Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/580/2013 z 27. 10. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. októbra 2013, sp. zn. 6Co/580/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1512230568.1
Krajský súd Bratislava | 6Co/580/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1512230568.1 | 2013-10-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 108 OZ, § 106 OZ, § 760 OZ, zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z., § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z. z., § 853 ods. 1 OZ, § 563 OZ, § 122 ods. 2 OZ, § 122 ods. 3 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f17feee4-fb61-4173-ae2a-f1cf9b86bb92
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512230568.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/580/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512230568
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512230568.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu
JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
a. s., Olejkárska 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Nám. Martina Benku 9,
Bratislava, proti žalovanej: T. X., J. J. XX, J., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou K. G.,
pracovníčkou Okresného súdu J. E., o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6. augusta 2013, č. k. 41C 194/2013-35, pomerom
hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia 50,70 eur a trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa v zmysle § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 8.9.2011 o 10:51 hod. cestovala
dopravným prostriedkom žalobcu, linkou č. 2 - električkou a pri kontrole sa nevedela preukázať
platným cestovným lístkom. Tento deň pri kontrole cestovných lístkov bola žalovaná zároveň vyzvaná
k zaplateniu ceny cestovného lístka a úhrady, čo je zaznamenané aj v hlásení o porušení tarifných a
prepravných podmienok č. 1137257. Po právnej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 8 ods. 5, 6 zákona č. 514/2009 Z. z. ako aj § 100 ods. 1 a § 108 Obč. zák. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd prvého stupňa sa zaoberal otázkou
premlčania žalobou uplatneného nároku. Poukázal na ust. § 108 Obč. zák., v ktorom je stanovená
jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy a ktoré platí pre všetky práva vzniknuté z
osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle
§ 764 Obč. zák., pre ktoré platí § 106 Obč. zák. Podľa súdu prvého stupňa sa v jednoročnej premlčacej
dobe v zmysle tohto ustanovenia premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Obč.
zák., ale aj jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona č.
168/1996 Z. z. Uviedol, že i tento nárok patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci nie je
v tomto ustanovení výslovne uvedený. Podotkol, že zákon č. 168/996 Z. z. je verejnoprávnym predpisom,
ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy.
Keďže tento zákon neupravuje premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným
cestovným lístkom (§ 9 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z.), je podľa názoru
súdu prvého stupňa potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 Obč. zák. na



základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom
a účelom najbližšie, pričom takýmto ustanovením je práve § 108 Obč. zák. Nakoľko zákon č. 168/1996
Z. z. neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za
nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, podľa § 563 Obč. zák. je dlžník - cestujúci povinný splatiť
dlh prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal, čím zároveň nastáva splatnosť
dlhu a v tento deň bolo možné aj právo vykonať podaním žaloby na súd. V nadväznosti na uvedené súd
prvého stupňa dospel k záveru, že plynutie jednoročnej premlčacej doby v prejednávanej veci začalo
dňom 9.9.2011 (§ 101, § 122 Obč. zák.) a skončilo sa dňom 9.9.2012, resp. nakoľko tento deň pripadol
na nedeľu dňa 10.9.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súd až dňa 12.11.2012,
súd prvého stupňa považoval žalovanou vznesenú námietku premlčania za dôvodnú a z tohto dôvodu
žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej žalovanej náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne
posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Uviedol, že povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi úhradu za nepreukázanie sa cestovným lístkom
vznikla v zmysle § 12 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 1 písm. d/ a § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012
Z. z. o cestnej doprave, a teda nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Vzhľadom na
skutočnosť, že zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej preprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie
úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, mal za to, že v takomto prípade je namieste použiť § 101
Obč. zák., čo znamená, že pohľadávka vo výške 50,70 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu (12.11.2012) premlčaná. Žalobca v závere svojho odvolania poukázal na rozsudky
odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo
totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu.

Opatrovníčka žalovanej sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba,
pričom, pričom toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy
(§ 760 až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie
ktorého platí § 106 Obč. zák. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v jednoročnej
premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z §
760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným
prepravným dokladom (cestovným lístkom) v zmysle zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach. Tento
nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v cit. ust. nie je výslovne
uvedený. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatňuje svoje
nároky z titulu, že žalovaná cestovala bez cestovného lístka na linke MHD č. 2, t. j. električkou, bolo
potrebné v prejednávanej veci aplikovať zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach a nie zák. č.
56/2012 Z. z. o cestnej doprave, na ktorý nesprávne poukazuje žalobca v dôvodoch svojho odvolania.
Na ustanovenie § 8 ods. 5, 6 tohto zákona č. 514/2009 Z. z. správne poukázal aj súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku, avšak v ďalšom texte svojho rozhodnutia uvádza zákon č. 168/1996
Z. z., čo podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať za zrejmú nesprávnosť, ktorá nemá vplyv na
vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Zákon č. 514/2009 Z. z. je taktiež verejnoprávnym predpisom,
ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy.
Keďže tento zákon premlčanie nároku dopravcu na prirážku k základnému cestovnému pri nepreukázaní
sa platným prepravným dokladom (§ 8 ods. 5, 6 zák. č. 514/2009 Z. z.) neupravuje, je potrebné otázku
premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Obč. zák. na základe analógie legis podľa tých
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, teda podľa



ustanovenia § 108 Obč. zák. Zák. č. 514/2009 Z. z. zároveň neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej
doby na uplatnenie práva na cestovné a prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa
platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust.  § 563
Obč. zák., ako to správne uvádza aj súd prvého stupňa a dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého
dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom pritom nastáva splatnosť dlhu a
zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná cestovala dňa 8.9.2011 v Bratislave na
linke MHD č. 2 a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Z Hlásenia o
porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 8.9.2011 vyplýva, že žalovaná odmietla zaplatiť
revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,70 eur a postihu 50 eur priamo na mieste
pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala
plynúť dňa 9.9.2011 a nakoľko jej koniec v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta Obč. zák. pripadol
na deň 8.9.2012 (sobota), v zmysle   § 122 ods. 3 Obč. zák. posledným dňom premlčacej doby
bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 10.9.2012 (pondelok). Žalobca podal žalobu na súd dňa
12.11.2012, t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák. Keďže opatrovníčka
žalovanej vzniesla dňa 31.7.2013 námietku premlčania (č. l. 33), súd prvého stupňa postupoval správne,
keď žalobcovi premlčané právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). Odvolací súd pre
úplnosť poznamenáva, že zo strany súdu prvého stupňa došlo v napadnutom rozsudku k nesprávnemu
určeniu konca premlčacej doby, za ktorý súd prvého stupňa považoval deň 9.9.2012. Podľa § 122
ods. 2 Obč. zák. totiž koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň,
ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. V prejednávanej veci je za udalosť, od ktorej sa premlčacia doba začína, potrebné považovať
deň 8.9.2011 kedy žalovaná cestovala dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka a na
výzvu revízora odmietla zaplatiť cestovné a úhradu. Koniec premlčacej doby tak v nadväznosti na
uvedené pripadol na deň 8.9.2012. V konečnom dôsledku však súd prvého stupňa správne uviedol,
že posledným dňom premlčacej doby bol deň 10.9.2012 (pondelok), nakoľko tak súdom prvého stupňa
určený koniec premlčacej doby (9.9.2012 - nedeľa) ako aj skutočný koniec premlčacej doby (8.9.2012 -
sobota) sa v zmysle § 122 ods. 3 Obč. zák. presunul na najbližší pracovný deň (10.9.2012 - pondelok). Z
týchto dôvodov uvedené pochybenie súdu prvého stupňa nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného
lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie prirážky
k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom totiž nemôže vzniknúť
samostatne a oddelene len na základe zák. č. 514/2009 Z. z., ale len spolu s nárokom na zaplatenie
cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD resp.
z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby nepochybne riadi ust. § 108 Obč.
zák., a teda je jednoročná. Na základe uvedeného sú mylné domnienky žalobcu vyjadrené v odvolaní,
že jeho pohľadávka voči žalovanej nebola v čase podania žaloby premlčaná.

Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011
a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu žalobcu
vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných
odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania prezentovaným v týchto
rozhodnutiach. Zároveň odvolací súd dodáva, že práve z dôvodu rozdielneho právneho posúdenia
skutkovo totožných vecí bolo občianskoprávnym kolégiom Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k
otázke posúdenia premlčania nárokov zo zmluvy o preprave osôb v prostriedkoch MHD (cestovné a
úhrada) prijaté zjednocujúce stanovisko, z ktorého odvolací súd v tomto rozhodnutí vychádzal.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.



O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.