{"guid": "5f912e99-4973-43f2-b019-acee361b58fc:992a46d9-a3d5-4324-add1-0a52ba639a29", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1511209080.1", "spisova_znacka": "8Co/381/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/381/2012 z 29. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2013, sp. zn. 8Co/381/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1511209080.1", "identifikacne_cislo": "1511209080", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-2", "nazov": "§ 224 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "nazov": "§ 214 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-212", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/992a46d9-a3d5-4324-add1-0a52ba639a29", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1511209080.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1511209080.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1511209080.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/381/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511209080
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511209080.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F.. Q. P., B., K. X, B., zastúpený Mgr. Gordanou
Novomestskou, advokátkou, so sídlom Koceľova 9, Bratislava, proti odporcovi: V. I. X., T..Q.., Q. Q. F.
XX, B., D.: XX XXX XXX, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného Q. B. V., I. L. XX.P.
XXXX, Č..A.. XXC/XXX/XXXX-XXX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací  súd  napadnutý  rozsudok  súdu  prvého  stupňa   z r u š u j e  a  vec  mu
v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ v znení jeho
doplnenia zo dňa XX.XX.XXXX a úpravy petitu návrhu zo dňa XX.XX.XXXX domáhal určenia neplatnosti
výpovede zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce, určenia, že pracovný
pomer trvá a náhrady mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX L. XX.XX.XXXX v sume XX.XXX,XX €. brutto
a za každý ďalší mesiac Q. X.XXX,XX €. brutto až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, spolu
s 9% úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX až do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím pracovnej zmluvy dňa
XX.XX.XXXX, ktorú nahradila pracovná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX a na základe dohody o zmene
tejto pracovnej zmluvy vykonával navrhovateľ s účinnosťou od XX.XX.XXXX druh práce - O. F. A. X.
- J.Ľ. A. X.. Dňa XX.XX.XXXX odporca osobne doručil navrhovateľovi písomné odvolanie z funkcie J.
A. X. V. T..Q.. V. B. a písomné podanie označené ako „Ponuka inej vhodnej práce“, ktorých prevzatie
navrhovateľ odmietol podpísať. V uvedenom podaní mu odporca oznámil, že generálny riaditeľ ho dňa
XX.XX.XXXX odvolal I. G. J. A. X. V. B., čím prestal spĺňať predpoklady na výkon dohodnutej práce podľa
§ 42 ods. 2 Zákonníka práce. Nakoľko však odporca nemá žiadne voľné pracovné miesto, či už na dobu
neurčitú alebo určitú, v mieste, ktoré bolo dohodnuté podľa pracovnej zmluvy ako miesto výkonu práce,
nemôže dať ani ponuku inej vhodnej práce. Ďalej mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že
skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ prevzal dňa XX.XX.XXXX,
pričom mu bolo zároveň oznámené, že podnikový výbor OZPPaP pri V. T..Q.. toto prerokoval v súlade
s § 74 Zákonníka práce dňa XX.XX.XXXX. Výpovedná doba bola v súlade s § 62 Zákonníka práce tri
mesiace a začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede
- L. XX.XX.XXXX a skončila sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca - dňa
XX.XX.XXXX. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX oznámil odporcovi, že výpoveď
považuje za nezákonnú a dôvod v   nej   uvedený  za  právne   nepodložený  a  účelový  a  uviedol,
že  trvá  na  ďalšom

zamestnávaní  a požiadal o zaradenie na pracovné miesto uvoľnené od XX.XX.XXXX po H. F.. A. Š..
Odporca mu následne oznámil, že pracovné miesto po F.. Š. bolo obsadené iným zamestnancom a na
skončení pracovného pomeru výpoveďou trvá. Uviedol, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď podľa §
63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce z dôvodu, že prestal spĺňať požiadavky uvedené v ust. § 42 ods.



2 Zákonníka práce, podľa ktorého dôvodom výpovede je odvolanie alebo vzdanie sa funkcie, pre ktorú
osobitný predpis alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovil voľbu alebo vymenovanie, a účastníci
pracovno-právneho vzťahu sa po odvolaní alebo vzdaní sa funkcie nedohodli na inej, pre zamestnanca
vhodnej práci. Odvolaním alebo vzdaním sa funkcie prestane zamestnanec spĺňať požiadavky na
výkon funkcie, uvedené v § 42, podľa ktorého ak voľba alebo vymenovanie je predpokladom na
výkon funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu alebo požiadavkou na výkon funkcie
vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti  štatutárneho orgánu podľa vnútorného predpisu
zamestnávateľa, pracovný pomer s takýmto zamestnancom sa zakladá pracovnou zmluvou až po jeho
zvolení alebo vymenovaní do funkcie. V danom prípade vnútorný predpis zamestnávateľa a to Smernica
generálnej riaditeľky V. T..Q.. Č.. XX/X/XXXX-X. X. V. a.s. v čl. 3 bod 2 (predpoklady na výkon práce vo
V.) stanovuje, že vedúci zamestnanci v priamej riadiacej X. U. J. a predsedníčky predstavenstva podľa
organizačnej štruktúry sú do funkcie vymenovaní, a to po predchádzajúcom súhlase Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. Dňom XX.XX.XXXX  sa  navrhovateľ stal na základe menovacieho
dekrétu č.j.: I. XXXXXX/XXXX takýmto vedúcim zamestnancom, a keďže následne bol z takejto funkcie
odvolaný, prestal spĺňať požiadavky na výkon funkcie a v prípade, ak sa so zamestnávateľom nedohodol
na inej pre neho vhodnej práci, zamestnávateľ mohol s ním skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa
§ 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce. Ďalej mal za preukázané, že v čase dania výpovede
odporca nemal iné voľné pracovné miesto najmä s ohľadom na rozhodnutie odporcu o znížení počtu
zamestnancov u odporcu zo dňa XX.XX.XXXX, o ktorom vedel aj sám navrhovateľ, a ktoré sa prejavilo
v znížení stavu zamestnancov o takmer 290, a keďže o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný,
rozhoduje výlučne zamestnávateľ, súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa
preskúmavať, a teda aj to, komu z iných zamestnancov vo výpovednej lehote sa odporca rozhodol
uvoľnené pracovné miesto po F.. Š. ponúknuť, keď toto je plne v kompetencii odporcu. Ďalej uviedol, že
voľné pracovné miesto revízneho lekára v K. bolo navrhovateľovi v priebehu plynutia jeho výpovednej
doby odporcom ponúknuté iba ústne, navrhovateľ ho však neprijal, čo nijako nespochybnil. Dospel
k záveru, že splnenie podmienky uvedenej v § 63 ods. 2 Zákonníka práce pre platnosť výpovede
odporca ako zamestnávateľ preukázal, keďže jednak nemal možnosť navrhovateľa ako zamestnanca
ďalej zamestnávať preto, že takúto prácu pre neho nemal v dôsledku organizačných zmien, a v takom
prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá, a taktiež preto, že navrhovateľ ponuku iného
pracovného miesta odmietol.   O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a ani mu trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a jeho
návrhu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. V prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa
odvolacím súdom, žiadal pripustiť dovolanie v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p., keď za rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu považuje posúdenie otázky, či bolo možné skončiť pracovný pomer
výpoveďou  podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce, keď zamestnancovi nebol založený
pracovný pomer vymenovaním  do  riadiacej  funkcie tak,  ako  to ustanovuje § 42 ods. 2 Zákonníka
práce, ale
tento bol založený už pred vymenovaním do riadiacej funkcie. Namietal, že jeho pracovný pomer
nebol založený vymenovaním do funkcie J.T. A. X. V. B., ale bol založený pracovnou zmluvou už pred
vymenovaním, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto ak
jeho pracovný pomer nebol založený podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce vymenovaním do funkcie
riaditeľa, nemohol mu pracovný pomer ani zaniknúť odvolaním z funkcie riaditeľa pobočky a nemohol ani
odporca uviesť výpovedný dôvod § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce, t.j. že zamestnanec prestal
spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2. Podľa jeho názoru odvolaním z funkcie riaditeľa pobočky došlo len
k ukončeniu výkonu danej funkcie a odporca mu mal ponúknuť pracovné miesto, z ktorého bol menovaný
do funkcie riaditeľa pobočky, keď pred menovaním za riaditeľa pobočky pracoval ako F. - J. E.. Namietal,
že predloženým dokladom Systemizácia pracovných miest zamestnancov V. A. X. B. k XX.XX.XXXX
preukázal, že už v čase pred jeho odvolaním boli v mieste výkonu práce navrhovateľa voľné tri pracovné
miesta a to miesto spracovateľa faktúr, správcu registra PZS a miesto referenta ekonomických činností.
Ani jedno z týchto miest mu nebolo ponúknuté a mal vedomosť aj o voľnom pracovnom mieste J. E. V.
K., ktoré mu taktiež nebolo ponúknuté. Ďalej namietal, že ak mu odporca oznámil, že nemá pre neho po
odvolaní z funkcie iné vhodné pracovné miesto, mal s ním ukončiť pracovný pomer pre nadbytočnosť
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Ust. § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce by
bolo možné aplikovať len v prípade, ak by on pred vymenovaním za riaditeľa krajskej pobočky nebol v
pracovnom pomere s odporcom.



Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľ neuviedol v odvolaní žiadne nové okolnosti, s ktorými by sa súd
prvého stupňa nevysporiadal. Za nedôvodné považoval námietky navrhovateľa týkajúce sa nesprávneho
použitia výpovedného dôvodu, pretože v danom prípade podľa jeho názoru neboli splnené zákonom
stanovené podmienky pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pre
nadbytočnosť, pretože v prípade navrhovateľa došlo k odvolaniu z funkcie, čím prestal spĺňať požiadavky
na výkon funkcie uvedené v § 42 ods. 2 Zákonníka práce, pričom nesprávne navrhovateľ v odvolaní
konštatoval, že súd považoval odvolanie z funkcie za zánik pracovného pomeru, keď súd prvého stupňa
posúdil správne odvolanie z funkcie ako stratu splnenia požiadavky na výkon funkcie uvedenú v § 42 ods.
2 Zákonníka práce. Taktiež považoval za nedôvodné pripustenie dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu podľa § 238 ods. 3 Obč. zákonníka, pretože podstatnou skutočnosťou je iba určenie výpovedného
dôvodu, ktorý bol v tomto prípade presne určený, pričom v komentári k výpovednému dôvodu podľa § 63
ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce je uvedené, že „Dôvodom výpovede je aj odvolanie alebo vzdanie
sa funkcie, pre ktorú osobitný predpis alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovil voľbu alebo
vymenovanie, a účastníci pracovno-právneho vzťahu sa po odvolaní alebo vzdaní sa funkcie nedohodli
na inej pre zamestnanca vhodnej práci. Odvolaním alebo vzdaním sa funkcie zamestnanec prestane
spĺňať požiadavky na výkon funkcie ustanovené v § 42“. Poukázal na to, že ide o osobitný výpovedný
dôvod, zavedený do Zákonníka práce v súvislosti so zmenou právnej úpravy ust. § 42, ktorý upravil režim,
kedy prichádza k vymenovaniu, resp. voľbe ako predpokladu vzniku pracovného pomeru, keď založiť
pracovný pomer voľbou alebo vymenovaním súčasná právna úprava neumožňuje a pracovné pomery,
ktoré boli týmto spôsobom založené pred XX.XX.XXXX, sa považujú za pracovné pomery vzniknuté
pracovnou zmluvou (§ 252 ods. 1). Z uvedeného dôvodu je podľa jeho názoru irelevantné posudzovanie,
či bol pracovný pomer založený pred vymenovaním alebo po vymenovaní do funkcie. V každom prípade
sa jedná o pracovný pomer založený pracovnou zmluvou.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok  súdu prvého stupňa nie je vecne správny.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov, ak prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.

Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa
ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v
priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ bol V.  za J. A. X.
V. T..Q.. V. B., U. J. Q. Ú. L.Ň. XX.XX.XXXX, L. I. L. XX.XX.XXXX Č..P..: I. XXXXXX/XXXX. Dohodou
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou medzi účastníkmi dňa XX.XX.XXXX, bol
zmenený obsah pracovnej zmluvy, s účinnosťou odo dňa XX.XX.XXXX v časti dohodnutého druhu práce
- na hlavný manažér krajskej pobočky, funkcia: J. A. X. a taktiež boli zmenené mzdové podmienky s tým,
že predmetná dohoda tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy, ktorej ostatné ustanovenia ostávajú
v platnosti. Následne bol navrhovateľ generálnym riaditeľom odvolaný z funkcie J. A. X., s účinnosťou
dňom XX.XX.XXXX, L.É. I. L. XX.XX.XXXX Č.. I. XXXXXX/XXXX. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že
podľa vnútorných predpisov odporcu J. A. X. P. V. I. V.  X.  J.  X.  U.  J. a na výkon tejto funkcie sa vyžaduje
menovanie U.E. J..

Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že navrhovateľ
odvolaním z funkcie J. A. X. prestal spĺňať požiadavky uvedené v ust. § 42 ods. 2 Zákonníka práce, čím
odporcovi vznikol dôvod na rozviazanie pracovného pomeru s navrhovateľom výpoveďou podľa § 63
ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu výpovedným dôvodom
v zmysle citovaných ustanovení  je  skutočnosť,  že  zamestnanec prestal spĺňať požiadavky, ktorými
sú v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce voľba alebo vymenovanie  ako predpoklad vykonávania
funkcie, ale za požiadavku v zmysle uvedeného ustanovenia nemožno považovať založenie pracovného
pomeru s týmto zamestnancom pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní, keď v tejto
časti uvedené ustanovenie len upravuje režim vzniku pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý ešte



pred uzavretím pracovnej zmluvy splnil zákonom stanovené predpoklady pre vykonávanie funkcie. Pre
posúdenie  platnosti  výpovede  podľa  § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce je preto bez právneho
významu skutočnosť, na ktorú  navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní, že jeho pracovný pomer
bol založený riadnou pracovnou zmluvou už pred vymenovaním do funkcie J. A. X..

Navrhovateľ nedôvodne namieta aj skutočnosť, že vzhľadom na to, že jeho pracovný pomer nebol
založený vymenovaním do funkcie riaditeľa, a preto mu nemohol ani zaniknúť odvolaním z funkcie
riaditeľa pobočky, keď aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa je nesporné, že
odvolaním z funkcie J. A. X. X. pomer navrhovateľa nezanikol, ale  vznikol len výpovedný dôvod podľa
§ 63 ods. 1 písm. d/ bod 2  Zákonníka práce, keďže sa účastníci nedohodli na inej, pre navrhovateľa
vhodnej práci.
Odporca po odvolaní navrhovateľa z funkcie J. A. X. nemal povinnosť ponúknuť navrhovateľovi miesto
revízneho lekára tak ako tvrdil navrhovateľ, pretože na tento druh práce navrhovateľ v čase jeho
odvolania z funkcie J.  A. X. nemal uzavretú pracovnú zmluvu, keď v tejto časti bola pracovná zmluva
zo dňa XX.XX.XXXX zmenená dohodou zo dňa XX.XX.XXXX.

Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky navrhovateľa, že odporca mal s ním ukončiť pracovný
pomer pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Pre použitie uvedeného
výpovedného dôvodu neboli v danom prípade splnené zákonom stanovené predpoklady, pretože i keď
bolo preukázané, že odporca dňa XX.XX.XXXX prijal rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov V.,
navrhovateľ sa  nestal nadbytočným, keď nie je daná príčinná súvislosť medzi touto organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou navrhovateľa, pretože v dôsledku organizačných zmien jeho miesto nebolo
zrušené, ale v dôsledku odvolania z funkcie J. A. X. navrhovateľ prestal  spĺňať predpoklady pre výkon
tejto funkcie.

Odvolací súd však posúdil ako predčasný záver súdu prvého stupňa, že odporca preukázal, že v čase
dania výpovede navrhovateľovi nemal iné voľné pracovné miesto, pričom vychádzal z rozhodnutia
odporcu o znížení počtu jeho zamestnancov zo dňa XX.XX.XXXX a zo skutočnosti, že navrhovateľ
ponuku iného pracovného miesta odmietol. Na okolnosti týkajúce sa splnenia ponukovej povinnosti
odporcu v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, keď navrhovateľ predložil Systemizáciu pracovných miest zamestnancov V.
A. X. B. A. XX.XX.XXXX a poukázal na to, že z predloženého dokladu vyplýva, že  v tom čase u
odporcu boli neobsadené tri pracovné miesta, a to miesto spracovateľa faktúr PZS, miesto správu
registra PZS a miesto referenta ekonomických činností, avšak s týmto predloženým listinným dôkazom
sa súd prvého stupňa nezaoberal pri skúmaní možnosti odporcu ďalej navrhovateľa  zamestnávať.
I  keď  z  predloženého  listu  odporcu  zo  L.  XX.XX.XXXX   Č..  I. XXXXXX/XXXX, týkajúceho
sa úsporných opatrení v počte jeho zamestnancov, vyplýva, že odporca prijal rozhodnutie o znížení
počtu zamestnancov s účinnosťou A. XX.XX.XXXX, pričom pri navrhovaní nadbytočných zamestnancov
malo byť okrem iného zohľadnené i možné zníženie počtu prepúšťaných zamestnancov tým, že sa
zrušia neobsadené pracovné miesta, nebolo v konaní preukázané, či skutočne v súlade s týmto
opatrením aj došlo k zrušeniu neobsadených pracovných miest uvedených v Systemizácii pracovných
miest zamestnancov V. A. X. B. A. XX.XX.XXXX - Zoznam nadbytočných zamestnancov A. X. B.. Na
túto skutočnosť bolo potrebné doplniť dokazovanie vyžiadaním listinných dôkazov o zrušení týchto
pracovných miest od odporcu, a v prípade nepreukázania tejto skutočnosti aj pracovných náplní týchto
pracovných miest a posúdiť či vzhľadom na vzdelanie navrhovateľa a jeho výkon práce revízneho lekára
v predchádzajúcom období, by bola takáto práca pre neho primeraná a zodpovedajúca. V tomto smere
však súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p. z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
podľa § 224 ods. 2 O.s.p., v ktorom súd prvého stupňa doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom
smere na zistenie, či odporca mal možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať a opätovne posúdi platnosť
výpovede zo dňa XX.XX.XXXX aj z hľadiska splnenia si ponukovej povinnosti odporcu v zmysle § 63
ods. 2 Zákonníka práce.

Odvolací súd nepripustil dovolanie proti tomuto rozsudku podľa § 238 ods. 3 O.s.p., pretože dospel k
záveru, že nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.



O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého
stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}