Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/128/2012 z 27. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2013, sp. zn. 2Cob/128/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1608899968.3 Krajský súd Bratislava | 2Cob/128/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1608899968.3 | 2013-05-27 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: OZ, § 451 ods. 2 OZ, predpis č. 90/1998 Z. z., § 26 ods. 1 zákona č. 90/1998 Z. z., § 26 ods. 3 zákona č. 90/1998 Z. z., OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3d718f9-dc84-4c14-b3cb-b1accded1b07 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1608899968.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/128/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608899968
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1608899968.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr.Zity Ilčíkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: Technický a skúšobný
ústav stavebný, n.o., Studená 3, 826 34 Bratislava, IČO: 31 821 987, zast. JUDr. Dušan Pálka, advokát,
Polianky č. 9, Bratislava proti odporcovi: PhDr. Karol Gelien - R.G. - REKLAMA GELIEN, Záhoracká 58,
901 01 Malacky, IČO: 17 907 965, zast. JUDr. Andrej Danko, advokát, Tomášiková 10/B, Bratislava, o
zaplatenie 1.900,58 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Malacky č.k. 10Cb/67/2008- 280 zo dňa 16.12.2011 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/67/2008-280 zo dňa 16.12.2011
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Malacky napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa a o trovách konania
rozhodne samostatným rozhodnutím.

V odôvodnením súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 57.257,--Sk
(1.900,58 Eur) s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry č. 20020219 zo dňa 25.3.2002 za technické
osvedčovanie stavebného výrobku podľa zák.č. 90/1998 Z.z.- sanačné omietky SANA 04,02,01.

Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. MA 9Cb/158/04 - 150 zo dňa 21.2.2007 rozhodol tak, že návrh
ako nedôvodný zamietol, pretože zmluva nevznikla. Na základe odvolania navrhovateľa odvolací
súd uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to uznesením č.
4Cob/115/2007- 181 zo dňa 5.12.2007. V uvedenom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že odporca podal
navrhovateľovi dňa 21.07.2000 žiadosť o vydanie technického osvedčenie č. 004/00/0808/A2.4 podľa
§ 26 ods. 2 zákona č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch na výrobky sanačné omietky SANA 04, 02,
01 biela. Navrhovateľ doručil odporcovi dňa 25.03.2002 jeden výtlačok návrhu technického osvedčenia
s tým, že ho žiadal o bezodkladné písomné vyjadrenie stanoviska k jeho obsahu a súčasne faktúrou č.
20020219 zo dňa 25.03.2002 vyfakturoval dodávku technického osvedčenia v celkovej výške 57.257,-
Sk. Odvolací súd mal za to, že v bode 7 žiadosti o vydanie technického osvedčenia si zmluvné strany
dohodli, že sa obchodné právne vzťahy budú riešiť v samotnej zmluve pri jej uzatvorení podľa § 591 a
nasl. Obchodného zákonníka, teda je zrejmé, že už pri podaní žiadosti o vydanie technického osvedčenia
a pri jej prijatí zmluvné strany prejavili vôľu uzatvoriť zmluvu o dodávke technického osvedčenia.

Navrhovateľ ako osvedčovacie miesto doručil odporcovi písomný návrh zmluvy č. 20-0-0529,
predmetom ktorej bolo dodanie technického osvedčenia stavebného výrobku, na základe žiadosti č.



004/00/0808/A2.4, doručenej dňa 26.07.2000, pričom v tomto písomnom návrhu zmluvy č. VII bod 7
navrhovateľ uviedol, že ak odporca ako objednávateľ nezašle písomné vyjadrenie k návrhu zmluvy v
lehote 20 dní od jej doručenia, vykonávateľ považuje tento postup za neuzavretie zmluvy a zastavuje
konanie, pričom na obnovenie konania treba podať novú žiadosť na technické osvedčenie. Odporca
písomný návrh predmetnej zmluvy nepodpísal.

Odvolací súd vzhľadom k vykonanému dokazovaniu ustálil, že odporca podal navrhovateľovi dňa
31.08.2000 žiadosť o vydanie technického osvedčenia a to za účinnosti zákona č. 90/1998 Z.z., pričom
citoval ustanovenia § 26 ods. 3, podľa ktorého ak výrobca (odporca) v určenej lehote neuhradí cenu
za úkony technického osvedčenia alebo preddavok tejto ceny, osvedčovacie miesto konanie zastaví. Z
uvedeného súd uzavrel, že ak odporca nehradil preddavok za vydanie technického osvedčenia vo výške
40.000,- Sk, navrhovateľ mal bez iného konanie o vydanie osvedčenia zastaviť.

Čo do potreby uzatvorenia zmluvy vo forme písomnej súd uviedol, že zákon č. 90/1998 Z.z. neustanovuje
ako obligatórnu záležitosť uzatvorenia zmluvy o dodávke technického osvedčenia písomnú formu, no ak
odporca prejavil vôľu uzavrieť zmluvu o dodávke technického osvedčenia v písomnej forme, k uzavretiu
mohlo dôjsť len dohodnutým spôsobom a to podľa ustanovenia § 272 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka
s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu odvolací súd ustálil
právny záver, že nebola uzatvorená zmluva o dodávke technického osvedčenia, nakoľko nedošlo k jej
písomnému uzatvoreniu.

Navrhovateľ si však uplatnil zaplatenie pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia, preto súd druhého
stupňa rozhodnutie konajúceho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude potrené zistiť,
či u odporcu v súvislosti s dodaním návrhu technického osvedčenia došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Odvolací súd sa tiež nestotožnil s rozhodnutím konajúceho súdu, ktorý sa opieral o inštitút premlčania
právneho nároku navrhovateľa a rozsudok Okresného súdu Malacky č.k.: 10Cb/67/08-187 zo dňa
10.11.2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie rozhodnutím č.k.: 2Cob/91/2009-195 zo dňa 10.02.2010.

Súd prvého stupňa, preto vykonal dokazovanie čo do meritu veci titulom bezdôvodného obohatenia zo
strany odporcu, a to vypočutím účastníkov konania, svedka S.. J. X. a listom svedka S.. R. L. zo dňa
30.5.2011.

Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a nejasnostiam v predmetnej veci, súd zvážil dôveryhodnosť
listu S.. R. L. zo dňa 30.05.2011 a konštatoval, že tu nie sú žiadne relevantné dôkazy zakladajúce
jeho nedôveryhodnosť, navyše je tu len dôvod ohľadne jazyka, v ktorom je písaný. Tento dôvod sú
nepovažuje za dostačujúci vzhľadom k závažnosti premetu sporu titulom bezdôvodného obohatenia.
Naviac splnomocnený právny zástupca svedka JUDr. Milan Zábrž, listom zo dňa 29.11.2011 ospravedlnil
neprítomnosť svedka na pojednávaní, pričom zotrval na jeho písomnom vyjadrení zo dňa 30.05.2011.
Svedok výslovne potvrdil, že odporca v rokoch 2001 - 2003 nedovážal výrobok SANA 01,02, 04 na
územie SR, nakoľko navrhovateľ k nemu nevydal certifikát a tento výrobok nebolo možné doviesť za
účelom jeho predaja. Firma RENOP CZ preto nezaplatila odporcovi žiadne finančné prostriedky za
výrobok SANA 01,02, 04.

Súd sa nestotožnil s právny názorom navrhovateľa, že nie je relevantné, či odporca technické
osvedčenie použil alebo nie. Pre inštitút bezdôvodného obohatenia by táto skutočnosť nebola významná
len vtedy, ak by medzi účastníkmi konania prišlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o vydanie technického
osvedčenia. Nakoľko však k uzavretiu zmluvy neprišlo a navrhovateľ vykonal plnenie bez zmluvného
vzťahu k odporcovi, súd vyjadril nesúhlas s týmto právnym stavom. V tomto prípade nastupuje
akceptovanie právneho nároku titulom bezdôvodného obohatenia, keby odporca z vykonaného plnenia
navrhovateľa profitoval, a teda by bol v tomto smere zodpovedný za neoprávnený majetkový prospech,
čo však právny zástupca navrhovateľa nepreukázal a ani výpoveďou svedka nebolo dokázané.



Inštitút bezdôvodného obohatenia je zameraný na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. V
tomto prípade by išlo o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Právnym dôvodom bola od počiatku
žiadosť o vydanie technického osvedčenia č. 004/00/0808/A2.s zo dňa 30.08.2000. Tento právny
dôvod však dodatočne odpadol neuzatvorením zmluvy podmienenej bodom 7 predmetnej žiadosti, kedy
obchodno-právne vzťahy mala zakotvovať zmluva uzatvorená podľa § 591 a nasl. Obchodného
zákonníka. Zmluvné strany si teda výslovne vymienili formu uzatvorenej zmluvy, ktorá nebola dodržaná,
preto má súd za to, že k uzavretiu predmetnej zmluvy nedošlo. Dodatočne odpadol právny dôvod plnenia
a navrhovateľ plnil pri jeho absencii.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca prevzal návrh technického osvedčenia dňa
25.03.2002, ktorý navrhovateľ vyfakturoval faktúrou č. 20020219 na sumu vo výške 57.257,- Sk.

Súd skúmal právny nárok navrhovateľa titulom bezdôvodného obohatenia a konštatoval, že na
aplikovanie tohto inštitútu nie sú splnené zákonné podmienky, resp. nebolo preukázané, že prevzatím
návrhu technického osvedčenia došlo zo strany odporcu k majetkovému obohateniu. Na základe
písomného vyjadrenia svedka S.. L. je zrejmé, že pre osvedčované výrobky nebol navrhovateľom vydaný
certifikát, preto nebolo možné ich distribuovanie na územie SR. Plnenie bolo od počiatku poskytované
bez právneho dôvodu, z ktorého odporca nezískal majetkový prospech, preto ani navrhovateľovi
nevznikol právny nárok na zaplatenie peňažnej sumy zodpovedajúcej vynaloženým nákladom. Súd v
tejto súvislosti poukázal na svedeckú výpoveď svedka S.. X., ktorý nevedel bez pochybností potvrdiť
skutkový stav v rozsahu tvrdenia navrhovateľa. Súd preto tento dôkaz neakceptoval ako výpovedný
vo vzťahu uplatňovanému právnemu nároku navrhovateľa, nakoľko predostrel stav plný nezrovnalostí,
ktoré nebolo možné odstrániť vykonaným dokazovaním.

Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno čo do priznania nároku
vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia, preto s poukazom na § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 272
1,2 Obch. zák. návrh zamietol.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne
zistil skutkový stav veci a vyslovil nesprávne právne závery. Poukázal na to, že listinnými dôkazmi
preukázal výšku bezdôvodného obohatenia resp. cenu za technické osvedčovanie (kalkulácia a
rozpis prác pri výkone technického osvedčenia, ktorá je prílohou zmluvy, faktúra Ústavu preventívnej
a klinickej medicíny, výpis z účtu žalobcu). „Profitovanie“, či „neprofitovanie“ žalovaného nie je z
hľadiska bezdôvodného obohatenia relevantné, pretože žalovaný prijal od žalobcu plnenie v hodnote
vynaložených nákladov 1.900,58 Eur. Aj v prípade vydania oficiálneho dokumentu technického
osvedčenia by si žalobca uplatňoval iba uvedenú sumu. Žalobca ďalej poukázal na to, že z výpovede
svedka S.. X. vyplýva, že spoločnosť RENOP CZ poskytla žalovanému na technické osvedčovanie
finančné prostriedky ako preddavky na certifikáty vo výške 355.000,--Kč, pričom žalovaný žalobcovi
nezaplatil cenu za technické osvedčovanie výrobkov SANO 04 - 01. Žalovaný teda z nevyplatenej ceny
profitoval minimálne na úkor žalobcu, nakoľko mu vo „vlastnej kapse“ zostalo 200.132,--Sk.

Žalobca ďalej uviedol, že nevyužil svoje právo podľa čl. VII. bod 7 zmluvy zastaviť konanie o technickom
osvedčení, pretože žalovaný mal preukázateľný záujem na osvedčovaní výrobkov SANA 01 - 04
najmenej do 27.3.2002, keď zaslal žalobcovi písomné vyjadrenie, že nemá k návrhu technického
osvedčenia pripomienky . Zákon nepredpisuje pre uzatvorenie zmluvy o technickom osvedčovaní
písomnú formu, pričom zo svedeckej výpovede S.. N. vyplynulo , že jednoznačne došlo k uzatvoreniu
ústnej zmluvy, čo bolo obvyklé. Záver súdu, že žalobca plnil žalovanému pri absencii právneho dôvodu,
považuje žalobca za absurdný, a to s poukázaním i na listinné dôkazy, založené v spise.

Žalobca má za to, že konajúca sudkyňa prvostupňového súdu je zaujatá, o čom svedčí vyhodnocovanie
dôkazov. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný nemohol distribuovať na území
výroby SANA 01- 04 nie preto, že mu nebol vydaný certifikát, ale preto, že nezaplatil žalobcovi cenu za
technické osvedčenie resp. sumu bezdôvodného obohatenia. Nevydanie certifikátu je teda následkom
nezaplatenia ceny. Splnenie predmetu zmluvy - vydanie oficiálneho dokumentu technického osvedčenia



- znemožnil nezaplatením faktúry samotný žalovaný. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil, návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal mu trovy odvolacieho konania vo výške
88,74 Eur.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo
výške 106,76 Eur. Poukázal na to, že žalobca opomenul tú skutočnosť, že odvolací súd v rozhodnutí č.k.
4Cob 115/2007 zo dňa 5.12.2007 mal za preukázané, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, ako aj na mylne
interpretované ustanovenie návrhu zmluvy v čl. II bod 1.1. žalobcom. Žalovaný má za to, že výkonom
prác v procese technického osvedčovania nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného,
pretože výkonom týchto prác nemohol žalovaný získať žiaden majetkový prospech. V konaní o vydanie
technického osvedčenia predstavuje pre žiadateľa majetkovú hodnotu jedine výsledok celého procesu
osvedčenia, nie jednotlivé práce vykonané v procese osvedčenia.

Žalovaný poukázal na § 26 ods. 3 zák. č. 90/1998 Z.z. a na to, že keďže neuhradil preddavok na
vydanie technického osvedčenia vo výške 40.000,-Sk, konanie malo byť zastavené. Rovnako konanie
malo byť zastavené aj z dôvodu neuzatvorenia zmluvy podľa čl. 7 žiadosti zo dňa 21.7.2000. Je
preto nepochopiteľné, že žalobca aj napriek tomu pokračoval ďalej v konaní. K tvrdeniam žalobcu
ohľadom výpovede S.. X. žalovaný uviedol, že údajné bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor
spoločnosti RENOP CZ je výlučným vzťahom medzi oboma subjektami, a nie vzťahom medzi žalobcom
a žalovaným.

Žalobca vo vyjadrení k podaniu žalovaného zo dňa 28.9.2012 uviedol, že žalovaný zavádza, pretože je
preukázané, že žalovaný dal jasne žalobcovi najavo, že chce pokračovať v technickom osvedčovaní.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 21.5.2013. Oboznámil sa s obsahom spisu,
s dôvodmi odvolania ako i s vyjadrením k odvolaniu a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci prvostupňovým súdom a na správnosť dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku odkazuje.
Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové argumenty, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvého
stupňa, ktorý bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v rozhodnutí 4Cob/115/2007-181 zo dňa
5.12.2007 v otázke, že zmluva o dodávke technického osvedčenia nebola uzavretá, pretože nedošlo k
jej písomnému uzatvoreniu v zmysle § 272 ods. 1, 2 Obch.zák. Súd prvého stupňa sa po vykonanom
dokazovaní správne vysporiadal s otázkou, či u žalovaného v súvislostí s dodaním návrhu technického
osvedčenia došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd nie je obmedzovanými zákonnými predpismi
v tom zmysle, ako ten či onen dôkazy hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov),súd však musí
vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu
a preukázanej sily jednotlivých dôkazov.



Každý z účastníkov nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil a vyhodnotil vykonané dôkazy,
z dôkazov, uvedených v rozsudku prvostupňového súdu, bolo preukázané, že žalobcovi nárok na
zaplatenie žalovanej sumy nevznikol.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil,
a tým, na úkor koho sa niekto obohatil.

Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 90/1998 Z.z., účinného do 31.12.2000, konanie o vydanie technického
osvedčenia sa začína dňom doručenia písomnej žiadosti výrobcu osvedčovaciemu miestu.

Podľa § 26 ods. 3 cit. zák., ak žiadosť o začatie konania nemá požadované náležitosti, osvedčovacie
miesto vyzve výrobcu, aby ju v určenej lehote doplnil. Ak ju výrobca v tejto lehote nedoplní, osvedčovacie
miesto konanie zastaví a žiadosť vráti výrobcovi. Rovnako postupuje, ak výrobca v určenej lehote
neuhradil dohodnutú cenu za úkony technického osvedčovania alebo preddavok tejto ceny.

Zo žiadosti o vydanie technického osvedčenia č. 004/00/0808/A2. 4 zo dňa 21.7.2000 vyplýva, že
výrobcom sanačných omietok SANA 01 - 04 bola spoločnosť RENOP CZ, spol. s r.o., 664 57, Měnin
XXX, žiadateľom (zástupcom výrobcu) bol žalovaný.

V zmysle § 26 ods. 3 zák. č. 90/1998 Z.z. účinného v čase doručenia písomnej žiadosti, žalobca
mal pre nezaplatenie preddavku ceny a neuzavretia písomnej zmluvy konanie zastaviť, napriek tomu
však pokračoval v konaní o technickom osvedčení, a konanie zastavil až po vykonaní skúšok v
rámci technického osvedčovania a vydaní návrhu technického osvedčovania. Uvedený postup - výkon
prác žalobcom, nemal za následok obohatenie sa žalovaného, pretože žalovaný z nich nemal žiaden
prospech, keďže technické osvedčenie vydané nebolo, a konanie malo byť už skôr zastavené podľa
§ 26 ods. 3 zák. č. 90/1998 Z.z. Náklady, ktoré žalobca vynaložil do doby, kedy konanie zastavil, tak
nepredstavujú bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na úkor žalobcu.

Pokiaľ odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť RENOP CZ poskytla žalovanému sumu
355.000,- Kč ako preddavok na certifikáciu výrobkov, pričom žalovaný žalobcovi nezaplatil za technické
osvedčovanie výrobkov, jedná sa o právny vzťah žalovaného a firmy RENOP CZ, a prípadné nároky
spoločnosti RENOP voči žalovanému.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného napadnutý rozsudok, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa bude rozhodovať o trovách konania samostatným uznesením,
rozhodne zároveň aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.)

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.