{"guid": "409a91c3-f74b-4647-8a2c-71b1e4ec7310:dbe1ba67-c360-409c-a7ff-1ca451060899", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1014893503.1", "spisova_znacka": "6Co/774/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/774/2014 z 9. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. novembra 2014, sp. zn. 6Co/774/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1014893503.1", "identifikacne_cislo": "1014893503", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2014-11-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dbe1ba67-c360-409c-a7ff-1ca451060899", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1014893503.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1014893503.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1014893503.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 6Co/774/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1014893503\nDátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014893503.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu\nJUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci v právnej veci žalobcu: Pohotovosť,\nspol. s r. o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, spol. s r. o.,\nGrösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti\nSR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava IV z 15. mája 2014 č. k. 6C/219/2012-89 a proti uzneseniam tohto súdu z 5. októbra\n2012 č. k. 6C/219/2012-8 a z 30. júna 2014 č. k. 6C/219/2012-122, pomerom hlasov 3 : 0, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV           z 15. mája 2014, č.\nk. 6C/219/2012-89 p o t v r d z u j e.\n\nNapadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 5. októbra 2012, č. k. 6C/219/2012-8 sa  p o t\nv r d z u j e.\n\nNapadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 30. júna 2014, č. k. 6C/219/2012-122 sa  p o t\nv r d z u j e.\n\nŽalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca  domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená\nnesprávnym úradným postupom žalovanej. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov\nkonania.\n\nSúd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že v exekučnej veci sp. zn.         EX 7726/2010,\nvedenej na súde prvého stupňa, bola dňa 15. 7. 2010 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 44 Ex. poriadku vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ\ns. r. o. proti povinnej Y. I.. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR\n00386/10 zo dňa 04. 03. 2010. Exekučný súd uznesením z 10. 6. 2011, č. k. 23Er/3071/2010-12, EX\n7726/10, právoplatným dňa 2. 7. 2011, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti exekúcie\nistiny vo výške 239,65 eur, úroku vo výške 82,25 % ročne odo dňa 17. 08. 2009 do zaplatenia a v\nčasti sumy vo výške 239,65 eur, z ktorej bol tento úrok priznaný, úroku vo výške 6 % ročne zo sumy\n434,50 eur odo dňa 22. 11. 2009 do zaplatenia zamietol. Exekučný súd uznesením zo dňa 8. 8. 2011,\nč. k. 23Er/3071/2010-14, právoplatným dňa 21. 9. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie\npoverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Proti uzneseniam o zamietnutí žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolanie podané nebolo.\n\nŽalobca tvrdil, že súd prvého stupňa - exekučný súd, nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote, čím došlo zo strany súdu prvého stupňa k\nnesprávnemu úradnému postupu. V období od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie (15. 7. 2010) do 21. 9. 2011, keď súd prvého stupňa rozhodol o tejto žiadosti, žalobcovi mala\nvzniknúť škoda vo výške 125,- eur. Škoda podľa žalobcu pozostáva z nákladov vynaložených na správu\npohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo\nvýške 70,- eur, z nákladov na udržiavanie a správu informačného systému 40,- eur a z nákladov\nvynaložených na vyhotovovanie urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné, telekomunikačné\nvýdavky a kontrola stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- eur. v súvislosti s výškou škody\nžalobca uvádzal, že ju stanovil na základe „paušalizácie reálnych vecných nákladov, keďže presnú\nvýšku škody by bolo možné určiť iba s nepomernými ťažkosťami. Ďalej žalobca tvrdil, že mu vznikla\nnemajetková ujmy vo výške 846,40 eur. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že\nžaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v danom prípade žalobca na preukázanie\nsvojich tvrdení      v návrhu označil ako dôkaz spis Okresného súdu Bratislava IV bez konkretizácie,\nktorá          z listín v spise sa nachádzajúcich, má byť vykonaná ako dôkaz. Preto súd, vzhľadom na\npredmet sporu, sa oboznámil so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 7.\n2010 a rozhodnutiami Okresného súdu Malacky č. k. 23Er/3071/2010-12, 23Er/3071/2010-14 zo dňa 10.\n6. 2011 a 8. 8. 2011 a či v tejto veci do rozhodnutia súdu bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní zo\nstrany žalobcu. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplynulo, že od podania žiadosti na udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie dňa             15. 7. 2010 do rozhodnutia súdu 10. 6. 2011, nemohol mať exekučný\nsúd v žiadnom prípade viac ako 459 dní omeškanie tvrdené žalobcom, pretože od podania návrhu\ndo rozhodnutia súdu uplynulo len 330 dní, navyše toto plynutie času nie je preukázaním nesprávneho\núradného postupu, spočívajúceho v existencii prieťahov v žalovanej výške. Žalobca nepredložil žiadny\ndôkaz o tom, že použil prostriedok nápravy, t. j. že podal sťažnosti na prieťahy v konaní, tak ako uviedol\nv návrhu, v dňoch 2. 7. 2009, 23. 9. 2009, 13. 11. 2009,  25. 2. 2010, 30. 8. 2010, 23. 11. 2010, 25.\n5. 2011 a že sa týkali konkrétnej veci, ktorá je predmetom tohto sporu - exekúcie proti povinnej Y. I..\nŽalobca si teda nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, nepreukázal svoje vyššie uvedené tvrdenia ohľadne\nomeškania súdu najmenej 459 dní, nepreukázal ani vznik uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej\nujmy, pretože samé tvrdenie žalobcu nie je dôkazom, na základe ktorého by súd mohol rozhodnúť vo\nveci bez toho, aby nevykonal dôkazy preukazujúce nárok žalobcu. Súd 1. stupňa poukázal aj na tú\nskutočnosť, že tvrdenia žalobcu v návrhu sú všeobecné, pri mnohých je zrejmé, že sa ani nemôžu týkať\ntohto konania, pretože exekučný súd nemohol mať žiadne prieťahy pred dôjdením žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 15. 7. 2010 ako tvrdí žalobca, s odkazom na sťažnosti na prieťahy\nv konaní v dňoch 2. 7. 2009, 23. 9. 2009,          13. 11. 2009, 25. 2. 2010 a v konečnom prípade aj dňa\n30. 8. 2010 a napokon 25. 5. 2011,      t. j. po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca tak neuniesol svoje dôkazné bremeno\na ani povinnosť tvrdenia, na základe ktorého by mohol súd dospieť k takým skutkovým zisteniam, že\nžalobca má nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Návrh žalobcu na\nprerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu pre porušenie jeho\npráva na zákonného sudcu a na nestranný súd, súd prvého stupňa zamietol s odôvodnením, že Krajský\nsúd v Bratislave uznesením zo 22. 10. 2012 č. k. 5NcC/198/12-16, nevylúčil zákonného sudcu U.. P. U.\nz prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Žalobca teda uplatnil svoje zákonné právo namietať\nnestrannosť súdu a o tejto jeho námietke už bolo právoplatne rozhodnuté. V tejto súvislosti súd prvého\nstupňa poukázal na obdobné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/2013, I. ÚS 92/2013,\nktorými ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci ústavné sťažnosti žalobcu, v ktorých žalobca\nnamietal, že súd prvého stupňa a ani Krajský súd v Banskej Bystrici, nevyhoveli jeho námietke zaujatosti\nsudcov prvostupňového súdu, čím porušili jeho ústavné právo.\n\nProti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého\nstupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že dňa\n5. 5. 2014 vo veci pojednával v jeho neprítomnosti, hoci podaním požiadal o zrušenie pojednávania.\nĎalej uviedol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Namietol, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok\nnedostatočne odôvodnil. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa „dokazovanie neprípustne skrátil len\nna dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu,\nže hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie\ndôkazy.“ Napadnutý rozsudok je podľa žalobcu vnútorne rozporný. Napriek tomu, že súd prvého stupňa\n\nzistil porušenie práva, nekonštatoval ho,  a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní\nnemajetkovej ujmy žalobcovi.\n\nOdvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k\nzáveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n\nOdvolací súd má za to, že súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny\nprávny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).\n\nK odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolací súd uznesením zo 22. 10. 2012\nč. k. 5NcC/198/2012-16 rozhodol, že sudca Okresného súdu Bratislava IV U.. P. U., nie je vylúčený z\nprejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu v odvolaní, že\nvo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. Súčasne odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že\nústavná sťažnosť žalobcu proti predmetnému rozhodnutiu bola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa\nÚstavným súdom SR odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na\njej prerokovanie a rozhodnutie (III. ÚS 321/2013-12 z 2. 7. 2013).\n\nVzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa postupoval správne, keď návrh žalobcu na prerušenie\nkonania zamietol, keďže konanie na Ústavnom súde SR, do skončenia ktorého žalobca navrhoval\nprerušenie konania v prejednávanej veci, bolo skončené. Na Ústavnom súde SR teda neprebieha žiadne\nkonanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu (§ 109 ods. 2 písm.\nc/ O. s. p.), ani rozhodnutie súdu nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť (§ 109\nods. 1 písm. b/ O. s. p.). Dôvod prerušenia konania podľa citovaných ustanovení nebol teda daný.\n\nSúd prvého stupňa vo veci stanovil termín pojednávania na deň 15. 5. 2014. Predvolanie na toto\npojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 7. 4. 2013 (viď doručenka na č. l. 60). V\npredvolaní na pojednávanie  súd prvého stupňa poučil žalobcu v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p.  Dňa 09.\n05. 2014 bola súdu prvého stupňa e-mailom doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie\npojednávania, z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR proti rozhodnutiu Krajského súdu v\nBratislave zo 22. 10. 2012 č. k. 5NcC/198/2012-16, ktorým tento rozhodol, že sudca Okresného súdu\nBratislava IV U.. P. U., nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania predmetnej veci.\n\nOdvolací súd poznamenáva, že žalobca v obdobných skutkových veciach spravidla vždy žiada o\nzrušenie pojednávania, práve z dôvodu podanej ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiam odvolacích súdov,\nktorými neboli vylúčení sudcovia z prejednávania veci. V predmetnej veci, ako už bolo uvedené vyššie,\ntakúto ústavnú sťažnosť žalobcu ústavný súd odmietol (III. ÚS 321/2013-12 z 2. 7. 2013), a to v čase,\nkedy rozhodol súd prvého stupňa, resp. už v čase doručenia predvolania na pojednávanie právnemu\nzástupcovi žalobcu. Z toho vyplýva, že dôvod na odročenie pojednávania nebol daný, keďže v čase\ndoručenia predvolania na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu už niekoľko dní (mesiacov)\nzrejmé, že jeho ústavná sťažnosť bola odmietnutá. Vzhľadom na to súd prvého stupňa nepochybil,\nkeď dňa 15. 5. 2014 pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods. 2 druhá veta O.\ns. p.). Napokon zákonný sudca e-mailom dňa 9. 5. 2014 informoval právneho zástupcu žalobcu, že\npojednávanie vytýčené na deň 15. 5. 2014 sa uskutoční, no napriek tomu sa ho právny zástupca žalobcu\nnezúčastnil.\n\nŽalobca v ďalšom  uviedol, že si nechal vypracovať znalecký posudok ohľadom výšky škody, a že súd\nprvého stupňa mu nedal priestor predložiť tento dôkaz v konaní, keďže bez splnenia podmienok konal a\nrozhodol postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. V tomto smere odvolací súd (okrem vyššie uvedeného,\nt. j., že súd prvého stupňa správne postupoval              v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.) uvádza, že súd\nprvého stupňa nebol povinný dopĺňať dokazovanie znaleckým posudkom vypracovaným na požiadanie\nžalobcu, pretože ho žalobca do spisu nezaložil a súd prvého stupňa  bol v zmysle § 101 ods. 2 druhá veta\nza bodkočiarkou O. s. p. povinný prihliadnuť iba na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pokiaľ ide o\nznalecký posudok, ktorý si údajne žalobca nechal vypracovať, nie je odvolaciemu súdu jasné, prečo ho\nnepripojil k odvolaniu. Ak by ho však k odvolaniu aj pripojil, nevykonanie dokazovania oboznámením jeho\nobsahu by, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nespôsobilo nesprávnosť napadnutého rozsudku.\n\nOdvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepreukázal vznik ani\nvýšku majetkovej škody. Paušálne vyčíslenie nákladov na správu a udržateľnosť pohľadávky (na ktoré\npoukazuje žalobca v odvolaní) bez ďalšieho dôkazom o vzniku a výške škody nie je. Napokon žalobca\nich vynaloženie v konkrétnom prípade rovnako nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v konaní.\nPokiaľ ide o  nemajetkovú ujmu v peniazoch, nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť\nnárokom           v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba\nfyzickej osobe. Tento záver podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť z ust. § 17 ods. 3 písm. a/ až d/\nzák. č. 514/2003 Z. z. V prípade právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej doterajší život a prostredie,\nv ktorom žije, resp. jej súkromný život a spoločenské uplatnenie. V tejto časti preto zrejme ide o nárok\nna ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3\nObč. zák.  Odvolací súd je toho názoru, že     v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným\npostupom žalovanej došlo                k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. Treba uviesť, že\nžalobca v konaní ani netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo\nk neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti. Naviac, takýto zásah je už pojmovo vylúčený, keďže\nvyššie popísaná nečinnosť exekučného súdu predsa nemôže mať vplyv na povesť žalobcu. Odhliadnuc\nod uvedeného, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal, že by\nmu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v predmetnom exekučnom konaní\nvznikla nemajetková ujma (t. j. za predpokladu, že by zák. č. 514/2003 Z. z. umožňoval priznať náhradu\nnemajetkovej ujmy aj právnickej osobe).\n\nZ toho vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, a preto ho odvolací súd\npotvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.\n\nNapadnutým uznesením zo dňa 30. 6. 2014 č. k. 6C/219/2012-122 súd prvého stupňa uložil žalobcovi\npovinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20,- eur do 10 dní od doručenia uznesenia.\n\nProti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby ho odvolací súd zrušil. Namietol, že\nnapadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že v zmysle pol.\n7a Sadzobníka súdnych poplatkov, sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody, spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. On však\nnepodal žalobu, ale odvolanie. Okrem toho, v zmysle § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. z úkonov navrhnutých\nalebo za konania začaté do        30. 9. 2012, sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 9.\n2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 9. 2012. Žaloba bola podaná na súd prvého stupňa pred 1. 10.\n2012, teda v čase, keď bolo predmetné konanie oslobodené od súdnych poplatkov.\n\nOdvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal\nnapadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\n\nNapadnuté uznesenie síce neobsahuje odôvodnenie, ale je z neho celkom zrejmé a nepochybné, aká\npovinnosť, na základe akých ustanovení zák. č. 71/1992 Zb. a podľa akej položky Sadzobníka súdnych\npoplatkov bol poplatok vyrúbený. Preto nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia nespôsobuje,\naj vzhľadom na jeho charakter jeho nepreskúmateľnosť.\n\nV pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je uvedené, že poplatok 20,- eur sa platí za žalobu na náhradu\nškody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným\npostupom. Podľa názoru odvolacieho súdu sa však aj na pol. 7a Sadzobníka vzťahuje bod 3. poznámok\nk pol. 1 Sadzobníka, podľa ktorého poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo\nveci samej.\n\nAk je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 prvá\nveta zák. č. 71/1992 Zb.). Z toho vyplýva, že v súvislosti s § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. by žalobcovi nebolo\nmožné uložiť povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by ho podal pred účinnosťou\nzák. č. 286/2012 Z. z., t. j. pred 1. 10. 2012. Žalobca však odvolanie podal elektronicky dňa 23. 06. 2014,\nteda za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb., v znení zák. č. 286/2012 Z. z.\n\nZ toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219\nods. 1 O. s. p.\n\nNapadnutým uznesením zo dňa 5. 10. 2012 č. k. 6C/219/2012-8 súd prvého stupňa uložil žalobcovi\npovinnosť zaplatiť poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,- eur do 3 dní od právoplatnosti\nuznesenia.\n\nProti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Uviedol, že nevzniesol námietku zaujatosti, a preto\nnie je povinný zaplatiť súdny poplatok. Poukázal na to, že v žalobách uviedol skutočnosti preukazujúce\nfakt, že Okresný súd Bratislava IV vo veci nemôže konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednávania\nveci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O. s.\np.). Preto mal súd prvého stupňa postupovať v zmysle § 12 ods. 1 O. s. p. a požiadať príslušný krajský\nsúd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Ide tu o nutnú delegáciu. Ďalej\nžalobca v odvolaní namietol, že predmetom konania je náhrada škody, spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom a toto konanie je od poplatkov oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb.\n\nOdvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal\nnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel\nk záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n\nZo spisu vyplýva, že žalobca v predmetnej žalobe uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov\nOkresného súdu Bratislava IV by porušilo jeho právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným\nsúdom, pretože podľa rozvrhu práce  na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto\nžalobca v žalobe požiadal, aby  nadriadený súd prikázal predmetnú vec inému súdu, pretože sudcovia\nOkresného súdu Bratislava IV sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich pomer\nk veci a k účastníkom konania.\n\nZ toho je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca v žalobe namietol zaujatosť všetkých\nsudcov Okresného súdu Bratislava IV. Vznesenie námietky zaujatosti je poplatkovým úkonom (pol. 17a\nSadzobníka súdnych poplatkov) a jeho poplatníkom je žalobca (§ 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.).\nPreto súd prvého stupňa postupoval správne, keď napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť\nzaplatiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66,- eur. K odvolacej argumentácii žalobcu\ntreba uviesť, že nutná delegácia v zmysle § 12 ods. 1 O. s. p. je vždy dôsledkom vylúčenia všetkých\nsudcov súdu v zmysle § 14 O. s. p., pričom k ich vylúčeniu dôjde buď na základe námietky zaujatosti,\nvznesenej účastníkom konania alebo na tom základe, že samotní sudcovia sa cítia byť vo veci zaujatí (§\n15 ods. 1 O. s. p.).  Inými slovami, keďže sudcovia Okresného súdu Bratislava IV sa sami vo veci necítili\nbyť zaujatí, návrh žalobcu na nutnú delegáciu v zmysle § 12 ods. 1   O. s. p. musel byť z jeho strany\npodmienený vznesením námietky zaujatosti všetkých sudcov tohto súdu. Paradoxne sám žalobca aj v\nodvolaní celkom jednoznačne formuloval námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava IV.\n\nKonanie o náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom, bolo v čase podania žaloby\nsíce oslobodené od súdnych poplatkov, v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb., ale vecné\noslobodenie od súdneho poplatku podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za\nvznesenie námietky zaujatosti podľa pol. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Vecné oslobodenie\núčastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.\nsa vzťahuje iba na súdny poplatok za žalobu, za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon\nrozhodnutia a exekúciu (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 30. 3. 2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011).\n\nZ toho vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto ho odvolací súd\npotvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení    s § 224 ods. 1 O.\ns. p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/219/2012", "guid": "09c296d0-f2b2-4488-8dc9-b7e3b23101c3:083bd68b-59cb-442b-9a7b-f3ecfbd6002d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fad28d74-6673-4e3b-b885-0e484b4ac28d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 321/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 321/2013 z 2. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fad28d74-6673-4e3b-b885-0e484b4ac28d"}, {"guid": "ussr:4b18e693-f46a-405a-af39-c768cc761060", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 92/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 1205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b18e693-f46a-405a-af39-c768cc761060"}, {"guid": "ussr:e5ebc49b-e4f6-4d2a-ab5f-d298ee94bce3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 89/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/2013 z 6. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-06", "citacie_n": 1272, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5ebc49b-e4f6-4d2a-ab5f-d298ee94bce3"}, {"guid": "ussr:a2c45aaf-d2f6-453f-9796-d12e80c93bc9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 124/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 124/2011 z 30. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-30", "citacie_n": 1604, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2c45aaf-d2f6-453f-9796-d12e80c93bc9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ccee6033-66eb-49cd-b56f-275c40280a50", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.480.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2016 z 5. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.480.2016.2"}, {"guid": "ussr:0054d84e-ae72-4f7e-b158-14d0c0ac0bd8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.631.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 631/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 631/2016 z 10. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.631.2016.1"}, {"guid": "92e0f7d2-e561-4b74-aac2-7fb38a9d87fa:87d53c00-9432-4608-b659-f45a99fadf3e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7716207281.1", "spisova_znacka": "6Co/34/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/34/2017 z 30. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-08-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7716207281.1"}]}