Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/39/2013 z 10. 3. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. marca 2015, sp. zn. 4Sp/39/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1013200577.1
Krajský súd Bratislava | 4Sp/39/2013 | ECLI:SK:KSBA:2015:1013200577.1 | 2015-03-10 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d483084-2f5f-47cc-b137-cc1c2085f3ce
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1013200577.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/39/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200577
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200577.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky:
D. N. T., bytom R. X, R., proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom
Primaciálne námestie 1, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 13.3.2013 proti
rozhodnutiu odporcu č. MAGS SNM 30003/13-20498/591/Mar zo dňa 25.1.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. MAGS SNM 30003/13-20498/591/Mar zo
dňa 25.1.2013  p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. MAGS SNM 30003/13-20498/591/Mar zo dňa 25.1.2013 odporca podľa
ust. § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania nájomných vzťahov k bytom
v znení účinnom do 22.11.2012 (ďalej len „zákon“) rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal nárok na
bytovú náhradu za nájomný byt č. 11-12 nachádzajúci sa v bytovom dome na R. Z. Č.. X súpisné č.
XXXX v k.ú. E. G. (ďalej len „nájomný byt“), ktorý je t.č. vo výlučnom vlastníctve Rímsko-katolíckeho
farského úradu v Bratislave (ďalej len „farský úrad“). Odporca mal z listín predložených navrhovateľkou
za preukázané, že tejto nevznikol nájomný vzťah k nájomnému bytu podľa § 871 ods. 1 a 4 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len
„Občiansky zákonník“) a preto nespĺňa podmienky stanovené v § 2 a § 5 ods. 1 zákona.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 13.3.2013 doplnený podaním zo dňa 28.5.2013, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom
rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Namietala, že podľa § 5 ods. 1 a § 2 ods. 2
zákona má nárok na náhradu bývania, keďže je v materiálnej bytovej núdzi a nájom vznikol na základe
výmeny bytu. Uviedla, že nemôže predložiť listinné doklady o výmene bytu, pretože žiadne také doklady
neboli podpísané, avšak existujú svedkovia, ktorí boli prítomní pri dojednávaní podmienok a pri podpise
zmluvy s farským úradom. K návrhu priložila vlastné čestné vyhlásenie zo dňa 28.1.1999, podľa ktorého
sa vzdala užívacieho práva na garsónku nachádzajúcu sa na ul. A. XX H. R. (ďalej len „garsónka“) v
prospech pani C.. Podľa vyjadrenia navrhovateľky bolo toto vyhlásenie v čase jeho vyhotovenia spolu
s kúpnopredajnou zmluvou jediným legislatívnym riešením pre uskutočnenie výmeny bytu. Na základe
týchto dokladov sa mala uskutočniť „trojvýmena“ bytov, následne bola podpísaná nájomná zmluva s
farským úradom.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.6.2013 zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a žiadal
ho potvrdiť. Zdôraznil, že navrhovateľka v správnom konaní aj napriek špecifikovanej výzve odporcu
predložila iba nájomné zmluvy k nájomnému bytu z roku 1999 a 2005 a teda nepreukázala, že jej vznikol



k tomuto bytu nájomný vzťah podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, teda pre 1.1.1992. Odporca
teda nemal žiadne listinné doklady, preukazujúce splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku
na bytovú náhradu.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný
súd   (§ 246a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“)
v neprítomnosti navrhovateľky, ktorej bolo predvolanie riadne doručené. Navrhovateľka deň pred
termínom pojednávania (10.3.2015) svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila len telefonicky, žiadala
o odročenie pojednávania. Do termínu pojednávania nepredložila potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti, podobne ako ani vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jej zdravotný stav neumožňuje účasť
na pojednávaní (ust. § 119 ods. 3 O.s.p.). Pretože súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie
výsluchom navrhovateľky, vec prejednal podľa ust. § 250g ods. 2 O.s.p.        v  neprítomnosti
navrhovateľky a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je
potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd sa v prejednávanej riadne oboznámil s obsahom administratívneho spisu odporcu z ktorého zistil,
že po vypovedaní nájmu k nájomnému bytu zo strany farského úradu podľa § 3 ods. 1 zákona o
bytových náhradách si navrhovateľka dňa 26.9.2012 podľa § 7 ods. 1 zákona uplatnila u odporcu
nárok na poskytnutie bytovej náhrady. V predmetnej žiadosti o bytovú náhradu navrhovateľka ako aj
spoločne posudzovaná osoba deklarovala existenciu materiálnej bytovej núdze ako aj vznik práva nájmu
k nájomnému bytu, a to predložením nájomnej zmluvy uzatvorenej s farským úradom zo dňa 1.2.1999
(ďalej len „nájomná zmluva zo dňa 1.2.1999) a Zmluvy o nájme bytu 011/2005 uzatvorenej s farským
úradom zo dňa 31.5.2005 (ďalej len „nájomná zmluva z 31.5.2005“). K žiadosti ďalej doložila čestné
vyhlásenie zo dňa 28.1.1999, podľa ktorého sa vzdala užívacieho práva ku garsónke na A. XX, R.  v
prospech D.. C. ako aj kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k tejto garsónke v prospech D..
C. a jej manžela zo dňa 9.2.1999. Podľa súhlasu starostu Mestskej časti Bratislava Staré mesto zo
dňa 14.12.1994 tento v zmysle ust. § 715 Občianskeho zákonníka udelil súhlas k vzájomnej výmene
bytov na základe dohody medzi navrhovateľkou a p. C. tak, že navrhovateľka sa z bytu na L. XX v
Bratislave nasťahuje do garsónky na A. XX v Bratislave a p. JK. do pôvodného bytu navrhovateľky, teda
do bytu na L. XX. Následnou kúpnou zmluvou z 9.2.1999 navrhovateľka predala svoju garsónku na A.
XX p. V. C. a jej manželovi. Podľa výzvy na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 12.11.2012 je
zrejmé, že odporca vyzval navrhovateľku, aby doložila doklady preukazujúce skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie nároku na poskytnutie bytovej náhrady, a to najmä listinné doklady preukazujúce, že
nájomný vzťah k nájomnému bytu vznikol podľa ust. § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka alebo ide
o nájom, ktorý vznikol na základe práva prechodu nájmu bytu alebo výmeny bytu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o bytových náhradách, ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú
náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada        o bytovú náhradu podľa § 7 ktorý
je v materiálnej bytovej núdzi.

Podľa § 2 zákona ods. 1 písm. a) zákona o bytových náhradách, tento zákon sa vzťahuje na byty v
domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo    v domoch, kde časť domu bola
vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve
oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov
nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti
tohto zákona trvá.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o bytových náhradách, na účely tohto zákona sa za nájom, ktorý vznikol podľa §
871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, považuje aj nájom bytu, ktorý vznikol na základe práva prechodu
nájmu bytu alebo výmeny bytu.

Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 1.1.1992), právo osobného užívania bytu
a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa
doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti
tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný
nájom.



Podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka, osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie
pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené
zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na
nájom.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách podaného návrhu, resp. jeho doplnenia a
dospel k názoru, že námietka, podľa ktorej nájom k predmetnému bytu na R. X H. R. vznikol na základe
výmeny bytov sa nezakladá na pravde a je teda nepodstatnou:

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu - z dokladov, ktoré navrhovateľka odporcovi
predložila, navrhovateľka bola pôvodne užívateľkou bytu na L. XX v Bratislave, ktorý na základe súhlasu
zo 14.12.1994 vymenila s p. A. C. za garsónku na A. XX v Bratislave. Túto garsónku (na A. XX H. R.)
následne získala do vlastníctva, pretože ju kúpnou zmluvou z 9.2.1999 predala manželom C., ako to je
zrejmé z obsahu uzatvorenej kúpnej zmluvy, zavkladovanej do katastra nehnuteľností pod číslom vkladu
V-585/99 zo 17.3.1999. Následne nájomnou zmluvou zo dňa 1.2.1999 (uzatvorenou s farským úradom)
sa stala nájomníčkou nájomného bytu na R. X v Bratislave. Následne bola na totožný nájomný byt
uzatvorená s totožným prenajímateľom nájomná zmluva z 31.5.2005. Už z tejto skutočnosti je zrejmé,
že navrhovateľka v čase pred 1.1.1992 nebola užívateľkou (nájomníčkou) predmetného nájomného
bytu na R. X v Bratislave z ktorého dostala výpoveď v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona. S poukazom na
uvedené je zjavné, že nárok na bytovú náhradu v zmysle zákona navrhovateľke nevznikol z dôvodu,
že ku dňu 1.1.1992, odkedy je účinné ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, navrhovateľka bola
vlastníčkou bytu na A. XX v Bratislave, pričom jej nájomný pomer k nájomnému bytu na R. X v Bratislave
(z ktorého dostala výpoveď v zmysle zákona) jej vznikol až dňom 1.2.1999, teda 7 rokov po uplynutí dňa
1.1.1992 ku ktorému dátumu zákon predpokladá existenciu nájmu ako jednej z podmienok vzniku nároku
na priznanie bytovej náhrady. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou, týkajúce sa údajnej „trojvýmeny“
bytov sa v konaní nepreukázali. Pokiaľ navrhovateľka pod „trojvýmenou“ mala na mysli uzatvorenie
dohody o výmene bytov z roku 1994 (uzatvorenej medzi ňou a p. A. C.) a tiež uzatvorenie kúpnej
zmluvy z roku 1999, tak tieto právne úkony nie je možné - už len z časového hľadiska - považovať za
„trojvýmenu“, nakoľko medzi nimi ubehlo päť rokov. Naviac navrhovateľka (ako to bolo vyššie uvedené)
sa stala nájomníčkou bytu z ktorého jej farský úrad dal výpoveď v zmysle zákona až 1.2.1999, pričom
pred týmto dátumom vzniku nájomného pomeru bola vlastníčkou garsónky (z ktorej sa presťahovala do
nájomného bytu na R. X), teda nešlo o byt (garsónku), ktorý by podliehal režimu zákona.

Pretože nájomný pomer k bytu z ktorého dostala navrhovateľka výpoveď v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona
ku dňu 1.1.1992 neexistoval, nebola splnená podmienka ust. § 2 ods. 1 písm. ma) zákona, súd dospel k
názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je správne a je v súlade so zákonom. Preto toto rozhodnutie
potvrdil.

O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a preto jej ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov             a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).



Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným       v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci  (§ 205 ods. 2 O.s.p).