Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/126/2014 z 28. 7. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. júla 2014, sp. zn. 14Co/126/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1513206260.1
Krajský súd Bratislava | 14Co/126/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1513206260.1 | 2014-07-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo, Občianske právo – Ostatné, Zmluvy
Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, OZ, § 760 OZ, § 101 OZ, § 108 OZ, zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z., § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z. z., § 8 ods. 7 zákona č. 514/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3bfb0d7-29fa-4655-a2ef-42dbe12c4dbb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1513206260.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/126/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513206260
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513206260.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek
senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom
Kánom, advokátom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti odporcovi: D.
H., nar. X.X.XXXX, bytom H. 2, R., t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníčkou N.
D., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V , o zaplatenie 50,50 eura, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 19.12.2013, č.k. 12C/357/2013-29, pomerom
hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 19.12.2013, č.k.
12C/357/2013-29   p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 50,50 eura, a v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním zistil, že odporca dňa 28.2.2011 cestoval dopravným prostriedkom
navrhovateľa, linkou MHD č. 210, a pri kontrole oprávneným

pracovníkom navrhovateľa sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Cenu lístka a úhradu na mieste
nezaplatil a neurobil tak ani na základe zaslanej upomienky zo dňa 4.4.2011, kde mu bola poskytnutá
dodatočná lehota na úhradu vzniknutej pohľadávky navrhovateľa.

Súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke podľa § 8 ods. 5, 6, 7 zákona č. 514/2009 Z. z. o
doprave na dráhach, ako aj ust. § 100 ods. 1, § 108 zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), pričom dospel k záveru, že plynutie jednoročnej premlčacej
lehoty sa v prejednávanom prípade začalo dňom 28.2.2011 a skončilo dňom 28.2.2012. Keďže
navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 4.3.2013, odporca prostredníctvom procesného
opatrovníka vzniesol dôvodne námietku premlčania. Nakoľko v danom prípade sa nejedná o nárok
na náhradu škody, ale o sankciu, so zánikom práva na zaplatenie prepravného zaniká aj právo na
vymáhanie tejto sankcie. Preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy konania
nevznikli, a preto mu náhradu trov nepriznal.



Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Namietol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a
nesprávne právne vec posúdil. Poukázal na to, že zmluvou o preprave (§ 760 OZ) vzniká právny
vzťah medzi dopravcom (fyzickou alebo právnickou osobou prevádzajúcou dopravu na základe
príslušného povolenia) a cestujúcim. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva
v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným prostriedkom do miesta určenia, a to riadne a včas,
za určené cestové. OZ obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a
spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe vydaným
vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu o doprave na dráhach. V tejto súvislosti
argumentoval tiež úpravou v § 16 ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 4 písm. c) v spojení
s písm. d) a písm. f) a § 16 ods. 7 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, ako aj čl. 6 ods. 2
a čl. 6 ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, a čl. 5 Tarify mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave. Podľa navrhovateľa

úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760
OZ. Pretože zákon o doprave na dráhach neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri
cestovaní bez cestovného lístka, je namieste použiť § 101 OZ, čo znamená, že pohľadávka vo výške
50,70 eura nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Navrhol preto
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Po tom, ako sa odvolací súd podrobne
oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s jeho skutkovými a právnymi
závermi, konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil
správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s
uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje naň.

Neobstojí námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie sa
cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 OZ (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada nepatrí
medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právne vzťahy účastníkov
konania, a tým aj oba uplatnené nároky navrhovateľa ako dopravcu na zaplatenie cestovného a úhrady
vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči odporcovi (cestujúcemu),
vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 OZ), a preto nie je dôvod na to, aby sa na každý z týchto nárokov
aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ -
porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje
ust. § 108 OZ. Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“) nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len
na základe zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach (aj keď môže byť samostatne a oddelene
uplatnený na súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli zo zmluvy o
preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína rovnako plynúť
aj premlčacia doba stanovená v § 108 OZ. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o premlčaní
navrhovateľovho nároku, pretože návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 4.3.2013, t.j. po
uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.

Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že aj keď zo strany prvostupňového súdu došlo
k nesprávnemu určeniu dňa, ktorým začala plynúť premlčacia lehota v prejednávanej veci, toto jeho
pochybenie nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. V zmysle ust. § 122 ods. 1 veta
prvá OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca
pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním (pri týždňoch) alebo číslom (pri
mesiacoch a rokoch) zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína (§ 122 ods. 2
OZ). Pri lehotách určených podľa rokov (tak ako tomu bolo v prejednávanej veci) platí, že začiatok lehoty



je určený tak ako pri počítaní podľa dní, t.j. začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje
po dni, v ktorom nastala udalosť rozhodná pre jej počítanie. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie
nároku navrhovateľa na súde teda začala plynúť dňa 1.3.2011 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta
OZ uplynula dňa 28.2.2012 (utorok). Návrh na začatie konania bol na súd podaný až dňa 4.3.2013, t.j.
zjavne po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

Odporcovi, úspešnému aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli priznané, pretože návrh
na ich priznanie nepodal, a ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.