spolu s úplne identickou argumentáciou žalobcu) bola už opakovane predmetom súdneho
preskúmavania G. súdom SR (napr. XSž/X/XXXX, XSž/XX/XXXX, XSž/X/XXXX, XSž/XX/XXXX, XSž/
XX/XXXX a XSž/XX/XXXX), pričom vo všetkých prípadoch túto námietku najvyšší súd odmietol ako
nedôvodnú. U. právny názor si osvojil aj X. súd SR, ktorý vo svojom uznesení T..ÚS XX/XXXX-XX o
odmietnutí sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej sa k uvedenej otázke vyjadril.



J. tvrdí, že žalovaná obmedzila jeho slobodu prejavu v záujme zachovania práva verejnosti na objektívne
a nestranné informácie, takéto právo verejnosti však podľa jeho názoru neexistuje, resp. on nie je
povinným subjektom na jeho plnenie. J. uvádza, že primárne je potrebné uviesť, že v napadnutom
rozhodnutí žalovaná identifikovala záujem v prospech, ktorých bolo potrebné obmedziť slobodu prejavu
žalobcu konkrétne na strane X napadnutého rozhodnutia. J. za legitímne ciele, v dôsledku ktorých
bolo potrebné obmedziť slobodu prejavu žalobcu označila ochranu práv a slobôd iných. U. práv a
slobôd podľa čl. XX ods. X X. SR legitímnym cieľom pre obmedzenie slobody prejavu. Podľa § 4
ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. je poslaním žalobcu okrem iného presadzovať záujmy verejnosti
pri uplatňovaní práva na informácie. Podľa § 4 ods. X veta prvá uvedeného zákona, žalovaná dbá o
uchovávanie plurality informácie v spravodajských programoch. O. žalovanej dohliadať na uchovávanie
plurality informácie je potrebné chápať v kontexte s poslaním žalovanej presadzovať záujmy verejnosti
pri uplatňovaní práva na informácie. Z uvedeného vyplýva, že zákonom č. XXX/XXXX Z.z. sa verejnosti
zaručuje právo na pluralitné informácie v spravodajských programoch. O., ktorou sa má právo verejnosti
na pluralitné informácie v spravodajských programoch naplniť, je vyjadrená v § 16 ods. X písm. b/
zákona č. XXX/XXXX Z.z. ako povinnosť informovať objektívne a nestranne. Ak žalovaná obmedzila
slobodu prejavu žalobcu, učinila tak v záujme zachovania práva  verejnosti na pluralitné (objektívne a
nestranné) informácie a v záujme ochrany dotknutej osoby. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na
rozsudok C. súdu v K. sp. zn. 2S XX/XXXX. Z tohto rozsudku vyplýva, že právo verejnosti na informácie
je legitímnym cieľom na obmedzenie slobody prejavu a jedným zo spôsobov jeho zabezpečenia je
stanovenie povinnosti dodržiavať určitú kvalitatívnu úroveň informovania verejnosti prostredníctvom
spravodajských a politicko-publicistických programov.

A., že verejnosť má právo na všetky informácie (s výnimkou stanovenou v čl. XX ods. X X.
SR), nevylučuje povinnosť žalobcu pri vysielaní špecifického typu programu, akým je spravodajstvo
a politická publicistika zabezpečiť ich objektívnosť a nestrannosť. V posudzovanom prípade však
žalovaná sankcionovala žalobcu za to, že informácie potrebné na zachovanie objektívnosti príspevku
nesprostredkoval verejnosti, čím zasiahol do jej práva na informácie, teda dôvodom obmedzenia
bolo zachovanie práva verejnosti na informácie. F. § 16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z.
sa zabezpečuje právo verejnosti na informácie prostredníctvom stanovenia povinnosti zabezpečiť
objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov.

U. a nestrannosť odvysielaných informácií hodnotí vždy recipient, keď žalovaná neovplyvňuje to, čo
bude odvysielané. Či už žalovaná rozhodne o porušení § 16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX
Z.z. alebo nie, v konečnom dôsledku si o odvysielaných informáciách robí úsudok recipient. X. štátu
je vytvárať podmienky pre objektívne a nestranné informácie (v spravodajských programoch). J. je
však toho názoru, že nástrojom, ktorým sa táto úloha napĺňa, je aj rozhodovacia činnosť žalovanej,
ktorej dôsledkom je poukázanie jednu z možností, ako vysielateľ môže zabezpečiť objektívnosť a
nestrannosť. J. zdôrazňuje, že G. X. súdu sp. zn. PL.ÚS/XX/XXXX sa týkal obmedzenia práva verejnosti
na informácie, nie obmedzenia slobody prejavu. Z. nemá obmedzovať právo verejnosti na informácie
tým, že si uzurpuje právo povoliť poskytovanie len tých informácií, ktoré vyhodnotí ako pravdivé.
E. svojim nálezom však X. SR nevylúčil obmedzenie slobody prejavu za účelom zachovania práva
verejnosti na informácie a ochrany dotknutej osoby. Z posudzovanej právnej úpravy vyplýva, že v prípade
informovania prostredníctvom spravodajských a politicko-publicistických programov je právo verejnosti
na informácie napĺňané aj poskytovaním informácií určitej kvality. U. tejto povinnosti vyplýva z charakteru
spravodajských programov. Q. uviedla žalovaná aj v napadnutom rozhodnutí spravodajské programy
obsahujú informácie, ktoré majú v demokratickej spoločnosti nepochybne mienkotvorný charakter, preto
je nevyhnutné, aby spravodajské informácie boli vyvážené, transparentné a vo svojom celku objektívne
a nestranné.

J. ďalej uvádza, že požiadavka objektívnosti spravodajských príspevkov v sebe zahŕňa aj požiadavku
transparentného informovania verejnosti,  a to najmä v prípadoch, keď len na základe transparentných
informácií uvádzaných ako faktických, je recipientom umožnené prisúdiť konkrétnym informáciám
potrebnú relevanciu a vytvárať si objektívny názor na diskutovanú tému. O. posudzovaní opodstatnenosti
zásahu do slobody prejavu je potrebné prihliadnuť i na uloženú sankciu v tom zmysle, či sankcia nie je
vzhľadom na sledovaný cieľ neprimerane prísna. Vzhľadom na význam chráneného záujmu a charakter
uloženej sankcie (uložená sankcia nie je ani sankciou právom - trestnom slova zmysle, nakoľko sa jedná
len o upozornenie na porušenie zákona, ktoré nemá ekonomický dopad na žalobcu). J. v napadnutom
rozhodnutí konštatovala, že zásah do slobody prejavu v danom prípade nie je neprimeraný. E. forma



sankcie nekladie dôraz na represívnu, ale na výchovnú zložku. J. je preto toho názoru, že zákonný zásah
do slobody prejavu žalobcu bol úplne minimálny a vzhľadom na chránený záujem nevyhnutný.

J. uvádza, že žalobca v rámci príspevku uviedol ako príklad brzdenia výstavby konkrétneho človeka
a síce suseda osoby označenej ako nespokojná stavebníčka. O. predmetnej stavebníčke bolo tiež
uvedené jej celé meno a táto bola jednoznačne a nespochybniteľne identifikovaná. J. argumentácia
ohľadom všeobecného príkladu možnej komplikácie pri vybavovaní stavebných povolení je teda
nepravdivá a zjavne účelová. O. prezentovaním problému konkrétnej a nezameniteľne identifikovanej
stavebníčky so svojim susedom preniesol žalobca predmetný príspevok s všeobecnej, teoretickej
roviny do roviny praktickej a konkrétnej. Pre povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť
sprostredkovaných informácií oslovením aj druhej strany sporu jr potom irelevantný, akým spôsobom
a ako detailne bol nespokojný sused príspevku opísaný. O. je, že žalobca informoval o konkrétnych
problémoch konkrétnych ľudí. J. tiež uvádza, že osoba v príspevku označená ako nespokojný sused
sa dotknutou stranou nestala na základe toho, že si žalovaná myslí, že by sa mal v danej veci vyjadriť.
V. osoba sa dotknutou stranou príspevku stala na základe objektívnych skutočností a teda na základe
informácií odvysielaných v predmetnom príspevku.

J. sám nesporuje skutočnosť, že neposkytol priestor na vyjadrenie dotknutej strane resp. argumenty
tejto osoby recipientovi žiadnym spôsobom nesprostredkoval. Z uvedeného je teda zrejmé, že vo vzťahu
k danému susedskému sporu žalobca v žiadnom prípade nepriniesol divákovi „pluralitné názory na
spracovaný problém a zachoval všetky atribúty  objektívnosti a nestrannosti...“.

J. uvádza, že na základe zisteného skutkového stavu, ktorý je dostatočný a na ktorý správne aplikovala
relevantné ustanovenie zákona má rozhodnutie všetky náležitosti ust. § 47 A. poriadku, nevykazuje
formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnený a vychádza zo skutkového stavu zisteného
v zmysle ustanovení A. poriadku. J. nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom
správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade so zákonom preto navrhuje, aby súd
žalobu žalobcu zamietol.

J. podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX predložil súdu  G. X. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX
sp. zn. II.X  ktorý je v plnej miere možné aplikovať na prejednávanú vec. J.  uvádza, že v danom
prípade žalovaný nesprávne právne posúdil vec, pretože odôvodnenie rozhodnutia žalovanej ako aj so
skutkového stavu veci je zrejmé, že žalovaná obmedzila právo na slobodu prejavu žalobcu na základe
domnelej ochrany práva verejnosti na informácie (objektívne a nestranne). J. právo verejnosti (ako bližšie
nešpecifikovanej mase divákov) na objektívne a nestranné informácie považovala za chránený záujem,
na základe ktorého bolo možné obmedziť slobodu prejavu žalobcu. J. namieta, že čl. XX ods. X X. a čl. XX
ods. X V. predstavuje limitačnú klauzulu pre orgány verejnej moci ako aj všeobecný súd, ktorú nemôže
prekračovať a to ani v prípade, ak by akékoľvek ustanovenie zákona (§ 16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/
XXXX Z.z.) im dávalo kompetenciu nad jeho aplikovaným a vynucovaním. Q. zainteresovaný divák mal
dostatočnú a širokú možnosť vyhľadať a získať podrobnejšie informácie o zverejnených informáciách,
prípadne rôzne názory na sprostredkovanú tému. Z. v tomto prípade v súlade so svojim  primárnym
záväzkom zabezpečiť pluralitu médií na to, aby aj táto informácia mohla byť vyhľadaná, rozšírená,
spracovaná a komentovaná viacerými médiami a zdrojmi. Na základe uvedenej skutočnosti potom zostal
štátu už len malý priestor na to, aby obmedzoval slobodu prejavu v tejto súvislosti, pretože ten by musel
striktne vychádzať z možných chránených záujmov podľa X. SR a V..

J. uvádza, že obmedzenie slobody prejavu na základe rozhodnutia žalovanej nebolo proporcionálne
(nevyhnutné v demokratickej spoločnosti) tak má tiež za to, že je bez právneho významu zaoberať
sa skúmaním proporcionality (aplikáciou testu proporcionality), pretože samotný zásah (rozhodnutie
žalovanej) smeroval k ochrane práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrane
verejného zdravia a mravnosti, a z toho dôvodu nemohol byť zásah zákonný. E. že žalovaná sama
interpretovala a aplikovala ust. § 16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. v spojení s právom na
slobodu prejavu podľa čl. XX ods. X a X X. SR čl. XX ods. X V. a ústavnou limitáciou v zmysle čl. XX
ods. X X. a čl. XX ods. X V. spôsobom, ktorý nezodpovedá ústavným požiadavkám na ochranu slobody
prejavu žalobcu v zmysle čl. XX ods. X a X X. a čl. XX ods. X V. porušila žalobcove právo na slobodu
prejavu a základné právo slobodne rozširovať informácie podľa čl. XX ods. X a X v spojení s čl. XX ods.
X ústavy a právo na slobodu prejavu podľa čl. XX ods. X v spojení s čl. XX ods. X V.. Vzhľadom na
uvedené žiada, aby súd rozhodol v súlade s právnym názorom uvedeným v G. X. súdu SR.



C. súd v K., ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 a nasl. O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve, súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. O. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom A. republiky,
t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. X O.s.p.
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

X. súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej
hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. J. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.  V rámci
správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či
uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i O.s.p.).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že žalovaná doručila žalobcovi dňa
XX.XX.XXXX U. o začatí správneho konania č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX vo veci možného porušenia
§ 16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe
B. dňa XX.XX.XXXX o cca XX:XX hod. odvysielal v rámci programu G. príspevok s názvom O. dom,
zasaď strom a ...(...najprv si vybavuj papiere), v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a
nestrannosti. A. bol žalobca vyzvaný, aby sa v lehote XX dní od doručenia oznámenia v súlade s § XX
ods. 2 a X v nadväznosti na § 33 ods. X a § 34 ods. 3 A. poriadku, najneskôr do XX dní odo dňa doručenia
tohto U. sa vyjadril, prípadne navrhol dôkazy. V. XX.XX.XXXX bola žalobcovi doručená opätovná výzva
na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie s tým, že mu bola predĺžená lehota na vyjadrenie o ďalších
X dní. J. sa písomne nevyjadril. Na základe podkladov: J. vysielania programu G. zo dňa XX.XX.XXXX o
cca XX:XX hod., O./popis skutkového stavu predmetného programu, žalovaná vydala dňa XX.XX.XXXX
rozhodnutie č. RL/XXX/XXXX, ktorého výroková časť je opísaná v prvom odseku odôvodnenia tohto
rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný podrobne odôvodnil, v čom videl porušenie zákona a na
zistený stav aplikoval ustanovenia § X6 ods. X písm. b/ a § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z..

O. preskúmacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým
rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z.
za porušenie povinností podľa § X6 ods. X písm. b/ uvedeného zákona.

Podľa § X ods.1 až 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z., poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti
pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a
vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych
mediálnych služieb na požiadanie.

P. dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na
základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. V. na dodržiavanie právnych predpisov
upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie
a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych
služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.



P. je právnická osoba so sídlom v K.. O. výkone štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a
poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu štátnej správy
s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Y. rady vyplývajúcu z jej poslania (odseky X a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú členovia rady a úlohy
spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci C. P. pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len \"kancelária\").

Podľa § 5 ods. 1, písm. g/, h/, m/, n/  zákona č. XXX/XXXX Z.z., do pôsobnosti rady v oblasti
výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom
audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu
bez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby. vybavovať sťažnosti na
porušenie tohto zákona podľa § 14a.

Podľa § 16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. je vysielateľ povinný zabezpečiť objektívnosť
a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace
komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.

Podľa § 64 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:  a/ upozornenie na porušenie zákona.

Podľa § 7X ods. 1 zákona č.XXX/XXXX Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní  okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,
XX, XX, XX až XX zákona o správnom konaní.

Podľa § 3 ods.X A. poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. X správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci
a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. O. nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Z obsahu administratívneho spisu súd v danej veci mal za preukázané, že žalovaná žalobcovi
napadnutým rozhodnutím uložila sankciu za porušenie povinnosti ustanovenú v § 16 ods. X písm.
b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. tým, že na televíznej programovej službe B. dňa XX.X.XXXX o cca
XX:XX hod. odvysielal v rámci programu G. príspevok s názvom O. dom, zasaď stom a ...(... najprv si
vybavuj papiere), v ktorom neposkytol priestor na vyjadrenie a ani nesprostredkoval argumenty dotknutej
strany príspevku - susedovi stavebníčke B. A., ku skutočnostiam, ktoré v príspevku odzneli, najmä k
obvineniam, že ... „brzdí trinástim rodinám vo výstavbe domov už tri roky“ z dôvodu, že ... „... si myslel, že
on bude bývať na konci ulice posledný.“ V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že spravodajskou
podstatou daného príspevku bolo prezentovanie administratívnych prekážok, ktoré môžu vzhľadom na
komplikovanosť stavebnej legislatívy nastať, napr. pri výstavbe rodinného domu. J. oslovil v príspevku
odborníkov na danú problematiku a tiež uviedol niekoľko návrhov na zlepšenie tohto negatívneho stavu
( M.. arch. T. L., architekt, M. C., hovorca M. SR, M.. Q. M., právnik). J. v napadnutom rozhodnutí
uviedla, že žalobca divákovi nespokojného suseda opísal výlučne ako špekulanta, ktorý zneužíva
súčasnú legislatívu v danom príspevku nebol tomuto susedovi poskytnutý priestor na vyjadrenie. P.
tiež absentovalo sprostredkovanie akýchkoľvek argumentov nespokojného suseda iným ako priamym
spôsobom príp. akákoľvek informácia o tom, že mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie, ktorý nevyužil.
Na základe týchto skutočností žalovaná dospela k záveru, že žalobca výrazným spôsobom porušil svoju
zákonnú povinnosť zabezpečiť pri spravodajských obsahoch objektívne a nestranné informovanie.

J. v žalobe namietal, že žalovaná ako správny orgán nevykonala dôkaz -ohliadku záznamu z vysielania,
nakoľko o vykonaní tohto dôkazu nevyhotovila zápisnicu. o vykonaní dôkazu musí existovať zápisnica,
pretože A. poriadok neustanovuje žiadne výnimky z povinnosti vyhotoviť o vykonaných dôkazoch



zápisnicu. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na F. rozšíreného senátu G. ČR, sp. zn. XAs/XX/XXXX-
XX z XX.XX.XXXX.Taktiež namietal, že zápisnica o vykonaní dôkazu - ohliadke záznamu z vysielania
členmi P. určite sa v súdnom spise nebude nachádzať, hoci sa v spise nachádzať má, pretože žalovaná
dôkazy zákonným spôsobom nevykonala, preto ide o procesné pochybenie a dochádza tak v zmysle ust.
§ 250j ods. X O.s.p. k naplneniu samostatného dôvodu na okamžité zrušenie rozhodnutia pre neúplnosť
spisov správneho orgánu. Súd uvedené námietky žalobcu nepovažuje za dôvodné.

Podľa § 22 ods.X A. poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných
dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše
zápisnicu.

V citovanej právnej úprave zákonodarca ustanovuje, že správny orgán spisuje zápisnicu pri ústnom
podaní, pri dôležitom úkone v konaní, pri ústnom pojednávaní a ak vo veci koná a rozhoduje kolektívny
správny orgán pri hlasovaní. Podľa okolností prípadu je na zvážení správneho orgánu, ktoré úkony v
konaní bude považovať za dôležité, čo vyplýva z dikcie zákonom stanovenej „najmä“. J. predstavuje
písomný záznam o vykonanom procesnom úkone, resp. konaní o jeho výsledkoch, ktorý vyhotovuje
zamestnanec správneho orgánu. V. zápisnice spočíva v tom, že má dôkaznú moc verejnej listiny (§ 37),
pričom zápisnica je len jeden z možných dôkazov v správnom konaní (XX ods. X), a preto nemá vyššiu
dôkaznú hodnotu než iné dôkazy a správny orgán je povinný ju hodnotiť v súlade s § 34 ods. 5.

Súd zistil v danej veci, že písomné stanovisko k začatiu správneho konania  v stanovenej lehote
žalobca nepodal. J. túto skutočnosť namietal až v žalobe, v ktorej  vyjadril pochybnosti k podkladom
pre rozhodnutie v správnom konaní uvedených v oznámení o začatí správneho konania - záznam z
vysielania a prepis/popis skutkového stavu tvoriaceho prílohu oznámenia, v žalobe taktiež nenavrhoval
vykonanie žiadneho dôkazu a mal za to, že zápisnica sa v spise nebude nachádzať. J. sa k uvedenej
námietke žalobcu vyjadrila v písomnom vyjadrení k žalobe tak, že totožná námietka už bola opakovane
predmetom súdneho prieskumu G. súdom SR, pričom vo všetkých prípadoch táto bola odmietnutá ako
nedôvodná (rozhodnutia NS SR sp. zn. XSž/X/XXXX, XSž/X/XXXX, XSž/XX/XXXX, XSž/XX/XXXX).

Vzhľadom k uvedenému  súd dospel k záveru, že nevyhotovenie zápisnice resp. iného záznamu
žalovanou o oboznámení sa so záznamom z predmetného vysielania v danom prípade nie je možné
považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia
v zmysle § 250i ods.X O.s.p. O. navrhovateľ v danej súvislosti dal do pozornosti F. rozšíreného senátu
G. ČR sp. zn. XAs/XX/XXXX - XX z XX.XX.XXXX,  súd zastáva názor, že nie je možné vychádzať z
právneho názoru G. ČR uvedeného v tomto rozhodnutí, keďže jeho právny názor bol ustálený na inej
právnej úprave vyplývajúcej z § X8 odst. 1 správního řádu.

G. nevyhotovenie zápisnice žalovanou nie je možné považovať za vadu konania, ktorá by mala za
následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v zmysle § 250i ods. X O.s.p. tak potom súd
nemôže ani postupovať podľa § 250j ods. X O.s.p. a zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej pre
neúplnosť administratívneho spisu.

J. ako ďalší dôvod  zrušenia rozhodnutia žalovanej uvádza, aby súd posúdil skutočnosť, či existovala
naliehavá spoločenská potreba na zásah do slobody prejavu z dôvodu, že nesprostredkoval vyjadrenie
dotknutej osoby. C. žalovanej, podľa názoru žalobcu, došlo k zásahu do práva vysielateľa na slobodu
prejavu s poukazom na G. X. súdu SR sp. zn. PL. ÚS/XX/XXXX z XX.XX.XXXX v ktorom sa okrem
iného uvádza, že ...“... C. pre určenie pravdivosti informácií sú neraz subjektívne. Preto štát nemôže
zaručovať právo jednotlivca na informácie vytvorením štátneho orgánu s právomocou rozhodovať o
pravdivosti informácie, ktorá sa môže prijať, vyhľadať alebo rozšíriť. X. v čl. XX ods. X zaručuje právo
prijať akúkoľvek informáciu, pravdivú i nepravdivú, a ponecháva na oprávnenej osobe, aby si sama
vyhodnotila prijatú informáciu....“

J. následne dňa XX.XX.XXXX založil do spisu G. X. súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX, vo veci sťažnosti žalobcu pre namietané porušenie čl. XX ods. X, X, X a X a čl. XX ods.
X a X X. SR, ako aj čl. X ods. X a X a čl. XX ods. 1 a 2 V. o ochrane ľudských práv a základných
slobôd rozsudkom G. súdu SR sp. zn. X A. XX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorým bol potvrdený rozsudok
C. súdu v K. č. k. 2S XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, ktorým bola zamietnutá žaloba vo veci preskúmania
rozhodnutia žalovanej č. RL/XX/XXXX z XX.XX.XXXX.  P. žalovanej bola žalobcovi uložená sankcia -



upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. X písm. b/ zákona
č. XXX/XXXX Z.z. z dôvodu odvysielania informácie, čím mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti
a nestrannosti programu.

X. súd SR uvedeným nálezom rozhodol tak, že X/  „J. právo obchodnej spoločnosti M. TV, s.r.o., na
slobodu prejavu a základné právo slobodne rozširovať informácie podľa čl. XX ods. X a X v spojení s čl.
XX ods. X X. SR a právo na slobodu prejavu podľa čl. XX ods. X v spojení s čl. XX ods. X V. o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo na súdnu ochranu podľa čl. XX ods. X X. SR
a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. X ods. 1 V. o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom G. súdu SR sp. zn. XSžo XX/XXXX z XX.XX.XXXX porušené boli. X/ J. právo  obchodnej
spoločnosti M. TV, s.r.o., na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa čl. XX ods.  2 X.
SR,  práva obvineného z trestného činu podľa čl. X ods. X  V. o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj základné právo na súdnu ochranu podľa čl. XX ods. X X. SR rozsudkom G. súdu SR sp.
zn. XSžo XX/XXXX z XX.XX.XXXX porušené neboli.

Napriek uvedenému súd nesúhlasil ani s námietkou  žalobcu, že žalovaná v danom prípade zasiahla do
základného práva vysielateľa na slobodu prejavu, poukazom na konštantnú judikatúru, ako aj na nález
X. súdu SR z XX.XX.XXXX sp. zn.  PL. ÚS/XX/XXXX.

A. prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti, jednou z prvoradých podmienok jej
pokroku a rozvoja každého jednotlivca, zahŕňa však nielen slobodu názoru a prijímania a rozširovania
informácii a myšlienok, ale obsahuje aj povinnosť a zodpovednosť. O. slobody prejavu patrí medzi
základné politické práva v právnom poriadku každej demokratickej spoločnosti a v právnom poriadku
A. republiky je zakotvené v čl. XX X. SR. V zmysle čl. X ods. X X. SR V. o ochrane ľudských práv a
slobôd je pre orgány verejnej moci pri výkone činnosti v rozsahu ich kompetencie záväzným právnym
predpisom, majúcim prednosť pred zákonom. V. slobodu prejavu a informácií ustanovuje v čl. XX.

Podľa čl. XX ods.X až X X. A. republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

C. má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako
aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Z. tlače
nepodlieha povoľovaciemu konaniu. O. v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.
O. ustanoví zákon.

R. sa zakazuje.

A. prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v
demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa čl.XX ods.1, X V. o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu
prejavu. E. právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky
bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. E. článok nebráni štátom, aby vyžadovali
udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Z. týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám,
podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu
úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Z uvedenej právnej úpravy zakotvenej v X. A. republiky ako aj v V. vyplýva, že je v právomoci štátu
zákonom ustanoviť také právne prostriedky, ktorými môže obmedziť právo na slobodu prejavu a právo
vyhľadávať a šíriť informácie, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných (čl. XX ods.X X. SR), bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a
mravnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti,
ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií
alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci(čl. XX ods.X V.).



V právnom poriadku A. republike zákonodarca výkon týchto slobôd obmedzuje vo viacerých zákonoch
sledujúc cieľ ochrany pred zneužitím týchto slobôd, keďže ich výkon zahŕňa aj povinnosti a aj
zodpovednosť. E. právna úprava z dôvodov vyššie uvedených je ustanovená aj v zákone č. XXX/
XXXX Z. z., pričom rozsah „nevyhnutnosti“ v demokratickej spoločnosti sa musí posudzovať ad hoc s
legitímnym cieľom, čo vyplýva aj z judikatúry N. súdu pre ľudské práva.

J. zákonom č. XXX/XXXX Z. z. zveruje do právomoci P. presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní
práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať
štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na
požiadanie. V. na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie
audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,
retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom
týmto zákonom (§ X ods.1, X zákona č. XXX/XXXX Z. z.). Do pôsobnosti P. v oblasti výkonu štátnej
správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa zákona o vysielaní a retransmisii a podľa
osobitných predpisov, ako aj ukladať sankcie vysielateľom za porušenie právnej povinnosti (§ 5 ods.X
zákona č. XXX/XXXX Z. z.).

O., ktorou sa má právo verejnosti na pluralitné informácie v spravodajských programoch naplniť, je
upravená v § 16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. ako povinnosť informovať objektívne a
nestranne. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že v prípade informovania prostredníctvom spravodajských
a politicko-publicistických programov je právo verejnosti na informácie, ktoré majú v demokratickej
spoločnosti nepochybne mienkotvorný charakter, preto je potrebné, aby spravodajské informácie boli
vyvážené, transparentné a vo svojom celku objektívne a nestranné. Je ďalej nevyhnutné, aby v
spravodajských programoch boli recipientom poskytnuté čo najširšie fakty, po zhodnotení ktorých si budú
môcť sami a slobodne vytvoriť na uvedený príspevok vlastný názor.

Súd uvádza, že žalobca (resp. redaktorka) v uvedenom príspevku na problematiku stavebného konania
dal možnosť vyjadriť sa okruhu osôb a to stavebníčke, ktorá bola v ňom identifikovaná, architektovi,
hovorcovi M. dopravy , výstavby a regionálneho rozvoja SR a právnikovi. V tomto príspevku žalobca
informoval o konkrétnych problémoch konkrétnych ľudí. P. však nedala priestor na vyjadrenie susedovi
stavebníčke, ktorý bol v tomto príspevku bol označený ako chronický sťažovateľ.

N. kódex novinára - II. J. hodnoty

X.Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci
sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti.
X.Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita,
poctivosť, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca neposkytol recipientovi objektívny a nestranný príspevok, nakoľko
neposkytol priestor na vyjadrenie dotknutej strane (susedovi stavebníčky), resp. argumenty tejto osoby
žiadnym spôsobom nesprostredkoval.

Súd je toho názoru,  žalovaný neporušil svojím konaním X. SR, ani sloboda prejavu, na ktorú poukazuje
žalobca, ktorá nie je absolútna, ale má aj v demokratickej spoločnosti svoje limity. O. stanovená v §
16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. je odôvodnená práve ochranou práv a slobôd iných osôb
- verejnosti na príjem pluralitných informácií. R. je teda práve ochrana recipienta, ktorý má právo na
objektívne a nestranné informácie. O. verejnosti na pluralitné informácie v médiách vyplýva aj z judikatúry
N. súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil názor, že občanom ako pasívnym recipientom informácií musí
byť umožnené prijímať rozmanité informácie, aby si spomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú
otázku svoj vlastný názor, pričom práve pluralita myšlienok a informácií je to, čo robí demokratickú
spoločnosť demokratickou (R. OF R. Q. U. v. E., Q. nos. XXXXX/XX and XXXXX/XX, bod č. XX).

Vzhľadom na uvedené C. súd v K. dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X
O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu
neodôvodňovali jeho zrušenie.



O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu
v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto
prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania.

E. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto  rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ  domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}