{"guid": "8217f196-3b5e-4821-b265-3e7fdd62841c:59a350ec-b42e-4857-8c55-5fedc24c71d9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1507222919.1", "spisova_znacka": "5Co/263/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/263/2012 z 3. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. marca 2014, sp. zn. 5Co/263/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1507222919.1", "identifikacne_cislo": "1507222919", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Tóth", "sudca_id": 92, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-toth-92", "datum_vydania": "2014-03-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/40/#paragraf-148", "nazov": "§ 148 zákona č. 40/1963 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/40/#paragraf-148", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1963/paragraf-148"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/90/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 zákona č. 90/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/90/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/90-1964/paragraf-153"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/40#paragraf-148", "/SK/ZZ/1964/90#paragraf-153"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/59a350ec-b42e-4857-8c55-5fedc24c71d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1507222919.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1507222919.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1507222919.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/263/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507222919
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1507222919.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: O. J., F.. XX.XX.XXXX,
T. F. XXXX/X, Š., zastúpená JUDr. Dagmar Farkašovou, advokátkou, Štúrova 11, Bratislava, proti
odporcovi: O.. H. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XX, T., zastúpenému JUDr. Milanom Hanulom, bytom
Šustekova 2, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie
navrhovateľky aj odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07. marca 2012, č.k. 6C
257/2007-322 a odporcu proti uzneseniu rovnakého súdu zo dňa 30. apríla 2012 č.k. 6C 257/2007- 347
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  v časti týkajúcej sa veci samej  p o t v r d z u j e.
V časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok  z r u š u j e  a vec  vracia súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom, ktorým  súd prvého stupňa  rozhodoval  o vyporiadaní BSM účastníkov
konania, ustálil masu BSM na  tieto položky:

1) nehnuteľnosť -  trojizbový byt v Bratislave na T. K. Č.. XX, T. Č. XX, na siedmom nadzemnom
podlaží a spoločné časti a zariadenia domu vo výške spoluvlastníckeho podielu 6992/499741 a podiel
na nebytových priestoroch a
- 2 -
pozemku vo výške 48/499741 vedený na LV č. 3239,   Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
v katastrálnom území Petržalka vo všeobecnej cene 91.663,49 eur
2) prefabrikovaná garáž v Bratislave na Macharovej ulici č. 6 vo všeobecnej cene 1.330eur
3) kuchynsky stôl  a 4 stoličky vo všeobecnej cene 166 eur
4) chladnička Elektrolux - Frost Free, biela rok výroby 2001 vo všeobecnej cene 644 eur
5)       práčka Candy Aquamatic 8 T biela vo všeobecnej cene 332 eur
6) zariadenie spálne, posteľ Eva vo všeobecnej cene 266 eur
7) nočné stolíky a skrine vo všeobecnej cene 664 eur
8) sedacia súprava Rebeca vo všeobecnej cene 1.000 eur
9) mini Hi-fi systém Philips FV 730C vo všeobecnej cene 200 eur
10) osobné motorové vozidlo Peugeot 206 EČ: H. XXX B., H. T. XXXX M., modrá  metalíza, vo
všeobecnej cene 1.787 eur
13)   suma 53.005 eur ako náhrada za investície, ktoré sa zo spoločného majetku vynaložili na výlučný
majetok odporcu,   nehnuteľnosť - rodinný dom v T. na Š. K.. XXX/XX  R. na A. XXXX,  P. Ú. T., vedený
Správou katastra nehnuteľností Senec, vo všeobecnej cene  151.057 eur.



Z vecí patriacich do masy BSM súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky osobné motorové
vozidlo Peugeot 206,  pod položkou 10,  v cene 1.787 eur.
Z vecí patriacich do masy BSM súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu veci pod položkami
1,2,3,4,5,6,7,8,9 a 13,  v celkovej všeobecnej cene  149.270 eur.
Odporcu zaviazal vyplatiť navrhovateľke na úplné vyrovnanie podielov sumu 73.741 eur,  do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Upravil  učtáreň súdu, aby vrátila odporcovi zvyšok preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo
výške 136,43 eur,  vedeného pod položkou denníka D 14 a, pod účtovným dokladom 1/4/2010, položka
registra 140,  bez vyčkania právoplatnosti.
Účastníkov  zaviazal zaplatiť na účet súdu  spoločne a nerozdielne súdny  poplatok vo výške  4.531,50
eur,  do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľku zaviazal  zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov konania 81,79 eur,  do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
Konanie v časti položky 11 - stavebné sporenie a položky 12 - pôžička Romanovi Saloňovi,  zastavil.

- 3 -
Pri rozhodovaní súd ustálil,  že celkovú masu BSM  účastníkov tvoria veci v hodnote  151.057 eur, pričom
podiel každého z účastníkov má hodnotu 75.528,58 eur. Pri celkovom vyporiadaní BSM a rozdelení vecí
vychádzal z ich účelného využitia a prihliadol na to, kto z účastníkov veci užíva,  za zohľadnenia ich
opotrebovanosti.
Uviedol, že všeobecná hodnota vecí  tvoriacich masu BSM,  označených pod bodmi 2-9,  účastníkmi
sporovaná nebola. Spornou bola všeobecná cena položky č. 1 - trojizbového bytu v Bratislave, na
Bulíkovej 15,  všeobecná cena položky č. 10 - motorového vozidla Peugeot 206, EČ: H. XXX B., predtým
T. XXX U., modrá metalíza a cena investícií do nehnuteľnosti nepatriacej do BSM - položka 13. Na
zistenie všeobecnej,  trhovej  ceny trojizbového bytu v Bratislave, na T. K. Č.. XX aj s prislúchajúcim
pozemkom,  nariadil  súd prvého stupňa  znalecké dokazovanie, znalcom Ing. Petrom Kujanom. Znalec
v podanom znaleckom posudku určil jeho všeobecnú cenu  na  91.663, 49 eur, voči ktorej účastníci
nevzniesli žiadne námietky ani pripomienky.
Na spornú cenu osobného motorového vozidla Peugeot 206, EČ: H. XXX B., predtým T. XXX U., modrá
metalíza, súd prvého stupňa  nariadil   znalecké dokazovanie, znalcom Ing. Karolom Štyndlom. Ani
jeden z účastníkov k podanému posudku, doručenému im dňa  22.04.2010 nevzniesol žiadne námietky.
Až na pojednávaní dňa 15.06.2011 navrhovateľka namietla cenu 5.739,26 eur,  určenú  znalcom ako
vysokú,  vzhľadom na vek automobilu a žiadala o vypočutie znalca.  Doplnením  znaleckého posudku
upravil znalec  cenu vozidla v zmysle zadania súdu na sumu 1.787 eur,  zodpovedajúcu všeobecnej
cene vozidla ku dňu vypracovania posudku, vzhľadom na  rok výroby 1999. Účastníci k doplnenému
posudku žiadne námietky nevzniesli.
Znalecké dokazovanie znalcom Ing. Igorom Jirkovským prvostupňový súd  nariadil i  na výšku investícií,
vložených  do majetku  nepatriaceho do BSM a to   rodinného  domu v Blatnom, ktorého je  odporca
vlastníkom v 7/12,  spolu so svojou nevlastnou sestrou a bratrancom. Znalec v posudku, doručenom
účastníkom dňa 16.12.2010,  vyčíslil hodnotu investícií do tohto rodinného domu na sumu 64.621,68
eur. Námietky voči znaleckému posudku  odporca vzniesol až na pojednávaní dňa 02.11.2011 (t.j. cca
rok od jeho doručenia) a  uviedol, že si dal urobiť súkromný znalecký posudok  Ing. Ondrejom Sovom, a
žiadal aby tento posudok bol v konaní relevantný. Posudok Ing. Jirkovského namietal z dôvodu, že výška
investícií je značne nadhodnotená. Súd posudok, ktorý si dal vypracovať odporca súkromne, nehodnotil
v konaní ako dôkaz vykonaný znaleckým posudkom, ale iba ako dôkaz listinou. Konštatoval, že sumy v
posudkoch vykazujú  rozdiely a preto na ich odstránenie,  v konaní vypočul znalca Ing. Igora Jirkovského,
ktorý vypracoval znalecký posudok na žiadosť súdu. Pri výsluchu znalca súd zistil, že ceny pri
- 4 -
položkách namietaných odporcom sa líšili z dôvodu, že znalec určený súdom uvádzal  ceny spolu s
dodávkou, cenou materiálu a  cenou prác.  Uviedol, že pri určení cien vychádzal z hodinovej sadzby v
roku,  v ktorom sa posudok vyhotovoval,  t. j. rok 2010 a použil spätnú indexáciu pre stanovenie všetkých
jednotkových cien. Uviedol, že takto sa vypočítava všeobecná cena, ktorá sa inak určiť nedá,  indexácia
sa používa na ceny spätne a keď treba aj dopredu. Pri  výsluchu na pojednávaní zotrval na záveroch
vypracovaného posudku tak, ako ho súdu doručil. Na námietky odporcu uviedol, že hodnota investícií je
niečo iné, úplne odlišné ako hodnota nehnuteľností. Hodnota investície sa v tej istej výške nepremietne
v cene nehnuteľností. Znalec Ing. Sova v posudku, ktorý si dal vyhotoviť odporca, neuvádza ceny v



jednotkových cenách spolu s materiálom a dodávkou, prípadne demontážou a montážou,  preto jeho
posudok súd nepovažoval za objektívne podaný, na ktorého  vyhotovenie navyše nedal podnet.
Odporcov návrh na nariadenie  kontrolného znaleckého dokazovania súd prvého stupňa zamietol,
vyhodnotiac  námietku odporcu ako účelovú,  v snahe predĺžiť súdne konanie a bez zjavnej  pochybnosti
o nesprávnosti posudku vypracovaného Ing. Jirkovským, ktorý v konaní objasnil skutočnosti namietané
odporcom.
Pri určovaní výšky investícií do nehnuteľností v Blatnom, súd prvého stupňa zohľadnil tú skutočnosť,
že sestra odporcu Alena Švrčeková mu vyplatila sumu 350.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že svedkyňa
nevedela uviesť presnú sumu  ktorú odporcovi  vyplatila  a teda či 350.000,- Sk alebo 400.000,- Sk,   súd
sa priklonil k nižšej sume, ktorú uviedla ako prvú a  hodnotu investícií z BSM účastníkov do uvedenej
nehnuteľnosti znížil o sumu 350.000,- Sk, nakoľko tieto peniaze boli výlučným vlastníctvom odporcu.
O povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa položky 6 písm. b/ zák.č. 71/92 Zb.
účinného ku dňu podania návrhu a sadzobníka súdnych poplatkov a zaviazal účastníkov na zaplatenie
súdneho poplatku 4.531,50 eur,  spoločne a nerozdielne na účet tunajšieho súdu, predstavujúcich 3%
z hodnoty masy BSM.
Trovy znaleckého dokazovania  priznané v konaní  predstavovali sumu 1.163,57 eur a teda každý z
účastníkov mal zaplatiť po 581,78 eur.  Odporca zložil preddavok vo výške 800  eur,  navrhovateľka vo
výške 500 eur  a teda súd jej uložil povinnosť odporcovi doplatiť sumu 81,79 eur.  Zároveň súd prvého
stupňa vrátil odporcovi sumu 136,43 eur ako nespotrebovaný preddavok na znalecké dokazovanie a
každý z účastníkov tak znášal trovy znaleckého dokazovania rovnakou mierou.

- 5 -
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 150 O.s.p.,  pričom dôvody hodné osobitného
zreteľa videl v tom, že jednoznačne nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu v konaní, nakoľko
išlo  o rozdelenie spoločného majetku nadobudnutého počas manželstva účastníkov a spravodlivým
podľa súdu bolo, aby trovy právneho zastúpenia znášal každý sám a trovy dôkazov aby znášal každý
v jednej polovici.
Proti rozsudku  v merite veci podal odvolanie odporca a proti jeho výroku o trovách konania  podala
odvolanie navrhovateľka.
Odporca v odvolaní namietol niekoľko pochybení súdu, a uviedol :

1. pri určovaní všeobecnej hodnoty osobného motorového vozidla  H. XXX L. H. B., (položka 10)  pochybil
súd tým, že neakceptoval pôvodnú dohodu účastníkov konania vo výške 5.311 eur a dňa 02.11.2011
prikázal súdnemu znalcovi stanoviť všeobecnú cenu k 02.11.2011, nie ku dňu právoplatnosti rozsudku
o rozvode to je k 17.12.20005, čím došlo k zníženiu pôvodne súdnym znalcom zistenej ceny 5.739,26
€,  na sumu 1.787,- €.

2. pri zaradení sumy 53.005 eur ako náhrady za investície odporcu zo spoločného majetku do masy
BSM, uviedol, že súd nezobral do úvahy tieto skutočnosti :
- V návrhu navrhovateľka požaduje prikázať do výlučného vlastníctva len „finančné prostriedky vedené
na účtoch v peňažných inštitúciách. “
- V návrhu na zmenu petitu a doplnení návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva č.k. XC
XXX/XX W. C. XX.XX.XXXX navrhovateľka požaduje prikázať do svojho výlučného vlastníctva už len
osobné motorové vozidlo Peugeot 206.
- Poukázal, že z 12 položiek zostala sporná dvanásta a položku 11 zobrala navrhovateľka späť.
- V rozšírení návrhu navrhovateľka uviedla, že má k dispozícii fotodokumentáciu, na ktorej je zachytený
predmetný dom a jeho jednotlivé časti pred rekonštrukciou.
- Masa BSM bola rozšírená o položku 13 a navrhovateľka uviedla,  že keď investovali  do rodinného
domu v spoluvlastníctve,  ona zarábala asi 12.000,-Sk a odporca asi 21.000,- Sk.
- Na pojednávaní súdu dňa 24.02.2010 odporca súdu vysvetlil zdroje, z ktorých čerpal prostriedky na
rekonštrukciu rod. domu v Blatnom, ktorého je spoluvlastníkom o veľkosti podielu 7/12.
- Na pojednávaní dňa 19.04.2010 bolo svedecky doložené a preukázané financovanie rekonštrukcie
nielen RD v Blatnom, finančným  vyporiadaním  od sestry odporcu Aleny Svrčkovej,  titulom vyporiadania
dedičského podielu

- 6 -
- k nehnuteľnostiam v Bratislave - Trnávke, Andreja  Svrčeka, dlhodobo žijúceho v Japonsku a  sestry
Kataríny Svrčkovej,  dlhodobo  žijúcej v USA.



- Navrhovateľka zavádzala súd tvrdením, že jej odporca zabránil si zobrať z bytu niektoré veci a časti
nábytku. Opak bol preukázaný na pojednávaní Okresného súdu Pezinok, J..W.. XXP XX/XXXX.
- Zo strany súdu došlo k pochybeniu, keď pripustil bez vedomia a súhlasu odporcu protiprávnym
spôsobom získaný dôkaz - fotodokumentáciu k nehnuteľnosti.
- Súd neakceptoval žiadosť o vypracovanie ďalšieho (kontrolného) znaleckého posudku, ktorá bola
podaná súdu dňa 05.03.2012 a ktorú súd na pojednávaní dňa 07.03.2012 uznesením zamietol, bez
uvedenia dôvodov zamietnutia v zápisnici.   V podanej a súdom zamietnutej žiadosti sú podrobne
špecifikované vady znaleckého posudku č. 12/2010 vypracovaného znalcom Ing. Igorom Jirkovským,
čo spochybňuje nielen už neprávom zaradenú položku 13 do celkovej masy BSM ale aj celkovú výšku
údajných investícií stanovených znalcom. Znalec si nepreštudoval súdny spis, vyjadrenia účastníkov
konania a svedkov, čo aj sám priznal konštatáciou na str. 40 nim vypracovaného znaleckého posudku.

3. súd nesprávne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a nesprávne zaradil položky, ich umelým
navýšením, resp. znížením bola nesprávne stanovená všeobecná cena BSM a tým následne aj výška
vyrovnania podielov BSM ako aj celková výška súdneho poplatku.

Z uvedených dôvodov odporca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. K  námietke odporcu pod bodom 1., že súd zaradil do
masy BSM osobné motorové vozidlo vo všeobecnej hodnote 1.787,00 eur, pričom  pri stanovení ceny
nebral do úvahy, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode ohľadne ceny osobného motorového
vozidla uviedla, že bol to sám odporca, ktorý nesúhlasil s cenou vozidla tak ako uviedla navrhovateľka
a namietol položku 10. Až po obštrukciách zo strany odporcu súd nariadil znalecké dokazovanie  a
správne zadal znalcovi úlohu: určiť súčasnú všeobecnú cenu osobného motorového vozidla ku dňu 02.
11. 2011,  podľa stavu v akom sa nachádzalo ku dňu 14. 12. 2005.

K  námietke odporcu pod bodom 2., že súd do masy BSM  pod položkou 13. zaradil aj sumu 53.005 eur
ako náhradu za investície, ktoré zo spoločného majetku boli vynaložené na výlučný majetok odporcu
- nehnuteľnosť v Blatnom,  uviedla že je  ťažké sa k nej vyjadriť, nakoľko odporca tu bez zjavného
právneho a logického súvisu len poukazuje na vyjadrenia navrhovateľky v priebehu celého konania.
Tvrdenie odporcu,  o vyjadrení sa navrhovateľky  na pojednávaní Okresného súdu
- 7 -
v Pezinku, že si zo spoločnej domácnosti zobrala všetky veci ktorej sa jej hodili, považuje za nepravdivé,
pretože  odporca výlučne sám užíval byt patriaci do masy BSM vrátane jeho zariadenia a   navrhovateľka
bola pod vplyvom správania odporcu  nútená  tento byt opustiť. Ďalej uviedla,  že až ako výsmech súdu
vyznieva tvrdenie odporcu o takom ich postupe v konaní  v záujme nenarušovania vzťahov,  ktorým sa
snažili dohodnúť na všeobecnej cene vecí patriacich do BSM,  pretože  práve v dôsledku správania
odporcu trvalo konanie takmer 5 rokov. Len v dôsledku správania odporcu musel byť vypracovaný
znalecký posudok na byt i na osobný automobil Peugeot,  čím navrhovateľke vznikli  náklady spočívajúce
v preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Ničím nepodložené a nezakladajúce sa na pravde sú
aj tvrdenia odporcu o tom, že súd pripustil dôkaz získaný navrhovateľkou protiprávnym spôsobom a to
odporcovi odcudzenou fotodokumentáciou.

Treťou vznesenou námietkou zo strany odporcu v odvolaní bolo, že súd neakceptoval vypracovanie
ďalšieho znaleckého posudku a uviedol, že  súdom ustanovený znalec  mal vychádzať z neúplných
podkladov. Na margo uvedeného poznamenala,  že odporca mal k dispozícii znalecký posudok od 16.
12. 2010  a až do 02. 11. 2011 sa k nemu nijako nevyjadril. Po spochybnení znaleckého posudku
odporcom nariadil súd pojednávanie za účelom výsluchu uvedeného znalca,  ktorý na pojednávaní
zodpovedal a vysvetlil všetky nejasnosti a rozpory odporcom vytýkané znaleckému posudku a na
základe uvedeného považoval súd nariadenie kontrolného znaleckého posudku za nadbytočné a
znalecký posudok predložený odporcom posúdil len ako listinný dôkaz.

K odporcom tvrdenej dôkaznej núdzi navrhovateľky  v položkách  11 a 12 uviedla,  že položku 11
zobrala späť nakoľko odporca všetky našetrené prostriedky zo stavebného sporenia bez jej vedomia
vybral a použil výlučne na svoje potreby a tak táto položka ku dňu zániku manželstva už neexistovala.
Položku 12 zobrala späť z dôvodu neustáleho zavádzania a klamania odporcu a z obavy, že kvôli tejto



položke konanie môže trvať ďalšie roky.  Odporca sám spôsobil,  že plnenie z uvedenej pôžičky bolo
už premlčané.

Navrhovateľka v presvedčení, že súd prvého  stupňa postupoval  správne,  vykonal navrhované dôkazy
a na ich základe dospel k  správnym skutkovým a právnym zisteniam,  navrhla rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdiť.

Odvolanie ale podala k časti rozsudku vo výroku o trovách konania,   z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia  veci. Súdu prvého   stupňa vytkla, že pokiaľ o trovách konania rozhodol s poukazom na
ustanovenie  § 150 O.s.p.,  malo byť toto do výroku o trovách pretavené vyslovením súdu, že žiaden z
účastníkov nemá právo  na náhradu trov konania a  takýto výrok sa v rozsudku nenachádza. Nesprávne
právne posúdenie veci vidí v samotnej aplikácií ustanovenia § 150 O.s.p.,
- 8 -
keď poukaz len na predmet konania považuje za   nedostatočný   a nezohľadňujúci celý priebeh konania a
všetky okolnosti prípadu aj z hľadiska jeho procesného priebehu. Uviedla, že aj v prípadoch vyporiadania
BSM rozhodujú súdy s poukazom na ust.  § 142 O.s.p., t.j.  v súlade so zásadou úspechu. Porovnaním
návrhu na začatie konania, za  zohľadnenia zmeny návrhu a enunciátu  rozhodnutia súdu je zrejmé, že
navrhovateľka mala v konaní úspech a bola úspešná aj čo do povinnosti odporcu vyplatiť jej peňažné
prostriedky na vyrovnanie jej podielu. Vyslovila názor, že spolu s ust. § 142 mal súd  použiť i ust. §
146 ods. 2 O.s.p., a to práve pre obštrukcie zo strany odporcu, pri spochybňovaní a popieraní hodnoty
bytu, osobného automobilu i náhrady za investície vynaložené zo spoločného majetku na výlučný
majetok odporcu. V tejto časti navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého  stupňa na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Odvolací súd prejednal vec v celom rozsahu podľa § 212 ods. 2 písm. d/ z dôvodov odvolania podľa §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel pritom
k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v rozsahu jeho napadnutého výroku v merite veci správny,
čo viedlo odvolací súd v tejto časti k jeho potvrdeniu, v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odôvodnenie svojho potvrdzujúceho rozhodnutia
na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
Predmetom konania je vyporiadanie BSM súdnym rozhodnutím. Ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p.
ustanovuje, že súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť niečo iné alebo viac než čoho sa
domáhajú len  vtedy, ak konanie bolo možné začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi.   Takýmto konaním, keď  z hmotného práva
vyplýva určitý spôsob vyporiadania  vzťahov, je aj  vyporiadanie BSM.  Pomer v akom si manželia podelia
spolu nadobudnutý majetok,  určujú zásady upravené v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka.
Cit.: “Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok  a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.” Z tohto ustanovenia teda vyplývajú 2
fázy vyporiadania.  Prvá je kvantitatívna,  kedy sa zisťuje rozsah  a ceny vyporiadavaných vecí a druhá
je kvalitatívna,  kedy dochádza k rozdeleniu vecí medzi účastníkov, prípadne určením,
- 9 -
že  výlučným vlastníkom vecí  sa stáva jeden  z manželov s povinnosťou finančne vyporiadať podiel
druhého.
Prvostupňový súd ustálil na základe odsúhlasenia oboch účastníkov masu BSM tak, ako ju uviedol pod
bodmi 1 až 10  a bod 13 výroku svojho rozsudku, za spochybnenia ceny osobného motorového vozidla
(položka 10)  a výšky náhrady  za investície vynaložené  zo spoločného majetku na výlučný majetok
odporcu a to rodinný dom v Blatnom zo strany odporcu (položka 13) počas konania i v odvolaní odporcu.
Súd  teda vyporiada len tie veci,  respektíve majetok patriaci do BSM,  ktoré účastníci urobili predmetom
konania. Prekročiť ich návrhy mohol  len pokiaľ ide o výšku (cenu)  a o ich vyporiadanie  z kvalitatívneho
hľadiska, teda rozdelenie vecí, prípadne prikázanie  jednému z nich s povinnosťou vyplatenia finančného
vyrovnania podielu druhému.
Súd po späťvzatí návrhu v časti položiek 11 a 12 vyporiadaval položky, ktoré zostali bez pochybností
predmetom konania.



Hodnotu  motorového vozidla,  po spochybnení   jej dohodnutej výšky, určil súdom ustanovený znalec.
Odporca v odvolaní namietol  pochybenie súdu tým, že neakceptoval pôvodnú dohodu účastníkov
konania vo výške 5.311 eur a súdnemu znalcovi  prikázal určiť všeobecnú cenu motorového vozidla k
02. 11. 2011  a nie ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,  teda k 17. 12. 2005,  čím
došlo k zníženiu jeho ceny na sumu 1.787 eur.
V konaní  o vyporiadanie BSM  súd  nie je viazaný návrhmi účastníkov ani pokiaľ ide o rozsah
spoluvlastníctva, ani spôsob jeho vyporiadania. Pre ocenenie vecí na účely vyporiadania BSM je určujúci
stav vecí v čase zániku BSM, pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám platným v čase,
keď sa BSM vyporiadava. Súd prvého  stupňa teda postupoval v súlade so zákonom,  ak pri určení ceny
osobného motorového vozidla vychádzal z jeho stavu v čase zániku BSM, so zohľadnením všeobecnej
ceny,  ktorú by malo,  ak by sa predávalo v uvedenom stave v čase rozhodovania súdu.
Pri  namietanej položke 13, tak ako vo svojom vyjadrení k odvolaniu uvádza i navrhovateľka,
odporca len zrekapituloval procesné postupy navrhovateľky, jej písomné podania a ústne vyjadrenia s
konštatovaním, že navrhovateľka nevyprodukovala mimo nezákonne získanej fotodokumentácie  žiadny
právne relevantný dôkaz o výške odporcom údajne vložených finančných prostriedkov z masy BSM do
rekonštrukcie rodinného domu v Blatnom. Súdu vytkol, že neakceptoval žiadosť o vypracovanie ďalšieho
(kontrolného)  znaleckého posudku a poukázal na to, že znalec si ani len nepreštudoval súdny spis a
vyjadrenia účastníkov konania a svedkov a takýmto konaním súdu došlo k porušeniu zákonných práv
- 10 -
odporcu.  V ďalšom poukázal na  nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania ohľadom
spoluvlastníckych podielov nehnuteľností, do ktorých mali byť odporcom vložené investície na
vyrovnanie dedičských, respektíve reštitučných  podielov,  navrhovateľkou protiprávne  získané dôkazy
- fotodokumentáciu a vady znaleckého posudku číslo 12/2010, ktorý nahrádza dôkaznú  núdzu
navrhovateľky,  postupné rozširovanie či zužovanie masy BSM zo strany navrhovateľky,  ktorá v priebehu
konania viackrát žiadala o zmenu petitu,  a tieto návrhy potom na základe dôkaznej núdze zobrala
späť. Tiež poukázal na rozdielne termíny stanovenia všeobecnej hodnoty vecí - bytu,  hnuteľných vecí
nachádzajúcich sa v byte, prefabrikovanej garáže,  investícií do rodinného domu v Blatnom a vozidla
Peugeot.
Odvolací súd aj v tejto časti považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne.
Ak odporca odvolaním napadol postup súdu prvého stupňa pre nevykonanie dôkazu nariadením
kontrolného znaleckého dokazovania, svojim postupom  neodňal odporcovi možnosť konať  pred
súdom. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané,  patrí výlučne súdu
a  nie účastníkovi konania. Niet dôvodu pre pochybnosti o vadách súdom nariadeného  znaleckého
dokazovania na určenie hodnoty investícií zo spoločného  majetku do výlučného majetku odporcu.
Nezrovnalosti vzniknuté porovnaním znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom
a listinným dôkazom predloženým odporcom,  boli jasne a dostatočne vysvetlené na nariadenom
pojednávaní vypočutým znalcom Ing. Jirkovským,  ako znalcom oprávneným podávať znalecké posudky
z odboru Stavebníctvo,  odvetvie  Odhad hodnoty nehnuteľností a Odhad hodnoty stavebných prác.
Od jeho záverov nemal súd prvého  stupňa dôvod sa odchýliť len na základe  argumentácie odporcu o
konzultácii s inými znalcami z odboru stavebníctva o vynaloženej investícií. Súdom ustanovený znalec
tieto disproporcie   vysvetlil okrem iného i rozdielom vo výške investícií do nehnuteľnosti a hodnotou
nehnuteľnosti tak, že hodnota investície sa nepremietne v tej istej výške do celkovej ceny nehnuteľnosti.
Odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie  súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku
či argument účastníkov konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vypracované v intenciách uvedeného názoru, súd prvého stupňa
v ňom dal odpovede na argumenty prednesené  účastníkmi v konaní a odvolací súd toto rozhodnutie
preto ako vecne správne potvrdil, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Ďalšie námietky odporcu, bez právnej a
skutkovej argumentácie, sú len odrazom priebehu konania a teda nemohli byť právnym základom na
iné právne posúdenie veci ani odvolacím súdom.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol  podľa § 150 O.s.p.  a  dôvody
hodné osobitného zreteľa odôvodnil  povahou
- 11 -
predmetu konania, pri ktorej  sa nedá jednoznačne hovoriť o úspechu alebo neúspechu v konaní a
spravodlivým sa javí, aby trovy dôkazov znášal každý z účastníkov v jednej polovici a trovy právneho
zastúpenia v konaní mu vzniknuté každý sám.
Aplikácia ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť  o



celkom výnimočný prípad, ktorý musí byt' v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať najmä na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a
iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré účastníkov konania viedli k
uplatneniu práva na súde, ich postoj v konaní a pod. Pri skúmaní naplnenia podmienok pre aplikáciu
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je potrebné zhodnotiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré by mohli
zakladať' dôvody hodné osobitného zreteľa a tieto posúdiť vo vzájomnej súvislosti a v spojení s účelom
ust. § 150 O.s.p., ktorým je odstránenie neprimeranej tvrdosti a dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov
konania. Len samotné nepriaznivé majetkové pomery účastníka konania, ktorému má byt' uložená
povinnosť na náhradu trov konania, samy o sebe nemusia viesť k aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p.,
nakoľko  významnou skutočnosťou bude aj zohľadnenie príčin  ťaživej sociálnej situácie účastníka
konania a prípadne zavinenie samotného účastníka konania, výšky priznaných trov konania,  osobných,
majetkových, zárobkových a iných pomerov účastníka konania, ktorému má byt' priznaný nárok na
náhradu trov konania, a ktorého majetková sféra by bola aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. tiež
dotknutá a v neposlednom rade aj okolností vedúcich k uplatneniu práva na súde a procesný postoj
účastníkov konania. Rovnako moderačné  oprávnenie súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania,
zakotvené v ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p., nemôže byť pre svoju výnimočnosť  použité bez ďalšieho
vždy, keď  medzi majetkovým statusom sporových strán sú výrazné rozdiely, resp. jednou zo strán sporu
je prosperujúca  obchodná spoločnosť. V opačnom prípade by aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v rozpore
s jeho účelom znamenala nespravodlivý zásah do práv protistrany.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neuviedol, akými úvahami sa riadil a na
základe čoho prijal záver, že v danom prípade sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 150
ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, len stroho skonštatoval povahu predmetu sporu
a spravodlivosť takéhoto znášania trov konania.  So zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p.,
je súd povinný o náhrade trov konania rozhodnúť vždy, aj keď rozhodne tak, že účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania alebo sa im náhrada trov konania nepriznáva. Táto zásada platí aj pre
rozhodovanie o trovách štátu  ( 148 ods. 1 O.s.p.). Pri formulácii výroku o trovách konania musí súd
dbať na to,  aby výrok zodpovedal
- 12 -
tomu zákonnému ustanoveniu, ktoré použil.  Odvolací súd zhodne s navrhovateľkou konštatuje, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto smere (odhliadnuc od absencie samotného výroku o trovách
konania) v žiadnom prípade nemožno považovať za náležite  odôvodnené a preskúmateľné.
V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa v naznačenom smere vyporiada s možnosťami aplikácie
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., a pre prípad zotrvania na aplikácii uvedeného ustanovenia ju
bude musieť náležite  odôvodniť, a to aj vzhľadom na účel  predmetného ustanovenia, ktorým je
odstránenie neprimeranej tvrdosti a dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania (na oboch
stranách). Povinnosťou súdu bude  riadne  a presvedčivo  zhodnotiť jednotlivé,   a to najmä skutkové
okolnosti prípadu, na základe ktorých navrhovateľka podal návrh na začatie konania,  ako  aj procesné,
ktoré prispeli k umelému vyvolaniu  ďalších pojednávaní súdu a neúmerné časové prieťahy v konaní
vyvolané stranou odporcu.  Ak prvostupňový súd dospeje k záveru, že v danej veci nie sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa na výnimočnú aplikáciu   ust. § 150 ods. 1 O.s.p., odvolací súd s poukazom na
argumentáciu navrhovateľky ohľadom už uvedených skutkových aj procesných postupov odporcu, ale
i na zásadu miery úspechu či zavinenia účastníka v konaní dáva do pozornosti zaužívanú právnu prax
pri rozhodovaní o náhrade trov konania v konaniach o vyporiadanie BSM s použitím ust. § 142 O.s.p.,
pričom procesný úspech alebo neúspech oboch manželov spočíva predovšetkým vo veľkosti podielu
získaného zo spoločného majetku. Pri posudzovaní pomeru procesného úspechu oboch manželov  treba
prihliadnuť i na okolnosti konkrétneho prípadu i na  to, ako bola riešená otázka rozsahu a hodnoty BSM.
Nové rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvého stupňa presvedčivo  odôvodní tak, aby malo všetky
náležitosti v zmysle ust. § 157 O.s.p. a bolo v prípade podania opravného prostriedku preskúmateľné.
Odporca okrem odvolania vo veci samej podal odvolanie aj proti uzneseniu o zaplatení súdneho
poplatku, zo dňa 30.04.2012, č.k 6C 257/2007-347,  ktorým mu bol vyrubený súdny poplatok za podanie
odvolania proti rozsudku vo výške 4.531,50 eur,  podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov
v spojení s § 7 ods. 8 a ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v platnom znení. Uviedol,  že nepodal odvolanie na zvýšenie ale na zníženie masy BSM,
ktorá je základom pre výpočet súdneho poplatku,  a s ohľadom na spornosť výšky masy BSM má za
to, že súd mal vychádzať z položky 6 písm. a) prílohy zákona o súdnych poplatkoch.  Nesprávnym
zaradením položiek,  ich umelým navýšením respektíve znížením súd nesprávne určil všeobecnú cenu
BSM a tým aj výšku vyrovnania podielov BSM ako aj celkovú výšku súdneho poplatku,  ktorý považuje



za nesprávne vyrubený.  Poukázal na to, že odvolanie podala aj navrhovateľka,  túto skutočnosť ale súd
neakceptoval a súdny poplatok vyrubil len odporcovi a aj to len zo zatiaľ presne neustálenej masy BSM.
- 13 -
Všeobecná cena položiek predstavujúcich masu BSM je 151 057 eur a 3 % z tejto hodnoty podľa položky
6 písm. b) zákonov o súdnych poplatkoch predstavujú vyrubenú sumu súdneho poplatku, 4.531,50 eur.
Odvolanie odporcu  smeruje  voči dvom položkám výroku rozsudku a to ceny osobného motorového
vozidla zn. Peugeot vo všeobecnej cene 1.787 eur a náhrady za investície vynaložené zo spoločného
majetku na výlučný majetok odporcu vo výške 53  005 eur. Podľa § 7 ods. 10, veta prvá  ZoSP,
v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Vychádzajúc v
citovaného zákonného ustanovenia potom v časti výšky vyrubeného súdneho poplatku za odvolanie je
napadnuté uznesenie súdu vecne nesprávne a nezodpovedajúce položke 6 písm. b) ZoSP.
Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa nesprávnu žurnalizáciu napadnutého uznesenia,
ktoré je  v súdnom spise vedené pod dvoma číslami a to 344 a 347. Aj tento uvedený nedostatok bude
súd povinný odstrániť.
Okrajovo odvolací súd uvádza, že navrhovateľka podala odvolanie  len proti výroku o trovách konania
a teda jej odvolanie nepodlieha spoplatneniu. ( poznámky k položke 1 ods. 3 sadzobníka súdnych
poplatkov).
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočným
odôvodnením rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania, absenciou samotného výroku  v rozsudku
ako i v nesprávnej výške vyrubeného súdneho poplatku za odvolanie uznesením č.k. 6C 257/2007-347
odňal  účastníkom konania možnosť konať pred súdom, preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti
týkajúcej sa náhrady trov a napadnuté uznesenie o poplatkovej povinnosti odporcu podľa § 221 ods. 1
písm. f)  O.s.p. zrušil  a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/257/2007", "guid": "386e31f6-5f9b-4266-9e9e-b44ea91681fd:eec81a6b-552c-4a20-a729-42b38601d89b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8196db1e-83db-4ecd-9b64-53b126084f2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.102.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 102/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 102/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.102.2015.1"}]}