Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/165/2014 z 15. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 15. apríla 2014, sp. zn. 11CoP/165/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1314201191.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/165/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1314201191.1 | 2014-04-15 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 zákona č. 99/1996 Z. z., § 74 zákona č. 99/1996 Z. z., § 76 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1996 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e9ecb58-51e9-40ae-93f4-693a9d43d79e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1314201191.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/165/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314201191
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314201191.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. A., E.. XX.XX.XXXX, zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: otec - U.. K. A., E.. XX.XX.XXXX, I. G. XX/XX, J., D. W.: Ľ.. Z.
XX, J., zast. AK Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP č. 3, Trnava a matka - A.. I. M.,
E.. XX.XX.XXXX, J. I. T. XX, I., zast. JUDr. Bronislavou Pavelkovou PhD., AK Dobrovičova 6, Bratislava,
o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia úpravou styku s maloletým, na odvolanie otca
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 29.01.2014, č.k. 37P 22/2014-37, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 29.01.2014, č.k. 37P 22/2014-37 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým na čas do rozhodnutia o úprave práv a povinností k K. A., E.. XX.XX.XXXX upravil
styk otca s maloletým tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku
vždy v utorok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a každú nepárnu
sobotu v kalendárnom týždni od 10.00 hod. do 13.00 hod., a každú nepárnu nedeľu od 10.00 hod. do
13.00 hod., vždy za prítomnosti matky dieťaťa, s tým, že si maloletého vždy v uvedené dni a hodiny
prevezme pred bytom matky a v uvedené dni a hodiny vráti späť maloletého matke v mieste jej bydliska.
Vo zvyšku návrh otca zamietol.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po preskúmaní spisového materiálu a zvážení všetkých okolností
prípadu dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia úpravou styku je čiastočne
dôvodný. Pri rozhodovaní zohľadnil, že rodičia maloletého t.č. nežijú v spoločnej domácnosti, na súde je
vedené konanie o úprave práv a povinností k maloletému, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené,
rodičia sa na úprave styku otca s maloletým nevedia dohodnúť. Pri určení rozsahu styku otca s maloletým
prihliadol na nízky vek maloletého, ako aj tvrdenie matky, že otec má problém s alkoholom. Pokiaľ otec
predbežným opatrením žiadal upraviť styk s maloletým v širšom rozsahu, vo zvyšku jeho návrh ako
nedôvodný zamietol. Vec právne posúdil podľa § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p., § 36 ods. 1,
§ 28 ods. 2, § 25 ods. 1, 2 Zák. o rodine.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie otec
maloletého, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, jeho styk s maloletým
upraviť každý utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod., v zimnom období, každý utorok a štvrtok
od 16.30 hod. do 19.00 hod., v letnom období, každý nepárny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 18.00



hod. do veku 3 rokov maloletého, každý nepárny víkend v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. do veku 3
rokov maloletého, odo dňa nadobudnutia 3 rokov veku maloletého každý nepárny víkend od piatku od
17.00 hod. do nedele do 18.30 hod., dňa 21.04.2014, t.j. Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 18.30
hod., odo dňa nadobudnutia 3 rokov veku maloletého každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov v
čase od Veľkonočnej soboty od 17.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., každý kalendárny
rok počas Vianočných sviatkov v čase od 25.12. od 17.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod.. V tvrdením
matky uvedeným v jej vyjadrení k jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že e-mail zo
16.12.2013 ním napísaný je predbežnou dohodou nesúhlasil. Podľa jeho názoru ide len o zaznamenanie
udalostí, ktorá sa uskutočnila na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, aby ju matka v budúcnosti
nepoprela. Od začiatku bránenia styku matky s maloletým prejavoval evidentný záujem na dlhších a
častejších stretnutiach so synom, čo matka tvrdohlavo odmietala a ubližovala tým najmä maloletému. Po
viacerých stretnutiach so synom za matkinej prítomnosti prejavuje záujem na tom, aby sa s maloletým
stretával bez matkinej prítomnosti, čo odprezentoval aj na ÚPSVaR. Rovnako poprel tvrdenia matky,
že by bol v minulosti alebo v súčasnosti alkoholikom tak ako to opakovane verejne matka prezentuje.
Pred podaním predbežného opatrenia matka nikdy neiniciovala na ÚPSVaR ani na iných inštitúciách
riešenie jeho údajného alkoholizmu. Ide len o vykonštruované a ničím nepodložené tvrdenie matky, ktoré
si súd prvého stupňa osvojil. Pokiaľ ide o prítomnosť matky pri styku, dal do pozornosti, že vzhľadom
na počet uskutočnených stretnutí za prítomnosti matky nie je potrebné naďalej zotrvávať na tejto
podmienke, nakoľko maloletý je na neho dostatočne zvyknutý. Právo matky byť na stretnutiach prítomná
nie je na prospech maloletému, pretože matka často toto svoje právo zneužíva práve na také správanie,
ktoré maloletého privádza do psychickej nepohody. V čase pred vydaním predbežného opatrenia matka
vedela, že celkovo sú stretnutia výlučne v jej réžii, avšak po vydaní rozhodnutia, kde súd prvého stupňa
určil stretávania v presných termínoch a s garanciou dní, v ktoré má právo sa s maloletým stretávať,
matka začala celý priebeh stretnutí sabotovať rôznymi zvláštnymi správaniami z jej strany, napr. tesne
pred stretnutím oznámi, že dieťa je choré a pod.. Vo svojom návrhu na predbežné opatrenie okrem
styku počas týždňa navrhol upraviť aj styk počas víkendov a na predmetom návrhu trvá s poukazom
na vyhrážky matky, že bude mariť rýchle rozhodnutie vo veci, z ktorého dôvodu má za to, že v spojení
so zásadou hospodárnosti je efektívnejšie už teraz upraviť styk v navrhovanom rozsahu. Celodenné
stretnutie je v záujme maloletého a je najmä plnohodnotnejšie a vhodnejšie, nakoľko sa môže uskutočniť
v jeho domácnosti, kde má maloletý vytvorené vhodné podmienky pre svoj rozvoj. Stretnutie na 3 hodiny
je stretnutím, na ktorom má obmedzené možnosti vymyslieť pre syna vhodný program bez zmeny v
chladom alebo daždivom počasí, takmer výlučne vo verejných detských kútikoch nákupných centier,
ktoré nesú vyššie riziko zapríčinenia ochorenia maloletého. Zo sociálno-psychologického hľadiska je
dôležité, aby si so synom aj počas denných rituálov, ako je obed, hygiena, prezliekanie do pyžama
a ukladanie na spánok budoval vzťah. Toto je pre maloletého omnoho prínosnejšie ako neustále
stretávanie sa po detských kútikoch. V prípade, ak by chcel s maloletým tráviť čas v domácom prostredí,
bude z dôvodu nutnosti cestovať takto strávený čas približne iba jednohodinový. V záujme budovania
zmysluplného a láskyplného vzťahu medzi ním a maloletým bude len na prospech maloletému, aby
strávil celodenné stretnutia v sobotu a v nedeľu bez prítomnosti matky, čo za podmienok určených v
predbežnom opatrení nie je možné. Dal do pozornosti tiež tú skutočnosť, že sa blížia pre kresťanov
najdôležitejšie sviatky v roku a súd prvého stupňa neupravil Veľkonočné sviatky v zmysle jeho návrhu a
v odôvodnení svojho rozhodnutia sa touto skutočnosťou ani nevysporiadal.

K odvolaniu otca sa písomne prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrila matka maloletého, ktorá
navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Rovnako navrhla pri rozhodovaní
prihliadnuť na vyjadrenia otca o tom, že maloletý je na stretnutiach unavený. Keďže odvolací súd nie je
viazaný odvolaním, môže zvážiť skrátenie času stretávania tak, že v pracovný týždeň bude styk trvať
najviac do 18.00 hod. a každý nepárny víkend v sobotu sa bude realizovať od 10.00 hod. do 12.00
hod., aby bolo možné dieťa uložiť na spánok tak, ako to uviedol v podaní otec. Pri rozhodovaní navrhla
odvolaciemu súdu zamerať pozornosť na spôsob komunikácie otca s ňou, jeho šikanózne praktiky,
dobrovoľné niekoľkomesačné absencie v živote dieťaťa, požívanie alkoholu v čase, keď sa výlučne sám
staral o batoľa, nedodržiavanie predbežného opatrenia tým, že otec odviedol dieťa bez jej prítomnosti
preč, resp. volal na ňu políciu. Je zjavné a nespochybniteľné, že pán Miko je ďalším zo série otcov, pre
ktorých je najlepším prostriedkom na vybavovanie si účtov s matkou styk s dieťaťom, pritom sa nezhatí
ani s ohľadom na veľmi útly vek dieťaťa. Uviedla, že predtým ako podala návrh vo veci samej, otec
javil o dieťa len sporadický záujem. Potom ako podala návrh vo veci, začal sa s maloletým stretávať
čo privítala a umožňovala otcovi stretnutia dokonca v jej domácnosti aj do neskorých večerných hodín.



Po vydaní predbežného opatrenia vždy dieťa pripravila na styk s otcom v požadovaný čas a sama
bola prítomná. Otec však nariadenie predbežného opatrenia zneužíva na volanie polície voči nej z
absurdných dôvodov. K požívaniu alkoholu otcom uviedla, že otec má problémy s alkoholom, to že otec
svoj problém s alkoholom nevníma je zjavné aj z jeho odvolania, kde túto skutočnosť bagatelizuje. Z
uvedeného dôvodu sa bojí nechať dieťa osamote s otcom, najmä v jeho byte, a to z dôvodu ochrany
maloletého. K argumentu otca, že neplatil výživné z dôvodu, že mu odmietla čo i len poskytnúť číslo účtu,
kam by mal výživné poukázať, uviedla, že otec mal číslo jej účtu najmenej od 13.04.2012, kedy naň poslal
platbu XXX €. K argumentu otca, že zámerne zdržiava súdne konanie uviedla, že sama podala návrh
vo veci, je teda nelogické, aby si sama konanie zdržovala. Z uvedeného je zrejmé, že čokoľvek urobí,
otcovi nevyhovie, otec zámerne mätie situáciu, robí z dieťaťa rukojemníka vlastných nevysporiadaných
vzťahov k nej, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa.

Dňa 14.04.2014 otec zaslal písomné vyjadrenie k vyjadreniu matky, v ktorom opätovne žiadal súd, aby
mu umožnil nerušene sa s maloletým stretávať a aby súd rešpektoval právo dieťaťa na prejavovanie
svojich citov ku každému zo svojich rodičov slobodne a bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany
druhého rodiča. Dal do pozornosti, že s maloletým sa stretáva za prítomnosti matky už 7 mesiacov,
z ktorého dôvodu nevidí ďalšiu potrebu matky byť prítomná na stretnutí. V čase, keď je maloletý v
jeho starostlivosti je za neho zodpovedný on. Rovnako žiadal, aby súd vyhovel jeho návrhu aj čo sa
týka rozmedzenia časov, keď na rozdiel od matky nie je toho názoru, že pre maloletého je lepšie
skrátiť mu víkendové stretnutia, ale naopak je v jeho záujme s ním tráviť čo najviac času. Vo svojom
vyjadrení ďalej poukázal na to, že matka sa snaží upriamiť pozornosť súdu na spôsob komunikácie s
ním, pričom bližšie opomenula fakt, že on sa k matke správa s rešpektom a slušne, keď ju ani v e-
mailovej komunikácii neosočuje a neuráža tak ako to robí matka. V e-mailoch matku prosí, priam žobroní,
aby mu umožnila stretávanie s maloletým. K neustálemu tvrdeniu matky, že požíva v nadmernej miere
alkohol uviedol toľko, že ide o osočovanie a klamstvá zo strany matky, ako aj jej právnej zástupkyne. Je
ochotný a nebráni sa podstúpiť akékoľvek vyšetrenie alebo znalecké dokazovanie v tomto smere. Dovolil
si dať do pozornosti, že je držiteľom potápačského certifikátu a zároveň držiteľom zbrojného preukazu,
podstúpil psychologické vyšetrenia, ktoré v žiadnom smere nepreukázalo tvrdenie matky, inak by mu
nebol vystavený takýto preukaz. Apeloval taktiež na právnu zástupkyňu matky, aby ho nezaradovala
do nejakých kategórii, či sérií. On ako otec je zodpovedný, svojho syna nadovšetko miluje, tiež by
mohol tvrdiť, že matka je len jednou z ďalších matiek karieristiek, ktorá chcela len dieťa bez otca, avšak
nepočítala s tým, že otec sa bude k svojmu otcovstvu zodpovedne stavať a bude sa chcieť na výchove
syna podieľať v najvyššej možnej miere. Matka klame, keď tvrdí, že o syna prejavoval len sporadický
záujem, snaží sa vykresliť aká je ústretová, ochotná sa vždy dohodnúť, opak je však pravdou. K plateniu
výživného uviedol, že nemohol vedieť, či číslo účtu matka stále používa, nakoľko potvrdenie o realizácii
transakcie v sume XXX € je z roku 2012.

Podaním zo dňa 14.04.2014 otec doplnil aj svoje odvolanie namietajúc, že súd prvého stupňa o nariadení
predbežného opatrenia rozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa k vyjadreniu matky k návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, pričom dal do pozornosti, že matke nebol ani zaslaný jeho návrh.
Týmto súd prvého stupňa zaťažil svoje konanie vadou zmätočnosti a konal vo výslovnom rozpore
s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva. V tejto súvislosti poukázal na novú konštantnú
rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktorá sa ustálila v tom, že postup
súdu, ktorým sa vyjadrenie k odvolaniu nezasiela odvolateľovi na vyjadrenie, je potrebné kvalifikovať
ako postup, ktorým sa takémuto účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O.s.p. ),
t.j. ako vadu zmätočnosti. Uvedené sa dá analogicky aplikovať aj na predmetné konanie, pričom súd
prihliadal na nepreukazné relevantne nepodložené tvrdenia matky o jeho údajnom alkoholizme, ako aj
na tvrdenia matky o tom, že mu nebráni v styku s maloletým.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods.
2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a
dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení treba uviesť, že predbežné opatrenia sú predbežnými
predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú



prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len predbežnú povahu,
pretože ich možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné
opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje
opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu.
Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo
vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných
opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou
predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia,
kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby alebo do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov ( § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere,
ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená ( § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Starostlivosť treba chápať ako
procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia.
Rovnaké zásady platia aj v prípade nariadenia predbežného opatrenia úpravou styku rodiča s maloletým
dieťaťom, pričom treba zdôrazniť, že nariadenie takéhoto predbežného opatrenia slúži na zabezpečenie
kontaktu rodiča s maloletým dieťaťom, tak aby nedošlo k prerušeniu citových väzieb medzi dieťaťom a
rodičom, a aby nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností.

Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletým, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,
že v danej veci boli splnené podmienky na predbežnú úpravu pomerov účastníkov spočívajúcu v
úprave styku otca s maloletým, keďže rodičia maloletého spolu nežijú, na styku s maloletým sa nevedia
dohodnúť. Tým, že rodičovské práva k maloletému majú obaja rodičia, má taktiež otec, ktorý nežije s
maloletým právo s týmto sa stretávať, rovnako právom dieťaťa je, aby malo zabezpečený kontakt aj s
druhým rodičom. Právo na kontakt rodiča s dieťaťom vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o
rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Zároveň však treba uviesť, že ako pri rozhodovaní vo veci
samej v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj pri rozhodovaní o predbežnom opatrení
súd ako prvoradé kritérium hodnotí záujem maloletého dieťaťa, keďže maloleté dieťa v konaniach,
ktoré sa ho týkajú požíva zvýšenú súdnu ochranu. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj
súd prvého stupňa, pričom s jeho právnym záverom ku ktorému dospel, sa stotožnil aj odvolací súd.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu tým, že rodičia maloletého spolu nežijú, na stretávaní s maloletým
sa nevedia dohodnúť, boli splnené podmienky na dočasnú úpravu pomerov účastníkov nariadením
predbežného opatrenia konkrétnou úpravou styku otca sa maloletým, a to do rozhodnutia vo veci samej,
t.j. do skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Pokiaľ ide o
rozsah styku určený súdom prvého stupňa ku ktorému smeruje odvolanie otca, aj s týmto sa odvolací
súd stotožnil. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne prihliadol najmä na vek maloletého ( v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa dieťa dosiahlo vek 2 rokov ), jeho naviazanosť na osobu matky, denný
režim dieťaťa a napokon aj na narušené vzťahy medzi rodičmi, prejavujúce sa aj v oblasti výkonu ich
rodičovských práv a povinností k maloletému. Rozsah styku ktorého sa otec domáha aj podľa názoru
odvolacieho súdu prekračuje rámec predbežného opatrenia, z ktorého dôvodu správne súd prvého
stupňa vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje najmä na tú
skutočnosť, že v konaní starostlivosti o maloleté deti platí naďalej vyšetrovacia zásada, keď súd je
povinný rozhodnúť na základe riadne zisteného skutkového stavu ( § 120 ods. 1, 2 O.s.p.), čím sa
zaručuje zvýšená ochrana práv a právom chránených záujmov maloletých detí v súdnom konaní. Tým,
že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, je určený aj rozsah
úpravy, ktorá sa líši od úpravy na základe vykonaného dokazovania a riadneho zistenia skutkového stavu
veci. Aj uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa správne vyhodnotil a uviedol v písomnom vyhotovení
svojho rozhodnutia.

Vo vzťahu k doplneniu odvolania otca zo dňa 14.04.2014 a jeho námietke, že súd prvého stupňa zaťažil
svoje konanie vadou zmätočnosti, keď rozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa k vyjadreniu
matky k jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd opätovne dáva do pozornosti
rozdiel medzi právnou úpravou týkajúcou sa predbežných opatrení uvedenou v druhej časti Občianskeho
súdneho poriadku a právnou úpravou týkajúcou sa rozhodnutia vo veci samej uvedenou v tretej časti
Občianskeho súdneho poriadku. Právnou úpravou predbežného opatrenia sa umožňuje rýchlo a pružne
riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, s dôrazom na zabezpečenie rýchlej a
účinnej ochrany ohrozených práv, a to aj na úkor zistenia skutkového stavu, a to do takej miery, že
zákon nevyžaduje doručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na vyjadrenie a ani výsluch
účastníkov; vychádza sa z predpokladu, že súd v zásade rozhodne iba na základe tvrdení v samotnom



návrhu a obsahu prípadných listín doložených navrhovateľom. Vzhľadom na viazanosť lehotami na
rozhodnutie, iné procesné úkony v prípade, že návrh je úplný, ani nie je možné vykonať. Vychádzajúc z
uvedeného odvolací súd námietku otca o nedoručení mu vyjadrenia matky k jeho návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vyhodnotil v kontexte s charakterom predbežného opatrenia ako nedôvodnú.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, určený rozsah styku otca s maloletým
zodpovedá charakteru inštitútu predbežného opatrenia, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.