Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/141/2013 z 18. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. septembra 2014, sp. zn. 6S/141/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013200988.2 Krajský súd Bratislava | 6S/141/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1013200988.2 | 2014-09-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 46/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej informačnej službe, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4704cb4-16e0-49c0-9fc7-9484ac035c18 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1013200988.2 Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/141/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200988 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200988.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: V. V., štátna príslušnosť T. H., bytom A.C.K. XX, XXX XX A., zastúpený Advokátska kancelária Škamla, s.r.o. Makovického 15, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom v Bratislave, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/004682-002 zo dňa 02.05.2013 jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/004682-002 zo dňa 02.05.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PPZ- HCP-BA6-537-32/2013-Ž/Cec zo dňa 06.02.2013, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas a to z dôvodou bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky. Podľa žalobcu správne orgány porušili ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď pred vydaním napadnutého rozhodnutia mu neumožnili oboznámiť sa s utajovanými informáciami, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného, vyjadriť sa k spôsobu ich zistenia, či možnosti ich doplnenia. Preto vyslovuje pochybnosti vo vzťahu k relevancii daných informácií voči jeho osobe. Podľa žalobcu z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa žalovaný oboznámil s obsahom informácií, ktoré sa stali podkladom rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný síce nemusí odôvodňovať svoje rozhodnutie vo vzťahu ku konštatovaniu, že žalobca je osobou nebezpečnou, avšak sám má povinnosť zisťovať skutočný stav veci, čo však z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Takýto postup považuje za svojvoľný zásah štátnych orgánov do práv žalobcu, pričom poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 15/03. Namieta aj nedostatočné vyhodnotené otázky súkromného a rodinného života žalobcu a poukazuje na to, že nemá žiaden záznam v registri trestov. Preto uvádza, že ani z uvedeného dôvodu nemohli prevážiť záujmy spoločnosti nad záujmy súkromné. Preto považuje zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 48/2002 o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) v rozpore aj s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor). Je toho názoru že žalovaný nesprávne právne vec vyhodnotil, nezistil riadne skutkový stav veci, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a v konaní zistil vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žiada rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu právo na náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe doručenom súdu dňa 28.08.2013 zotrval na vydaných napadnutých rozhodnutiach v celom rozsahu. Uviedol, že vykonal vo veci vlastné šetrenie a zistil, že skutočnosti, ktoré boli dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas pretrvávajú aj počas odvolacieho konania. Žalovaný zdôraznil, že informácia so stupňom utajenia “Dôverné”, ktorá tvorila podklad pre negatívne rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi mala zásadný význam pre rozhodnutie správnych orgánov. Jedná sa o informáciu poskytnutú Slovenskou informačnou službou ako jediným oprávneným orgánom štátu, v ktorého kompetencii je posudzovanie možného ohrozenia bezpečnosti štátu, a preto ju správne orgány nemali dôvod spochybňovať. Žalovaný tiež uviedol, že správnemu orgánu I. stupňa bolo v dňoch 05.03.2012 a 02.05.2012 doručené stanovisko z ÚHCP PPZ, v zmysle ktorého účel na ktorý bolo žalobcovi udelené prvé povolenie na trvalý pobyt (od 06.03.2007 do 06.03.2012) pominul. Žalovaný poukázal na obsah administratívneho spisu, z ktorého podľa neho jednoznačne vyplýva, že neporušil v danom konaní zákonné postupy pri zisťovaní skutkového stavu veci a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, kde nie je mu daný priestor pre vlastnú úvahu a preto existujúce utajované informácie ďalej neskúma. Uviedol, že do úvahy bral aj rodinný život žalobcu avšak bol povinný zohľadniť skôr výnimku z pravidla článku 8 ods. 2 Dohovoru, keďže išlo o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia (§ 244 ods. 1 O.s.p., § 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Predmetom súdneho prieskumu boli napadnuté rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2013/004682-002 zo dňa 02.05.2013 a prvostupňového správneho orgánu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6-537-32/2013-Ž/Cec zo dňa 06.02.2013, ktorým zamietli žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas a to z dôvodov bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 48/2002 Z.z. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Podľa § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej repiubliky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca podal dňa 03.02.2012 na Oddelenie cudzineckej polície PZ v Bratislave žiadosť o trvalý pobyt na neobmedzený čas (č. PPZ-HCP-BA6-Ž-782/2012) o ktorej prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že ju zamietol podľa § 48 ods. 2 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že žalobca má na území Slovenskej republiky udelené prvé povolenie na trvalý pobyt od 06.03.2007 do 06.03.2012 avšak šetrením zistil, že žalobcovi pominul účel na udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas. Rozhodnutím o odvolaní č.p.: PPZ- HCP-BA2-2012/007992-002 zo dňa 30.10.2012 uvedené prvostupňové rozhodnutie žalovaný zrušil a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a zdôvodnenie. Zároveň mu nariadil pri vyhodnocovaní žiadosti prihliadnuť na § 48 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejnoého poriadku…záujmy maloletého dieťaťa, osobné a rodinné pomery a iné). Žalovaný po opätovnom prešetrení žiadosti a po vyhodnotení dokladov priložených k žiadosti zistil, že bola správnemu orgánu doručená informácia pod č. 65/10-D-198-21/2012 zo dňa 10.10.2012 označená ako utajovaná písomnosť so stupňom utajenia “Dôverné”, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba, z ktorej vyplýva, že existujú konkrétne dôvody k aplikácii § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko sa jedná o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. V danom čase získal aj ďalšiu informáciu dňa 15.10.2012 k osobe účastníka konania z ÚBOK pod č.k.: PPZ-BOK-782/2012, ktorého obsahom je skutočnosť, že žalobca udržiava kontakty so záujmovými osobami. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že právnemu zástupcovi bola doručená dňa 03.01.2013 výzva (14.12.2012 pod č.p.: PPZ-HCP-BA6-Ž-782-27/2012) v tejto súvislosti na zaujatie stanoviska (v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) k predmetným zisteniam. Právny zástupca žalobcu sa domáhal jednorázového oboznámenia sa s utajovanými informáciami, čo mu však do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného Slovenskou informačnou službou umožnené nebolo. Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA6-537-32/2013-Ž/Cec zo dňa 06.02.2013, zamietlo žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas z dôvodou bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 48/2002 Z.z., ktoré rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA2-2013/004682-002 zo dňa 02.05.2013 žalovaný potvrdil. Podľa žalovaného rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ich potvrdil. Vzhľadom na charakter utajenia predmetnej informácie podanej oprávneným štátnym orgánom nie je možné, aby jej obsah bol v rozhodnutí bližšie špecifikovaný. V rámci prieskumného konania sa krajský súd s predmetnou správou v režime utajenia so stupňom „dôverné“ oboznámil za zachovania podmienok citovaného zákona ako aj Vykonávacej vyhlášky č. 338/2004 Z.z. v platnom znení. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v platnom znení, informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom policajného zboru a prokuratúre a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje iným štátnym orgánom ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti. Krajský súd dospel k názoru, že táto informácia podaná Slovenskou informačnou službou Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR, mala práve charakter vety druhej, hore citovaného zákonného ustanovenia. Iným štátnym orgánom v zmysle tohto zákonného ustanovenia je v danom prípade i žalovaný, a to či už v prvom stupni alebo v odvolacom, pretože v danom prípade nešlo o konanie ohľadne trestnej činnosti žalobcov ale o informácie, ktoré boli nutné na posúdenie, v dôsledkoch ktorého má viesť k zamedzeniu protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti. V danom prípade došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd na strane žalobcu na právo na súkromný a rodinný život, ktorého sa žalobca domáha a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva pre ochranu jeho bezpečnosti, verejného poriadku a pod. Pokiaľ správny orgán, ktorý zo zákona rozhoduje v danej veci, dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, v odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov uvedú iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Preto súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že vzhľadom k tomu, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí správny orgán vo svojom rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný, náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu. V takomto prípade postačí, ak správny orgán uvedie v dôvodoch rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Takémuto rozhodnutiu však musí predchádzať zisťovanie rozhodujúcich skutočností prostredníctvom orgánov štátu, k tomu oprávnených za splnenia podmienky, že správne orgány rozhodujúce vo veci povolenia trvalého pobytu na neurčitú dobu sú s konkrétnymi zisteniami orgánov štátu oboznámené. Zákon o pobyte cudzincov nedefinuje pojem verejný záujem, ale ani pojmy ako je dôvodné podozrenie, ohrozenie bezpečnosti štátu a pod. Teda ide o pojmy, ktoré platná právna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používajú. V každom prípade však obsah týchto pojmov nesmie byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, s Ústavou, s medzinárodnými zmluvami a dohodami. Pokiaľ správne orgány pri posudzovaní žiadosti žalobcu vychádzali z informácie z Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR a Slovenskej informačnej služby a v rozhodnutí uviedli iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, v takomto postupe nevidel ani súd žiadne pochybenie. Nie je ani sporné, že účastník konania nebol oprávnený sa s informáciou v stupni utajenia „dôverné“ oboznámiť. Toto právo majú súdy v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí a krajský súd sa s informáciou, na základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov oboznámil a dospel k záveru, že utajovaná skutočnosť mala charakter konkrétneho vymenovania faktov, ktoré vedú k možnému záveru o nevhodnosti vyhovenia žiadosti. Poznanie konkrétnych dôvodov z ktorých informačná služba vychádza pri svojom závere o hrozbe žalobcu pre bezpečnosť štátu je rozhodujúcim podkladom, z ktorého správny orgán pri posudzovaní jeho žiadosti o trvalý pobyt vychádza. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.