{"guid": "6f7ba914-c9b0-4aab-b76b-5090cba7e7e9:7fbeb5d8-eb39-48cf-abd6-a0a659eac24e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1509224030.4", "spisova_znacka": "14Co/188/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/188/2013 z 9. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 9. apríla 2013, sp. zn. 14Co/188/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1509224030.4", "identifikacne_cislo": "1509224030", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 270, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-270", "datum_vydania": "2013-04-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fbeb5d8-eb39-48cf-abd6-a0a659eac24e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1509224030.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1509224030.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1509224030.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/188/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509224030
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1509224030.4

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: B.. H. L., R. Q. X, R., zastúpená: JUDr. Ivana
Zmeková, advokátka, Bratislava, Zámocká 30, proti odporcovi: B.. B. L., R. I. XX, R., zastúpený: JUDr.
Igor Babo, advokát, Krásnohorská 16, Bratislava, o rozvod manželstva a o úprave pomerov manželov na
čas po rozvode k maloletým deťom E. L. a T. L., obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaniach odporcu proti uzneseniam
Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 8C/422/09-369 zo dňa 12.1.2012, č.k. 8C/422/09-370 zo
dňa 12.1.2012, č.k. 8C/422/09-391 a č.k. 8C/422/09-460 zo dňa 17.2.2012,

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenia Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 8C/422/09-369 zo
dňa 12.1.2012; č.k. 8C/422/09-370 zo dňa 12.1.2012 a č.k.            8C/422/09-460 zo dňa 17.2.2012
p o t v r d z u j e  .

II. Uznesenie č.k. 8C/422/09-391 zo dňa  24.1.2012  z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

V pôvodnom odvolacom konaní odvolací súdu uznesením pod číslom konania 14Co 122/2012, 14Co
123/2012, 14Co 124/2012 a 14Co 125/2012 zo dňa 30.4.2012 napadnuté uznesenia potvrdil. Uznesenie
odôvodnil nasledovne:

K uzneseniu č.k. 8C422/09-369 zo dňa 12.1.2012:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nevrátil odporcovi časť preddavku vo výške 800,- Eur.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že odporca dňa 5. 1. 2012  požiadal o nariadenie predbežného
opatrenia a súčasne požiadal o vrátenie preddavku vo výške 800,- Eur, ním zloženého na trovy
znaleckého dokazovania v celkovej výške 1100,- Eur. Žiadosť odôvodnil tým, že preddavok vo výške
1100,- Eur  považuje za neprimerane vysoký. Povinnosť zložiť preddavok bola odporcovi uložená v
zmysle § 141 ods. 1 O.s.p. uznesením č. k. 8C 422/09 - 336 z 12.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 14. 11. 2011. Výška preddavku bola stanovená s prihliadnutím na to, že okrem posudku psychológa
bolo na návrh oboch strán nariadené aj psychiatrické vyšetrenie, s čím sú spojené zvýšené náklady. Ak
po ukončení znaleckého dokazovania nebude odporcom zložený preddavok v celej výške spotrebovaný,
súd rozdiel odporcovi vráti. V súčasnom štádiu konania je však žiadosť odporcu vrátenie preddavku
predčasná.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca podaním doručeným súdu dňa 1.2.2012. Poukázal
na to, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave číslo konania 8Co 337/2010 - 198 zo dňa po 8. 2.
2011 bol prvostupňový rozsudok v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletým
deťom na časť po rozvode manželstva  zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V rámci
tohto konania je potrebné doplniť dokazovanie, najmä vyžiadaním správy kolízneho opatrovníka o
šetrení pomerov u oboch rodičov, vysporiadať sa s námietkami odporcu, ktoré uviedol v odvolaní, s



predloženým znaleckým posudkom, ako aj s návrhmi odporcu na zverenie maloletých detí do jeho
osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti oboch rodičov z hľadiska najvhodnejšieho
riešenia pre ne, zohľadniac záujmy oboch maloletých detí. Keďže ide nepochybne o odborné otázky
treba zvážiť nariadenie znaleckého dokazovania. Prvostupňový súd odmietol požiadavku odporcu na
vykonanie súdnoznaleckého dokazovania a požiadavku o dopracovanie posudku PhDr. Borzovej, a do
dnešného dňa nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neskúmal vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti
o deti, ktoré rodičia zabezpečovali v období od 20. 3. 2010 do 25. 9. 2010. Pokiaľ ide o výšku preddavku
na znalecké dokazovanie, súd jeho výšku stanovil empiricky vzhľadom na výber znalca mimo okres
Bratislava, pri štandardnom úkone 5 sedení. Hoci dňa 5. 1. 2012 odporca doložil súdu doklad, že
znalecká organizácia požiadala o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov MS SR z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, súd na toto neprihliada aj keď znalec nie je nespôsobilý
posudok vypracovať. Súd tak zadržiava neoprávnene odporcov poplatok vo výške 1100,- Eur, čím
ohrozuje jeho schopnosť platiť výživné na maloleté deti aj napriek zaslanému potvrdeniu MS SR stále
ponecháva spis u znalca. Odporca sa preto domáha, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak,
že vráti odporcovi časť preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 800,- Eur.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a odvolacích námietok odporcu dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu o nariadení znaleckého dokazovania a výbere znalca je
rozhodnutím o vedení konania, voči ktorému odvolanie nie je prípustné. Uznesenie súdu z 12.10.2011
o nariadení povinnosti účastníkom zložiť preddavok na znalecké dokazovanie je právoplatné a odporca
preddavok v určenej výške zložil na účet súdu. Až do ukončenia znaleckého dokazovania a vyplatení
znaleckej odmeny nie je žiadny dôvod, aby súd vracal účastníkom časť zloženého preddavku na trovy
znaleckého dokazovania. Je správny záver prvostupňového súdu, že účastník má právo len na vrátenie
nespotrebovanej časti preddavku po vyplatení znaleckej odmeny.
Z týchto dôvodov napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

K uzneseniu č.k. 8C 422/09-370 zo dňa 12.1.2012:

Napadnutým uznesením súd návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Z
odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dňa 5. 1. 2012 odporca doručil súdu návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadal uložiť navrhovateľke povinnosť odovzdať obe maloleté deti do
jeho starostlivosti, uložiť jej povinnosť prispievať na výživu maloletého E. v sume 170,- Eur mesačne a na
výživu maloletej T. sumou 100,- Eur mesačne. Alternatívne navrhol zveriť deti do striedavej starostlivosti
oboch rodičov, ktorá by sa realizovala v byte na Gercenovej 23, kde majú deti trvalé bydlisko, v
týždenných intervaloch počas bežného roka. Okrem toho žiadal prikázať navrhovateľke, aby sa až do
rozhodnutia súdu vo veci samej zdržala vycestovania s maloletými deťmi z územia Slovenskej republiky,
aby zložila pasy do úschovy súdu a neiniciovala stretnutie detí s C. K..

Návrh odporca odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 337 /10 - 198 za 8. 2.
2011, ktorým bol zrušený prvostupňový rozsudok v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým
deťom, uložil odvolací súd súdu prvého stupňa, aby sa vyporiadal so znaleckým posudkom a s návrhom
odporcu na zverenie detí do osobnej starostlivosti odporcu, pripadne do striedavej starostlivosti oboch
rodičov. Odporca namietal, že prvostupňový súd pojednávanie nariadené na 20. 9. 2011 odročil za
účelom nariadenia znaleckého dokazovania, pričom nerozhodol o rovnocennom styku rodičov s deťmi
a navrhovateľke umožnil zadržiavať deti v podnájme a manipulovať s nimi. Potrebu predbežnej úpravy
odporca odôvodnil tým, že sa deti opakovane sťažujú na ponižovanie a fyzické trestanie celou rodinou
navrhovateľky. Navrhovateľka za podnájom platí zo sumy výživného, ktoré odporca posiela na deti.
Navrhovateľka deti nechávala v škole medzi poslednými, dedko a babka sa hádajú a sú hluční, deti
sa sťažujú na príbuzných navrhovateľky, ktorí ich spolu s navrhovateľkou aj fyzicky trestajú. Navyše
navrhovateľka má nového partnera, ktorého predstavuje ako nového otca deti, ale deti ho nechcú prijať.
Deti trpia príznakmi strachu, ponižovania a psychického trestania.

Súd skonštatoval, že v priebehu konania odporca podal 4 návrhy na nariadenie predbežného opatrenia.
Všetky návrhy boli právoplatne zamietnuté. Z návrhu odporcu na nariadenie predbežného opatrenia
podaného dňa 5. 1. 2012 a z doposiaľ vykonaných dôkazov v konaní vo veci samej súd nezistil
skutočnosti, ktoré by bezprostredne ohrozovali výchovu detí a teda odôvodňovali potrebu okamžitého
zásahu - odobratia detí navrhovateľke a ich odovzdanie do starostlivosti odporcu, alebo do striedavej



starostlivosti rodičov. Týmito dôvodmi nie sú ani odporcom uvádzané skutočnosti, ktoré sa vo vzťahu
medzi účastníkmi udiali po 30. 11. 2011, kedy súd rozhodol a posledne podanom návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Manželstvo účastníkov konania už bolo právoplatne rozvedené, bývalí manželia
nežijú v spoločnej domácnosti a obe deti sú vo faktickej starostlivosti navrhovateľky. Účastníci sa aj
podľa vyjadrenia samotného odporcu dokážu dohodnúť na styku s deťmi a vedia spolu komunikovať,
odporca sa s deťmi pravidelne stretáva. Bezprostredne preto nehrozí nebezpečenstvo straty kontaktu
otca s deťmi, ani vzájomného citového odcudzenia. Ani odporcom tvrdený negatívny vplyv rodičov a
súrodencov navrhovateľky na psychiku detí neodôvodňuje potrebu dočasnej úpravy, najmä ak deti s
rodinou navrhovateľky nežijú v spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide o priebeh prvostupňového konania,
súd poukázal na to, že nariadil vo veci znalecké dokazovanie na návrh účastníkov konania a v
intenciách právneho názoru odvolacieho súdu. Účelom znaleckého dokazovania je práve získanie
podkladov, ktoré umožnia súdu kvalifikovane posúdiť otázky, ktoré chce odporca riešiť predbežným
opatrením. Odporca síce označil svoje podanie ako návrh na vydanie predbežného opatrenia, v
skutočnosti však ním navrhovaný spôsob úpravy pomerov nemá dočasnú, ale definitívnu povahu. O
takej úprave práv a povinností, ako odporca požaduje v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, nie
je možné rozhodnúť bez náležitého dokazovania, ktoré nie je možné vykonať v súvislosti s návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ ide o časť navrhovaného predbežného opatrenia zákazom
navrhovateľke, aby sa až do rozhodnutia vo veci samej zdržala vycestovania s maloletými deťmi z
územia Slovenskej republiky, odovzdala do depozitu súdu pasy, a aby neiniciovala stretávanie detí s
partnerom navrhovateľky C. K., prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že na to odporca v
návrhu k tejto časti neuviedol žiadne skutočnosti a potrebu dočasnej úpravy ničím neodôvodnil. Preto
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Uznesenie napadol odvolaním odporca podaním doručeným súdu dňa 1. 2. 2012. V odvolaní analyzoval
priebeh súdnych konaní súvisiacich s úpravou styku s maloletými deťmi do rozvodu manželstva a po
jeho rozvode. K samotnému napadnutému rozhodnutiu uviedol, že prvostupňový súd skonštatoval,
že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené, opomínajúc rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave kde práve pre absolútne nešetrenie pomerov bolo zrušené zverenie detí matke, pričom
súd rozviedol manželstvo na základe teoretických a ničím nepodložených výrokov PhDr. Bradáčovej.
Naopak do úvahy nezobral vyjadrenie PhDr. Borzovej, ktorá neodporučila rozvod vzhľadom na vek detí.
Súd odmieta umožnenie rovnocenného styku s maloletými deľmi a odmieta prijať dôkaz - posudok a
dodatky znaleckého posudku číslo 19 PhDr. Borzovej, ktorý dal zhotoviť odporca z dôvodu opakovaného
odmietnutia požiadavky odporcu aj kolízneho opatrovníka súdom na znalecké dokazovanie. Súd
opomenul dodať, že deti sú vo faktickej starostlivosti matky protiprávne bez právoplatného rozhodnutia
súdov. Navrhovateľka protiprávne zadržiava deti, a súd jej umožňuje protizákonný párnovíkendový styk
otca s deťmi. Navrhovateľka dňa 7. 4. 2010 odmietla odporučenie poradne na terapiu a nedostavila
sa k mediátorovi na uzatvorenie dohody, dňa 4. 7. 2011 odmietla stretnutie iniciované odporcom u
kolízneho opatrovníka, ako aj mediáciu u mediátora, dňa 2. 12. 2011 na mediácii sa navrhovateľka
venovala ohováraniu odporcu a nemala záujem o uzatvorenie dohody. Kolízny opatrovník nekoná
v záujme maloletých detí, ale na základe nesúhlasu navrhovateľky odmieta po 4. 7. 2011 iniciovať
stretnutie u mediátora. Navrhovateľka si prenajala byt vo vzdialenosti 200 metrov od bytu svojich
rodičov a opakovane každodennými návštevami matka navrhovateľky narúša súkromie maloletých detí.
Navrhovateľka v jej opatere ponecháva maloletú T. v čase keď chodí do práce, ako aj v nočných
hodinách, keď necháva deti samé.  Súd opomína, že odporca sa stretáva s deťmi 4 krát do mesiaca
a absolútne opomína aj právo maloletých detí na styk so staršími súrodencami  Tomášom a Barborou,
a starou matkou Annou Kováčikovou. V prípade, že odporca požiadal navrhovateľku o zotrvanie deti u
neho do rána, aby sa mohli stretnúť večer so staršími súrodencami, vyhráža sa navrhovateľka zásahom
polície. V odvolaní odporca popísal konkrétne dátumy kedy tento stav nastal. Taktiež popísal konkrétne
situácie o kontakte detí s C. K.. Deti majú dôvodnú obavu, že ich matka opakovane unesie v snahe odísť
za svojím partnerom do Kanady. Odporca sa domáha, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie
tak, že matku zaviaže vydať maloleté deti do opatery odporcu až do rozhodnutia vo veci samej, zaviaže
ju prispievať na ich výživu, odporca bude môcť sám zastupovať deti a spravovať ich majetok, a súd
upraví styk matky s deťmi podľa návrhu odporcu.  Alternatívne navrhol, aby súd zveril maloleté deti do
striedavej starostlivosti matky a otca, a navrhol konkrétny spôsob styku s deťmi. Ďalej sa domáhal, aby
odvolací súd prikázal navrhovateľke  zdržať sa vycestovania s maloletými deťmi z územia Slovenskej
republiky, odovzdať pas maloletého Samuela a jej pas do depozitu súdu, zdržať sa konania proti vôli
detí a neiniciovať stretnutie detí s pánom C. K..



Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, dôvodov napadnutého uznesenia a odvolania odporcu
dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia. Sú správne závery
prvostupňového súdu, že zverenie detí do výchovy a starostlivosti jedného z rodičov alebo do ich
striedavej starostlivosti, je predmetom dokazovania vo veci samej, kedy najmä výsledky znaleckého
dokazovania budú dôležitým podkladom pre rozhodnutie súdu v tejto časti konania. Ani samotný odporca
nepopiera, že mu navrhovateľka umožňuje stretnutie s deťmi, aj keď v inom rozsahu ako požaduje.
Predbežné opatrenie má mať prevenčný a ochranný účinok v prípadoch, kedy je dočasná úprava
pomerov účastníkov konania nevyhnutná, pretože bezprostredne hrozí ujma na ich právach. Odporca
bezprostredne hroziacu ujmu nepreukázal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom poukazuje.

Preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1,2, O.s.p. potvrdil.

K uzneseniu č.k. 8C 422/09-391 zo dňa 24.1.2012:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dňa 17.1.2012 bolo súdu doručené podanie odporcu, označené
ako návrh na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Týmto návrhom
odporca žiadal uložiť navrhovateľke povinnosť, aby odovzdala obe maloleté deti do jeho starostlivosti
každý párny štvrtok o 18.00 hodine v mieste trvalého bydliska maloletých na Gercenovej 23 v Bratislave
na obdobie jedného týždňa, kedy bude odporca zabezpečovať starostlivosť v mieste trvalého bydliska,
aby navrhovateľka prevzala deti do svojej starostlivosti každý nepárny štvrtok o 18.00 hod. v mieste
trvalého bydliska maloletých na Gercenovej 23 v Bratislave na obdobie jedného týždňa, kedy bude ona
zabezpečovať starostlivosť v mieste trvalého bydliska, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej. Osobnú starostlivosť počas sviatkov a prázdnin žiadal realizovať tak, že on bude mať deti počas
polročných prázdnin od 2. februára 2012 od 17.00 hod. do 5. februára do 17.00 hod., počas jarných
prázdnin od 7. februára 2012 od 17.00 hod. do 26. februára do 17.00 hod. a počas Veľkonočných
prázdnin od 4. apríla 2012 od 17.00 hod. do 10. apríla do 17.00 hod. Ďalšiu časť jeho návrhu (ktorou
žiadal, aby navrhovateľka obnovila dohodu o lekárskej starostlivosti pre maloleté deti v ZŠ Záporožská
u pôvodnej ošetrujúcej lekárky MUDr. Laktišovej, zariadila nástup maloletého Samuela na druhý polrok
školského roku 2011/2012 do I. B triedy na ZŠ Nobelovo námestie v mieste trvalého bydliska a prihlásila
maloletú T. do predškolského zariadenia Kľúčik na Fedinovej ul., resp. do MŠ Babyland Nobelovo
námestie č.9 a podpísala prihlášku maloletej Hany v štátnej MS Röntgenova ul., kde má možnosť
nastúpiť po dovŕšení troch rokov), súd vylúčil na samostatné konanie, keďže prekračuje rozsah úpravy
pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, ktoré je podľa § 113 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (OSP) spojené s konaním o rozvod manželstva.

Odporca návrh odôvodnil tým, že v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 337/10-198
z 8.2.2011, ktorým bol zrušený prvostupňový rozsudok v časti úpravy práv a povinností rodičov k
maloletým deťom na čas po rozvode, uložil odvolací súd povinnosť, aby sa súd prvého stupňa okrem
iného vyporiadal so znaleckým posudkom, ktorý on súdu predložil a s jeho návrhom na zverenie
detí do jeho osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Mal za to, že
súd od 8.2.2011 nevykonal žiaden úkon, ktorý by bol v záujme maloletých detí a ignoroval právny
názor odvolacieho súdu. Súdu vytýkal, že 30.11.2011 opakovane zamietol jeho návrh na predbežné
opatrenie a i keď skonštatoval, že rodičia navzájom nemajú výhrady voči starostlivosti druhého rodiča o
maloleté deti, nevyporiadal sa s právnym názorom krajského súdu t.j. s návrhom odporcu a s posudkom
PhDr. Borzovej, ktorá odporučila striedavú osobnú starostlivosť ako vhodnú formu porozvodového
usporiadania vzťahov rodičov k deťom. Potrebu zveriť predbežným opatrením maloleté deti do striedavej
osobnej starostlivosti odôvodnil tým, že deti sú protiprávne odlúčené (T. 19 mesiacov a E. 11 mesiacov)
od otca, starších súrodencov, priateľov, starých rodičov a protiprávne odlúčené z miesta trvalého bydliska
na Gercenovej 23, porušované sú jeho rodičovské práva a je mu bránené vo výkone rodičovských
povinností, ktoré je v rozpore s platnou legislatívou SR, EU a OSN. Napriek prianiu maloletých detí,
že sa chcú stretávať s otcom každý pracovný deň po jeho práci, každý víkend a po dobu školských
prázdnin, navrhovateľka neumožnila maloletým deťom zostať uňho do 1.1.2012, opakovane odmietla



umožniť stretnutie maloletých detí s ním 11.1.2012, 13.1.2012, 15.1.2012, 16.1.2012 a nie je ochotná
maloletým deťom umožniť ani telefonický kontakt. V roku 2010 a 2011 proti vôli maloletých detí odviedla
navrhovateľka počas Veľkonočných sviatkov deti na chatu svojej sestry a zámerne rušila plánovanú
dovolenku odporcu s deťmi.

Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a doposiaľ vykonaných dôkazov v konaní vo veci samej
súd nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že je výchova detí  bezprostredne ohrozená, t.j. ani
potrebu okamžitého zásahu vo forme odobratia detí navrhovateľke a ich odovzdanie do striedavej
osobnej starostlivosti oboch účastníkov. Takýmito dôvodmi nie sú ani odporcom uvedené skutočnosti,
ktoré sa vo vzťahoch medzi účastníkmi udiali po 30.11.2011, kedy súd rozhodol o jeho v poradí treťom
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (medzitým už odporca podal štvrtý návrh, v ktorom okrem
iného tiež žiadal odovzdať deti do striedavej starostlivosti a súd jeho návrh 12.1.2012 zamietol).  Súd
vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov je právoplatne rozvedené, bývalí manželia nežijú v
spoločnej domácnosti, obe deti sú vo faktickej starostlivosti navrhovateľky. Účastníci sa podľa vyjadrenia
odporcu v jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia z 5.1.2012 dokážu dohodnúť na styku
s deťmi a vedia spolu komunikovať, odporca sa s deťmi pravidelne stretáva, bezprostredne preto
nehrozí nebezpečenstvo straty kontaktu s deťmi, ani vzájomného citového odcudzenia. Ani odporcom
tvrdená neochota navrhovateľky umožniť stretnutie maloletých detí s ním v dňoch 11.1.2012, 13.1.2012,
15.1.2012 a 16.1.2012 potrebu dočasnej úpravy neodôvodňuje. S ohľadom na uvedené skutočnosti, ako
aj s poukazom na predchádzajúce uznesenia tunajšieho súdu, ktorým boli skoršie návrhy odporcu na
nariadenie predbežného opatrenia odôvodnené čo do základu rovnakými skutočnosťami, zamietnuté,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Uznesenie napadol odvolaním odporca podaním doručeným súdu dňa 20. 2. 2012. V tomto odvolaní
opätovne popísal priebeh doterajších konaní v súvislosti so stykom maloletých detí s rodičmi do rozvodu
manželstva a po rozvode manželstva, a priebeh konania na súde prvého stupňa vo veci samej. Opätovne
namietal, že súd nie je ochotný rozhodnúť o rovnocennom styku a starostlivosti o detí oboma rodičmi, čím
bráni odporcovi u maloletej Hany už 23 mesiacov a u maloletého Samuela 17 mesiacov vo výchove detí a
vo výkone jeho rodičovských povinností. Súd koná len v záujme matky, absolútne neuvažuje o možnosti
rovnocennej starostlivosti oboch rodičov a už vôbec nie o schopnosti a možnosti odporcu vychovávať
maloleté deti, hoci už od 16. 7. 2010 má túto schopnosť odporca preukázanú v znaleckom posudku PhDr.
Borzovej. Odporca zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol aj v odvolaní proti uzneseniu prvostupňového
súdu č. k. 8C 422/09 - 370 zo dňa 12. 1. 2012. Opätovne sa domáha, aby odvolací súd zmenil napadnuté
rozhodnutie tak, že prikáže navrhovateľke odovzdať deti do jeho opatery a starostlivosti s tým, že
odporca bude zabezpečovať ich starostlivosť v mieste trvalého bydliska na Gercenovej 23 v Bratislave,
a súčasne uložiť povinnosť navrhovateľke, aby prevzala deti aj do svojej starostlivosti každý nepárny
štvrtok na obdobie jedného týždňa, kedy bude môcť zabezpečovať starostlivosť o maloletých v mieste
trvalého bydliska.

Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa konštatoval, že odporca sa návrhom zo dňa
17.1.2012 opätovne domáha identického nariadenia predbežného opatrenia ako v návrhu z 5.1.2012 bez
toho, aby došlo ku zmene v pomeroch účastníkov konania. S dôvodmi uvádzanými odporcom v návrhu
sa už prvostupňový súd vyporiadal v napadnutom uznesení zo dňa 12.1.2012. Odvolací súd opätovne
zdôrazňuje, že spôsob styku otca s maloletými deťmi v priebehu konania je prechodným stavom do
rozhodnutia súd v merite veci po ukončení dokazovania. Rozhodujúce je, aby tento stav bezprostredne
neohrozoval záujmy a potreby detí a nespôsobil odcudzenie detí voči otcovi. Odporca nepreukázal,
žeby takýto stav nastal a vznikla potreba ešte pred rozhodnutím vo veci samej zmeniť spôsob styku
detí a rodičov. V ďalšom odvolací súd  poukazuje na dôvody v časti týkajúcej sa odvolania odporcu voči
uzneseniu prvostupňového súdu č.k. 8C 422/09-370 zo dňa 12.1.2012.
Z týchto dôvodov napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1,2, O.s.p. potvrdil.

K uzneseniu č.k. 8C 422/09-460 zo dňa 17.2.2012:

Napadnutým uznesením súd zamietol návrh odporcu na odvolanie znalca. Z odôvodnenia uznesenia
vyplýva, že dňa 16. 2. 2012 bol súdu doručený návrh odporcu, aby odvolal znalca: Psychiatrickú
nemocnicu Phillipa Pinella Pezinok, ktorého ustanovil svojim uznesením zo dňa 12. 10. 2011. Ďalej
sa domáhal, aby súd znalcovi nariadil bezodkladne vrátiť spis súdu a aby mu zakázal vykonávať



akékoľvek znalecké úkony. Návrh odôvodnil tým, že znalec bol s účinnosťou od 21. 1. 2012 vyčiarknutý
zo zoznamu znaleckých organizácií vykonávajúcich znaleckú činnosť v odbore psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých. Dňa 23. 1. 2012 znalecká organizácia
potvrdila, že nemá znalca z odboru psychológia a napriek tomu chce dokazovať inými znalcami z tohto
odboru s tým, že posudok koordinuje a písomne vypracuje určená znalkyňa MUDr. Hrková, ktorá je však
registrovaná ako znalkyňa odvetvia psychiatria,  teda nie ako  pedopsychiater, čím nespĺňa podmienky
spôsobilosti znalca podľa uznesenia súdu. Nemocnica tiež odmieta vyhotovenie audio a video záznamov
z vyšetrenia maloletých detí a tým, že chce vykonať znalecké dokazovanie priberaním znalcov v inej
znaleckej organizácie deklaruje, že sama nespĺňa podmienky stanovené súdom. Navyše znalecká
organizácia nesplnia ani etické podmienky, pretože v MUDr. Černák má vo vlastnom spise znalca
sankciu - písomné napomenutie z dôvodov, že spôsobil prieťah v inom súdnom konaní . Prvostupňový
súd uznesením zo dňa 12. 10. 2011 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a poveril Psychiatrickú
nemocnicu Phillipa Pinella Pezinok, zapísanú v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pre
odbor psychológiu, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, a pre odbor
zdravotníctva odvetvie psychiatria. Odporcovi bolo uznesenie doručené dňa 28. 10. 2011 a v určenej
lehote nepodal námietky proti osobe znalca. Proti znaleckej organizácii odporca namieta dôvody,
ktoré sa udiali až dodatočne. Je pravdou, že znalecká organizácia bola 21. 1. 2012 vyčiarknutá zo
zoznamu znaleckých organizácií pre odbor psychológia. V uznesení súd úlohu znalca vymedzil tým
že má účastníkov konania a obe maloleté deti podrobiť potrebnému psychologickému vyšetreniu,
ale súčasne znalcovi uložil, aby účastníkov konania podrobil aj psychiatrickému vyšetreniu. Keďže
znalecká organizácia je aj naďalej zapísaná v zozname znalcov pre odvetvie psychiatria, nesporne spĺňa
podmienky určené súdom pre časť vymedzenej úlohy. Súd poukázal na ustanovenie § 16 ods. 3  zákona
o znalcoch a tlmočníkoch, podľa ktorého je znalec oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti
pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru. Znalecká organizácia dňa
26. 1. 2012 v oznámila súdu, že je ochotná aj kompetentná vypracovať znalecký posudok s tým,
že dielčie úlohy, ktoré má vypracovať psychológ, si zabezpečí pribratím príslušných konzultantov z
odboru klinická psychológia dospelých a detí. Preto súd dospel k záveru, že znalecká organizácia spĺňa
podmienky na vypracovanie znaleckého posudku v zmysle úlohy uloženej v uznesení súdu. Okolnosti
uvádzané v návrhu odporcu v súvislosti s napomenutím MUDr. Černáka neodôvodňujú v závere, že by
mala byť znalecká organizácia zaujatá a ani na jej vylúčenie zo znaleckého dokazovania. Návrh odporcu
súd zamietol aj v záujme urýchlenia súdneho konania.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca podaním doručeným súdu dňa 2. 3. 2012. Zdôraznil,
že súd opomenul skutočnosť, že znalecká organizácia si nesplnila zákonnú povinnosť a nenahlásila
súdu a ani Ministerstvu spravodlivosti SR stratu svojej spôsobilosti. Napadnutým uznesením súd
degraduje najpodstatnejšiu časť dokazovania, teda psychologické vyšetrenie maloletých detí, ako
posúdenie čiastkových otázok. Súd sa uspokojil s vyjadrením znalca, že si prizve konzultantov, neberúc
ohľad na ustanovenie § 16 ods. 3 zákona o znalcoch a tlmočníkoch. Pritom vydaním uznesenia
o nariadení znaleckého dokazovania súd osvedčil potrebu vykonať dokazovanie najmä v odbore
psychológia. Ide teda o hlavnú otázku, a nie čiastkovú ako sa to snaží posúdiť vo svojom oznámení súdu
znalecká organizácia. Odporca poukázal aj na skutočnosť, že v zozname súdnych znalcov Ministerstva
spravodlivosti SR je zapísaných celkovo 66 znalcov v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí a dospelých. Poukázal na konanie znaleckej organizácie, ktorá si nesplnila povinnosť informovať
po strate svojej spôsobilosti na vykonanie znaleckého posudku súd, čím bolo odporcovi zjavne odňaté
právo vyjadriť sa k osobe znalca. Preto sa domáha, aby odvolací súd odvolal znalca - Psychiatrická
nemocnica Phillipa Pinella Pezinok a nariadil nemocnici vrátiť súdny spis na adresu okresného súdu.

Na základe odvolacích námietok odporcu odvolací súd preskúmal postup aj rozhodnutie prvostupňového
súdu. Je pravdou, že v priebehu konania došlo k zmene statusu znaleckej organizácie, ktorá čiastočne
stratila spôsobilosť vypracovať samostatne časť zadaného znaleckého posudku. Keďže ide o konanie o
zverení maloletých detí do starostlivosti a výchovy rodičov, je v záujme všetkých účastníkov konania čo
najrýchlejšie skončenie konania. Znalecká organizácia bola do konania pribratá v októbri 2011, pričom
sa zaviazala vypracovať komplexný posudok podľa zadaných úloh súdom pomocou znalcov z odboru
klinickej psychológie detí a dospelých, ktorých priberie ako svojich konzultantov. Závery znaleckého
posudku budú predmetom ďalšieho dokazovania a účastníci konania budú mať možnosť vyjadriť sa
k nim a navrhnúť prípadne aj vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Za tejto situácie sa aj
odvolaciemu súdu javí ako správny postup prvostupňového súdu, ktorý nepristúpil k zmene osoby znalca
v záujme čo najrýchlejšieho ukončenia konania a za súčasného rešpektovania práv účastníkov konania



napadnúť správnosť vypracovaných znaleckých záverov. Disciplinárne previnenie lekára znaleckej
organizácie za prieťahy v inom konaní nemá žiadny vplyv na kompetenciu nemocnice vypracovať
znalecký posudok.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1,2  O.s.p. ako vecne správne.

Na základe ďalšieho návrhu odporcu prvostupňový súd uznesením č.k. 8C 422/2009-566 zo
dňa 19.6.2012 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil  navrhovateľke povinnosť dočasne, do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej, odovzdať maloletého Samuela a maloletú Hanu do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Na odvolanie navrhovateľky odvolací súd uznesením č.k.
8Co265/2012-718 zo dňa 16.8.2012 uznesenie súdu prvého stupňa  zmenil  tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia  zamietol. Nestotožnil sa s právnym názorom vysloveným v odôvodnení
napadnutého uznesenia, že v prejednávanej veci boli osvedčené základné zákonné predpoklady na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by boli maloleté deti zverené do striedavej starostlivosti oboch
rodičov a upravený styk rodičov počas letných prázdnin v roku 2012. Styk otca  s deťmi  sa realizuje,
hoci v rozsahu,  ktorý  sa odporcovi javí  ako nedostatočný a ohrozujúci jeho vzt'ah s deťmi. Súd mal za
to, že odporcove právo na styk s deťmi porušené nie je, ako ani právo maloletých detí na stretávanie sa
s ním. Výchova detí nie je bezprostredné ohrozená, t.j. nie je ani potreba okamžitého zásahu vo forme
odobratia detí navrhovateľke a ich odovzdanie do striedavej osobnej starostlivosti oboch účastníkov.
Podstatnou požiadavkou pri rozhodovaní o návrhu zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov
je relevancia hľadiska (ne)schopnosti toho ktorého rodiča dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým
rodičom. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov, a ak to
nie je možné, potom v starostlivosti toho rodiča, ktorý má lepšie predpoklady a okrem iného uznáva rolu
a dôležitosť aj druhého rodiča v živote dieťaťa. Vzájomná schopnosť komunikácie rodičov je relevantným
hľadiskom aj preto, že Dohovor o právach dieťaťa a Listina sledujú vytvorenie čo najširších možností
utvárania vzájomných vzťahov medzi dieťaťom a oboma jeho rodičmi. Odvolací súd konštatoval, že
v posudzovanej veci po právoplatnom skončení konania o rozvod manželstva účastníkov konania je
predmetom konania úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po ich rozvode. Podľa §
113 ods. 1 O.s.p. bude súd rozhodovať o tom, ktorému z rodičov budú deti na čas po rozvode zverené do
osobnej starostlivosti, prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poukázal na skutočnosť,
že akákoľvek striedavá osobná starostlivosť  predpokladá  zo   strany   rodičov  predovšetkým  toleranciu,
spoločnú  vôľu
a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať deti do svojich vzájomných
problémov). Súd prvého stupňa dospel vo veci k nesprávnemu právnemu záveru, že rodičia detí spĺňajú
podmienky na striedavú starostlivosť v tomto štádiu konania, keď z priebehu celého prvostupňového
konania vyplýva pravý opak.

Uznesenie krajského súdu sp. zn. 14Co 122/2012, 14Co 123/2012, 14Co 124/2012 a 14Co 125/2012
zo dňa 30.4.2012 napadol odporca dovolaním zo dňa 21.6.2012. Hlavnou dovolacou námietkou bola
skutočnosť, že odvolací súd nemohol dostatočne preskúmať súdny spis, pretože podľa vyjadrenia
predsedníčky súdu mu nebolo doručených 335 strán originálu spisu, ktoré sa nachádzali u organizácie,
ktorá v tom čase vykonávala znalecké dokazovanie na základe rozhodnutia okresného súdu. Zvyšné
kópie spisu boli odvolaciemu súdu dodané bez odosielacej pečiatky okresného súdu. Odvolaciemu súdu
rovnako nebol dodaný spis 22P 134/2010. Týmto dovolaním napadol aj citované uznesenie krajského
súdu sp.zn. 8Co 265/2012.

Dovolací súd uznesením č.k. 5Cdo 297/2012, 5Cdo 298/2012- 822 zo dňa 12.3.2013 na základe
dovolacích námietok odporcu konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že proti uzneseniam sudu
Okresného sudu Bratislava V z 12. januára 2012 č.k. 8 C 422/2009-369, z 12.januára 2012 č.k. 8 C
422/2009-370, z 24. januára 2012 č.k. 8 C 422/2009-391, zo 17. februára 2012 č.k. 8 C 422/2009-460,
podal odporca odvolanie. Za účelom rozhodnutia o odvolaniach odporcu okresný súd predložil časť spisu
od č.l. 335 Krajskému sudu v Bratislave 15. marca 2012 (predkladacia správa z 13. marca 2012 č.l. 497
spisu). Chýbajúca časť spisu (č.l. 1-335) sa v uvedenom období, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho
sudu nachádzala u znalca, ktorý bol súdom poverený vypracovaním znaleckého posudku (č.l. 335 spisu).
Zo spisového materiálu nevyplýva, že odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaniach odporcu mal k
dispozícii kompletný spis Okresného sudu Bratislava V sp.zn. 8 C 422/2009. Teda tvrdenie dovolateľa,
že odvolaciemu súdu nebol predložený na rozhodnutie o odvolaniach proti uzneseniam okresného
súdu kompletný spisový materiál (chýbajúce listy od č.1. 1-335), je dôvodné. Ani stanovenie lehoty na



rozhodnutie o odvolaní na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (§ 75 ods.
5 O.s.p. v spojení s § 217 ods. 1 O.s.p.) neznamená, že by odvolací súd pri svojom rozhodovaní nemal
dôsledne vychádzať z kompletného spisového materiálu, vrátane listín, obsahom ktorých preukazuje
odvolatel' dôvodnosť svojich odvolacích námietok. Keďže je nepochybné, že  odvolací súd kompletný
spisový materiál v čase rozhodovania o odvolaní nemal, nemohol sa oboznámiť s obsahom celého
spisu, ani sa vysporiadať so všetkými námietkami odporcu, podstatnými pre rozhodnutie o odvolaní.
Tým bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f) O.s.p. Z
týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie odvolacieho
sudu z 30. apríla 2012 sp.zn. 14 Co 122/2012, 14 Co 123/2012, 14 Co 124/2012, 14 Co 125/2012 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Citovaným uznesením dovolací súd súčasne odmietol dovolanie odporcu proti uzneseniu krajského súdu
č.k. 8Co265/2012-718 zo dňa 16.8.2012. V súvislosti dovolacím námietkami, že krajský súd nevykonal
dostatočné dokazovanie, a dôkazy nesprávne vyhodnotil, dovolací súd poukázal na to, že nariadenie
predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú
všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z
ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byt' preukázané
dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal
súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce,
pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň
osvedčené. Dovolací súd odmietol dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods.
1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné; keďže nezistil
dôvody na jeho preskúmanie podľa § 237 písm. f) O.s.p. a nemohol sa tak zaoberať vecnou správnosťou
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

K uzneseniam okresného súdu 8C 422/2009-369; 8C 422/2009-370 a 8C 422/2009-391:

Potvrdzujúce uznesenie krajského súdu zo dňa 30.4.2012 vo vzťahu k týmto uzneseniam bolo dovolacím
súdom zrušené z dôvodu, že odvolací súd nemal v čase rozhodovania k dispozícii celý súdny
spis. Konkrétne disponoval spisom len od č.l. 335. V dôsledku toho sa odvolací súd podľa názoru
dovolacieho súdu nemohol dostatočne vyporiadať so všetkými odvolacími námietkami odporcu vo
vzťahu k napadnutým uzneseniam.

Odvolací súd sa v novom konaní podrobne oboznámil s obsahom súdneho spisu v časti, ktorá
mu v pôvodnom odvolacom konaní nebola predložená, t.j. od v časti č.l. 1 - 334. V tejto časti
spisu sa nachádzajú listiny vzťahujúce sa k návrhu navrhovateľky na začatie konania vo veci
samej, k vyjadreniam odporcu k návrhu, zápisnice z pojednávania na prvostupňovom súde až do
vyhlásenia a odôvodnenia  rozsudku na č.l. 94-106, č.k. 8C 422/2009-94 zo dňa 28.5.2010. Ďalej je
zadokumentované odvolacie konanie o odvolaní odporcu proti tomuto rozsudku, ktoré bolo skončené
rozsudkom odvolacieho súdu na č.l. 198-202, č.k. 8Co 337/2010-198 zo dňa 8.2.2011, ktorým bol
potvrdený výrok o rozvode manželstva účastníkov a zrušený výrok o úprave práv a povinností rodičov k
maloletým deťom na čas po rozvode. Následne po tomto rozsudku odporca postupne podával návrhy na
vydanie predbežného opatrenia, ktorými sa domáhal zverenia detí do striedavej starostlivosti podaniami
zo dňa 30.6.2011(č.l.209), zo dňa 2.8.2011 (č.l.249), z 15.8.2011 (č.l. 262) a z 5.9.2011 (č.l.287). Všetky
tieto návrhy boli prvostupňovým súdom zamietnuté. Na č.l. 307 - 310 sú zadokumentované záznamy
zo šetrenia v rodine navrhovateľky a odporcu z roku 2011 so zameraním na vytvorenie podmienok
na výchovu detí. Závery sú u oboch rodičov rovnaké, t.j. že deti majú vytvorené predpoklady pre
riadnu výchovu u oboch rodičov a je potrebné nariadiť vo veci znalecké dokazovanie. V záznamoch sa
konštatuje aj fakt, že otec má umožnený styk s deťmi. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.9.201,
č.l. 313, vyplýva, že bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, pričom obaja
účastníci zhodne žiadali vykonať znalecké dokazovanie z odvetvia klinickej psychológie a psychiatrie so
zameraním na vzťah detí k obom rodičom. Súd umožnil obom účastníkom písomne naformulovať otázky
znalcom, čo odporca využil podaním na č.l. 323 - 334. Následne súd nariadil znalecké dokazovanie
uznesením  č.k. 8C 422/2009-335 zo dňa 12.10.2011 a uznesením z toho istého dňa na č.l. 336 uložil
odporcovi zložiť preddavok na znalecké dokazovanie v čiastke 1 100,- Eur.



Z uvedeného prehľadu vyplýva, že v časti spisu do č.l. 335 sa nenachádzajú žiadne dôkazy, ktoré by
mali priamu relevanciu k napadnutým rozhodnutiam okresného súdu na č.l. 369 zo dňa 21.1.2012 o
zamietnutí vrátenia odporcovi časti zloženého preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 800,- Eur,
a o zamietnutí návrhov odporcu zo dňa 5.1.2012 a 17.1.2012 na nariadenie predbežného opatrenia
uzneseniami okresného súdu na č.l. 370 zo dňa 12.1.2012 a na č.l. 422 zo dňa 24.1.2012.

Vo vzťahu k uzneseniu na č.l. 369 zo dňa 21.1.2012 o zamietnutí vrátenia odporcovi časti zloženého
preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 800,- Eur, odvolací súd nemá dôvod prehodnotiť svoje
predchádzajúce závery, na základe ktorých napadnuté uznesenie potvrdil. Znalecké dokazovanie nebolo
doposiaľ vo veci ukončené a o nároku odporcu na vrátenie časti preddavku prvostupňový súd rozhodne
až po jeho ukončení a vyčíslení nákladov s ním spojených.

Vo vzťahu k napadnutým uzneseniam okresného súdu na č.l. 370 zo dňa 12.1.2012 a na č.l. 422 zo
dňa 24.1.2012 o zamietnutí návrhov odporcu zo dňa 5.1.2012 a 17.1.2012 na nariadenie predbežného
opatrenia súd rovnako nezistil dôvody na ich zmenu ani po preskúmaní zvyšku súdneho spisu.
Zadokumentované záznamy na č.l. 307 - 310 zo šetrenia v rodine navrhovateľky a odporcu z roku 2011
so zameraním na vytvorenie podmienok na výchovu detí len potvrdzujú správnosť záverov odvolacieho
súdu v pôvodnom odvolacom konaní. Vyplýva z nich, že otec má umožnený styk s deťmi a ich výchova
v rodine matky je primeraná a bez závad. Podstatnou skutočnosťou je aj ďalšie rozhodnutie odvolacieho
súdu č.k. 8Co265/2012-718 zo dňa 16.8.2012, ktorým bol návrh odporcu zo dňa 12.6.2012 na nariadenie
predbežného opatrenia  zamietnutý. Dovolanie odporcu proti tomuto uzneseniu dovolací súd odmietol.
Ide pritom o neskoršie rozhodnutie odvolacieho súdu ako sú uznesenia zrušené dovolacím súdom, kedy
opätovne odvolací súd nezistil dôvody na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia odporcom,
ktoré je totožné ako v tomto odvolacom konaní. So závermi odvolacieho súdu v citovanom uznesení sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje aj vo vzťahu k predmetným napadnutým uzneseniam.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenia opätovne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

K uzneseniu okresného súdu č.k. 8C 422/2009-460 :

Vo vzťahu k uvedenému uzneseniu má význam skutočnosť, ktorá nastala až na základe uznesenia
okresného súdu č.k. 8C 422/2099-738 zo dňa 22.8.2012, ktorým súd vylúčil zo znaleckého úkonu -
vypracovania znaleckého posudku znalca: Psychiatrickú nemocnicu Philippa Pinela Pezinok.

Napadnutým uznesením súd zamietol návrh odporcu na odvolanie znalca - Psychiatrickú nemocnicu
Philippa Pinela Pezinok. Keďže medzičasom sám súd vylúčil uvedeného znalca zo znaleckého
dokazovania, dodatočne odpadli dôvody, pre ktoré bolo toto uznesenie vydané.

Podľa § 221 ods. 1 písm. 1 O.s.p. odvolací súd preto napadnuté uznesenie zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "388f89de-bc59-498b-9399-4524b12e5f32:6edf639a-4f56-473f-b40e-fa3cf7e50788", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6411211757.1", "spisova_znacka": "14Co/125/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/125/2012 z 19. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-11-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6411211757.1"}], "citovane_v": [{"guid": "6f7ba914-c9b0-4aab-b76b-5090cba7e7e9:d2b57fcf-1f8e-40eb-b08c-45eca3790972", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1509224030.4", "spisova_znacka": "14Co/188/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/188/2013 z 9. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1509224030.4"}]}