Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/222/2013 z 30. 5. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2013, sp. zn. 11CoP/222/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1413203434.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/222/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1413203434.1 | 2013-05-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 75 ods. 8 OSP, § 75 ods. 6 OSP, § 74 ods. 1 OSP, § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/42c4ca6d-c704-462b-abc3-46cfa610a99d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1413203434.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/222/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413203434
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1413203434.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. X. X., I.. XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava,
bytom u matky, dieťa rodičov: matka - E. X., bytom Z., X. XX, zastúpená advokátskou kanceláriou NIKU
& partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prokopa Veľkého 51, a otec - V. X. X., bytom XXX, XX F. K.
M., H., F., N., zastúpený advokátskou kanceláriou Doc. Adriána Švecová, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kominárska 2,4, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 3.4.2013, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, v ktorom predbežne upravil
styk otca s maloletou F. X. X., nar. XX.XX.XXXX na každý prvý kalendárny víkend v mesiaci v sobotu
od 14,00 hod. do 19,00 hod. a v nedeľu od 14,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky s tým, že
matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť. Vo zvyšku návrh otca na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods.1,3, § 39 ods.1,3 zák.č. 97/1963 Zb. , § 74 ods.1, § 75 ods.6,8, §
102 O.s.p. a tým, že v konaní mal preukázanú naliehavú potrebu urýchleného zásahu súdu do pomerov
účastníkov spočívajúceho v úprave styku otca s maloletou F. X.. V konaní bolo preukázané, že rodičia
maloletej nežijú od roku 2011 v spoločnej domácnosti, otec ostal žiť v Kanade, matka s maloletou sa
presťahovali na Slovensko a medzi rodičmi okrem iného vznikajú nezhody aj v otázke realizácie styku
otca s maloletou. Podľa názoru súdu prvého stupňa je v záujme maloletej, aby bol v súčasnosti aspoň
v obmedzenom rozsahu upravený jej styk s otcom, a aby nedošlo k úplnému pretrhnutiu vzájomných
citových väzieb medzi nimi. Po dôkladnom zvážení okolností prípadu potom upravil právo otca stretávať
sa s maloletou predbežne na každý prvý kalendárny víkend v mesiaci v sobotu od 14,00 hod. do
19,00 hod. a v nedeľu od 14,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky, nakoľko túto úpravu styku
považoval za dostatočnú na zachovanie ich citových väzieb. Súd sa zaoberal aj otázkou prítomnosti
matky pri realizácii styku, ktorú v tomto období považoval za nevyhnutnú, nakoľko maloletá má k matke
mimoriadne blízko a naviac je na nej existenčne závislá - matka zabezpečuje všetky zdravotné a iné
obslužné úkony, ktoré si zdravotný stav maloletej vyžaduje, a ktoré sú aj intímneho charakteru, a pri
ktorých nie je aj s ohľadom na vek maloletej vhodné, aby ich vykonával otec. Súd v rozhodnutí ďalej
konštatoval, že na strane otca nemá preukázanú odbornú spôsobilosť takéto úkony vykonávať, aby
nedošlo k ohrozeniu života a zdravia maloletej. Konštatoval, že stretávanie sa otca s maloletou by malo
prebiehať pozvoľne, aby maloletej neprivodzovalo neprimeraný stres, a aby sa to neodrazilo na jej už
aj tak vážnom zdravotnom stave. Pri nariadenej úprave styku súd prvého stupňa prihliadol aj k obsahu
správy o psychologickom vyšetrení maloletej vypracovanú B.. W. ako aj k skutočnosti, že otec žije v N.,
kedy z jeho návrhu vyplýva, že sa tam má v úmysle aj naďalej trvalo zdržiavať, a teda častejšia úprava
styku by bola vzhľadom k časovej, ako aj organizačnej náročnosti cestovania prakticky nevykonateľná.



Keďže predbežným opatrením sa má nastoliť len predbežná a nevyhnutná úprava právnych vzťahov
medzi účastníkmi konania, súd vo zvyšku návrh otca v časti o úpravu styku zamietol . Rovnako
zamietol aj návrh otca v časti uloženia povinnosti matke informovať ho prostredníctvom emailu o
podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, ktorý považoval za neopodstatnený, nakoľko otec v
návrhu neozrejmil a neodôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čo je nevyhnutným
predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa napokon zamietol i návrh otca
v časti predbežného zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti poukazujúc na to, že o predbežnom
zverení maloletej už rozhodol v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vedenom na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25P/31/2013.

Proti zamietajúcemu výroku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej navrhujúc, aby ho
odvolací súd zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní poukázal na to, že súd prvého
stupňa nerozhodol do Veľkonočných sviatkov, rozhodol odlišne od jeho návrhu a odlišne od záujmu
maloletej. Nie je pravdou, že maloletá sa s ním nemôže stýkať na základe svojej diagnózy, keď na
druhej strane môže bez prítomnosti matky fungovať v škole. Matka je na maloletú prílišným spôsobom
nadviazaná, upiera mu styk s dieťaťom od roku 2011 a dieťaťu škodí, keď v nej spôsobuje syndróm
zavrhnutého rodiča. Psychologické vyšetrenie maloletej bolo realizované na základe žiadosti matky v
jeho neprítomnosti a vyznieva ako slohová práca bez relevantných záverov. O rozvodovom konaní v
N., ako i konaní o jeho návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia vedeného na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 1 Cudz/34/2013 mala matka vedomosť, návrh na rozvod jej bol doručovaný
v priebehu návratového konania a o návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia mala v čase
podávania vyjadrenia k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vedomosť. Jeho styk s maloletou v
období od januára do apríla 2013 neprebiehal 3x týždenne ako tvrdí matka a pri styku bola vždy takmer
celá jej rodina. Dcéra sa v jeho prítomnosti cíti dobre a psychický stres tak môže mať práve od svojej
matky. Súd prvého stupňa v rozhodnutí neakceptoval požiadavku na úpravu styku s maloletou v čase,
kedy môže byť na území Slovenskej republiky, a to počas sviatkov a prázdnin. O maloletú sa dokáže
postarať, v N. bol dlhé roky predsedom spolku pre deti s rovnakou diagnózou, ako má maloletá a o dcéru
sa do roku 2011 starali spoločne s matkou. Matka mu po vydaní predbežného opatrenia zakázala pýtať
sa na prospech a stav maloletej v škole, kde sa bol informovať.

Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
a právne správne potvrdiť. Námietku otca týkajúcu sa časového hľadiska, v ktorom súd prvého stupňa
vydal svoje rozhodnutie mala za nedôvodnú, keďže rozhodnutie bolo vydané v riadnej zákonnej lehote
a dňa 03.04.2013 už odpadol dôvod upraviť styk otca počas Veľkonočných sviatkov. Otec sa v návrhu
síce domáha styku s maloletou, avšak žiadnym spôsobom nedeklaroval,

že je ochotný styk realizovať na Slovensku, prípadne v prítomnosti matky. Jeho návrh preto vyznieva
ako snaha o vymoženie práv bez ohľadu na ich skutočnú realizáciu, respektíve potreby maloletého
dieťaťa. Súd prvého stupňa v rozhodnutí upravil rozsah styku otca s maloletou len v nevyhnutnej miere
pri zohľadnení správy o psychologickom vyšetrení maloletej. Maloletá je osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím, je plienkovaná, sedemkrát denne cievkovaná, odkázaná na chodítko alebo invalidný vozík
a je odkázaná na 24 hodinovú dennú starostlivosť iných osôb. Cievkovanie maloletej nemôže okrem
nej prakticky robiť žiadna iná osoba, keďže dcéra trpí častými akútnymi zápalmi močových ciest,
pri liečení ktorých je odkázaná na antibiotiká, ktoré však na druhej strane znižujú jej imunitu. Dcéra
už t.č. menštruuje a neakceptuje pri cievkovaní okrem matky žiadnu inú osobu. Jej strava musí
byť vyvážená pre potrebu robenia výplachov konečníka, je s ňou nevyhnutné niekoľkokrát týždenne
absolvovať rehabilitácie pod odborným dohľadom a napokon vyžaduje logopedickú liečbu, ergoterapiu a
hydroterapiu. Od narodenia maloletej až po ich odchod z N. tieto činnosti a zdravotné výkony vykonávala
výlučne sama, otec, ani jeho najbližšia rodina tieto nevykonávali, nevedia ich vykonávať a niektorí sa
ich ani nezúčastňovali. V čase, kedy je dcéra v škole, je tam prítomná aj ona, keďže dcéru je potrebné
vycievkovať pred rehabilitáciou a plávaním . Svoj život prispôsobuje výlučne potrebám maloletej. Otec
jednak nepozná reálny režim dieťaťa, ale ani si neuvedomuje, že starostlivosť o dcéru si vyžaduje
obetavosť a odopieranie pôžitkov sebe samému. O prospechu dcéry sa má otec možnosť informovať
na webovej stránke školy po zadaní prístupového hesla, ktoré mu škola vydala.



Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že
predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím
konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú
len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné
rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov
ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam
definitívnu ochranu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva,
a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o
predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o mal. deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy
formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho
ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby, alebo
do striedavej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je
výživa dieťaťa vážne ohrozená (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Ďalej treba uviesť, že inštitút predbežného
opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa
zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude
rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

V súvislosti s návrhom otca na nariadenie predbežného opatrenie, ktorým sa domáhal zveriť maloletú
dcéru do jeho predbežnej výlučnej osobnej starostlivosti, alternatívne určiť jeho predbežný rozsah
styku s maloletou a uložiť povinnosť matke informovať otca prostredníctvom e-mailu o podstatných
skutočnostiach týkajúcich sa maloletej je treba sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa v tom,
že pre nariadenie navrhnutého predbežného opatrenia o predbežnom zverení maloletej do výlučnej
osobnej starostlivosti otca nie sú v danom prípade splnené zákonné podmienky. Z obsahu spisu, ako
i z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave je odvolaciemu súdu známe, že uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.03.2012, č.k. 1P/239/2011-226 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 17.07.2012, č.k. 11CoP/241/2012-266 bol zamietnutý návrh otca na nariadenie
návratu maloletej na územie a pod jurisdikciu krajiny jej obvyklého pobytu do N. ( rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.07.2012). Na Okresnom súde Bratislava IV je medzi rodičmi ako účastníkmi
konania vedené konanie pod sp. zn. 16C/249/2011 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva ( začaté na návrh matky zo dňa 29.07.2011 )
a pod sp. zn. 25P/31/2013 konanie o úpravu výkonu rodičovských práva povinnosti k maloletej na čas
do rozvodu začaté na návrh matky zo dňa 01.02.2013. Maloletá bola uznesením Okresného súdu

Bratislava IV zo dňa 26.02.2013, č.k. 25P/31/2013-106 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 19.04.2013, č.k. 11CoP 169/2013-166 predbežne zverená do osobnej starostlivosti
matky a otcovi bola zároveň uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške XXX
euro mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletej, počínajúc vykonateľnosťou
uznesenia. Na základe uvedeného, i podľa názoru odvolacieho súdu je bez akejkoľvek pochybnosti, že
pomery maloletého dieťaťa týkajúcich sa určenia, do starostlivosti ktorého z rodičov bude do rozhodnutia
o veci samej dočasne zverené , sú v tomto štádiu konania predbežne upravené súdnym rozhodnutím
( ktoré musia rodičia rešpektovať ) a z obsahu spisu v tomto štádiu konania nevyplýva akékoľvek
ohrozenie práv maloletej F..

Za vecne a právne správne považuje odvolací súd i rozhodnutie, v ktorom súd prvého stupňa dočasne
upravil rozsah styku otca s maloletou dcérou. Reagujúc na odvolacie námietky otca považuje odvolací
súd za potrebné zdôrazniť, že možnosť nariadenia predbežného opatrenia je osobitným procesným
inštitútom viazaným na splnenie zákonných podmienok pre jeho nariadenie. Tým, že pri nariaďovaní
predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, treba uviesť, že súd prvého stupňa ( a ani odvolací
súd ) nemal dostatok skutkových podkladov na zaujatie stanoviska k v konaní prezentovaným
rozporným tvrdeniam rodičov ( týkajúcich sa schopností otca postarať sa o ťažko zdravotne postihnutú
maloletú, reakcie maloletej na styk s otcom, závery absolvovaného psychologického vyšetrenia ),
keď ich pravdivosť bude predmetom dokazovania vo veci samej a výsledok zistení bude potom po



riadne vykonanom dokazovaní premietať do rozhodnutia vo veci samej. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu určený rozsah styku otca s maloletou ( o ktorom mohol súd prvého stupňa rozhodovať podľa
§ 81 ods.1, v spojení s § 75 ods.1, § 176 O.s.p. i inak, ako bolo otcom navrhnuté ) zodpovedá za
daného stavu právu otca na zachovanie si vzájomných väzieb s maloletou, ale zároveň korešponduje so
zisteniami o ťažkom zdravotnom stave maloletej, vyžadujúcej si 24 hodinovú nepretržitú starostlivosť,
ktorú minimálne od roku 2011 ( pri rozporoch v tvrdení rodičov v tomto smere ) vykonáva a zabezpečuje
výlučne matka maloletej. Súd prvého stupňa v tomto štádiu konania postupoval správne, keď pri
rozhodovaní o predbežnom rozsahu styku otca s dieťaťom absolútne uprednostnil práve práva a
záujmy maloletej F. pri zohľadnení jednak jej ťažkého zdravotného postihnutia, veku, vyžadovania si
prítomnosti matky dieťaťom pri potrebných obslužných úkonoch ( cievkovaní, výplachoch konečníka,
umývaní, obliekaní a pod.), ako i obsahu pripojenej lekárskej správy vypracovanej B.. W., keď námietky
otca k tomuto listinnému dôkazu bude posudzovať v priebehu ďalšieho konania.

Za správne považoval i zamietajúce rozhodnutie v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol návrh
o uloženie predbežnej povinnosti matke informovať otca prostredníctvom e-mailu o podstatných
skutočnostiach týkajúcich sa maloletej zhodujúc sa s úvahou o tom, že v tejto časti návrhu otec netvrdil
a ani nepreukázal ohrozenie práv maloletého dieťaťa vyžadujúce si okamžitú úpravu predbežným
súdnym rozhodnutím.

Odvolaciemu súdu nedá k prejednávanému prípadu nepoznamenať, že maloletá dcéra potrebuje pre
svoj vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Je na jej oboch rodičoch, aby pre ňu vytvorili
prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne a s istotou a bez akýchkoľvek stresujúcich faktorov sa môže v
rámci svojho zdravotného handicapu vyvíjať. Odvolací súd v tomto prípade apeluje na oboch rodičov,
aby uprednostnili záujem ťažko zdravotne postihnutej maloletej dcéry nad svojimi záujmami a pokúsili
sa v otázkach súvisiacich s jej výchovou dospieť ( i s prípadnou možnosťou využitia
odbornej pomoci ) k modelu, ktorý predovšetkým uprednostní záujem dieťaťa, ale zároveň bude
rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. Obom
rodičom musí byť absolútne zrejmé a jasné, že pri vzájomnej nespolupráci a neschopnosti konštruktívne
komunikovať, idú v konečnom dôsledku len proti záujmu svojej maloletej dcéry, ktorej tým odopierajú
právo na pokojné, vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo i napriek tomu, že maloletá už
len s prihliadnutím k nezvrátiteľnej miere ťažkého zdravotného postihnutia potrebuje dvoch osobnostne
vyspelých rodičov, schopných vzájomne komunikovať o podstatných otázkach týkajúcich sa spoločného
dieťaťa.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p.
ako vecne a právne správne potvrdil.

Poučenie:

Poučenie : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.