Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/461/2013 z 18. 8. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. augusta 2013, sp. zn. 6Co/461/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1512219137.1 Krajský súd Bratislava | 6Co/461/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1512219137.1 | 2013-08-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 108 OZ, § 760 OZ, zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 56/2012 Z. z., § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z. z., § 853 ods. 1 OZ, § 563 OZ, § 122 ods. 2 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0085a07b-b2db-47b2-bd06-d1735365a2c2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512219137.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/461/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512219137
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512219137.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska ul. č.
1, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Nám. M. Benku č. 9-C1, Bratislava, proti
žalovanej: V. M., A. T. L.. Č.. XX, A., zast. opatrovníčkou Danou Patkovou, zamestnankyňou Okresného
súdu Bratislava V, o 50,50 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V z 18. júna 2013 č. k. 12C 49/2013- 36, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal
zaplatenia 50,50 eur s prísl. z titulu cestovného 0,50 eur a úhrady za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom 50 eur. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 6. 12. 2010 cestovala dopravným
prostriedkom žalobcu linkou MHD č. 99 a pri kontrole cestovných lístkov sa nepreukázala platným
cestovným lístkom. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná.
1 - ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku v zmysle § 108 Obč. zák. začala žalobcovi plynúť dňa
7. 12. 2010 a uplynula dňom 6. 12. 2011. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 1. 8. 2012,
teda oneskorene. Keďže opatrovníčka žalovanej sa premlčania dovolala, súd prvého stupňa nemohol
žalobcovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). s poukazom na tieto závery
súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vec
po právnej stránke neposúdil správne. Uviedol, že zákon č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave neustanovuje
premlčaciu dobu pokiaľ ide o premlčanie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a predmetný nárok
sa preto premlčuje vo všeobecnej 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč. zák. Okrem toho,
úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.



V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba.
Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až §
773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého
platí § 106 Obč. zák. V jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa teda premlčuje nielen
nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na prirážku k základnému
cestovnému za nepreukázanie sa platným prepravným dokladom (cestovným lístkom) v zmysle zák.
č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. Tento nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle
§ 760 Obč. zák., hoci v cit. ust. nie je výslovne uvedený. Zák. č. 56/2012 Z. z. je verejnoprávnym
predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne
vzťahy. Keďže uvedený zákon premlčanie nároku dopravcu na prirážku k základnému cestovnému pri
nepreukázaní sa platným prepravným dokladom (§ 12 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 1 písm.
d/ zák. č. 56/2012 Z. z.) neupravuje, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle §
853 ods. 1 Obč. zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je práve
§ 108. Zák. č. 56/2012 Z. z. neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na
cestovné a prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto
je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. § 563 Obč. zák. Dlžník - cestujúci je teda
povinný zaplatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom teda
nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná cestovala dňa 6. 12. 2010 v Bratislave na
linke MHD č. 99 a na vyzvanie revízora sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Z Hlásenia o
porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 6. 12. 2010 vyplýva, že žalovaná odmietla zaplatiť
revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,50 eur a z postihu 50 eur priamo na mieste
pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala
plynúť dňa 7. 12. 2010 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta Obč. zák. uplynula dňa 6. 12. 2011.
Žalobca podal žalobu na súd dňa 1. 8. 2012, t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108
O.s.p. Keďže opatrovníčka žalovaného sa premlčania dovolala (č. l. 33), súd prvého stupňa postupoval
správne, keď žalobcovi premlčané právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že predmetný nárok sa premlčuje vo
všeobecnej 3 - ročnej premlčacej v zmysle § 101 Obč. zák. Nárok na zaplatenie prirážky k základnému
cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom totiž nemôže vzniknúť samostatne a
oddelene len na základe zák. č. 56/2012 Z. z., ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD resp. z jej porušenia.
U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda je jednoročná.
Na základe uvedeného sú mylné domnienky žalobcu vyjadrené v odvolaní, že jeho pohľadávka voči
žalovanému nebola v čase podania žaloby premlčaná.

Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.