{"guid": "c39a7b34-f2ca-417c-b834-003331e74a65:62079d62-2832-4804-ad6c-6d0b959be6db", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1212226143.1", "spisova_znacka": "11CoP/428/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/428/2013 z 10. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. februára 2014, sp. zn. 11CoP/428/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1212226143.1", "identifikacne_cislo": "1212226143", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2014-02-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1996/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 zákona č. 99/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1996/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-71.odsek-1", "nazov": "§ 71 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-71.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-2", "nazov": "§ 75 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1996/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-18", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-19", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-71", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/62079d62-2832-4804-ad6c-6d0b959be6db", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1212226143.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1212226143.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1212226143.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/428/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212226143
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212226143.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľky: Z. J., Q..
XX.XX.XXXX, U. G. XX, U., zast. JUDr. Danielom Sadákom, advokátom, AK Židovská 5, Bratislava, proti
odporcovi: J. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. N. XX, U., zast. AK GRMAN & PARTNERS, s.r.o., Landererova 1,
Bratislava, v jej mene konajúcou Mgr. Ivanou Kotovou, o návrhu navrhovateľky na určenie vyživovacej
povinnosti medzi manželmi, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II,
zo dňa 16.05.2013, č.k. 28P 229/2012-74 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa  sa  p o t v r d z u j e.

Navrhovateľka je povinná uhradiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XXX,XX € k
rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 6.05.2013, č.k. 28P 229/2012-74 zamietol návrh
navrhovateľky, ktorým žiadala zaviazať odporcu ako jej manžela povinnosťou platiť jej výživné vo výške
XXX € mesačne, a to od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, keď s
poukazom na vykonané dokazovania vo vzťahu k ust. § 18, § 19 ods. 1, § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, §
77 Zák.  o rodine dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že
účastníci  v čase podania návrhu boli manželia, viac rokov však nežili v spoločnej domácnosti, ani spolu
nehospodárili. V priebehu konania bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu právoplatne rozvedené,
na čas po rozvode manželstva bol maloletý syn účastníkov zverený do starostlivosti otca. V konaní bolo
preukázané, že odporca vykonáva podnikateľskú činnosť, dosahuje zisk, zároveň má výdavky spojené
s bývaním v prenajatom byte vo výške XXX € mesačne, v ktorom okrem neho bývajú v súčasnej dobe aj
obe deti. Odporca zabezpečuje starostlivosť o obe deti, hradí aj všetky ich výdavky spojené s výživou,
ošatením, zdravotnou starostlivosťou, či vzdelaním. Uvedené výdavky hradil odporca aj v čase, keď
už nebýval s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, robil nákupy nielen pre deti, ale aj v prospech
navrhovateľky, ktorej nakupoval potraviny do domácnosti. Rovnako mal zistené, že navrhovateľka na
výdavky svojich detí neprispieva, neplatí ani súdom určené výživné na maloletého syna Miroslava, býva
v dvojizbovom byte, je nezamestnaná, t.č. nie je evidovaná ani na úrade práce, jej príjmy pochádzajú
len z príležitostných brigád. V súvislosti s požiadavkou, aby manželia mali rovnakú úroveň zdôraznil,
že táto sa neuplatňuje automaticky len odvodením z príjmov manželov, je potrebné prihliadať aj k
starostlivosti o domácnosť a mieru, v akej sa manželia usilujú o zabezpečenie potrieb rodiny. V danej
veci o uspokojenie všetkých potrieb rodiny sa dlhodobo stará odporca, nielen po finančnej stránke, ale
aj svojou osobnou starostlivosťou o deti. Na druhej strane navrhovateľka nepracuje, ak pracuje, ide o
krátkodobé zamestnania, ktoré väčšinou končí ešte v skúšobnej dobe. Vzhľadom na miesto v ktorom
navrhovateľka žije a skutočnosť, že je zdravá, konštatoval, že je v možnostiach navrhovateľky trvalo sa



zamestnať. V tomto smere je však navrhovateľka pasívna, spolieha sa na starostlivosť so strany odporcu.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., s poukazom na plný úspech odporcu v konaní.
Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia odporcu, ktoré uložil zaplatiť navrhovateľke vo
výške XXX,29 € v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu odporcu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podala odvolanie
navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, odporcu zaviazať zaplatiť jej výživné
za obdobie od 10.10.2012 do 19.04.2013 vo výške X.XXX € a súčasne uhradiť jej trovy konania do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa jej názoru súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď
aplikácia ust. § 75 ods. 2 Zák. o rodine v danej veci neobstojí. Posúdenie jej chovania ako chovania ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, v preukázaných skutočnostiach.
Svoj nárok na plnenie vyživovacej povinnosti voči manželke uplatňovala za obdobie od októbra 2012
do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. za 7 mesiacov, z ktorých minimálne 4 mesiace
bývala u nej plnoletá dcéra D., ktorej poskytovala starostlivosť. Je pravdou, že odporca nakupoval pre
D. potraviny a iné potrebné veci, táto podpora však nezahrnovala všetky potreby dcéry a skončila v
okamihu, ako bol odporcovi doručený predmetný návrh. Pokiaľ ide o jej zárobkové možnosti uviedla,
že je dlhodobo nezamestnaná, bola evidovaná na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
nepoberala žiadnu podporu, snažila sa zabezpečiť si vlastný príjem hľadaním zamestnania. Pokiaľ
ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi namietala, že v konaní nebola preukázané, aké mravné
princípy porušila, na základe čoho súd posúdil jej chovanie ako chovanie v rozpore s dobrými mravmi.
Nežila nemorálnym spôsobom života, naopak veľmi zle znášala manželské problémy, nezhody a rozvrat
manželstva, ktoré spolu s ťažkosťami pri hľadaní si zamestnania a neustálymi finančnými problémami
vyústil k odcudzeniu manželov a do jej depresie. Aplikácia ust. § 75 ods. 2 Zák. o rodine v danej veci
podľa jej názoru neprichádza do úvahy aj z dôvodu, že súd má veľmi dobré preukázané príjmy ako
odporcu, tak aj jej, ich majetkové pomery, zárobkové možnosti, teda mal dostatok informácii o jej životnej
úrovni.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril odporca, ktorý
navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, súčasne žiadal priznať náhradu
trov odvolacieho konania vo výške XXX,XX €. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa na základe
vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Opätovne zdôraznil,
že s navrhovateľkou od októbra 2009 nežijú v spoločnej domácnosti, aj počas doby, kedy nebýval v
spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a ešte ani s deťmi, každý deň chodil ráno pre deti, doviezol
ich do školy, poobede ich vyzdvihol, nakupoval im stravu, oblečenie, chodil s deťmi k lekárovi, hradil
všetky výdavky na deti, každý piatok si syna brával k sebe, v marci 2010 keď mu syn oznámil, že
ho matka vyhodila z domu, zobral syna k sebe. Od uvedenej doby zabezpečuje v plnej miere osobnú
starostlivosť o maloletého, zabezpečuje jeho výživu, výchovu, kupuje mu ošatenie, učí sa s ním, hrá sa
s ním, vodí ho na modelársky krúžok, k lekárovi, syn trpí dysgrafiou a dysortografiou, navrhovateľka sa
nezaujíma o jeho prospech v škole, či iné problémy. Plnoletá dcéra D. sa vo februári 2013 od matky
odsťahovala, žije taktiež s ním v spoločnej domácnosti, ukončila strednú školu scénického výtvarníctva,
je prijatá na štúdium na ekonomickej univerzite, aj plnoletej dcére D. platí všetky výdavky v súvislosti
s vekom, školou a pod.. Pravidelne aj navrhovateľke chodil kupovať potraviny, veci osobnej potreby v
čase, keď už nežili spolu, odmietol však dávať navrhovateľke finančnú hotovosť, pretože na základe
dlhoročných skúseností vedel, že by peniaze minula pre svoje potreby na cigarety a alkohol. Pokiaľ ide
o zárobkové a majetkové pomery, pracuje ako živnostník, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, prenajíma si
garsónku, kde uhrádza nájomné vo výške XXX € a zabezpečuje všetky potreby pre seba a deti. Pokiaľ
ide o navrhovateľku, táto je dobre zabezpečená, je výlučnou vlastníčkou dvojizbového bytu, dobrovoľne
nepracuje, hoci má možnosť pracovať. Priznanie výživného by bolo podľa jeho názoru v rozpore s ust.
§ 71 ods. 1, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, rovnako aj v rozpore s ust. § 75 ods. 2 Zák. o rodine vzhľadom
k tomu, že navrhovateľka si neplnila svoje povinnosti tak, ako jej to  ukladá ust. § 18 a § 19 Zák. o
rodine, keďže jeho aj deti z bytu vyhodila, bola mu neverná, nestarala sa o domácnosť a deti a už vôbec
nevytvárala zdravé rodinné prostredie. Priznanie výživného by tak bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa                    § 212 ods. 1
O.s.p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania  podľa                § 214 ods. 2 O.s.p., s



verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky
nie je dôvodné.

Podľa § 71 ods. 1 Zák. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Požiadavka, aby
manželia mali rovnakú životnú úroveň je založená na princípe solidarity v manželských vzťahoch,
vyplýva tiež z ich rovnakého postavenia v právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich manželského
zväzku.

Podľa § 19 Zák. o rodine manželia majú široko koncipovanú povinnosť starať sa podľa svojich
schopností,  možností a majetkových pomerov  o uspokojovanie potrieb rodiny. Pojem rodina je chápaný
širšie ako pojem manželstvo. Zákon predpokladá, že manželia svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť
budú plniť dobrovoľne. Ak to tak nie, je v prípade uplatneného nároku je súd pri rozhodovaní o dôvodnosti
nároku, prípadne pri určovaní konkrétnej výšky výživného povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý
z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné a majetkové pomery manželov, aké
sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí
teda len zistiť výšku príjmov oprávneného a povinného, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb, danú
povahou práce, spôsobom života, zdravotný stav manželov a pod.. Zároveň je súd povinný zaoberať
sa otázkou starostlivosti o domácnosť a otázkou osobnej starostlivosti o deti. Výživné medzi manželmi
však nemožno priznať, ak by bolo v rozpore so zásadami morálky ( § 75 ods. 2 zák. o rodine ). Z tohto
hľadiska súd pri rozhodovaní o nároku na výživné medzi manželmi za trvania manželstva berie do úvahy
najmä dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú
domácnosť a o výchovu detí a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť
dobrovoľne. Pre záver, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky môže byť významnou
okolnosťou, či manžel uplatňujúci nárok na výživné neodmieta bez závažných dôvodov zo svojej strany
plniť povinnosti vyplávajúce z ust. § 18 a § 19 Zák. o rodine. Takisto vždy bude treba v súhrne uvážiť
postoj každého z manželov k manželstvu a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb spoločnej rodiny i
domácnosti.

V zmysle uvedených zásad vyjadrených v citovaných zákonných ustanoveniach postupoval v danej
veci aj súd prvého stupňa, pričom so záverom ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel sa
plne stotožnil aj odvolací súd. Vychádzajúc z obsahu predmetného spisu, ako aj spisu vedeného pod
sp.zn. 61P 23/2012 o rozvod manželstva nesporne vyplýva, že navrhovateľka dlhodobo nepracuje,
nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, nemá žiadne zdravotné, či iné obmedzenia, ktoré by
jej bránili pracovať a dosahovať tak príjem, z ktorého by mohla uhrádzať svoje potreby. Za daného
stavu len samotná skutočnosť, a to trvanie manželského zväzku v čase podania návrhu, automaticky
neznamená nárok navrhovateľky na výživné. Pri rozhodovaní o dôvodnosti nároku navrhovateľky okrem
toho, že navrhovateľka nepracuje bez vážneho dôvodu, nebolo možné neprihliadať aj na starostlivosť
o domácnosť a starostlivosť o deti. Túto pokiaľ manželia žili spolu, v prevažnej miere zabezpečoval
odporca, po odsťahovaní sa z bytu v októbri 2009 túto zabezpečuje odporca naďalej, avšak už v
prenajatej garsónke, v ktorej od marca 2010 zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloletého J.  a
od marca 2013 aj plnú starostlivosť o t.č. plnoletú D.. Starostlivosť ktorú zabezpečuje, je daná jednak
výkonom osobnej starostlivosti o obe deti, jednak finančným krytím všetkých odôvodnených potrieb detí,
na výžive ktorých sa navrhovateľka nepodieľa. Tým, že obe deti, ako maloletý Miroslav, tak aj plnoletá
D. štúdium sa pripravujúca na svoje budúce povolanie, sú v plnom rozsahu odkázané na výživu svojich
rodičov, ktorú aj za navrhovateľku v plnom rozsahu plní odporca, odvolací súd zhodne ako súd prvého
stupňa konštatuje, že priznanie výživného pre navrhovateľku vo výške XXX € mesačne by bolo v rozpore
s dobrými mravmi. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní poukazuje na dobré zárobkové a majetkové pomery
odporcu treba uviesť, že odporca pracuje,  z príjmu však platí XXX € za garsónku v ktorej žije s oboma
deťmi, zo svojho príjmu hradí svoje potreby, potreby domácnosti vo výške XXX €, potreby maloletého
J., ktoré vyčíslil na sumu XXX € a potreby plnoletej D., ktoré vyčíslil na XXX € mesačne. Po zaplatení
uvedených výdavkov, ktoré odvolací súd posúdil ako dôvodné treba konštatovať, že určenie výživného
na navrhovateľku v sume XXX € mesačne neumožňujú ani zárobkové možnosti a schopnosti odporcu,
súčasne konštatuje, že za zisteného skutkového stavu určením výživného pre navrhovateľku by došlo
k ohrozeniu práv maloletých detí, t.j. bolo by v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy v danej veci
odvolací súd posudzoval a vyhodnocoval nielen z pohľadou vzťahov manželských a príčin rozvratu
manželstva, ale aj z pohľadu záujmu maloletých detí, ktorým Zákon o rodine poskytuje zvýšenú ochranu.



S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, z ktorého dôvodu ho odvolací
súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne
právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi, ktorý si ich náhradu uplatnil priznal trovy
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci ( vyjadrenie k odvolaniu ) v zmysle § 10 ods. 1, §
14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktoré v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. uložil
navrhovateľke zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28P/229/2012", "guid": "22da8c37-7326-414d-9948-f5a8e2f8fa16:0692e753-21b6-4cdf-aa4a-573f58bb032a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}