Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/297/2013 z 28. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. októbra 2013, sp. zn. 11CoP/297/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1510203551.3 Krajský súd Bratislava | 11CoP/297/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1510203551.3 | 2013-10-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 10 ods. 1 zákona č. 70/1964 Zb., § 10 ods. 2 zákona č. 70/1964 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/498ff620-6b7e-4058-ac04-3ad2de048471 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1510203551.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/297/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510203551
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510203551.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci spôsobilosti na právne
úkony U. J., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Z. X, zastúpeného opatrovníkom pre konanie I. J., trvale
bytom I., Z. X, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, v konaní začatom ex offo, na odvolanie U. J.
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 18.03.2013, č.k. 17Ps 7/2010-573, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V danej veci po podaní podnetu na začatie konania zo strany Okresnej prokuratúry Bratislava I,
Okresný súd Bratislava V ako súd prvého stupňa uznesením zo dňa 22.07.2010, č.k. 17Ps 7/2010-204
začal v zmysle § 81 ods. 1, 3 O.s.p. konanie vo veci spôsobilosti na právne úkony U. J., ktorému
následným uznesením zo dňa 22.07.2010, č.k. 17Ps 7/2010-205 v zmysle § 187 ods. 1 v spojení s
ust. § 29 ods. 6 O.s.p. ustanovil opatrovníka pre konanie v osobe I. J., vo veci vykonal dokazovanie
vypočutím účastníkov, zadovážením listinných dôkazov, po oboznámení ktorých vo veci uznesením zo
dňa 12.01.2011, č.k. 17Ps 7/2010-283 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatria A.. A. G.. Po podaní znaleckého posudku, ktorý vyhodnotil ako jeden z dôkazných
prostriedkov v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p. a po výsluchu znalca k podaniu znaleckého posudku ( § 187
ods. 3 O.s.p. ), vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.03.2013, č.k. 17Ps 7/2010-573. Predmetným
rozsudkom obmedzil spôsobilosť na právne úkony U. J., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Z. X tak, že
nie je spôsobilý na právne úkony vo vzťahu ku všetkým štátnym, správnym a samosprávnym orgánom,
organizáciám a inštitúciám a zdravotníckym zariadeniam poskytujúcim liečbu duševných porúch. Za
opatrovníka menovanému ustanovil Mestskú časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova 17, Bratislava, ktorá
je oprávnená a povinná zastupovať menovaného v rozsahu obmedzenia jeho
spôsobilosti na právne úkony. Opatrovníkovi uložil povinnosť predkladať správu o výkone opatrovníctva
príslušnému súdu vždy k 1. októbru a k 1. aprílu každého kalendárneho roka. Rozhodol, že trovy
znaleckého dokazovania hradí štát. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 10 ods. 2 Obč. zákonníka s poukazom na vykonané dokazovanie,
najmä znalecký posudok A.. A. G., ktorý v rámci posudzovania duševného stavu U. J. ustálil, že
menovaný trpí psychickým ochorením, psychózou a to bludovou poruchou, rozsah ktorej indikuje
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu ku všetkým štátnym, správnym a samosprávnym
orgánom, organizáciám a inštitúciám a zdravotníckym zariadeniam poskytujúcim liečbu duševných



porúch. V rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony v zmysle § 189a a § 192 O.s.p. v
spojení s ust. § 27 ods. 2, 3 Obč. zákonníka ustanovil U. J. opatrovníka, a to Mestskú časť Bratislava
- Petržalka, ktorej súčasne určil rozsah jej povinností. Za opatrovníka určil Mestskú časť Bratislava -
Petržalka z dôvodu, že zo strany príbuzných nezistil žiadnu fyzickú osobu, ktorá by bola spôsobilá funkciu
opatrovníka vykonávať. Pokiaľ ide o matku a brata U. J., ktorí prichádzali do úvahy ako opatrovníci, u
týchto hodnotil ich postoj v konaní, najmä nekritický postoj brata a matky U. J. k psychickému stavu U.
J., u matky U. J. aj jej obsahovo zhodné zmýšľanie s U. J. ( pocit neustáleho ohrozenia, odpočúvanie,
sledovanie, pokusy o ich likvidáciu, signalizovanie nešťastí farbami oblečenia politikov a moderátorov
v televíznom vysielaní ). O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/
O.s.p. a ust. § 191 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie U. J., namietajúc v prvom rade tú skutočnosť,
že rozsudok bol vyhlásený v jeho neprítomnosti, hoci bol riadne ospravedlnený. Pokiaľ súd prvého
stupňa zvolil uvedený postup ( pojednávanie v jeho neprítomnosti ) na doporučenie znalca, ktorý zmenil
svoje stanovisko vyslovené v znaleckom posudku, s týmto nesúhlasil, rovnako nesúhlasil s vyjadrením
znalca, že presvedčenie o zmene stanoviska k jeho účasti na pojednávaní nadobudol potom ako ho
viackrát neoficiálne navštívil. Toto tvrdenie nie je pravdivé, zmenou stanoviska sa znalec úspešne
vyhol konfrontácii s ním. Pokiaľ ide o klamanie A.. G. uviedol, že klamať môže z dôvodu nekonania
Slovenskej lekárskej komory, ktorá miesto zakročenia proti takémuto členovi radšej zahájila bobríka
mlčania. To, že ide o vymyslené súdne konanie prokuratúrou, o tom svedčí aj prípis A.. D., dozorujúcej
prokurátorky, ktorá dňa 30.01.2013 pod sp.zn. Pc 24/2010- 7 bez toho, aby si prečítala o čo v jeho
podaniach ide, tieto zaslala súdu s vyjadrením, že ide o jeho fabulácie. Keby A.. D. nebola proti nemu
tak zaujatá, svitlo by jej, že má byť zbavený práv, pretože teraz príde k pojednávaniu vo veci, kde má
byť uskutočnený čiastočný predaj, ktorý zablokuje predaj ostatnej časti nehnuteľnosti, ide o zrušenie
podielového spoluvlatníctva vedené pod sp.zn. 16C 191/2008, na Okresnom súde Galanta. Vo vzťahu
k obom konaniam je na mieste položiť si otázku, kto obe konania spája a sú to práve páni A. W. L.,
nakoľko obe konania vznikli za prvej L. vlády SR, spolu s A., ktorý sa poznal s O.. I., bývalým sudcom
Ľudového súdu najprv v Nitre, potom v Bratislave. To je dôvod, prečo A. povolal na stráž O.. A. D.,
procesného sudcu prípadu 16C 191/2008, ktorý pojednával aj prípad 16C 474/2007. Fico povolal na
stráž O.. O. Č., krajského prokurátora v Bratislave, ktorému sľúbil post Generálneho prokurátora SR, ak
mu odvesí z pliec jeho po trestnoprávnej stránke. Ako dôkaz uviedol úpravu § 28 ústavného zákona,
kde v podstate poslanec NRSR O.. X. A. za stranu Smer priznal, že do návrhu zákona zapracoval tzv.
doktrínu nevyhnutnosti, čím vlastne vrátil do rozhodovacieho konania o sťažnosti B.. O.. O. Č. T.. na
Ústavnom súde. Pokiaľ ide o vec 16C 191/2008, hybnou silou celej veci je JUDr. W. K. právna zástupkyňa
navrhovateľa, ktorá zastupuje aj prípady vraždy, napríklad strelca z G. A. O.. Prípad dozoroval Úrad
špeciálnej prokuratúry, tu sa dostávame k ústrednej postave, ktorá stráži O.. Č., aby bol úspešný, a
to k O.. B. D. námestníkovi generálneho prokurátora SR a zároveň špeciálneho prokurátora. Pokiaľ
ide o jeho pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, k tomuto kroku dokopal Okresnú prokurátorku
Bratislava I O.. Č.Á.. Z toho možno logicky usúdiť, že vo veci sú mamin majetok a L. zotrvanie v politike
a beztrestnosť za vraždy, ktorá mu z toho vyplýva. L. vraždenie by mohlo byť odhalené cez osobu O..
Ľ. L.. Toto je motív, prečo L. motivuje O.. Č., aby so svojimi prívržencami na prokuratúre presadili v
súdnom procese, že trpí paranojou, v čom ho ešte zastrešuje aj Ľ. D., predseda Rady prokurátorov SR,
ktorý je zároveň švagor vzdialenej susedy D. a je strýkom jej syna X. D., teda dva bloky od jeho miesta
trvalého bydliska. Jeho paranoju chcela čas prokurátorov dokázať tak, že v ňom vyvolajú podozrenie
o procesnej sudkyni O.. Š., že súhlasí s tým, čo prokuratúra na pojednávaní o ňom tvrdí ústami A.. D.
cez jej návrhy zneužívajúc jeho neprávne vzdelanie, a to, že nemá advokáta a hlavné pojednávanie dňa
13.12.2010 bolo jeho premiérou. Zo spomínaného pojednávania nadobudol dojem, že ide o pomstu za
fakt, že popiera prenasledovanie židovských spoluobčanov Slovenskou republikou v roku 1939 až 1945
zo strany O.. O. J.. Podľa rozsudku už vie, že O.. Š. sa dostala medzi O.. S. predsedu Okresného súdu
Bratislava V a O.. O. Č. krajského prokurátora v Bratislave. Zaujatosť procesnej sudkyni mal byť iba
dojem na pomýlenie jeho úsudku, s cieľom diskreditovať jeho osobu pred procesnou sudkyňou, ktorá
mala vydať samostatné uznesenie, že jeho práva preberá obec, ktorú v tomto prípade potichu zastupuje
U.. I. R. poslanec Miestneho zastupiteľstva za stranu SMER SD, ktorej je predseda X. L.. Z tohto dôvodu
sa ospravedlňuje O.. Š., procesnej sudkyni za to, že ju napádal, že ho chce nespravodlivo odsúdiť
z dôvodu rasovej nenávisti, pretože sa dal oklamať silnými právnymi zbraňami prokuratúry a najmä
bratovým poručníctvom iniciovaným O.. S.. Keď zhrnie celé konanie 17Ps 7/2010, tak toto na Okresný
súd Bratislava V inicioval SMER SD, za ktorý dal príkaz na zbavenie právnej spôsobilosti práve B.. L. O..



Č., čoho sa následne mali zhostiť páni U.. R. za obec a O.. S. za predmetný súd, ktorí mali do veci nechať
cez procesného sudcu zapojiť A.. A. G., ako znalca z odboru zdravotníctva, na ktorom mal byť odsúdený.
Jeho pozornosť mala byť odvádzaná na sústavné platobné rozkazy zo strany Dopravného podniku, o
čo sa staral U.. R.. Čo sa týka L., tu sa hlavne angažuje A.. G., ktorý mu otvorene vyčítal aj osobne, aj
v posudku jeho komunikáciu s orgánmi činnými v trestnom konaní, konkrétne s O.. X. X., prokurátorom
Odboru osobitného určenia na Generálnej prokuratúre, ktorá sa špecializuje na organizovaný zločin.
Ako dôkaz, že po ňom ide mafia pod hlavičkou SMERU uviedol aj fakt, že jeho nechce žiaden advokát
zastupovať v trestných konaniach. Pre vyššie uvedené skutočnosti navrhuje zrušiť rozsudok v plnom
rozsahu, z dôvodu nedodržania 1.6 článku 34 a 35 Európskeho dohovoru, ktorý ukladá SR právo na
spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti uviedol, že znalec môže súd požiadať o čokoľvek, no v
takomto prípade mu mal byť jeho návrh vzhľadom na spomínané dohovory zamietnutý a mal mu byť
pridelený advokát, čo splnené nebolo. Súd sa nechal znalcom oklamať, pretože to prikázal predseda
Okresného súdu Bratislava V O.. S.Č., ktorý sám priznal, že toto konanie reguluje a tým znalec A..
G. priznal násilné usmrtenie tretieho znalca profesora E. v konaní 4Nt 1/2012 čo musí byť prešetrené
ako podozrenie na objednanú dvojnásobnú vraždu, v čom je zapletený aj jeden z prísediacich sudcov,
ktorý zo zadu v konaní 4Nt 1/2012 poťahoval nitky. Tiež je potrebné zrušiť aj uznesenie 4Nt 1/2012 zo
dňa 14.03.2013 z dôvodu klamania tak znalca B.. D., ako aj A.. G. o jeho duševnom stave, s cieľom
zakryť kolegovo násilné usmrtenie, v čom je zapletený jeden prísediaci sudca O.. A. B. na Okresnom
súde Bratislava I. Návrh podal dňa 22.03.2012 a 17.04.2012 za záhadných okolností profesora E. s
jeho manželkou našli v posteliach udusených. Ďalej poukázal na to, že obe konania aj 4Nt 1/2012 na
Okresnom súde Bratislava I a 17Ps 7/2010 na Okresnom súde Bratislava V si odporujú, pretože po
zamietnutí jeho sťažnosti 4Nt 1/2012 na Okresnom súde Bratislava I vstupuje už uznesenie Okresného
súdu Bratislava I do právoplatnosti a je vykonateľné, teda prokurátor O.. X. musí konať a v konaní 17Ps
7/2010 na Okresnom súde Bratislava V má právo dovolania a podať sťažnosť na Európsky súd pre
ľudské práva v určitých lehotách, teda nie hocikedy, čo už nebude môcť dodržať z dôvodu súdneho
rozkazu Okresného súdu Bratislava I. Jeho osoba mu pripomína život Palestínčanov, ktorých doslova
ortodoxní židia vykopali z domoviny a teraz ich nikto nikde neakceptuje. Takto s ním jedná L., ako by
tu nebol ani doma, hoci tu má 600 ročné korene, nielen v Bratislave, ale aj v Nitre. L. si to dovoľuje z
pozície mocenskej sily premiéra, vďaka L. sa stane utečencom s celou rodinou ako Palestínčania a
presne takto sa budú na neho pozerať v inej krajine po odchode zo Slovenskej republiky.

K odvolaniu U. J. sa písomne vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava V a opatrovník pre konanie I. J..

Okresná prokuratúra Bratislava V navrhla rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na vykonané
dokazovanie a zistený skutkový stav ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o U. J. namietaný znalecký
posudok A.. A. G. uviedla, že tento bol vyhotovený 07.05.2012, pričom znalec sa osobne zúčastnil na
súdnom pojednávaní dňa 18.03.2013, všetky závery potvrdil, tiež uviedol, že od vypracovania posudku
ho posudzovaný viackrát navštívil a svojou produkciou počas týchto návštev ho presvedčil, že jeho
stav sa naďalej zhoršuje, že prestáva chápať zmysel reálneho diania okolo seba, vzhľadom na čo
znalec odporučil súdu, aby účasť pozbavovaného na súdnom konaní nebola potrebná. Pokiaľ ide o
jednotlivé vyjadrenia odvolateľa k tvrdeniam týkajúcich sa rôznych prepojední medzi verejne známymi
osobami ako politikmi, sudcami, právnikmi, lekármi a inými, tieto už sami o sebe potvrdzujú viacerými
znalcami stanovenú diagnózu posudzovaného, a to bludovú poruchu, v dôsledku ktorej presvedčenie
odvolateľa o správnosti jeho názorov nie je možné vyvrátiť. V rámci vyjadrenia navrhla odvolaciemu súdu
oboznámenie so spisom 4Nt 1/2012 vedenom na Okresnom súde Bratislava I, kde prebieha konanie o
uložení ochranného psychiatrického liečenia U. J..

Opatrovník pre konanie I. J. sa k odvolaniu U. J. pripojil.

Podaním zo dňa 17.06.2013 U. J. vzniesol námietku zaujatosti voči O.. D. Š. ako predsedníčke
senátu v odvolacom konaní. Ako dôvod zaujatosti uviedol prechádzajúce nesprávne rozhodnutie
zo dňa 29.06.2011, č.k. 11CoP 139/11-320, ktorým O.. Š. zamietla odvolanie proti uzneseniu o
ustanovení znalca A.. G. bez toho, aby sa venovala meritu veci. V tejto súvislosti položil otázku, ako
je možné, že menovaná sudkyňa ide rozhodovať o odvolaní vo veci samej, a to práve s poukazom
na jej predchádzajúce pochybenie. Zaujatosť menovanej sudkyne vyvodil aj z rozhovoru s O.. B. S.,



predsedom Okresného súdu Bratislava V, ktorý už dňa 28.06.2011 mu povedal, ako bude rozhodnuté
dňa 29.06.2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ktorému bol spis na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti
predložený o tejto nerozhodol, keď podľa názoru Najvyššieho súdu námietka jednak nespĺňa všetky
náležitosti námietky zaujatosti, jednak z nej vyplýva, že námietkou zaujatosti sa vytýka okolnosť, ktorú
zákonodarca v §14 ods. 3 O.s.p. výslovne nepripúšťa ako dôvod na vylúčenie sudcu.

S poukazom na uvedené senát 11CoP Krajského súdu Bratislava ako odvolací senát, ktorému vec
napadla podľa platného rozvrhu práce, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212
ods. 2 písm. a/ O.s.p. vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
s verejným vyhlásením rozsudku § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Zásahy do právnej spôsobilosti fyzickej osoby patria medzi najzávažnejšie zásahy do práva na súkromie.
Možno ich uskutočniť iba v súlade so zákonom a len na základe rozhodnutia súdu. Ustanovenie
§ 10 ods. 1, 2 Obč. zákonníka určuje podmienky, za ktorých možno prikročiť k pozbaveniu alebo
obmedzeniu spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. Zatiaľ čo podmienkou pozbavenia spôsobilosti
na právne úkony je, že fyzická osoba nie je vôbec schopná robiť právne úkony, pre obmedzenie
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony postačí, že fyzická osoba je schopná robiť len niektoré
právne úkony. Pojem právneho úkonu je definovaný v ust. § 34 Obč. zákonníka. Súd môže pozbaviť
fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony vtedy, ak fyzická osoba nie je vôbec schopná robiť
právne úkony, a to pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná. Zákon nehovorí o duševnej
chorobe, ale o duševnej poruche, čo je širší pojem. Súčasne musí ísť o duševnú poruchu, ktorá má
dlhodobý charakter. Môže ísť o poruchy vedomia, myslenia, narušenie pamäte, alebo rozumových
schopností. V konaní o pozbavení spôsobilosti na právne úkony ( obmedzení spôsobilosti na právne
úkony ) sa musí súd zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie
bezprostredne týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha
dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Obč. zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení
ktorej musí súd spolupracovať so znalcami - lekármi, poprípade príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Je
vecou odborného medicínskeho posúdenia, ako bude duševná porucha diagnostikovaná. Podľa § 187
ods. 3 O.s.p. je v takýchto prípadoch nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie. Od neho nemožno
upustiť a nemožno ho nahradiť iným dôkazom. Dôvodom rozhodnutia súdu pre obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony je, že fyzická osoba je schopná robiť len niektoré právne úkony. Tak je tomu v prípade,
ak ide o duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná alebo v prípade alkoholizmu, narkománie, reps.
toxikománie. Pokiaľ ide o duševnú poruchu, rozdiel medzi pozbavením a obmedzením spôsobilosti na
právne úkony je v intenzite pôsobenia duševnej poruchy na spôsobilosť občana konať. Výsledok úvahy
o tom, či sa má fyzická osoba pri duševnej poruche, ktorá nie je len prechodná pozbaviť alebo obmedziť
spôsobilosti na právne úkony bude závisieť od toho, o akú konkrétnu duševnú poruchu ide a akým
spôsobom sa táto porucha prejavuje. Rozhodnutie, ktorým súd pozbavuje spôsobilosť alebo obmedzuje
spôsobilosť fyzickej osoby v zmysle ust. § 10 ods. 1, 2 Obč. zákonníka je rozhodnutím o osobnom
stave. Toto pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti sa týka právnych úkonov, ku ktorým dochádza
medzi fyzickými osobami navzájom, ako aj medzi fyzickými osobami a právnickými osobami ( štátom
vo vzťahoch vznikajúcich v oblasti majetkových vzťahov a vzťahov vyplývajúcich z práva na ochranu
osôb; týka sa takisto právnych úkonov, ku ktorým dochádza medzi zamestnancami a zamestnávateľmi v
oblasti pracovnoprávnych vzťahov ). Uvedené pozbavenie spôsobilosti alebo obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony v stanovenom rozsahu sa vzťahuje aj na procesné úkony v konaní vo veciach
týkajúcich sa uvedených vzťahov. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony môže dôjsť len výrokom
súdu. Konanie spôsobilosti na právne úkony upravuje Občiansky súdny poriadok v ust. § 186 - 191, v
ktorých ustanoveniach vzhľadom na závažnosť dôsledkov súdneho rozhodnutia upravuje postup súdu,
ktorým sa riadi, tak aby na jednej strane bola zabezpečená ochrana práv osoby o ktorej spôsobilosť
na právne úkony ide ( ustanovenie opatrovníka, výsluch osoby ), tak aj podmienky, splnenie ktorých
je nevyhnutným predpokladom na riadne zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci ( znalecký
posudok, výsluch znalca ). Znalecký posudok zameraný na odborné posúdenie zdravotného stavu, ako
aj výsluch znalca súd pritom hodnotní ako jeden z dôkazov v zmysle § 132 O.s.p.. Hodnotenie dôkazov
v zmysle § 132 O.s.p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti,



pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti pre ustálenie skutkového stavu, z ktorého následne vychádza pri
právnom hodnotení a rozhodnutí.

V danej veci predmetnom ktorej je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony U. J., súd prvého stupňa
postupoval v zmysle uvedených zákonných ustanovení, na ochranu práv menovaného, tomuto v konaní
ustanovil opatrovníka, na posúdenie zdravotného stavu U. J. nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, A.. A. G., tohto po podaní znaleckého posudku pred
rozhodnutím vo veci na pojednávaní dňa 18.03.2013 vypočul. Pokiaľ po vykonanom dokazovaní v rámci
zisťovania skutkového stavu dospel k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky uvedené v ust. §
10 ods. 2 Obč. zákonníka na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, s týmto záverom sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožnil.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z ťažiskového dôkazu, ktorým je
podaný znalecký posudok, keďže posúdenie duševnej poruchy je vecou odborného posúdenia. V danej
konkrétnej veci znalec v znaleckom posudku ustálil, že U. J. trpí psychickým ochorením, psychózou,
a to bludovou poruchou, ide o ochorenie trvalého charakteru, zaujal stanovisko aj k rozsahu úkonov,
ktoré menovaný v dôsledku psychickej poruchy nie je schopný vykonávať, posúdiť ich zmysel a význam,
ovládať svoje konanie a posúdiť následky konania.

Pokiaľ ide o námietku U. J. uvedenú v jeho odvolaní, týkajúcu sa procesného postupu súdu prvého
stupňa, keď vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že bol riadne ospravedlnený, s touto
sa odvolací súd nestotožnil, a to s poukazom na ust. § 119 ods. 3 O.s.p. ( citované aj v rozhodnutí ),
podľa ktorého U. J. nepredložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že by mu jeho zdravotný stav neumožnil
účasť na pojednávaní. Pokiaľ za tejto situácie súd prvého stupňa vo veci v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
dňa 18.03.2013 konal a vo veci rozhodol, jeho postup bol v súlade s uvedeným zákonným ustanovením,
pričom na procesnom postupe súdu, za situácie, že pre rozhodnutie mal dostatok skutkových podkladov
( vrátane výsluchu U. J.W. na pojednávaní dňa 13.12.2010 ), nemení nič ani vyjadrenie znalca na
pojednávaní dňa 18.03.2013, že pre zhoršujúci sa zdravotný stav, pre ktorý U. J. prestáva chápať zmysel
reálneho diania okolo seba neodporúča jeho ďalšiu účasť na pojednávaní. Pokiaľ ide o obsah odvolania
ako taký, tento odvolací súd vyhodnotil vo vzťahu k zistenej duševnej poruche U. J., pričom zdôrazňuje,
že obsah odvolania len potvrdzuje správnosť záverov znalca v podanom znaleckom posudku týkajúcom
sa zdravotného stavu U. J. v oblasti jeho duševného stavu a aj správnosť rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny preto ho podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením §
146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.