Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/13/2013 z 18. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. novembra 2013, sp. zn. 5Co/13/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1510212442.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/13/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1510212442.1 | 2013-11-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 40 zákona č. 315/1996 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/10db05da-c667-4b23-ba76-5183a5adcca0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1510212442.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/13/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510212442
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510212442.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava
- Staré Mesto, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábr. č. 3, zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o. so
sídlom v Bratislave, Ľubinská č. 18, proti odporkyni : B. P., Q. Q. XX, Q., zast. Mgr. Milanom Petrášom,
advokátom, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava o zaplatenie 89,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 17. októbra 2012 č.k. 23C
143/2011-176 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa, ktorým sa navrhovateľ voči
odporkyni domáhal zaplatenia sumy 89,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 05.07.2007
a po úprave petitu od 15.01.2010 do zaplatenia, z titulu náhrady navrhovateľom vynaložených nákladov
súvisiacich s núteným odtiahnutím motorového vozidla odporkyne. Súčasne vyslovil, že o náhrade trov
konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vychádzal zo zistenia, že dňa 04.07.2007 bolo z ulice Okánikova v Bratislave, ktorá je miestnou
komunikáciou III. triedy, a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky
vykonáva Mestská časť Bratislava Staré Mesto, odstránené osobné motorové vozidlo EČ: BA-810
MG, ktorého prevádzkovateľom v čase odťahu bola odporkyňa. O odstránení motorového vozidla
rozhodol navrhovateľ ako správca pozemnej komunikácie, z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené.
Podľa rozhodnutia správcu komunikácie, motorové vozidlo stálo na zákaze zastavenia, čím vznikol
zákonný dôvod na jeho odstránenie, vymedzený v ustanovení § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. o
premávke na pozemných komunikáciach, a povinnosť odporkyne ako prevádzkovateľa motorového
vozidla uhradiť takto vzniknuté náklady. Technický odťah motorového vozidla na základe rozhodnutia
správcu komunikácie vykonala obchodná spoločnosť ASTER spol. s r.o., v zmysle zmluvy o výkone
odťahovacej služby č. 48/2006 zo dňa 23.10.2006, uzatvorenej medzi organizáciou VEPOS Bratislava
Staré Mesto, zriadenou navrhovateľom ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou ASTER spol. s r.o.
ako príkazníkom. Dňa 04.07.2007 si odporkyňa prevzala motorové vozidlo spolu s protokolom o výdaji
vozidla a výzvou na zaplatenie sumy 89,62 € ( 2,700,- Sk ) do 11.07.2007.

Prvostupňový súd návrhu vyhovel po preukázaní, že dňa 04.07.2007, podľa rozhodnutia príslušníka
mestskej polície, ktorý na základe poverenia starostu Mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa
15.02.2006, mal právo rozhodnúť o odťahu motorového vozidla odporkyne, ktorá bola v tom čase
jeho prevádzkovateľom a ponechala vozidlo na mieste zákazu zastavenia. Technický odťah realizovala
spoločnosť Aster, spol. s.r.o. ako príkazník v súlade so zmluvou o výkone odťahovej služby, uzavretou



so spoločnosťou VEPOS Bratislava Staré mesto ako príkazcom, čo je nesporné z listinných dôkazov
predložených účastníkmi konania. Rovnako navrhovateľom uplatnené náklady za odťah považoval
za správne, vychádzajúce zo záverov znaleckého posudku č. 4/2008 vypracovaného Ekonomickou
univerzitou Bratislava dňa 30.06.2008, ktorý vyčísľuje skutočné náklady v súvislosti s vykonaním odťahu
jedného osobného auta, pričom nezohľadňuje žiaden, ani minimálny zisk. Závery znaleckého posudku
č. 1/2012 vypracovaného dňa 26.02.2012, v konaní ustanoveným znalcom Ing. Milanom Čechom, na
návrh odporkyne, ktorá tento dôkaz navrhla a žiadala vykonať, v ktorom znalec reálne náklady na odťah
motorového vozidla v danom čase vyčíslil v nižšej sume akej sa navrhovateľ v konaní domáhal, súd
prvého stupňa nezobral do úvahy, nakoľko v konečnom dôsledku s jeho závermi vyslovila nesúhlas aj
odporkyňa a vykonať kontrolné znalecké dokazovanie účastníci nenavrhli.

Proti rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa, namietajúc výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa
nad rámec petitu, nakoľko súd odporkyňu zaviazal okrem istiny aj na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 9 % od 05.07.2007 do zaplatenia a samotný navrhovateľ sa po úprave petitu domáhal
jeho zaplatenia až od 15.01.2010. Ďalej poukázala na nesprávne skutkové závery, ku ktorým súd
dospel na základe vykonaného dokazovania, ktorého predmetom bolo iba preukazovanie nákladov
tretej osoby (spoločnosti ASTER spol. s r. o.), nie navrhovateľa, pričom súd nemal žiadnym spôsobom
preukázaný vznik akýchkoľvek nákladov vzniknutých navrhovateľovi. Poukázala i na to, že výška
nákladov navrhovateľa nezodpovedá nákladom tretej osoby, ktorá odťah vykonala a ktoré sú podľa
znaleckého posudku nariadeného prvostupňovým súdom cca vo výške 60% z nákladov, ktoré
žiada uhradiť navrhovateľ. V tejto súvislosti spochybnila záver súdu, že znalecký posudok č. 4/2008,
predložený navrhovateľom, určuje skutočné náklady odťahu motorového vozidla. V ďalšom poukázala
aj na nesprávne právne závery súdu, konkrétne na ust. § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. v tom čase
platnom znení. Namietla aj samotný výpočet priemerných nákladov, ktorých výška bola určená podľa
nákladov jedného podnikateľa pôsobiaceho v sektore odťahových služieb, ktorý nemôže byť objektívnym
meradlom pre určenie priemerných nákladov na odťah motorového vozidla. Záverom zdôraznila, že pri
parkovaní na uvedenom mieste nespôsobila prekážku cestnej premávky, preto uvedené neúmyselné
porušenie právnych predpisov nebolo nutné riešiť odtiahnutím motorového vozidla.

Navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť s uvedením, že v zmysle § 40
ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách účinného v čase vykonania
núteného odťahu má správca komunikácie možnosť rozhodnúť o odstránení vozidla, ktoré stojí na
mieste, kde je zastavenie a státie zakázané. Vozidlo tak bolo v súlade so zákonom z komunikácie
odstránené a odporcovo tvrdenie, že netvoril prekážku cestnej premávky je irelevantné.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom
pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., a dospel pritom k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je
v rozsahu jeho napadnutého výroku vecne správny, čo viedlo odvolací súd k jeho zmene a zamietnutiu
návrhu navrhovateľa v zmysle ust. § 220 O.s.p.

Dňa 15.2.2006 poveril starosta Mestskej časti Bratislava Staré Mesto Mestskú políciu hlavného mesta
SR Bratislavy zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a
b) zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách na území Starého Mesta (prejazdné
úseky ciest III. a IV. triedy a ich súčasti, miestne komunikácie III. a IV. triedy a ich súčasti) s tým, že
príslušníci mestskej polície budú rozhodovať o odstránení vozidla podľa § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a)
a b) zák. č. 315/1996 Z. z. a odstránenie vozidla na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície
zabezpečí VEPOS ako správca komunikácie prostredníctvom zmluvného partnera.

Dňa 23.10.2006 uzavreli VEPOS Bratislava - Staré Mesto, Žilinská 1, Bratislava ako príkazca a ASTER
spol. s r. o. ako príkazník Zmluvu o výkone odťahovej služby s územnou pôsobnosťou správcu
komunikácií v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na dobu určitú do 31.12.2010.

Podľa znaleckého posudku č. 4/2008 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Inštitútom
ekonomického znalectva a expertíz dňa 30.6.2008, náklady na odťah jedného vozidla predstavujú sumu
3.111,87 Sk vrátane DPH.



Podľa Protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu spol. ASTER s.r.o. odtiahla motorové
vozidlo odporcu z dôvodu zákazu státia na chodníku na základe rozhodnutia správcu komunikácie v
zastúpení policajta Mestskej polície. V protokole je uvedené, že rozhodnutím správcu komunikácie a
odťahom vozidla vznikol záväzkový právny vzťah (§ 488 Obč. zák.) medzi spoločnosťou ASTER s.r.o.
a preberajúcim resp. prevádzkovateľom vozidla. Pohľadávka - cena núteného odťahu v zmysle zák. č.
18/1996 Z.z. je stanovená v základnej výške 2.700 Sk. Preberajúci bol oboznámený s dôvodom odťahu
vozidla a vznikom pohľadávky, pričom pri výdaji bol preberajúci požiadaný o úhradu takto vzniknutej
pohľadávky v zmysle § 563 Obč. zák. Vzhľadom k tomu, že úhrada núteného odťahu nebola vykonaná
na mieste, stala sa splatnou dňa 11.07.2007.

V zmysle platnej judikatúry (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 70/2003) odstrániť prekážku cestnej
premávky, ak ju neodstráni ten, kto ju spôsobil ako aj odstrániť vozidlo, ponechané na ceste vrátane
chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa z miestnej komunikácie, je oprávnená vykonať za podmienok
uvedených v § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov len obec sama (správca
komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (toto rozhodnutie je
možné použiť aj po zrušení cit. zákona a jeho nahradení zák. č. 8/2009 Z. z., nakoľko podstata právnej
úpravy a najmä príslušné ustanovenia zák. č. 135/1961 Zb. sa nezmenili).

Z ust. § 3d zákona č. 135/1961 Zb. a z ust. § 40 ods. 1,4 zákona č. 315/1996 Z. z, nepochybne vyplýva, že
úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií
a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty tzn. že výkladom
tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali
na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej
osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 124
ods. 6 písm. a) zákona č. 315/1996 Z. z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky
nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne
tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy
hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem
logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a
vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým
zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto
úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky
v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania
rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., teda že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho
odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované
využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v
konaniach upravených normami Správneho poriadku.

Spoločnosť ASTER spol. s r. o., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou, a nie je ani
právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Teda
odťah vozidla touto spoločnosťou nemožno považovať za odťah, ktorý vykonala obec ako správca
komunikácie v zmysle § 40 zákona č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na tom nič nemení
skutočnosť, že v konaní vystupuje ako navrhovateľ správca komunikácie, nakoľko tento odťah, ako
vyplýva z vykonaného dokazovania, neuskutočnil a nevznikli mu ani žiadne náklady spojené s týmto
odťahom (aspoň to navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal).

Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone
orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže
konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn.
používať analogický inštitút súkromného práva, napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie.
Každý orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj



spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu
používať.

Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a
zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz
zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj
nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom.

Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zverený mu výkon verejnej
moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon
výslovne dovolil alebo priamo ukladal.

Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý
je prípustný len na základe zákona. Keďže uvedené v zmysle § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. spadá
do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou pozemných komunikácií
súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Subjektom týchto administratívnoprávnych vzťahov je
na jednej strane vždy orgán verejnej správy, v danom prípade obec, resp. ňou zriadená alebo
založená právnická osoba a na strane druhej prevádzkovateľ vozidla. Výkon verejnej správy, teda
výkon konkrétnych právomocí orgánov verejnej správy, nie je možné preniesť na súkromnú obchodnú
spoločnosť, v tomto prípade obcou na zákonom stanovený účel nezaloženú či nezriadenú, navyše na
súkromnoprávnom základe (plnomocenstvom alebo zmluvou), a to bez ohľadu na to, či táto právnická
osoba koná vo svojom mene alebo v mene príslušného orgánu verejnej správy. V danom prípade
správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom
rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej
(samotný výkon odtiahnutia vozidla). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého
má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento
účel založená alebo zriadená (rozsudok NS SR, sp. zn. 3 C do 70/2003). Z uvedeného je zrejmé,
že spoločnosť ASTER s.r.o. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií,
konkrétne pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce
a preto ani nebola oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla odporcu a následne za
tento si vyúčtovať paušálnu cenu 89,62 eur. Z tohto dôvodu sa ani navrhovateľ, hoci ten je správcom
komunikácie, z ktorej bol vykonaný odťah, nemôže domáhať zaplatenie nákladov tohto odťahu, nakoľko
on tento odťah nevykonal a nevynaložil naň žiadne náklady.

Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5
písm. c) cestného zákona na spoločnosť ASTER spol. s r.o., na základe zmluvy o výkone odťahovacej
služby č. 48/2006 tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu, nakoľko mu to § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona
ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných
komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl.
2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie,
že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou ASTER spol. s r.o. ide len o technické zabezpečenie
výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií, všetky jej zložky, je oprávnený
vykonávať navrhovateľ buď sám alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil, alebo
zriadil a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom a ústavou
ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb, v prípade nakladania s majetkom najmä
s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb, aby „technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala
súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom
dosiahnutia zisku. Nakoniec, akým iným než „technickým" je správa pozemnej komunikácie vykonávaná
odstránením vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky? Rozhodnutie policajta o odstránení vozidla
v takomto prípade tvorí de facto iba akési ospravedlnenie protiprávneho konania spoločnosti ASTER
spol. s r.o. a navrhovateľ sa na základe takéhoto konania (rozhodnutia), ním udeleného poverenia
mestskej polícii mení z vykonávateľa verejnej správy na spolupáchateľa civilného deliktu.



Navrhovateľom predložené poverenie udelené starostom mestskej časti mestskej polícii „zabezpečiť
výkon rozhodovania o odstránení vozidiel" je právnym paškvilom, a to tak pre rozpor so zákonom,
ako aj pre zmätočnosť obsahu. Predovšetkým žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho
právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu.
K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych
komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce,
ktoré teda vykonávajú „prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie
preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom
mestskej polície ani zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Podľa ust. § 3 zák. č. 564/1991 Zb.
mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií. S absenciou pôsobnosti je v
súlade aj absencia právomocí, keďže žiadne ustanovenie zák. č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka
mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn. Poverenie
je nezmyselné aj obsahovo, pretože v čl. I vymedzuje jeho rozsah ako poverenie „zabezpečiť výkon
rozhodovania o odstránení vozidiel", v čl. II ods. 1 však už uvádza, že mestská polícia bude rozhodovať
o odstránení vozidiel. Sám navrhovateľ pritom vo svojich podaniach súdom tvrdí, že odstránenie vozidla
a rozhodnutie o odstránení sú dva úkony. V skutočnosti však príslušník mestskej polície žiaden výkon
nezabezpečuje, ale odťah nariaďuje, čo odporuje zákonu, pretože podľa ust. § 40 ods. 5 zákona č.
315/1996 Z. z. oprávnenie nariadiť odstránenie vozidla priznáva iba policajtovi, ktorým sa na účely zák.
č. 315/1996 Z.z. v zmysle jeho ust. § 2 písm. o) rozumie výlučne príslušník Policajného zboru SR, nie
príslušník mestskej polície.

Odvolací súd zameral tiež pozornosť aj na bližšie posúdenie Zmluvy o výkone odťahovej služby zo dňa
23.10.2006.

Uvedenú zmluvu uzavreli v zmysle ust. § 724 a nasl. Obč. zák. VEPOS Bratislava - Staré Mesto ako
príkazca (rozpočtová organizácia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zriadená za účelom správy a
údržby miestnych komunikácií) a ASTER spol. s r. o. ako príkazník a jej predmetom bolo osvedčenie a
splnomocnenie príkazníka príkazcom, výkonom odstraňovania a následným premiestnením motorových
vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na cestách patriacich do jeho správy (miestne
komunikácie a účelové komunikácie III. a IV. triedy, na ktorých vykonáva miestnu štátnu správu) s tým,
že príkazník mal túto činnosť vykonávať iba na základe opatrenia, ktoré nemalo povahu rozhodnutia
správneho orgánu ale išlo zároveň o úradný postup v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., alebo na základe
opatrenia policajta Policajného zboru nariaďujúce odtiahnutie motorového vozidla (čl. 3 bod 2 zmluvy).

Podľa čl. 3 ods. 3 uvedenej zmluvy, odstránením vozidla sa pre jej účely rozumelo naloženie
vozidla technickým zariadením na odťahovacie vozidlo, jeho preprava, následné zloženie na mieste
v správe príkazníka, zabezpečenie jeho uskladnenia tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu, prípadne
odcudzeniu. Zároveň mal príkazník povinnosť fotograficky zdokumentovať označené motorové vozidlo
na odtiahnutie, z ktorej fotodokumentácie malo byť zrejmé miesto, na ktorom motorové vozidlo bolo
odstavené, všetky voľným okom viditeľné miesta poškodenia a okrem toho aj vyhotovenie protokolu o
jeho odtiahnutí, ktorý mal obsahovať podstatné náležitosti, a to miesto, dátum, čas naloženia a zloženia
vozidla, jeho evidenčné číslo, typ, značku, farbu a poškodenia (čl. 4 bod 8).

Podľa čl. 5 ods. 1, ods. 2 tejto zmluvy mal náklady spojené s odťahovaním, prenájmom, skladovaním,
strážením, evidenciou, príjmom a výdajom vozidiel, znášať v súlade so zákonom č. 315/1996 Z. z.
prevádzkovateľ vozidla, pričom cenu nákladov mal stanoviť kalkuláciou príkazník podľa zákona o cenách
(zák. č. 18/1996 Z.z.) a následnými usmerneniami MF SR a za túto zodpovedať, pričom na rok 2007
bola cena kalkulovaná v sume 2.700.- Sk s DPH s tým, že jej zmenu oznamoval príkazník príkazcovi.

Podľa Čl. 4 bod 6 príkazník koná v mene príkazcu osobne a na výkon svojej činnosti nepoužíva iné
osoby, než tie, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu.

Podľa Čl. 5 bod 3 tejto zmluvy, príkazca postúpil podľa § 524 a nasl. Obč. zák. na príkazníka pohľadávky,
ktoré mali vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy.



Z výkladu jednotlivých ustanovení tejto zmluvy je nepochybné, že jej účelom bolo poverenie príkazníkovi
ako podnikateľskému subjektu, vykonávať odstraňovanie a premiestňovanie motorových vozidiel na
území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktoré odstraňovanie však nepochybne nezahŕňala len
čisto "technickú časť odťahu", nasledujúcu po rozhodnutí oprávnenej osoby o odstránení vozidla, ale
spočívalo v naložení tohto vozidla, odtiahnutí na miesto v správe príkazníka, jeho skladovanie, ale aj
overovanie údajov osoby oprávnenej na prevzatie tohto vozidla, požadovaním dokladu jeho totožnosti,
kľúčov od vozidla, technického preukazu, odovzdania motorového vozidla z úschovy oprávnenej osobe a
inkasovanie sumy, predstavujúcej cenu núteného odťahu, resp. cenu nákladov stanovenú jednostranne
príkazníkom, v danom prípade v sume 89,62 eur s DPH pričom spol. ASTER konala vo vlastnom mene,
na vlastný účet (čoho dôkazom je napokon protokol o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu).

Z rozsahu tejto činnosti je teda zrejmé, že sa nejednalo len o technickú časť odstraňovania vozidiel,
resp. že uvedenou zmluvou nebol ASTER splnomocnený a osvedčený "len výkonom technickej časti
odťahu", ale na jej základe v praxi nepochybne vykonával zároveň aj originálnu právomoc, zverenú §
40 zákona č. 315/1996 Z.z. (neskôr § 43 zák. č. 8/2009 Z. z.) výlučne správcovi cesty, ktorý nedovolene
túto svoju právomoc zmluvne previedol na podnikateľský subjekt, ako na inú právnickú osobu, avšak
pre tento účel ním nezaloženú, ani zriadenú.

Z uvedených dôvodov preto Zmluvu o výkone odťahovacej služby uzavretú medzi ASTER spol. s.r.o. a
VEPOS Bratislava - Staré Mesto dňa 23.10.2006 v častiach čl. 3 ods. 1 a 3, v čl. 4 ods. 8, pokiaľ ide
o vyhotovovanie protokolu o odtiahnutí vozidla a v čl. 5 ods. 2 možno považovať za neplatnú podľa §
39 Obč. zák. pre ich rozpor s ust. § 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. (neskôr § 43 zák. č. 8/2009
Z. z.). Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené časti tejto zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu
nemožno oddeliť od jej zvyšku bez toho, aby zostal zachovaný účel sledovaný zmluvnými stranami, preto
neplatnosť uvedených častí tohto právneho úkonu má za následok neplatnosť celej Zmluvy o výkone
odťahovacej služby v zmysle ust. § 41 Obč. zák.

Uvedená zmluva je rovnako neplatná aj v čl. 5 ods. 3, pokiaľ ide o dojednanie o postúpení pohľadávok
na náhradu nákladov za odtiahnutie vozidla voči prevádzkovateľovi vozidla príkazcu podľa § 524 a nasl.
Obč. zák. na príkazníka, a to tých, ktoré mali vzniknúť, alebo vznikli v súvislosti s výkonom činnosti
podľa tejto zmluvy, a to pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., keď nie je zrejmé, aké konkrétne
pohľadávky mali byť postúpené, resp. či tieto v tom čase už existovali a boli tak vôbec postúpenia
schopné.

Odvolací súd má tiež za to, že pokiaľ je absolútne neplatná vyššie uvedená Zmluva o výkone odťahovej
služby a správca cesty, v danom prípade navrhovateľ sám vlastnými zamestnancami neodstránil vozidlo
ponechané na ceste či chodníku, kde bol zákaz zastavenia, nevznikli správcovi cesty, keďže on sám
vozidlo neodstránil (a nepreukázal ani, že by mu vznikli akékoľvek náklady, ktoré bol nútený uhradiť spol.
ASTER, ktorá podľa neho oprávnene vykonala „iba" technický odťah), žiadne náklady, teda nevznikla
mu žiadna pohľadávka (nestal sa veriteľom) a osoba, ktorá vozidlo ponechala na mieste, kde bol zákaz
zastavenia sa nestala voči nemu dlžníkom.

Pokiaľ navrhovateľ opiera svoj právny názor o nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.2.2008 č. k. III. ÚS
300/07-30, z neho vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu boli len procesné dôvody -
neúplné odôvodnenie vzhľadom k právnemu názoru obsiahnutému v rozsudku krajského súdu. Pokiaľ
navrhovateľ poukazoval aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.12.2010. sp. zn.
15Co 393/2010, zo dňa 8.7.2009, sp. zn. 15Co 40/2009 a zo dňa 16.9.2009, sp. zn. 15Co 234/2009 a
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.3.2009, sp. zn. l0Co 60/2009, tu je potrebné uviesť, že
ide o rozhodnutia v iných veciach, ktorými súd nie je v tomto konaní viazaný.

Odvolací súd má za to, že návrhom uplatnená pohľadávka navrhovateľovi nevznikla a to z toho dôvodu,
že v prípade zmluvy o výkone odťahovacej služby, ktorú navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou ASTER
spol. s r.o. ide o neplatný právny úkon, nakoľko v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho



zákonníka obchádza ustanovenie § 40 ods. 5 druhá veta zák. č. 315/1996 Z.z. v nadväznosti na
ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona tým, že prenáša výkon verejnej správy na inú
právnickú osobu, než na takú, ktorá bola na tento účel navrhovateľom založená alebo zriadená.
Pohľadávka by mohla navrhovateľovi vzniknúť iba v prípade, ak by odstránenie vozidla odporcu
vykonal sám, alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na to založil alebo zriadil. Pohľadávka
nemohla výkonom odťahu vozidla vzniknúť ani spoločnosti ASTER spol. s r.o., keďže z jej strany išlo
o protiprávny úkon, na základe ktorého môže nanajvýš vzniknúť právo odporcu na náhradu škody voči
tejto spoločnosti.

Taktiež odvolací súd považuje akékoľvek postupovanie pohľadávok medzi navrhovateľom a
spoločnosťou ASTER spol. s r.o. a z toho vyplývajúce nároky uplatňované v tomto alebo inom konaní
za neplatné právne úkony, nakoľko zo strany navrhovateľa aj zo strany spoločnosti ASTER spol. s r.o.
ide o postupovanie pohľadávok, ktoré im (pred postúpením resp. po ňom) voči odporcovi nevznikli, v
čase ich postúpenia teda rozhodne neexistovali.

Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na cenu odťahu, ktorá má podľa zákona pokrývať len samotné
(priame) náklady výkonu konkrétneho odťahu, pričom navrhovateľ uplatňuje paušálnu cenu, teda bez
zohľadnenia napr. vzdialenosti odťahu. Znalecký posudok č. 4/2008, pripojený k návrhu, osvedčuje
náklady odťahu jedného vozidla v roku 2005, nie v roku 2007, kedy boli už celkom iné množstvá a ceny
vstupných nákladov, ale zrejme aj počet odtiahnutých vozidiel nebol rovnaký ako v roku 2005, ktoré
skutočnosti vylučujú použitie označeného znaleckého posudku. Navrhovateľ však nielenže nekalkuluje
priame náklady podľa vzdialenosti, ale dokonca požaduje aj zaplatenie nepriamych nákladov (elektrická
energia, plyn, voda, čistiace prostriedky, materiál pre PC, oprava PC, strážna služba, požiarna ochrana)
a dokonca aj nákladov vôbec nesúvisiacich s odstraňovaním vozidiel z miestnych komunikácií (reklama,
materiál, publikácie, právne služby, poplatky za diaľnice).

Navrhovateľom požadované náklady (ktoré však ani nevynaložil), nezodpovedajú zákonnej úprave
nároku, ktorý by si správca komunikácie mohol pri splnení ďalších podmienok uplatňovať voči odporcovi.

S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a
návrh navrhovateľa ako celkom bezzákladný a nedôvodný zamietol.

O trovách celého konania rozhodne prvostupňový súd tak, ako si to vyhradil vo výroku svojho rozhodnutia
(§224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.