Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/561/2013 z 10. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. marca 2014, sp. zn. 11CoP/561/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1610204687.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/561/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1610204687.1 | 2014-03-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 zákona č. 99/1996 Z. z., § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4536c5a6-a058-462a-88c7-ea72b283cf71 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1610204687.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/561/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610204687
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1610204687.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
M. G., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/A, dieťa rodičov: M. K., J.. XX.XX.XXXX, bytom S., Š. XX, a Z.
G., J.. XX.XX.XXXX, bytom J., Š. XX, o zvýšenie výživného, na odvolania otca proti rozsudku Okresného
súdu Malacky zo dňa 10.10.2013, č.k. 8P 235/2010-108, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 10.10.2013, č.k. 8P 235/2010-108 určil zročné výživné otca
na maloletého M. G., J.. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.03.2010 do 30.09.2013 vo výške XXX,XX €,
ktoré uložil otcovi uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov konania nepriznal.

Zročné výživné súd prvého stupňa vyčíslil v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, keď odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa z 21.09.2012,

č.k. 8P 235/2010-68 vo výroku o zročnom výživnom a výroku o trovách konania zrušil pre jeho
nepreskúmateľnosť ( neuvedenie spôsobu výpočtu zročného výživného ). Po zrušení veci súd prvého
stupňa doplnil dokazovanie predložením dokladov o zaplatení výživného za dané obdobie, pričom
zistil, že otec za obdobie od 01.03.2010 do 30.09.2013 pri určení výživného vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mal zaplatiť sumu
X.XXX,XX €, uhradil sumu XXX €. Vyčíslené zročné výživné uložil otcovi zaplatiť do 3 dní, otcovi
na zaplatenie zročného výživného neposkytol splátky z dôvodu, že v súčasnosti určené výživné je
minimálnym výživným podľa zákona, otec aj toto výživné riadne neplatí, z ktorého dôvodu nie je ani
predpoklad, že by platil riadne splátky zročného výživného. Pri rozhodovaní zohľadnil aj správanie otca,
keď tento v podstate od roku 2007 nepracuje, pričom otec nepreukázal skutočnosť, že si zamestnanie
hľadá. Vec právne posúdil podľa § 154 ods. 1, § 160 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa
146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť XXX,XX € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku podal odvolanie otec maloletého, ktorý v napadnutom výroku žiadal rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť, umožniť mu sumu XXX,XX € zaplatiť v mesačných splátkach po XX €, alternatívne



navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť uhradiť celú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku uviedol,
že to nie je schopný, nakoľko poberá iba dávku v hmotnej núdzi vo výške XX,XX €, z ktorej si hradí
lieky, dopravu k lekárovi a iné minimálne životné potreby. Býva u matky, ktorá ho podporuje zo svojho
dôchodku. Nie je pravdou, že by si choroby spôsoboval sám, pretože okrem iných chorôb má aj chorú
chrbticu, takže fajčenie 2-3 cigarety denne nemôže na túto chorobu vplývať. Z dôvodu zdravotného
stavu si nemôže nájsť prácu ani len príležitostne, nemá žiaden majetok, t.č. si opäť vybavuje invalidný
dôchodok.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a matka maloletého, ktorí navrhli rozsudok súdu
prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť.

Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že výživné ktoré otec platí je minimálne, syn má podstatne vyššie
pravidelné mesačné výdavky, ona takisto nie je zamestnaná, pracuje len sporadicky na dohodu, t.č. je
hlásená aj na úrade práce.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku podľa § 212 ods.
2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
s vereným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie
je dôvodné.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci pokiaľ ide o poskytnutie
splátok na zaplatenie zročného výživného neboli splnené podmienky na postup podľa § 160 ods. 1
O.s.p.. Pri určovaní výživného na maloleté dieťa aplikácia ust. § 160 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy iba
vo výnimočných prípadoch, čím zákon sleduje ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého
dieťaťa. V danej veci má otec určené minimálne výživné, ktoré taktiež zjavne neplatí, čím ohrozuje nielen
odôvodnené ale aj základné potreby maloletého dieťaťa. Pri rozhodnutí o povolení splátok odvolací súd
prihliadol i na dĺžku konania ( návrh na zvýšenie výživného matka podala dňa 08.03.2010 ), prístup otca
k práci ( otec nepracuje od roku 2007 ), a pokiaľ ide o zdravotný stav otca, tento bol opakovane
posudzovaný sociálnou poisťovňou a otcovi nebol priznaný invalidný dôchodok. Čo sa týka zárobkových
a majetkových pomerov rodičov treba uviesť, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, má minimálne
výdavky, keďže býva u svojej matky, matka má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, jej príjem bol XXX
€, t.č. aj matka je nezamestnaná, z ktorého dôvodu nie je schopná za otca suplovať jeho vyživovaciu
povinnosť.

Vychádzajúc z uvedeného, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku je vecne správny,
preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.