Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/345/2013 z 30. 10. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2013, sp. zn. 8Co/345/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1512221781.1
Krajský súd Bratislava | 8Co/345/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1512221781.1 | 2013-10-30 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 220 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebe10c5a-dc10-43bb-977f-efe3bacf9370
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512221781.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/345/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512221781
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512221781.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: B. O., V..Z.., Z. Z. N. X, N., L.: XX XXX XXX,
zastúpenom advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti
odporkyni: W. W., N. D. A. C. XXX/X, L. A. W., zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Bašticom, so
sídlom Miletičova 1, Bratislava, o návrhu odporkyne na obnovu konania, na odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného Z. N. S., R. W. XX. O. XXXX, Č..G.. XC XX/XXXX-XX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   m e n í   tak, že návrh na obnovu konania
zamieta.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške        XXX,XX I.,  k rukám
právneho zástupcu  navrhovateľa, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením povolil súd prvého stupňa obnovu konania vedeného na Okresnom Z. N. S.
A. Z. R. XXRob XX/XXXX s poukazom na ustanovenie § 228 ods. 1 písm. e/, § 228 ods. 2, § 230
ods. 1 O.s.p.. Konštatoval, že v danom prípade  je leasingová zmluva; v ktorej si navrhovateľ v konaní
pod spisovou značkou XXRob/XX/XXXX uplatnil právo na zaplatenie peňažnej sumy;  spotrebiteľskou
zmluvou              v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ pri uzatváraní a
plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa zmluvu neuzavrela ako
podnikateľka, išlo o vopred pripravenú typovú zmluvu, ktorej obsah odporkyňa nemohla individuálne
ovplyvniť, pričom leasingová zmluva, ktorej podstatou bol nájom s následnou kúpou prenajatej veci,
spadala do pôsobnosti zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čoho si bol napokon; s
poukazom na znenie všeobecných zmluvných podmienok; vedomý aj navrhovateľ. S odvolaním sa na
článok 3 ods. 1 smernice F. XX/XX/EHS             R. X. V. XXXX  o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách dospel k záveru, že vyhovením návrhu na vydanie platobného rozkazu v časti zmluvnej pokuty
0,2 % denne,  sa právoplatný platobný rozkaz  dostal do rozporu  s uznesením Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Y. - XX/XX R. XX. XX. XXXX, podľa ktorého musí vnútroštátny súd určiť, či sa má  zmluvná
podmienka považovať za nekalú  v zmysle článku 3 až 4 smernice č. 93/13                 a v prípade
kladnej odpovede vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom
ubezpečiť  sa, že spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. V tejto súvislosti tiež poukázal na rozsudok
vo veci Y. - XXX/XX R. W. XX. XX. XXXX. Napokon konštatoval, že odporkyňa si uplatnila návrh na
obnovu konania včas, v rámci trojmesačnej subjektívnej   lehoty   počítanej  od  okamihu,  kedy  sa
dozvedela alebo mohla dozvedieť

o rozsudku európskeho súdu, prípadne o tom, že leasingová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. V tomto smere vychádzal z predpokladu, že od navrhovateľa obnovy konania nemožno
požadovať, aby sledoval judikatúru Európskeho súdneho dvora, v danom prípade odporkyňa nemá
právnické vzdelanie, problematiku spotrebiteľských zmlúv nepozná, nevedela, že sa môže proti



neprijateľným podmienkam  v zmluve brániť, o tejto možnosti, ako aj o skutočnosti, že bol platobný
rozkaz vydaný v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora európskych spoločenstiev, sa dozvedela až od
svojho právneho zástupcu dňa XX. XX. XXXX, a preto subjektívna trojmesačná lehota bola v tomto
prípade dodržaná.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie  navrhovateľ domáhajúc sa
z jeho zmeny tak, aby bol návrh na obnovu konania zamietnutý dôvodiac  ustanovením § 205
ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p.. Zdôraznil, že leasingová zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného
zákonníka ako zmluva nepomenovaná v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda
sa riadi predovšetkým ustanoveniami leasingovej zmluvy a všeobecnými ustanoveniami tretej časti
Obchodného zákonníka, a preto pokiaľ bola zmluva uzatvorená podľa § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka, došlo k určitej a podrobnej úprave voľby právneho režimu, ktorá v žiadnom prípade nemôže
byť v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka považovaná za neprijateľnú. Poukazoval na to, že až
novelou Občianskeho zákonníka číslo 150/2004 Z.z., účinnou od 01. 04. 2004, bola do Občianskeho
zákonníka zakomponovaná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia jej účinnosti, bolo potrebné dať do
súladu s ustanoveniami § 53 a 54 Občianskeho zákonníka. Teda v čase, keď bola leasingová zmluva
uzatvorená, žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka nezakazovalo zmluvným stranám, aby si v
zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka na úpravu vzájomného záväzkového vzťahu určili režim
Obchodného zákonníka a aj v zmysle prechodného ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka,
bolo potrebné dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 Občianskeho zákonníka iba zmluvy, ktoré boli v
tom čase vymenované v § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa neho teda pokiaľ pred dňom 01.04. 2004
bola uzatvorená leasingová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt spĺňajúci podmienky pre jeho
označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred dňom        XX.XX. XXXX z
takto uzavretej leasingovej zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Napokon ani
zákon o spotrebiteľských úveroch zmluvným stranám nezakazoval voľbu režimu Obchodného zákonníka
a vzhľadom na ustanovenie § 879f ods. 3 Obč.zák. nebol v žiadnom prípade povinným meniť akékoľvek
ustanovenia zmluvy, ktoré boli v súlade so všetkými právnymi predpismi platnými a účinnými v čase jej
uzatvorenia. V súvislosti          s výškou zmluvnej pokuty poukázal na viaceré rozhodnutia vnútroštátnych
súdov. Namietal splnenie trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, ktorá
podľa neho začala plynúť dňom, kedy bol odporkyni doručený platobný rozkaz a jej neznalosť judikatúry
Európskeho súdneho dvora nemala na túto skutočnosť žiadny vplyv.

Odporkyňa sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa  v plnom rozsahu stotožnila s právnym
a skutkovým záverom súdu prvého stupňa. Zotrvala na svojej argumentácii pred súdom prvého
stupňa, že leasingová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou       a že ňou založený právny
vzťah bolo nevyhnutne potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o
spotrebiteľských úveroch, a nie podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku,
keď ustanovenie všeobecných zmluvných podmienok  o voľbe  Obchodného zákonníka pre úpravu
práv a povinnosti zmluvných strán je v tomto prípade  jednoznačne neprimeranou podmienkou
spôsobilou založiť  nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a preto je táto podmienka
absolútne neplatným ustanovením, ktoré nemôže zakladať žiadne právne účinky. Pokiaľ aj bol režim
spotrebiteľských zmlúv  do Občianskeho zákonníka doplnený až novelou účinnou                  od XX.XX.
XXXX, uvedená skutočnosť podľa nej nič nemení na tom, že konajúci súd bol pri skúmaní podmienok na
vydanie platobného rozkazu povinný ex offo posúdiť nekalú povahu jednotlivých zmluvných podmienok
a vyvodiť z toho všetky dôsledky. Pred vydaním platobného rozkazu tak bol súd povinný na základe
článku 6 ods. 1 Smernice č. 93/13 posúdiť nekalosť  zmluvných podmienok leasingovej zmluvy a
všeobecných zmluvných podmienok a vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva
vyplývajú, aby ako spotrebiteľ nebola uvedenými podmienkami viazaná a posúdiť, či leasingová zmluva
mohla existovať bez nekalých podmienok. Zdôraznila, že každé rozhodnutie vnútroštátneho súdneho
orgánu musí byť súladné s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora a prípadný rozpor je možné
napraviť spôsobom uvedeným v § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p.. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že
trojmesačná subjektívna lehota jej začala plynúť dňom doručenia platobného rozkazu, nakoľko v tom
čase nevedela, že sa môže proti neprijateľným podmienkam v zmluve brániť a dôverovala súdu, že
pri vydávaní platobného rozkazu postupoval v súlade so zákonom, ktorú skutočnosť sa dozvedela až
XX. XX. XXXX. Z uvedených  dôvodov navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť.



Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa  je
dôvodné.

Podľa  § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev.

Podľa  § 228 ods. 2 O.s.p., návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné
uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na
predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz
na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa  § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa  § 230 ods. 2 O.s.p., po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a/ v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. c/,

c) § 228 ods. 1 písm. d/,

d) § 228 ods. 1 písm. e/.

Cieľom občianskeho súdneho konania je zabezpečením rýchlej a účinnej ochrany porušených či
ohrozených práv a oprávnených záujmov účastníkov konania dosiahnutie rozhodnutia, ktoré vychádza
z riadne zisteného skutkového stavu a z aplikácie relevantných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov a z ich správnej interpretácie. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v
riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Právoplatnosť
rozhodnutia znamená jeho nezmeniteľnosť a záväznosť a je  jednou zo záruk právnej istoty. Výnimkou
z tejto zásady sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných
rozhodnutí. Takýmito mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú obnova konania a dovolanie. So
zreteľom na mimoriadnosť týchto opravných prostriedkov platia pre ne určité obmedzenia v porovnaní
s odvolaním.



Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania sú: spôsobilý predmet, voči ktorému
návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť
návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu a osobitné náležitosti návrhu na
obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci.

Zákon rozoznáva subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať návrh na obnovu
konania. Subjektívna (trojmesačná) lehota sa počíta odo dňa, keď sa ten, kto navrhuje obnovu, dozvedel
o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď si ho  mohol uplatniť. Objektívna (trojročná) lehota sa počíta od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň upravuje výnimky, kde návrh na obnovu konania nie je viazaný na
dodržanie objektívnej lehoty. Subjektívna aj objektívna lehota sú lehotami prekluzívnymi a odpustenie
ich zmeškania nie je možné.

Pokiaľ ide o  rozhodnutia  Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev, ktoré môžu byť vydané aj po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty na podanie návrhu na
obnovu konania, zákon umožňuje použiť tento dôvod na obnovu aj po tejto objektívnej lehote, avšak pri
dodržaní subjektívnej trojmesačnej lehoty počítanej od okamihu, keď sa navrhovateľ obnovy o dôvode
dozvedel, resp. mohol si ho uplatniť.

V posudzovanej veci sa odporkyňa  domáha obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom Z.
N. S. A. Z..R.. XXRob XX/XXXX, v ktorom bol dňa XX.XX.XXXX vydaný platobný rozkaz, ktorým jej
bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi okrem istiny aj zmluvnú pokutu a úroky z omeškania,
a to s poukazom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo dňa XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, vychádzajúce z článku 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v rozpore s ktorými bol platobný rozkaz vydaný, o
ktorom dôvode sa dozvedela dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

V danej veci je tak  nesporné, že odporkyni začala plynúť v zmysle § 230 ods. 1 O.s.p. trojmesačná
subjektívna zákonná lehota na podanie návrhu na obnovu konania dňom, kedy sa dozvedela  o
rozhodnutiach   Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, resp. o  rozpore platobného rozkazu s týmito
rozhodnutiami, prípadne, kedy   mohla túto skutočnosť uplatniť.  Navrhovateľ nedôvodne namieta, že
táto lehota  začala odporkyni plynúť od doručenia platobného rozkazu, pretože týmto dňom, resp. dňom
nasledujúcim po doručení platobného rozkazu, začala odporkyni plynúť len lehota na podanie odporu
proti platobnému rozkazu.

Odvolací súd  nepovažuje  za správny záver súdu prvého stupňa, že odporkyňa sa dozvedela     o dôvode
obnovy konania od svojho právneho zástupcu  dňa XX.XX.XXXX. Takýto záver nemôže obstáť z dôvodu,
že v takom prípade by trojmesačná lehota závisela výlučne na rozhodnutí  (svojvôli) účastníka konania v
tom smere, či sa vôbec a kedy obráti so žiadosťou                     o poskytnutie právnej pomoci na advokáta, a
preto je potrebné vždy prihliadnuť na všetky okolnosti konkrétneho prípadu a tieto vyhodnotiť v kontexte
doby vydania rozhodnutí Súdneho dvora, s ktorými má byť vnútroštátne rozhodnutie v rozpore tak, aby
nedochádzalo k zneužívaniu tohto mimoriadneho opravného prostriedku na úkor princípu právnej istoty.

V danom prípade relevantné rozhodnutia Súdneho dvora, na ktoré sa odporkyňa odvoláva,  boli
vydané XX.XX.XXXX, teda v čase pred vydaním platobného rozkazu, prípadne XX.XX.XXXX, teda
bezprostredne po vydaní platobného rozkazu a relevantná právna úprava,  ktorej aplikácie sa odporkyňa
dovoláva,  týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv a neprimeraných zmluvných podmienok v nich, bola
upravená v  ust. § 23a  zákona o ochrane spotrebiteľa        č. 634/1992 Zb. s účinnosťou od 1.1.2000; do
ktorého ustanovenia bola  implementovaná do nášho právneho poriadku  smernicu  Rady č.  93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z ktorej odporkyňou citovaná judikatúra vychádza.

Z uvedeného teda vyplýva, že už v čase vydania platobného rozkazu existovala relevantná právna
úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúca zo smernice Rady       č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj na ňu nadväzujúca judikatúra Súdneho dvora, a
preto v sporovom konaní (v prípade podania odporu riadneho opravného prostriedku) odporkyni nič



nebránilo obrátiť sa v tomto smere na advokáta so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, pokiaľ sama
nemala právnické vzdelanie. Vzhľadom na uvedené dospel  odvolací súd k záveru,  že  odporkyňa
si mohla uplatniť  dôvod obnovy konania už bezprostredne po tom, ako nadobudol platobný rozkaz
právoplatnosť, pretože už v tom čase existovala právna úprava, ktorej aplikácie sa v návrhu na obnovu
konania dovoláva, ako aj relevantná judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ  táto však až pod hrozbou exekúcie požiadala o poskytnutie  právnej
pomoci, nemožno toto  považovať  za takú objektívne vzniknutú skutočnosť, ktorá by mohla   mať vplyv
na  začatie plynutia subjektívnej lehoty.       S ohľadom na uvedené, odvolací súd uzavrel, že požiadanie
o poskytnutie právnej pomoci advokáta pod hrozbou exekúcie   nemôže založiť začiatok plynutia lehoty
odporkyni  na podanie návrhu na obnovu konania za stavu, keď skutočnosti, ktorých sa odporkyňa
dovoláva existovali už   v čase vydania platobného rozkazu, tieto si odporkyňa neuplatnila v odpore len
z dôvodu svojej nedbalosti, keďže jej nebránila žiadna prekážka už v tom čase  sa obrátiť na advokáta.

Vzhľadom na to, že subjektívna trojmesačná lehota musí byť zachovaná vždy, a to aj v prípade, že
neplatí objektívna trojmesačná lehota a jej navrátenie nie je prípustné, dospel odvolací súd k záveru,
že návrh odporkyne  je potrebné zamietnuť ako oneskorene podaný po uplynutí zákonnej subjektívnej
trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania,      a preto  napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa podľa  § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na obnovu konania zamietol.

O náhrade trov  konania  rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.1,2 O.s.p.              v spojení s  ust.
§ 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov  konania za štyri úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, 2 x účasť na pojednávaniach a podanie odvolania) podľa ust.
§ 10 ods. 1, ods. 3,  § 14 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej XXX,- I.
vypočítanej z tarifnej hodnoty základného konania, t.j. z istiny X.XXX,- I.,  zmluvnej pokuty XXX,XX I. a
zmluvnej pokuty 0,2% denne zo sumy XXX,XX I. ako opakujúceho sa plnenia vo výške ročného plnenia
XXXX,XX I., tak ako požadoval navrhovateľ, čo predstavuje sumu vo výške XXXX,XX I., k tomu patrí
paušálna náhrada Xx X,XX I.  a 20% DPH, spolu XXX,XX I..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.