Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/66/2014 z 11. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. februára 2014, sp. zn. 2Co/66/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1312219724.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/66/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1312219724.1 | 2014-02-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 760 OZ, § 100 OZ, § 108 OZ, § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 514/2009 Z. z., § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 514/2009 Z. z., § 16 ods. 4 písm. d) zákona č. 514/2009 Z. z., § 16 ods. 4 písm. f) zákona č. 514/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72c4e4f5-1245-4204-927b-f91abff5b5ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1312219724.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/66/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312219724
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312219724.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom
Kánom, advokátom v Bratislave, Námestie Martina Benku č. 9, proti odporkyni: P. W. P. Ž. J. C. N. Á.,
narodená dňa X.XX.XXXX, trvale bytom A., C. Č.. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom
F. M., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava III., o zaplatenie sumy 50,70 €, s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 16. septembra 2013,
č.k. 10 C 65/2013-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 16.9.2013, č.k. 10 C 65/2013-48, návrh zamietol.
Návrhom na začatie konania doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.12.2012 sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia sumy 50,70 € na tom skutkovom základe, že odporkyňa sa dňa 13.10.2011 na linke MHD
č. 8 v Bratislave na výzvu kontrolného orgánu nepreukázala platným cestovným lístkom. Hodnotu
cestovného lístka a postih za cestovanie bez platného cestovného lístka spolu v sume 50,70 €
odporkyňa nezaplatila. Vo veci bol dňa 7.1.2013, pod č.k. 40 Ro 1281/2012-9, vydaný platobný rozkaz.
Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa
21.2.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.3.2013, podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil. Následne
odporkyni ustanovená opatrovníčka pre konanie v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. vzniesla námietku
premlčania uplatnenej pohľadávky. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k vznesenej námietke premlčania
poprel dôvodnosť námietky premlčania, uviedol, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so
všeobecnou premlčacou dobou, ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia doba, zákon č. 56/2012 Z.z. o cestnej
doprave nestanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady, pri cestovaní bez cestovného lístka preto
je namieste použiť § 101 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že pohľadávka v sume
50,-- € nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná.

Súd prvého stupňa rozhodol po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
(Hlásením o porušení tarifných a prepraných podmienok zo dňa 13.10.2011), keď mal za preukázané,
že odporkyňa dňa 13.10.2011 o 6.52 hod. cestovala dopravným prostriedkom navrhovateľa linkou č.
8 a pri kontrole sa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázala platným cestovným lístkom, porušila
tarifné a prepravné podmienky navrhovateľa účinné v rozhodnom čase tým, že cestovala bez cestovného



lístka, pričom totožnosť odporkyne hodnoverne a dostatočným spôsobom zistil kontrolór (revízor)
navrhovateľa, a preto navrhovateľovi podľa článku 1 bod 2, písm. d), článku 2 bod 1 a článku 5
Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave v spojitosti s Cenovým výmerom č. 1/2009 vydaným
Hlavným mestom Bratislava podľa § 20 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách a Opatrením Ministerstva
financií SR č. 01/R/2005, ktorým sa určujú náhrady vrátane DPH a tarifné podmienky MHD v Bratislave
pre Dopravný podnik Bratislava, vznikol voči odporkyni nárok na zaplatenie cestovného v sume 0,70
€ a úhrady vo výške stonásobku základného cestovného, t.j. v sume 50,-- €, na ktorých zaplatenie
navrhovateľ odporkyňu bezvýsledne vyzval upomienkou zo dňa 15.12.2011. Rozsudok ďalej odôvodnil
ustanoveniami § 12 ods. 4, § 14 ods. 1, 2, 3 zákona č. 168/1996 Z.z., § 100 ods. 1, 2, § 101, § 102,
§ 108, § 760 a § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom prihliadol na námietku premlčania vznesenú
opatrovníčkou odporkyne, dovodiac tým, že uplatnený nárok navrhovateľa vznikol dňom porušenia
tarifných a prepravných podmienok odporkyňou, t.j. dňom 13.10.2011, premlčacia doba 1 rok
v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 14.10.2011 a uplynula dňom 14.10.2012.
Nakoľko opatrovníčka odporkyne vzniesla námietku premlčania dňom 20.8.2013, súd musel na námietku
premlčania prihliadať a návrh preto zamietol. Úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci
rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keďže jej žiadne trovy konania nevznikli. Obranu
navrhovateľa voči vznesenej námietke premlčania, podľa ktorej by sa mala použiť všeobecná premlčacia
doba všade tam, kde nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená iná premlčacia
doba, súd prvého stupňa neakceptoval s poukazom na skutočnosť, že priamo v ustanovení § 108
Občianskeho zákonníka je stanovená osobitná premlčacia doba jedného roka pre práva z prepravy, po
uplynutí ktorej sa premlčujú práva z prepravy s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Za jeden rok od porušenia tarifných a
prepravných podmienok sa v zmysle ustanovenia § 108 Občianskeho zákonníka nepremlčuje úhrada
za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v sume 50,-- €, táto povinnosť odporcu zaplatiť
úhradu navrhovateľovi totiž vznikla v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave a čl. 5
Tarify MHD v Bratislave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z
prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so
všeobecnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je
Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon o doprave na
dráhach neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady, pri cestovaní bez cestovného lístka
preto je namieste použiť § 101 Občianskeho zákonníka, to znamená, že pohľadávka v sume 50,--
€ nebola v čase podania návrhu premlčaná. V tejto súvislosti zdôraznil, že Krajský súd v Bratislave
rozsudkom vo veciach vedených pod sp.zn. 15 Co 67/2011, 14 Co 216/2011, v skutkovo totožných
veciach mu vyhovel. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal zároveň náhradu trov konania, ktorých výšku
zároveň vyčíslil a odôvodnil.

Odporkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre postup
podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť
alebo zopakovať dokazovanie, súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania
a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12. februára 2014 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a
keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako správnymi dôvodmi,
rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.).



Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť
nasledovné. Z obsahu odvolania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie
odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil
správne skutkové závery a rovnako správne aj vec posúdil po právnej stránke. Rozsudok obsahuje
všetky zákonom požadované náležitosti (§ 157 O.s.p.). Odôvodnene vznesená
námietka premlčania má za následok, už bez ďalšieho, zamietnutie návrhu veriteľa; odôvodnene
vznesená námietka premlčania sa stala skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo
priznal. Možnosť prepáčiť nastalé premlčanie práva súdu zákonodarca nedovoľuje. Cestovné, ale aj
následky cestovania bez platného cestovného lístka, sú nepochybne právom vyplývajúcim z prepravy.
Ustanovenie § 108 Občianskeho zákonníka, dĺžka jednoročnej premlčacej doby, sa vzťahuje na všetky
práva z osobnej i nákladnej dopravy. Keďže nestanovuje začiatok tejto premlčacej doby, uplatňuje sa
všeobecne platné ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, a síce, že
premlčacia doba u práv z prepravy začína dňom, kedy právo mohlo byť vykonané prvý raz. Týmto
dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, teda keď
je actio nata. Preto nie je rozhodujúce z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak
oprávnený neurobil; je to spravidla deň, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.
Právu osôb použiť dopravný prostriedok zodpovedá povinnosť zaplatiť určené cestovné (už v čase
použitia dopravného prostriedku). Podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave
osôb sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne
záväzných právnych predpisov. Nemôžu ale vôbec meniť dĺžku, čas začatia plynutia premlčacej doby,
pod následkom absolútnej neplatnosti takéhoto úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z toho všetkého
vyplýva ten právny záver, že navrhovateľ svoje právo na zaplatenie cestovného, ale aj postihu za
cestovanie bez platného cestovného lístka, proti odporkyni mohol na súde uplatniť už v deň nasledujúci
po tom, čo odporkyňa cestovala bez platného cestovného lístka, keďže skutočnosť, že platný cestovný
lístok mala, nevedela preukázať, t.j. dňa 13.10.2011, najneskôr dňa 14.10.2011. Podriadiť pod iný režim
premlčania nároky z nezaplatenia cestovného, postihu za cestovanie bez platného cestovného lístka,
nevyplýva z hmotného práva. Navrhovateľ v odvolaní uvádzal len dve rozhodnutia odvolacieho súdu,
na základe ktorých v obdobnej právnej veci bol úspešný. Neuvádzal už ale všetky ďalšie rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktoré mu v obdobnej právnej veci úspech nepriznali.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
navrhovateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011).

Odporkyni úspešnej aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže ich náhradu nežiadala (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.