Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/347/2013 z 30. 7. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. júla 2013, sp. zn. 2Co/347/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1712201266.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/347/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1712201266.1 | 2013-07-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/788cf584-504f-495d-9569-e42ec6a49e20 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1712201266.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/347/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712201266
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1712201266.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: E. J. I., I.. W.. V.., IČO: XX XX XX XX, Ú.Í.
B.. Č.. X, D., zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, Údernícká ul. č. 5, Bratislava,
proti odporcovi: K. S., nar. XX. X. XXXX, bytom K. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: I. U. V., IČO: XX XXX XXX, F. B.. Č.. X, D., zastúpený: HKP Legal, s. r. o., IČO: 36 727 334,
Sasinkova ul. č. 6, Bratislava, o zaplatenie istiny 3. 910, 08 eur (117. 795, 07,- Sk) s príslušenstvom,
na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. októbra 2012,
č. k. 5C/141/2012 - 36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a.

Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 112, 82
eur, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok v
sume 227, 87 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 96 O. s. p. a vecne splnením
podmienok v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vrátenie súdneho poplatku navrhovateľovi
odôvodnil právne § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust.
§ 146 ods. 2 O. s. p. a vecne tým, návrh na súd bol podaný dňa 27. 1. 2012, vedľajší účastník do
konania vstúpil dňa 20. 4. 2012, jeho právny zástupca vzniesol námietku premlčania a uplatnil si právo na
náhradu trov konania, nakoľko však vedľajší účastník, zastúpený advokátom, na obranu práv odporcu,
ako spotrebiteľa nerobil žiadne účelné úkony poskytovania právnej pomoci, nie je možné konštatovať
oprávnenosť nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania vedľajšieho
účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník a navrhol uznesenie v jeho napadnutej
časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi priznať náhradu trov konania v sume 77, 27 eur, spočívajúcich v
trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení v prvostupňovom a odvolacom konaní, alebo uznesenie
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne aplikoval
ust. § 146 ods. 2 O. s. p. Namietol, že v konaní vystupoval na podporu odporcu, pričom zo späťvzatia
nevyplýva dôvod, pre ktorý zobral navrhovateľ svoj návrh späť a podstatným pre právne posúdenie
veci je, že nárok uplatnený navrhovateľom bol nedôvodný, resp. premlčaný, z dôvodu ktorého bolo
povinnosťou prvostupňového súdu rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.
s. p. a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či navrhovateľ svojim nedôvodne
podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Poukázal na skutočnosť, že vedľajší
účastník je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov s



tým, že prejednávaná právna vec je typickým spotrebiteľským sporom, pričom základnou filozofiou
spotrebiteľského práva je pozitívnym zásahom štátu prostredníctvom zákonodarnej a súdnej moci
dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi,
ktorý má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu nad spotrebiteľom, vyplývajúcu z okolnosti
uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje dodávateľ
a preto stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia považuje za účelové a zjavne nesprávne.
Namietol, že výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne
zastúpiť, je nielen absurdný, ale najmä odporujúci zákonom Slovenskej republiky a tiež predpisom
Európskej únie, nakoľko pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a
efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť základnú úlohu
spotrebiteľského združenia stanovenú legislatívou Slovenskej republiky a Európskou úniou. Vedľajší
účastník ďalej uviedol, že absurdnosť takéhoto stanoviska zvýrazňuje skutočnosť, že navrhovateľ je
obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný
navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátom a uplatňuje si v konaniach právo na náhradu trov právneho
zastúpenia, ktoré mu súdy priznávajú. Vytkol prvostupňovému súdu, že svojím postupom a nepriznaním
náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv
vedľajšieho účastníka, garantovaných okrem iného v ust. § 93 ods. 4 O. s. p. a znemožnil mu tak
reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom, čím spotrebiteľovi odňal právo
na kvalifikovanú právnu pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho súdneho procesu.
Poukázal na skutočnosť, že námietka premlčania nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla
byť daná ani zo strany súdu a bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania
z jeho strany by na ňu nemohol ani súd prihliadať, pričom je pravdepodobné, že hlavný účastník by
bol vo veci neúspešný, obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ
vymáhal premlčané nároky. Vedľajší účastník poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov; uznesenia
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 2Co/16/2012 zo dňa 23. 2. 2012, sp. zn. 18Co/16/2012 zo dňa 23. 2.
2012, 7Co/19/2012 zo dňa 28. 2. 2012, sp. zn. 19Co/13/2012 zo dňa 3. 4. 2012, 16Co/33/2012 zo dňa
16. 4. 2012, uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1Co/367/2011 zo dňa 14. 3. 2012, uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. 10. 2012, sp. zn. 13Co/284/2012, sp. zn. 16Co/283/2012
zo dňa 27. 9. 2012, sp. zn. 15Co/169/2012 zo dňa 9. 8. 2012 a ďalšie, v ktorých vedľajšiemu účastníkovi
náhrada trov konania priznaná bola. Vedľajší účastník zároveň navrhol v prípade, ak sa odvolací súd
stotožní s názorom súdu prvého stupňa, konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. prerušiť a
požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na
plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak
procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej
sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že navrhuje uznesenie
prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti a zároveň si uplatnil
trovy, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní. Poukázal na skutočnosť, že cieľom I. U. V. je kolektívna
ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov z
pozície vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O. s. p. ) s tým, že vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, samotné združenie má vo svojich radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie
a podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z. z., má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva s tým, že
tieto právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 5Co/26/2012 a
v rozhodnutí pod sp. zn. 3Cob/259/2011, v ktorých náhrada trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi priznaná nebola. Navrhovateľ ďalej uviedol, že z jeho vlastnej skúsenosti má vedomosť
o tom, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a
to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh
na priznanie trov konania, z čoho je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania,
združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, navyše vedľajší účastník viaceré procesné
podania nadbytočne opakuje, bez uvedenia nových, významných skutočností, vzťahujúcich sa na
predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania s tým, že rovnaký právny názor
vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co/141/2012. Z generálnej plnej moci, ktorú
združenie udelilo právnemu zástupcovi vyplýva, že advokát má vykonávať úkony právnej služby bez
ďalšieho konkrétneho pokynu združenia a preto je tu dôvodná pochybnosť, či samotný vedľajší účastník



má vôbec vedomosť o tom, že do predmetného konania vstúpil, čím nemohlo dôjsť k naplneniu
podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie, vrátane prvej porady s klientom. Z uvedených
dôvodov navrhovateľ trovy konania vedľajšieho účastníka nepovažoval za trovy účelne vynaložené
na uplatňovanie alebo bránenie práva, nakoľko Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ako
splnomocnený zástupca odporcu, ktorý o jeho vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť (rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13Co/35/2012, sp. zn. 13Co/36/2012). Navrhovateľ mal za to,
že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému
navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť správne súd prvého stupňa
prihliadol, keď vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. K návrhu vedľajšieho účastníka
na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie navrhovateľ uviedol, že tento návrh
nie je dôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania vzhľadom k tomu, že v každom jednotlivom
prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania a v zmysle práva Európskej únie
je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov a preto Súdny dvor Európskej
únie v žiadnom prípade nemôže vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani
v prípade, ak by bolo v rozpore s právom Európskej únie, nakoľko preskúmaním vnútroštátneho práva
by prekročil svoje právomoci. Navrhovateľ mal z uvedeného dôvodu za to, že priznanie náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi je výlučne v kompetencii vnútroštátneho súdu a skutočnosť, že vedľajší
účastník sa na jednej strane prezentuje ako organizácia na ochranu spotrebiteľov, na druhej strane
však jeho urputná snaha o predloženie prejudiciálnych otázok na Súdny dvor Európskej únie ohľadom
nároku Združenia na ochranu spotrebiteľa na náhradu trov konania, navodzuje dojem ochrany svojich
záujmov, z dôvodu ktorého návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky považuje
za nedôvodný, účelový, nakoľko prisúdenie náhrady trov konania patrí jednoznačne do právomoci
vnútroštátneho súdu.

Odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti je
vecne správne.

V posudzovanej veci si navrhovateľ, na ktorého bola postúpená pohľadávka, ktorá je predmetom sporu
z obchodnej spoločnosti C. Ú. D., O.. I.., uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie istiny 3. 910, 08
eur s príslušenstvom.

Z obsahu spisu vyplýva, že I. U. V., F. B.. Č.. X, D., zastúpené HKP Legal, s. r. o., dňa 20. 4. 2012
(nesprávne zažurnalizované v spise na č. l. 27) súdu prvého stupňa oznámilo, že na strane odporcu
vstupuje do konania ako vedľajší účastník, požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania s prílohami,
vzniesol námietku premlčania a navrhol priznať náhradu trov konania. Navrhovateľ svojim písomným
podaním zo dňa 21. 6. 2012 (č. l. 22 spisu) zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť,
navrhol zastavenie konania a požiadal o vrátenie súdneho poplatku.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka
takej právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (za ktorý sa
podľa poznámka 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), je účinné od 15. 10. 2008 a bolo zavedené
do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
99/1963 Zb. Cieľom novej právnej úpravy podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, bolo umožniť širšiu
ochranu osobám, na ochranu, ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.

Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa„). Takto založené združenie sa



môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ.
Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi práva,
môže podľa § 26 ods. 5 O. s. p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva, alebo môže vstúpiť
do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 93 ods. 4 výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že vedľajšiemu
účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu
trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.

Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc konaní pred
súdmi. Pod pojem „každý“ spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby,
akým spôsobom toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať
s tým, že vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na
priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi.

Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom
spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu
spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca
účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy boli účelne
vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup I. U. V. do všetkých konaní,
v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania,
vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli
združenia naplniť cieľ stanovený v článku IV, bod 1, 2 písm. a/ až h/ Stanov I. U. V.. Paušálny vstup
tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania,
najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom, navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia.

Z uvedeného vyplýva, že odporca tohto konania nielen ako spotrebiteľ nepožiadal vedľajšieho účastníka
na svoju ochranu v tomto spore, ale je nutné zdôrazniť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako
profesijná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu bez toho, aby sa vôbec s odporcom
kontaktoval a zároveň splnomocnil advokátsku kanceláriu na svoje zastupovanie v konaní, hoci zo
samotnej podstaty vedľajšieho účastníctva vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane
koho do konania vstupuje.

Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že paušálnosť vstupu vedľajšieho účastníka aj do
toho konania preukazuje jeho absolútna neznalosť priebehu tohto konania, z ktorého totiž vyplýva, že
prvostupňový súd vydal dňa 29. marca 2012 platobný rozkaz, č. k. 10Ro/59/2012 - 18, proti ktorému
podal odporca odpor, ktorý odôvodnil premlčaním nároku uplatneného navrhovateľom v tomto konaní, a
preto argumentácia vedľajšieho účastníka v odvolaní proti prvostupňovému uzneseniu v jeho napadnutej
časti, že námietka premlčania nebola vznesená hlavným účastníkom konania potvrdzuje, že vedľajší
účastník o doterajšom priebehu konania nemá žiadnu vedomosť. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj
výška ním uplatnených trov celého konania, keď pri ich vyčíslení vychádzal z tarifnej hodnoty veci
140, 95 eur, nesprávne uvedenej v napadnutom uznesení, chybu, ktorú súd prvého stupňa na návrh
navrhovateľa (č. l. 63 spisu) opravil uznesením zo dňa 4. februára 2013, č. k. 5C/141/2012 - 64.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca (§ 146 ods. 2 O. s. p.).

Zákonné ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O. s. p. rešpektujú žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie návrhu na
začatie konania je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o
veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli
k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu skúmať iba



to, či má žalovaný vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia
konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorý účastník
konania zavinil jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania môže súd
posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie
dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku
vo veci samej.

V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu skúma súd iba to, či ku dňu podania návrhu
bol tento podaný dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania návrhu, všeobecne je teda
možné uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá prichádza do úvahy ako dôsledok správania
odporcu po tom, čo bol podaný návrh na začatie konania a toto správanie odporcu bolo dôvodom
späťvzatia návrhu. Súd nie je povinný skúmať dôvod späťvzatia návrhu a ak tento nie je zrejmý zo
samotného späťvzatia alebo z verbálneho prejavu účastníka konania, o náhrade trov rozhodne podľa
ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil
vždy ten účastník, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad
by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná
pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti navrhovateľa na
zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci
právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne
dospel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p. (nepriznanie
náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí
žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia §146 ods. 2 O. s. p. v spojení
s § 150 O. s. p.

Predpokladom aplikácie ust. § 146 ods. 2 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania je (okrem
iného), dôvodne podaný návrh na začatie konania. V posudzovanej veci sa navrhovateľ návrhom zo dňa
27. 1. 2012 voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny 3. 910, 08 eur s príslušenstvom, ako i náhrady trov
konania. Navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a navrhol konania zastaviť
a preto procesne zastavenie konania zavinil.

V prípade, ak je zastavenie konania zavinené účastníkom, súd prizná ostatným účastníkom (druhej
strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho
práva.

V posudzovanej veci však odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (súdny poplatok za odpor
nezaplatil a ani proti výroku o náhrade trov konania odvolanie nepodal) a po späťvzatí návrhu na začatie
konania, bolo toto konanie zastavené.

Vzhľadom na to, že vedľajší účastník vystupoval na strane odporcu a k zastaveniu konania došlo z
dôvodu zavinenia navrhovateľa, nakoľko tento vzal späť návrh na začatie konania, bol by navrhovateľ
povinný uhradiť trovy konania odporcovi a pretože vedľajší účastník zdieľa osud účastníka na strane,
ktorého vystupuje, mal by vedľajší účastník právo na náhradu trov konania.

Vedľajší účastník bol zastúpený advokátom (advokátskou kanceláriou) a uplatnil si trovy konania za dva
úkony právnej služby, ktoré však nevyčíslil a preto správne prvostupňový súd skúmal, či trovy konania
uplatňované vedľajším účastníkom v prvostupňovom konaní boli účelne vynaložené.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť
v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana
proti takémuto tvrdenému nároku. V tomto konaní nie je možné považovať trovy vynaložené vedľajším
účastníkom, presnejšie uplatnené vedľajším účastníkom za účelné.



Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorý v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia možno považovať za účelne vynaložené
trovy, nakoľko každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom, avšak trovy potrebné na účelné
uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na
náhradu trov konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať
samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne
opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta,
ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali
medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej,
keď v posudzovanej veci jediným úkonom vedľajšieho účastníka, bolo jeho oznámenie o jeho vstupe
do konania, vznesenie námietky premlčania, ktorú však vzniesol už samotný odporca v odpore, ktorý
podal dňa 14. 05. 2012 proti platobnému rozkazu) a uplatnenie trov, ktoré mu podľa jeho názoru týmto
vstupom do konania vznikli ( viď č. l. 27 spisu).

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vedľajší účastník vo svojom odvolaní zároveň navrhol konanie prerušiť v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia za účelom rozhodnutia o prejudiciálnej otázky, špecifikovanej v odvolaní.

Odvolací súd návrh vedľajšieho na prerušenie konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
zamietol z dôvodu, že cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva a nie riešenie konkrétnych
sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho práva
s právom komunitárnym (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 155/2011 ).

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s .p., ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, napadnuté vo výroku o náhrade
trov konania vedľajšieho účastníka je vecne správne, nakoľko navrhovateľ procesne zavinil zastavenie
konania a preto odporcovi vzniklo právo na ich náhradu. Odporcovi však, ako už odvolací súd
uviedol vyššie, v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším účastníkom neboli účelne
vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu, neboli
nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. vedľajší účastník neposkytol odporcovi žiadne služby, ktorých
vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O. s. p. a navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho
konania za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka á 84, 65 eur ( 1
úkonu), režijný paušál á 9, 37 eur, 20 % DPH = 18, 80 eur, spolu v sume 112, 82 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.