Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/134/2012 z 28. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2013, sp. zn. 3Cob/134/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1308204754.2 Krajský súd Bratislava | 3Cob/134/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1308204754.2 | 2013-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: ObZ, § 536 ods. 1 ObZ, § 536 ods. 2 ObZ, § 546 ods. 1 ObZ, § 546 ods. 2 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f30388b6-7d1b-47c0-992a-74db4d7ea85f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1308204754.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/134/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308204754
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1308204754.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň
JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu PSMONT, s.r.o.
Kupeckého 4, Bratislava, IČO: 35 691 409, práv. zast. JUDr. Silviou Jakubcovou, advokátkou, Štúrova
34, Modra, proti žalovanému STAVMIX s.r.o., Stará Vajnorská 1, Bratislava, IČO: 31 335 187, práv.
zast. JUDr. Stanislavom Meliškom, advokátom, Ružinovská 1, Bratislava, o zaplatenie 28.829,67 EUR
s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k.
23Cb 162/08-200 zo dňa 25. novembra 2011, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 162/08-200 zo
dňa 25. novembra 2011 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania 457,85 EUR, k rukám právnej
zástupkyne žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 28.829,67
EUR spolu s 14,75 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.528,57 EUR od 9.2.2007 do
zaplatenia a zo sumy 16.301,10 EUR od 4.3.2007 do zaplatenia a k rukám právnej zástupkyne žalobcu
náhradu trov konania vo výške 3.911,66 EUR. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní bolo
preukázané, že na základe cenovej ponuky, vypracovanej žalobcom a následnej písomnej objednávky
žalovaným v júni 2006, uzavreli žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ ústnu zmluvu o
dielo, podľa ktorej mal žalobca vykonať pre žalovaného dohodnuté montážne práce rozvodov vody,
kanalizácie a ústredného vykurovania a kotolne spolu s dodávkou materiálu pri nadstavbe pizzerie T. Q.
F.. Celú rekonštrukciu (nadstavbu) zabezpečoval pre investora žalovaný, ktorý bol vyšším dodávateľom
stavby (VDS), a to na základe písomnej zmluvy o dielo zo dňa 8.6.2006. Žalobca bol subdodávateľom
žalovaného, ktorého mu určil investor v súlade s článkom II zmluvy o dielo zo dňa 8.6.2006. Žalovaný
nemal žiadne námietky proti tomu, aby subdodávku pre neho vykonal žalobca. Zo zápisu z
odovzdania vykonaných montážnych prác zo dňa 29.1.2007 vyplynulo, že žalovaný písomne potvrdil,
že práce na zdravotechnike boli vykonané podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie,
podľa požiadaviek investora a dohodnutých zmien s odporcom (VDS). Žalovaný tiež písomne potvrdil,
že ústredné kúrenie bolo realizované podľa návrhu autorizovaného projektanta G.. F. C. a
požiadaviek žalovaného a investora. Žalovaný tiež potvrdil, že prevzal sprievodnú dokumentáciu za
účelom kolaudácie objektu. O riadnom vykonaní dohodnutých prác žalobcom, uvedených v súpise prác,
svedčil aj preberací protokol o odovzdaní a prevzatí diela, podľa ktorého dňa 31.1.2007 žalovaný
odovzdal a investor prevzal celú nadstavbu. Ani jedna vada alebo nedorobok, ktoré mal žalovaný podľa
zápisu odstrániť do 21.2.2007, sa netýkala prác, ktoré na stavbe vykonával žalobca, z čoho súd prvého
stupňa vyvodil záver, že žalobca vykonal dielo tak, ako to bolo dohodnuté a vzhľadom na vyššie uvedené



dôkazy súd prvého stupňa neuznal námietky žalovaného, že neprevzal objednané a vykonané práce,
ani s tým súvisiacu dokumentáciu. Rovnako uviedol, že žalovaným namietaný rozsah vykonaných prác,
ani po výzve súdu zo dňa 27.9.2011 žalovaný nepreukázal ani vecne nevyjadril, ktoré konkrétne práce
neboli vykonané a ktorý konkrétny materiál nebol dodaný. Uviedol, že žalovaný namietal vykonanie prác
žalobcom, no na druhej strane sa domáhal zaplatenia týchto prác v súdnom konaní proti investorovi,
ktorému tvrdil, že boli vykonané, napríklad faktúrou č. XXXXXXX sa domáhal zaplatenia prác, ktoré mu
žalobca vyúčtoval faktúrou č. XXX/XXXX, pričom na túto faktúru sa žalovaný výslovne odvolával v prílohe
(súpise vykonaných prác), ktorú vypracoval jeho stavbyvedúci, pán O.. Súd prvého stupňa neuznal
námietku žalovaného, že jeho zamestnanec v pozícii stavbyvedúceho nebol poverený preberať práce,
keďže z dôkazov vyplynulo, že dielo ako celok prevzal dňa 29.1.2007 konateľ žalovaného, ktorý písomne
potvrdil úspešné vykonanie všetkých skúšok súvisiacich s dielom dodávaným žalobcom a stavbyvedúci
O. len odsúhlasoval práce, ktoré žalobca vykonal, robil záznamy v stavebnom denníku, čo je bežné v
jeho postavení a jeho konanie žalovaného zaväzuje v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej
súd prvého stupňa uviedol ohľadom ceny za dielo, že v konaní nebolo sporné, že žalobca ešte pred
začatím prác predložil žalovanému cenovú ponuku, že počas realizácie diela došlo k zmene projektu
a dielo bolo vykonané podľa zmeneného projektu, ktorý vypracoval G.. C., čo vyplynulo aj z dôkazov.
Žalovaný v konaní namietal len to, že medzi stranami nedošlo k dohode o cene, vrátane cene prác
naviac a že žalobca cenovú ponuku menil a vykonával práce bez dohody o cene, čo súd prvého stupňa
nevyhodnotil ako skutočnosť, že žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi cenu za zmenený rozsah
prác, nakoľko ak je ústna zmluva o dielo medzi stranami platná aj bez dohody o cene, je podľa § 546 ods.
1 Obchodného zákonníka objednávateľ povinný zaplatiť cenu obvyklú. Podľa súdu prvého stupňa došlo
k medzi žalobcom a žalovaným k dohode o cene tým, že žalovaný prevzal obe faktúry s prísľubom,
že ich zaplatí, a ani pri ich prevzatí a ani v primeranej lehote nevzniesol voči nim žiadne námietky, čím dal
nepochybne najavo, že s nimi súhlasí. V tej súvislosti súd prvého stupňa poukázal na predchádzajúcu
prax pri úhrade skorších faktúr, keď žalobca poskytol žalovanému požadovanú zľavu, napr. vo faktúre č.
XXX/XXXX ako aj zo skutočnosti, že žalovaný sa zaplatenia tejto ceny domáhal aj voči investorovi, keď
vo faktúre č. XXXXXXX účtoval investorovi za ústredné kúrenie cenu podľa faktúry navrhovateľa č. XXX/
XXXX, zvýšenú o 0,5 %, t.j. presne tak, ako bolo dohodnuté účtovanie prác vykonaných subdodávateľmi
v článku II bod 2 zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa s poukazom na uvedené, ako aj skutočnosť, že
žalovaný neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť spochybňujúcu nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej
ceny, vyhodnotil jeho obranu ako účelovú, vyplývajúcu len z toho, že mu investor zatiaľ nezaplatil časť
ceny, no zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol samostatným zmluvným vzťahom medzi
podnikateľmi, v ktorom každý zodpovedá za plnenie svojich záväzkov a keďže medzi stranami neboli
dohodnuté žiadne podmienky pre odklad platby v súvislosti s platbami od investora, nebol daný ani
dôvod pre prerušenie konania do skončenia konania medzi odporcom a investorom na Okresnom súde
Bratislava V, lebo v tomto konaní sa neriešila žiadna otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie.
S poukazom na uvedené skutkové a právne zistenia súd prvého stupňa žalobnému návrhu v celom
rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal
právo na ich náhradu

Žalovaný podal riadne a včas odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom žiadal odvolací súd,
aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní vyslovil
názor, že súd prvého stupňa neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo
veci samej, a to tým, že nevykonal žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie za účelom preukázania
objemu prác a množstva dodaného a prevzatého materiálu na diele. Poukázal na skutočnosť, že medzi
ním a žalobcom nebola nikdy uzavretá písomná zmluva o dielo a rovnako žalovaný nikdy neprevzal
kúrenárske práce, ktorých rozsah a objem dodaného tovaru je sporný tak v tomto konaní ako v konaní
s investorom, vedenom na odvolacom súde pod sp. zn. 2Cob/339/2011. Uviedol, že cenovú ponuku
žalobcu ohľadom týchto prác nikdy neakceptoval a práce vykonané žalobcom preberal stavbyvedúci
p. O., ktorý na preberanie prác nemal oprávnenie, a preto je potrebné znaleckým dokazovaním ustáliť
rozsah prác a dodaného a zistiť, akým spôsobom bola cena určená za takéto práce.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že všetky zmeny v projektovej dokumentácii boli zaznamenávané
v stavebnom denníku a so všetkými žalovaný súhlasil. Uviedol tiež, že za žalovaného dielo prevzal
bez vád ako celok dňa 29.1.2007 konateľ p. Š.. Faktúry za vykonané a prevzaté dielo boli žalovaným
odkontrolované a žalovaný nevzniesol voči nim žiadne námietky, a preto považuje odvolanie žalovaného



za samoúčelné s cieľom vyhnúť sa riadnemu zaplateniu za vykonané dielo. Žalobca si zároveň s
vyjadrením uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 457,85 EUR.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový
stav a vec správne právne posúdil, nakoľko vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia
rozsahu prác a ceny za dielo nebolo pre rozhodnutie súdu potrebné, a to vzhľadom na to, že žalovaný
nevzniesol námietku voči cene uvedenej vo faktúre, ktorú od žalobcu prevzal a rovnako s rozsahom
vykonaných prác bol žalovaný riadne oboznámený práve kontrolou stavebného denníka. Skutočnosť,
že žalovaný vedel v akom rozsahu žalobca práce vykonal a s cenou za túto prácu súhlasil osvedčuje
aj skutočnosť, že si túto cenu následne nárokoval zaplatiť u investora. Odvolací súd však v názorovej
zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že žalovaný nemôže podmieňovať platbu za vykonanie
diela žalobcovi zaplatením faktúr žalovaného voči investorovi, nakoľko ide o iný právny vzťah medzi
inými účastníkmi a investor nebol objednávateľom diela u žalobcu ako jeho zhotoviteľa, ale bol ním
žalovaný, a preto žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom fakturovanú cenu, ktorú v rozhodnej lehote
nijakým spôsobom neodporoval.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 457,85 EUR (za
jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 6.2.2012 v sume 453,14 EUR spolu režijným
paušálom 4,71 EUR) podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.