Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/112/2013 z 28. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2014, sp. zn. 2Cob/112/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1211212687.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/112/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1211212687.1 | 2014-05-28 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 96 ods. 2 OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 96 ods. 1 OSP, § 146 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e02243ed-db9d-44fc-be9f-ba72efaec3a1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1211212687.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/112/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211212687
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211212687.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EURO - BUILDING, a.s., Družstevná 2, Bratislava,
IČO: 35 683 066, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s.r.o., Štefánikova 7, Nitra,
proti žalovanému: Slovenská inovačná a energetická agentúra, príspevková organizácia, Bajkalská
27, Bratislava, IČO: 00 002 801, zastúpenému: Advokátska kancelária Bobák, Bollová a spol. s.r.o.,
Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, o zaplatenie 211. 203,16 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.11.2012, č.k. 26Cb/113/2011-123, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/113/2011-123 zo dňa
28.11.2012 v časti výroku, ktorým bolo konanie zastavené, p o t v r d z u j e.

V časti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške
12.672,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 4.508,05 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu,
uznesenie z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením pripustil späťvzatie žaloby a zastavil konanie. Zároveň
rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 12.672,- eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 4.508,05 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že po začatí konania žalobca vzal návrh na začatie
konania späť z dôvodu, že žalovaný mu uhradil celú žalovanú sumu. Žalovaný so späťvzatím
nesúhlasil, keďže podľa jeho názoru bol návrh žalobcu v plnom rozsahu nedôvodný, keďže sa
vo vzťahu k zaplateniu žiadnej časti žalovanej sumy nedostal do omeškania. Súd prvého stupňa
nepovažoval dôvody, pre ktoré žalovaný so späťvzatím návrhu žalobcom nesúhlasí za dôvody
vymedzené ustanovením § 96 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na späťvzatie návrhu a v súlade s ustanovením
§ 96 ods. 1 a 2 O.s.p. súd prvého stupňa konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p. veta tak, že žalovaný.
Ktorý svojim správaním zapríčinil späťvzatie návrhu je povinný nahradiť trovy konania žalobcovi. Trovy
konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 12.672,-- eur a trov
právneho zastúpenia v sume 4.508,05 eur. Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú zo štyroch
úkonov právnej pomoci po 844,85 eur + 20% DPH troch režijných paušálov á 7,41 eur + 20% DPH, dvoch
režijných paušálov á 7,63 eur + 20% DPH, cestovného za cestu z miesta výkonu advokácia (Nitra) do
miesta konania pojednávania (Bratislava) dňa 10.11.2011 v sume 16,89 eur, cestovné dňa 26.01.2012
v sume 17,15 eur a náhrady za stratu času v sume 120,29 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Predovšetkým
nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že „dôvody nesúhlasu uvádzané žalovaným navyše



nemajú oporu ani v doteraz vykonanom dokazovaní“. Podľa žalovaného ide o právny názor, ktorý
nemá oporu v dôkazoch a vyjadreniach, ktoré do súdneho spisu počas konania založil žalovaný.
Druhým dôvodom nesúhlasu s vyjadreným právnym názorom prvostupňového súdu je fakt, že späťvzatie
podaného návrhu je procesné oprávnenie dané výlučne žalobcovi v rámci jeho dispozície s konaním,
ktorým tento podľa vlastného rozhodnutia dáva podnet na ukončenie prebiehajúceho konania. Žalovaný
nemá možnosť ovplyvniť toto zákonné oprávnenie žalobcu v tom zmysle, že ho nevie predvídať, aby
podľa toho prispôsobil svoje počínanie v spore. Žalovaný má jedinú možnosť, a to vysloviť nesúhlas so
späťvzatím návrhu zo závažných dôvodov, čo sa v tomto prípade aj stalo. Tretím dôvodom je zjavné
porušenie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v súlade s §157 ods. 2 O.s.p.

Uviedol, že prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že žalovaný zavinil, že žaloba
bola vzatá späť v zmysle §46 ods. 2 O.s.p. druhá veta, v dôsledku čoho ho zaviazal na úhradu trov
konania. V tejto súvislosti poukázal na dobropis žalobcu zo dňa 22.03.2012 č. 202200012 na sumu
34.937,20 eur bez DPH, ktorý žalobca vydal vo vzťahu k žalovanej faktúre č. 200000571, pôvodne
znejúcej na sumu 211.203,16 eur sDPH. Žalobca o vystavený dobropis žalovanú sumu neupravoval.
Existencia dobropisu však bola súdu prvého stupňa známa. Napriek tomu, že žalobca dobrovoľne opravil
chyby v pôvodnej fakturácií, t.j. bez zavinenia žalovaného znížil základ žalovanej sumy, prvostupňový
súd z toho vyplývajúci dôsledok vo svojom rozhodnutí nezohľadnil. Pokiaľ ide o zvyšnú žalovanú sumu
po odčítaní dobropisovanej sumy, žalovaný má za to, že ani v tejto časti nebol žalobca úspešný, pretože
mu v tejto časti nikdy nevznikla splatná pohľadávka, ním podaná žaloba bola podaná predčasne a
bez opory v zmluve 01501002 uzavretej medzi stranami sporu. Poukázal preto na obsah samotnej
zmluvy č. 01501002, konkrétne na články 42 a 43, ktoré obsahujú dohodu zmluvných strán ohľadne
vystavovania správnej faktúry, ktorá je spôsobilá na preplatenie zo strany objednávateľa. V prípade,
že fakturovaná suma vychádzajúca zo zisťovacieho protokolu zodpovedala všetkým dohodnutým
podmienkam, zisťovací protokol bol podpísaný zo strany projektového manažéra, čím bolo v zmysle
čl. 42.3 a čl. 42.4 ako aj v zmysle upraveného článku 43.1 zmluvy potvrdené, že vystavená faktúra je
správna a bude v 60-dňovej lehote splatnosti preplatená. V prípade, že fakturovaná suma vychádzajúca
zo zisťovacieho protokolu nezodpovedala všetkým dohodnutým podmienkam, zisťovací protokol nebol
podpísaný zo strany projektového manažéra, žalovanému nevznikla povinnosť preplatiť vystavenú
faktúru. V dôsledku toho, že žalobca vystavenú faktúru č. 200000571 nikdy neopravil tak, aby spínala
podmienky správnej faktúry spôsobilej na preplatenie v zmysle čl. 42 a upraveného čl. 43.1 zmluvy č.
01501002, nezačala plynúť dohodnutá 60-dňová lehota splatnosti (upravený čl. 43.1 zmluvy), v dôsledku
čoho sa žalovaná faktúra nikdy nestala splatnou.

Z hľadiska prejednávaného sporu a ustálenia toho, či žalovaný zavinil alebo nezavinil, že sa konanie
muselo zastaviť, je kľúčové, že úhrada sumy 142.544,45 Eur bez DPH, ktorú vykonal žalovaný v
januári 2011, nebola úhradou faktúry č. 200000571, pretože táto faktúra nebola vystavená správne, v
súlade so zmluvou a nikdy nebola splatná. Predmetnú úhradu vykonal žalovaný v dôsledku vyúčtovania
(vysporiadania) všetkých plnení, ktoré si zmluvné strany navzájom plnili v súvislosti so zmluvou č.
01501002 ako „platbu po ukončení“.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobcu zaviaže na náhradu trov konania
vo výške 12.672,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3 598,24 eur žalovanému ako aj trov
odvolacieho konania vo výške 1.021,45 eur, resp. aby napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 09.04.2013. Uviedol, že v prvom
rade je potrebné ustáliť, či predmetné odvolanie je proti uzneseniu v celosti alebo iba voči výroku o
trovách. Odôvodnenie predmetného odvolania je totiž značne zmätočné a v podstate smeruje iba proti
trovám konania, pričom odporca neuvádza žiadne dôvody proti výroku o zastavení konanie. Vo vzťahu
k odvolaniu v časti, ktorou súd konania napriek nesúhlasu žalovaného konanie zastavil, poukázal na
to, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody pre nesúhlas so späťvzatím. K dôvodnosti podania
žaloby ako aj k zapríčineniu späťvzatia návrhu z dôvodov na strane žalovaného poukázal na viaceré
skutočnosti. Uviedol, že žalovaným spomínaný doklad Payment úpon termination of the contract no.
01501002, zo dňa 21.12.2011, ktorý podľa tvrdenia žalovaného uvádza, aké sumy za vykonané práce a
z ktorých faktúr boli uhradené, sa v žiadnom prípade nedá považovať za doklad, ktorý nepripúšťa viaceré
výklady. Žalovaný v konečnom súčte odpočítal od plnenia hodnotu nevykonaných prác. Tieto práce ale
ani neboli žalovanému fakturované, a preto ich odpočítanie od hodnoty vykonaných prác nebolo správne.



Vo vzťahu k namietanému dobropisu zdôraznil, že dobropis ako aj faktúra sú čisto daňové doklady, ktoré
majú iba účtovný význam. Vyhotovenie dobropisu bolo robené najmä s cieľom zosúladiť žalovanú sumu
s tým čo žalovaný sám uznal - teda v žalovanej časti v konečnom dôsledku nebolo sporné vykonanie
prác, nakoľko tieto boli v plnom rozsahu uznané. Je zjavné, že dobropis bol spravený až po tom, čo
žalovaný uznal väčšinu prác vykonaných žalobcom.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

K písomnému vyjadreniu žalobcu zaslal žalovaný písomné podanie doručené odvolaciemu súdu dňa
28.03.2014, v ktorom uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní zo dňa 26.2.2013, pričom ponecháva
na rozhodnutie súdu jeho posúdenie podľa obsahu. Zdôraznil, že sa vo svojom podaní vôbec nevyjadruje
ku kľúčovej otázke celého sporu, ktorou je skutočnosť, že žalovaná faktúra č. 200000571 sa nikdy
nestala splatnou, preto neexistoval splatný dlh žalovaného z tejto faktúry, ktorý by bol povinný zaplatiť.
V dôsledku vytýkaných nedostatkov pri vykonávaní diela vo vzťahu k tej časti, ktorej hodnota bola
fakturovaná v žalovanej faktúre č. 200000571, žalobca vystavil dobropis, z čoho vyplýva, že sám a
dobrovoľne akceptoval nesprávnosť pôvodne vystavenej faktúry, pokiaľ ide o jej vecný rozsah a z toho
vyplývajúcu fakturovanú sumu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov odvolania dospel
k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
27.03.2012 žalobca zobral žalobu späť v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa
20.01.2012 sumu 235.605,32 eur bez bližšej špecifikácie. Uviedol, že žalobca mal voči žalovanému
pohľadávku v sume 211.203,16 eur s prísl., ktorá vyplýva z faktúry č. 200000571. Žalovaný listom zo dňa
22.12.2011 zaslal žalobcovi konečné vyúčtovanie prác (pol roka po odstúpení od zmluvy), kde žalovaný
odobril z faktúry 200000571 sumu 169.627,90 eur (142.544,45 eur bez DPH), čím potvrdil riadne
vykonanie predmetu zmluvy v tejto časti. Žalobca zaslal žalovanému „Oznámenie o pripísaní úhrady“,
kde je podrobne špecifikované, na úhradu ktorých peňažných záväzkov boli finančné prostriedky použité.
V rámci tohto konania preto možno konštatovať, že odporca uhradil svoj záväzok v sume 169.627,90 eur
vrátane DPH ako aj úroky z omeškania ku dňu 20.01.2012 v sume 15.352,62 eur. Na zvyšok záväzku
(41.575,27 eur) bol vystavený dobropis č. 202200012.

Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
12.04.2012 tak, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí. Uviedol, že späťvzatím žaloby sa snaží žalobca
minimalizovať svoje výdavky a budúce záväzky po tom, čo zistil, že žaloba bola podaná predčasne, pred
vznikom nároku na úhradu akejkoľvek sumy. Žalovaný má za to, že v omeškaní bol žalobca a na strane
žalovaného tým nemohlo dôjsť a ani nedošlo k omeškaniu. Z vyššie dôvodov preto žalovaný trvá na
pokračovaní sporu, nakoľko jeho vedenie nezavinil.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Súdna judikatúra uvádza ako vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím návrhu, ak by právne postavenie
žalovaného zostalo neisté. Rozhodujúce je teda posúdiť dôsledky zastavenia konania na právny ale
aj faktický stav žalovaného. Je potrebné tiež uviesť, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozhodnutia (§154 ods. 1 O.s.p.).
Je nesporné, že žalobca zobral späť žalobu z dôvodu, že jeho pohľadávka zanikla splnením. Nie je
pritom pre zastavenie konania rozhodujúce, akou formou bola pohľadávka uhradená. Faktický stav je
taký, že v súčasnosti neexistuje záväzok žalovaného (došlo k jeho zániku splnením) a nie je dôvod na
vedenie súdneho konania proti vôli žalobcu.



Z obsahu odvolania ako aj ďalších písomných podaní žalovaného citovaných v tomto rozhodnutí vyplýva,
že dôvodom nesúhlasu so späťvzatím žaloby je obava žalovaného, že bude zaviazaný na náhradu trov
konania, ktoré podľa svojho presvedčenia nezavinil. Skutočnosť ako bude rozhodnuté o náhrade trov
konania nemožno považovať za závažný dôvod, pre ktorý by mal súd pokračovať v konaní.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bolo
konanie zastavené, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

V časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania, dospel odvolací súd k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že pri rozhodovaní podľa druhej vety, o uložení povinnosti
nahradiť trovy konania, musí súd skúmať, či žaloba bola podaná dôvodne a či k späťvzatiu žaloby došlo
z dôvodu, že suma, ktorá je predmetom sporu, bola zaplatená.

Súd prvého stupňa sa v tomto prípade uspokojil s tvrdením žalobcu, že došlo k úhrade pohľadávky,
neskúmal však, či žaloba bola podaná dôvodne v celom rozsahu. Z obsahu písomných podaní
účastníkov však nie je možné jednoznačne určiť, či žaloba bola podaná dôvodne, predovšetkým
vzhľadom na vystavený dobropis a obranu žalovaného, že v čase podania žaloby pohľadávka žalobcu
nebola splatná.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách
konania podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vysporiadať sa s otázkou, či žaloba bola dôvodne, t.j. či došlo k
zastaveniu konania pre správanie žalovaného. V tejto súvislosti bude potrebné skúmať, z akého dôvodu
bol vystavený dobropis a či žaloba nebola podaná predčasne.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj náhrade trov odvolacieho konania.

Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.