Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/517/2013 z 26. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. novembra 2013, sp. zn. 2Co/517/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1512234055.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/517/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1512234055.1 | 2013-11-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 760 OZ, § 108 OZ, § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z., § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z. z., § 8 ods. 7 zákona č. 514/2009 Z. z., § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef1b3d27-f657-4d17-acc7-9081691215e4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512234055.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/517/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512234055
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512234055.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: A. N. D., O..I..,
V. B.. Č.. X, D., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Kán, Advokátska kancelária
ECKER-KÁN & partners, Námestie M. Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: W. Z., nar. XX. X.
XXXX, naposledy bytom C. B.. Č.. XX, D., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: A. N., U.
Okresného I. D. C., o zaplatenie istiny 50, 70 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 8. októbra 2013, č. k. 12C/259/2013 - 25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia 50, 70 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 115a ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.,
§ 8 ods. 5, 6, 7 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, § 108 Občianskeho zákonníka a vecne
premlčaním nároku uplatneného žalobcom, keď mal preukázané, že žalovaný cestoval bez platného
cestovného lístka dňa 4. 10. 2011, nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
záväzku a zároveň začala plynúť jednoročná premlčacia lehota a nakoľko žalobca podal návrh na súd
dňa 5. 12. 2012, je jeho nárok premlčaný. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. §
142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovanému v konaní, ktorému právo na náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav veci a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nakoľko sa žalovaný na výzvu revízora dňa
4. 10. 2011 nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, je povinný
v zmysle Čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v D. a Čl. 5 Tarify mestskej hromadnej
dopravy v D. zaplatiť žalobcovi cestovné 0, 70 eur a úhradu 50 eur, nakoľko táto povinnosť žalovanému
vznikla v zmysle § 16 ods. 2,3,4 a 7 Zákona o doprave na dráhach a táto úhrada za nepreukázanie sa
cestovným lístkom medzi práva z prepravy podľa § 760 Občianskeho zákonníka nepatrí. Vo svojom
odvolaní poukázal na skutočnosť, že Zákon o doprave na dráhach neustanovuje premlčaciu dobu na
zaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto bolo povinnosťou súdu prvého
stupňa na danú právnu vec aplikovať ust. § 101 Občianskeho zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe.
Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených pod sp.



zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach
a jeho odvolaniu vyhovel.

Opatrovník žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny.

So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje s tým, že považuje
za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú
osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť
na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a
riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si
cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o
preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže
uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr.
zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného
lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým,
že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných
poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Občianskeho zákonníka. Zmluva o
preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane
cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej
spočíva v tom, že cestujúci nástupom do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý
rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania
zmluvy upravené v zákone č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, v znení neskorších predpisov a
v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy v D.. Cestujúcemu zároveň vzniká povinnosť, za
poskytnutú službu zaplatiť tým, že disponuje platným cestovným lístkom, ktorý je povinný na vyzvanie
predložiť ku kontrole a pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej
služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy
je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do
dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate uvedené práva a im
zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvný strán predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, ktoré nie
je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.



V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní nároku uplatneného žalobcom.

V prejednávanej veci žalovaný cestoval dňa 4. 10. 2011 na linke MHD č. X bez cestovného lístka a
nakoľko sa na vyzvanie revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, bol na zaplatenie cestovného
a úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom žalobcom prostredníctvom revízora vyzvaný priamo na
mieste pri kontrole, čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 4. 10.
2011. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka teda začala plynúť dňa 5.
10. 2011 a uplynula dňom 5. 10. 2012. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 5. 12. 2012, teda
oneskorene. Keďže opatrovník žalovaného sa premlčania dovolal, nebolo možné žalobcovi premlčané
právo priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka).

Žalobca totiž predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (pokutu) v zmysle § 8
ods. 5, 6, 7 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, v znení neskorších predpisov a čl. 6 bod 3
Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti
žalovaného mať zakúpený lístok, t. j. dňom 4. 10. 2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba
podľa § 108 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že jej dĺžka je jeden rok a nakoľko návrh na
začatie konania bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až dňa 5. decembra 2012, bol nepochybne
podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.

Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených
pod sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, avšak odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa
s právnym posúdením otázky premlčania v uvedených rozhodnutiach nestotožňuje s poukazom na
skutočnosť, že pre odvolací súd v tejto veci nie sú záväzné a právne závery v nich, nie je možné
považovať ani za prevažujúcu (zjednotenú) rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky
ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.