Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/586/2013 z 30. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. júna 2014, sp. zn. 8Co/586/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1208220213.3 Krajský súd Bratislava | 8Co/586/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1208220213.3 | 2014-06-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 126 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4024ab8-ad90-4b21-9a8f-f067b884d65a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1208220213.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/586/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208220213
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1208220213.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: Z. H., bytom N. Š. Ú.
XXXX/XX, S. X, Č.Á. Q., adresa na doručovanie: Q. XXX/XX, S. X, Č. Q., proti odporcovi: DRUTECHNA,
autodružstvo Bratislava, so sídlom Trenčianska 57, Bratislava, IČO: 00 167 436, zastúpenému JUDr.
Magdalénou Meluchovou, Rajecká 11, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 17. júna 2013, č.k. 7C/163/2008-550,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností parc.č.
XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 292 m2 a parc. č. XXXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 463 m2, zapísaných na LV č. XXX, vedenom Správou katastra
pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava - Z..Č.. Q., kat.úz. H., a to v
podiele 1/4-iny. Rozhodol tak podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka po doplnení dokazovania v
zmysle právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 02.10.2012, č.k. 8Co 53/2011-436, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 06.12.2010,
č.k. 7C 163/2008-388 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že navrhovateľ sa v konaní
domáhal určenia, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/4-iny, a to titulom dedenia,
keď na základe dedičského rozhodnutia v dedičskom konaní po jeho nebohom otcovi nadobudol okrem
iného parc.č. XXXXX - roľa o výmere 7460 m2, kat.úz. C., vo vl. č. XXXX, pričom odporca tvrdil,
že sporné nehnuteľnosti nadobudol od štátu, avšak medzi účastníkmi nebolo sporné, že pôvodná
parc.č. XXXXX je identická so žalovanými parcelami; pôvodná parc. č. XXXXX mala výmeru
7460 m2, parcely, ktoré sú predmetom konania, majú spolu výmeru 755 m2. Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že v konaní nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval právny
dôvod prechodu vlastníctva spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu
k pôvodnej parc.č. XXXXX. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že spoluvlastníkmi pôvodnej parc. č.
XXXXX boli M.. F. H. v podiele 1/4-ina, Z. K., rod. F. v podiele 1/4-ina, K. K. v podiele
1/4-ina, Z. Q., rod. F. v podiele 1/8-ina a F. F. v podiele 1/8-ina. Rozhodnutím zo dňa 11.06.1948 bol
konfiškovaný spoluvlastnícky podiel M.. K. T. a jeho manželky Z. Q.. F., u každého vo veľkosti 1/4-
ina, teda spolu v polovici aj z parc.č. XXXXX (čo zodpovedá výmere 3730 m2) a na základe tohto
rozhodnutia bol aj zapísaný ako spoluvlastník tejto nehnuteľnosti v pozemkovej knihe Československý
štát - Obvodný národný výbor P.. N. C. H., a to v podiele jedna polovica. Ďalej z predložených listinných
dôkazov zistil, že rozhodnutím zo dňa 20.01.1975 bol vyvlastnený spoluvlastnícky podiel Z. Q. v 1/8-
ine a F. F. v 1/8-ine z parc.č. XXXXX (aj keď v rozhodnutí je uvedené, že sa celkom vyvlastňuje
výmera 2787 m2, čo nezodpovedá tomuto spoluvlastníckemu podielu, t.j. podielu spolu - 1/4-iny, t.j.



1.865 m2). V oboch prípadoch nebolo rozhodnutie doručované navrhovateľovi, resp. jeho právnemu
predchodcovi, nakoľko títo neboli účastníkmi konfiškačného, resp. vyvlastňovacieho konania, keďže sa
tieto konania netýkali spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu. Pri
posudzovaní prechodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vychádzal z právneho názoru
odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný a podľa ktorého, keďže predmetná pôvodná parc.č. XXXXX
bola v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, nemohlo na základe konfiškácie alebo
vyvlastňovacieho konania dôjsť k prevodu niektorej reálnej časti predmetnej spoločnej nehnuteľnosti,
ale mohlo dôjsť len k prevodu spoluvlastníckeho podielu, ktorý v zmysle § 137 ods. 1 Obč. zákonníka
vyjadruje mieru účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci, avšak z titulu
spoluvlastníctva spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti nepatrí jednotlivým spoluvlastníkom právo
výlučne disponovať určitou, reálne oddelenou časťou veci. Ďalej uviedol, že odporca síce založil do
spisu ručný opis uznesenia Ľudového súdu Bratislava - mesto, zo dňa 18.08.1960, sp.zn. 29Nc 55/60-17,
z ktorého vyplývalo, že by malo ísť o rozhodnutie o rozvrhu vyvlastňovacej ceny za nehnuteľnosti,
parc.č. XXXXX, XXXXX, XXXXX B. XXXXX vo vl. č. XXXX kat.úz. C., zapísaných aj na meno M.. F.
H., avšak z pripojeného spisu bývalého ľudového súdu Bratislava-mesto sp.zn. 29Nc 55/60 zistil, že
predmetné vyvlastňovanie sa netýkalo parc.č. XXXXX, a teda zrejme došlo k chybe pri ručnom opise
uvedeného rozhodnutia. Konštatoval, že v konaní nebol preukázaný žiadny právny dôvod - titul prechodu
spoluvlastníckeho podielu k pôvodnej parc.č. XXXXX, patriaceho M.. F. H., vo
veľkosti 1/4-ina na štát a z uznesenia Štátneho notárstva v Žiline zo dňa 24.04.1959, č.k. D 538/58-14
(zákl. D 75/57) v spojení s opravnými uzneseniami Okresného súdu v Žiline zo dňa 12.08.2002, č.k.
NcG 131/09-10 a zo dňa 30.08.2006, č.k. D 538/58 vo veci prejednania dedičstva po M.. F. H., zomr. dňa
19.01.1975 vyplýva, že dedičom okrem iného i parc.č. XXXXX - roľa o výmere 7460 m2 sa stal Z. H., r.č.
XXXXXX/XXX, čo je osoba totožná s navrhovateľom v tomto konaní, v podiele 1/4-iny a v konaní nebol
tiež preukázaný žiadny právny dôvod prechodu spoluvlastníckeho podielu k pôvodnej parc.č. XXXXX
takto zdedeného navrhovateľom, na štát. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť, alternatívne tento zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil ním predložené listinné dôkazy
preukazujúce prechod vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam na štát a na neho, ako aj listinné
dôkazy predložené navrhovateľom a neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že rozhodnutím Obvodného národného
výboru Bratislava P.., odbor výstavby a územného plánovania, bola vyvlastnená pre DRUTECHNU
autodružstvo Bratislava časť nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave - S., zapísaná v PKV č. XXXX
ako parc.č. XXXXX - roľa vo výmere 7460m2, z ktorej sa vyvlastnilo 2787 m2, výmera z nehnuteľnosti,
vlastníkmi ktorej boli po 1/8-ine Z. Q., rod. F. a F. F., ktorým on na základe uvedeného rozhodnutia uhradil
náhradu za vyvlastnenú výmeru nehnuteľnosti. Vyvlastnením nadobudla DRUTECHNA autodružstvo
Bratislava vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam bez tiarch a nárokov tretích osôb. Ostatné
nehnuteľnosti vo výmere 15899 m2, určené na výstavbu DRUTECHNY autodružstvo Bratislava, boli
Obvodným národným výborom Bratislava P., finančný odbor, odovzdané preberajúcej organizácii
DRUTECHNA autodružstvo Bratislava Hospodárskou zmluvou o odovzdaní národného majetku do
trvalého užívania podľa § 10 zákona č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku, dňa 08.07.1975 a
táto zmluva je platnou listinou pre vykonanie zápisu v evidencii nehnuteľností na stredisku Geodézie
Bratislava - mesto. Vlastníkom týchto nehnuteľností bol štát a on mal nehnuteľnosti v trvalom užívaní
a od platnosti zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu bol v nájomnom vzťahu voči štátu a
vlatníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol kúpnou zmluvou č.
OF/2007/869/GZI/MEM, uzatvorenou medzi predávajúcim: SR - v správe Krajský úrad v Bratislave
a kupujúcim: DRUTECHNA autodružstvo Bratislava dňa 22.06.2007. S kúpnou zmluvou vyslovilo
súhlas i Ministerstvo financií SR dňa 20.09.2007 v súlade s ust. § 11 ods. 5 zákona č. 278/1993
Z.z. a vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený 01.10.2007. Ďalej poukázal na
všetky ním predložené listinné dôkazy, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že výlučným vlastníkom
nehnuteľností bol štát, ktorý s nimi nakladal, a navrhovateľ, resp. jeho možný poručiteľ, nebol uvedený
ako vlastník pozemkov vytvorených z PKP č. XXXXX evidovanej v PKV č. XXXX. Nestotožnil sa so
záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval právny
dôvod prechodu vlastníctva spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu
k pôvodnej parc.č. XXXXX a uviedol, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkazný materiál, ktorým by
preukázal, že sporné pozemky neboli štátom skonfiškované a namietal, že dôkazné bremeno v žalobe
o určení vlastníckeho práva niesol navrhovateľ a tento v danom spore dôkazné bremeno neuniesol.



Nepredložil tiež dôkaz, že v čase úmrtia bol právny predchodca navrhovateľa vlastníkom pôvodnej
parcely XXXXX a uviedol, že v roku 1957, kedy zomrel otec navrhovateľa, nehnuteľnosti evidované
v PKV č. XXXX už boli vo vlastníctve štátu, a teda nemohli byť predmetom dedičského konania.
Namietal, že navrhovateľ preukazuje vlastnícky vzťah k sporným nehnuteľnostiam uznesením Štátneho
notárstva v Žiline zo dňa 24.04.1957 D 538/58-14 (zákl. D 75/57), ktoré pre vážne vady muselo byť
opravované uznesením Okresného súdu v Žiline zn. NcG 131/02-10 a uznesením Okresného súdu
v Žiline zo dňa 30.08.2006 a uznesením Okresného súdu v Žiline D 538/58-74 zo dňa 09.12.2008 v
dedičskej veci po neb. F. H., ktorým bol návrh na opravu a doplnenie rozhodnutia o dedičstve zamietnutý.
Správa katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu nevykonala vklad vlastníckych práv na dediča na základe
uznesenia vo veci prejednania dedičstva D 538/58-14 v spojení s opravnými uzneseniami, nakoľko toto
nespĺňa podmienky verejnej listiny k vykonaniu zápisu do katastra nehnuteľností. Podľa jeho názoru
je dedičstvo navrhovateľa sporné, keďže uznesenie o dedičstve presne nešpecifikovalo dediča - jeho
vzťah k poručiteľovi, dátum narodenia, bydlisko, nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dedičstva, neboli
vyšpecifikované v súlade s registrom katastra nehnuteľností. Uviedol, že spochybňuje preto vyjadrenie
prvostupňového súdu, že „Z. H. je dedičom po poručiteľovi M.. F. H.P., čo je osoba totožná s
navrhovateľom v tomto konaní“. Namietal, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté dokazovanie
oboznámením sa s úmrtným listom M.. F. H. a rodným listom navrhovateľa, čo navrhoval
v podaní zo dňa 24.01.2013 a na pojednávaní dňa 06.12.2010 a nebola teda odstránená spornosť
eventuálneho právneho nástupníctva navrhovateľa k tvrdenému vlastníckemu právu k predmetnej
parcele. Ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 20.05.2009 vzniesol námietku vydržania vlastníckeho
práva, ak by podklady, ktoré predložil o nadobudnutí vlastníckeho práva, nepostačovali ako samostatný
dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva s touto námietkou sa súd prvého stupňa ani odvolací súd
nevysporiadal, súd prvého stupňa pri posudzovaní veci neaplikoval ust. § 134 Obč. zákonníka
a nezisťoval z predložených dokladov pravdivosť jeho tvrdenia, či mohol nadobudnúť vlastnícke právo
vydržaním. Namietal aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa a jeho nepreskúmateľnosť z toho dôvodu, keďže sa nevysporiadal so všetkými
námietkami účastníka. Týmto postupom mu bolo odňaté právo konať pred súdom.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru rozsudok súdu prvého
stupňa má všetky náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
a netrpí vadami, ktoré by znamenali porušenie práva priznaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako nedôvodne namietal odporca v
odvolaní a poukázal na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby
sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov a právo na spravodlivý
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa
sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou argumentáciou účastníka
konania a skutočnosť, že odporca sa nestotožňuje s vyhodnotením dôkazov a právnymi názormi súdu
prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Poukázal aj na to, že súd prvého
stupňa sa v súlade s ust. § 226 O.s.p. riadil právnym názorom vysloveným v rozhodnutí odvolacieho
súdu. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu, že neuniesol dôkazné bremeno, pretože podľa jeho názoru
preukázal ako syn právo nástupníka po M.. F. H.P. a verejnými listinami svedčil originálny spôsob
nadobudnutia vlastníctva - dedením. Nemôže však on znášať dôkazné bremeno o tvrdení odporcu a bol
to práve odporca, ktorý tvrdil, že majetok jeho otca bol skonfiškovaný, a preto odporcu zaťažuje dôkazné
bremeno na preukázanie tohto tvrdenia. Odporca však nepreukázal prechod spoluvlastníckeho práva
jeho právneho predchodcu k sporným nehnuteľnostiam na štát, keď ani jedna z listín, na ktoré odporca
poukázal v konaní, sa nevzťahuje na spoluvlastnícky podiel jeho právneho predchodcu. Poukázal aj
na existenciu intabulačného princípu v rozhodnom čase, ktorý znamenal, že vlastníctvo k pozemkom
sa nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy, ktorý bol prelomený Obč. zákonníkom č. 141/1950
Zb., podľa ktorého k zmene vlastníctva dochádzalo už samotnou listinou. Namietal, že predloženými
výpismi z pozemkovej knihy dostatočne preukázal, že v pozemkovej knihe sa nenachádza žiaden zápis,
ktorý by preukázal nadobudnutie jeho spoluvlastníckych podielov k pozemkom štátom na podklade
konfiškačných alebo iných právnych predpisov. K námietke vydržania, na ktorú poukázal odporca,
uviedol, že táto nie je námietkou napr. premlčania, na ktorú musí konajúci súd zo zákona prihliadať a
namietal, že odporca nepredložil žiaden procesný návrh, ktorým by sa domáhal rozhodnúť o nadobudnutí
svojho vlastníctva vydržaním a túto námietku považuje za pokus špekulovať o vlastníckom práve, keď
odporca na jednej strane tvrdí, že nehnuteľnosť kúpil od štátu a v prípade, ak to nevie preukázať, tvrdí,



že vlastníctvo vydržal. Namietal, že odporca nemá žiadny titul nadobudnutia vlastníctva k jeho podielu
a vlastníctvo odporcu do operátu katastra bolo formálne zapísané na základe žiadosti bez preskúmania
titulu vlastníctva.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal
určenia, že je vlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 1/4-iny, ako aj na posúdenie opodstatnenosti
tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uviedol na svoju obranu, vykonané dôkazy vyhodnotil
v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval
ust. § 126 ods. 1 Obč. zákonníka a pri posúdení veci vychádzal aj z právneho názoru
odvolacieho súdu uvedeného v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.10.2012, č.k. 8Co
53/2011-436 a správne na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní nebol
preukázaný právny dôvod prechodu vlastníctva spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa, resp. jeho
právneho predchodcu k pôvodnej parc.č. XXXXX na štát a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil,
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil všetky
predložené listinné dôkazy, a uviedol aj úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov, dôsledne sa
vysporiadal s odporcom predloženým ručným opisom uznesenia Ľudového súdu Bratislava - mesto
zo dňa 18.08.1960, vysporiadal sa aj s predloženými dedičskými rozhodnutiami vo veci prejednania
dedičstva po neb. M.. F. H., z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd
prvého stupňa za preukázané, a na základe akých dôkazov, podrobne uviedol, ako vec posúdil po
právnej stránke a vysporiadal sa aj so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami namietanými účastníkmi.
Odvolací súd považuje za nedôvodné námietky odporcu týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia a
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, v dôsledku čoho by mu mala byť
odňatá možnosť konať pred súdom, keď v celom rozsahu sa stotožnil s vyhodnotením vykonaných
dôkazov súdom prvého stupňa, ako aj právnym posúdením veci súdom prvého stupňa a s odôvodnením
napadnutého rozsudku majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p.
Nedôvodne namietal odporca v odvolaní, že navrhovateľ v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno,
keď z predložených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa M..
F. H. bol spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 1/4-ina a pokiaľ odporca v konaní tvrdil,
že aj vlastníctvo k tomuto spoluvlastníckemu podielu právneho predchodcu navrhovateľa prešlo na
štát, vyvlastnením alebo konfiškáciou, odporcu zaťažovalo dôkazné bremeno o tomto jeho tvrdení,
ktoré však odporca neuniesol, keď nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bola nesporne preukázaná
existencia právneho titulu prechodu spoluvlastníckeho podielu právneho predchodcu navrhovateľa k
sporným nehnuteľnostiam na štát. Predloženými listinnými dôkazmi, na ktoré odporca poukázal vo
svojom odvolaní, bolo preukázané, že štát nadobudol vlastníctvo spoluvlastníckych podielov ostatných
spoluvlastníkov predmetnej parc.č. XXXXX, a to na základe vyvlastnenia a konfiškácie spolu v podiele
3/4-ín, avšak navrhovateľ ani jeho právny predchodca neboli účastníkmi týchto konaní a predložené
listinné dôkazy sa netýkali spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu.
Nebolo teda v konaní preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva štátom k spoluvlastníckemu podielu
vo výške 1/4-ina predmetných nehnuteľností, a pokiaľ odporca v odvolaní poukazoval na zápis v
evidencii nehnuteľností, tento zápis nie je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Nedôvodne
odporca tiež namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s jeho námietkou vydržania, keď za
takúto námietku a uplatnenie nadobudnutia vlastníckeho práva titulom vydržania nemožno považovať
vyjadrenie právnej zástupkyne odporcu na pojednávaní dňa 20.05.2009, na ktoré poukázal odporca
vo svojom odvolaní, a v ktorom právna zástupkyňa odporcu okrem iného uviedla, že navrhovateľ v
roku 1957 zdedil majetok, ku ktorému sa však neprihlásil, a až v roku 2002 požiadal Okresný súd v
Žiline o potvrdenie rozhodnutia o nadobudnutí dedičstva; odvtedy už uplynulo 50 rokov, takže došlo
už aj k vydržaniu, pričom však neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie
nadobudnutia vlastníctva sporných nehnuteľností štátom, resp. odporcom, na základe tohto právneho
titulu a ďalej vo svojom vyjadrení poukázala na to, že odporca disponoval s týmto majetkom na
základe hospodárskej zmluvy, tento majetok dostal do užívania od štátu; následne uviedla, že uznáva
vlastnícke právo navrhovateľa, ale namietala, že si ho nemôže uplatňovať po 50-ich rokoch, pričom
poukázala na rozhodnutie pozemkového úradu vydaného v súvislosti s uplatnením reštitučného práva
iným dedičom jedného z bývalých spoluvlastníkov sporných nehnuteľností. Z uvedeného vyjadrenia
právnej zástupkyne odporcu, ako aj z obsahu spisu, ďalších prednesov a vyjadrení odporcu vyplýva, že
navrhovateľ netvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva spoluvlastníckeho podielu právneho predchodcu



navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam odporcom alebo štátom titulom vydržania, ale tvrdil, že
vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam vrátane spoluvlastníckeho podielu právneho predchodcu
navrhovateľa nadobudol od štátu, ktorý toto vlastníctvo nadobudol vyvlastnením a konfiškáciou.
Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že na základe predloženého uznesenia Štátneho notárstva v Žiline
zo dňa 24.04.1959, č.k. D 538/58-14 (zákl. D 75/57) v spojení s opravnými uzneseniami uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že dedičom po M.. F.
H., a to aj pokiaľ ide o parc.č. XXXXX - roľa o výmere 7460 m2, sa stal Z. H., r.č. XXXXXX/XXX, čo je
osoba totožná s navrhovateľom v tomto konaní, v 1/4-ine, a nepovažoval za potrebné vykonať odporcom
navrhnuté dokazovanie oboznámením sa s úmrtným listom M.. F. H. a rodným listom navrhovateľa za
účelom zistenia, či pôvodný vlastník parc.č. XXXXX, evidovanej v PKV č. XXXX, bol právny predchodca
navrhovateľa a či je navrhovateľ právnym nástupcom M.. F. H., keď táto skutočnosť nesporne vyplýva
z uznesenia Štátneho notárstva v Žiline zo dňa 24.04.1959 D 538/58-14 vydaného vo veci prejednania
dedičstva po M.. F. H., zomr. XX.XX.XXXX v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa
12.08.2012 a zo dňa 30.08.2006, v ktorých je dedič neb. M.. F. H. identifikovaný rodným číslom, ktoré
je totožné s rodným číslom navrhovateľa uvedeným v návrhu na začatie konania.
Obsah odvolania odporcu nie je teda spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa
založil svoje rozhodnutie.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého
stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré v ďalšom
poukazuje, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.