Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/428/2013 z 10. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 10. novembra 2013, sp. zn. 2Co/428/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1212215927.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/428/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1212215927.1 | 2013-11-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 52 OZ, § 218 ods. 1 písm. b) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cedfa790-61f3-405e-a602-d2ffdf84cd44 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1212215927.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/428/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212215927
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212215927.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Z. K. Č. T., B.. T.. Y.., IČO: XX XXX XXX, N. L.. Č..
X, W., Č. T., zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, Údernícká ul. č. 5, Bratislava, proti
odporcovi: Š. B., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom v A., W. A. Č.. XXXXX, zastúpený opatrovníčkou:
C. V., W. Y. B. A. J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: D. na Y. Y. B. S., IČO: XX
XXX XXX, N. R. Č.. X, W., zastúpený advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, Nám. SNP č. 7, Stropkov,
o zaplatenie istiny 505, 47 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5. júna 2013, č. k. 52C/267/2012 - 135, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
385, 45 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 385, 45 eur od 14. 8. 2009 do zaplatenia a vo
zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 39, § 40 ods. 1, 3, § 52 ods. 1, § 52
ods. 2 veta prvá, § 544 ods. 1, 2, § 559 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 53 ods. 1, 2, 5 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného do 10. 6. 2010) a vecne čiastočnou dôvodnosťou
podaného návrhu, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca navrhovateľa
uzavrel dňa 11. 9. 2007 s odporcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 913 eur s tým, že
predmetom nároku uplatneného v konaní bola suma 505, 47 eur pozostávajúca z istiny 385, 45 eur,
úroku z úveru do odstúpenia od zmluvy v sume 55, 10 eur, zmluvnej pokuty za omeškanie vo výške 41, 49
eur a zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 23, 43 eur, pričom nárok navrhovateľa
na zaplatenie istiny 385, 45 eur považoval za opodstatnený, keďže dlžná výška úveru predstavovala
danú sumu. Zamietnutie návrhu navrhovateľa vo zvyšku odôvodnil súd prvého stupňa vecne tým, že
zmluvné dojednanie právneho predchodcu navrhovateľa a odporcu v časti úroku z úveru do odstúpenia
od zmluvy v sume 55, 10 eur, pri 30 % úrokovej sadzbe istiny ročne považoval za neplatné, nakoľko
neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce
uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a preto sú v rozpore s dobrými
mravmi. Poukázal na skutočnosť, že z výpisu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v
roku 2007 vyplýva, že priemerná úroková miera z peňazí sa pohybovala v rozpätí od 13, 30 % do 14, 78
% s tým, že v posudzovanej veci dohodnutá úroková miera takmer viac ako dvojnásobne prevyšovala
obvyklú mieru uplatňovanú bankami v roku 2007. Zamietnutie návrhu navrhovateľa v časti uplatnených
zmluvných pokút v sume 64, 92 eur (41, 49 + 23, 43 eur) odôvodnil vecne neopodstatnenosťou návrhu
navrhovateľa aj v tejto časti, keď uplatnené zmluvné pokuty vyplývajú výlučne z Obchodných podmienok
zmluvy, ktoré však odporcom podpísané neboli a preto platne dojednané neboli, nakoľko zákon pre
dojednanie zmluvnej pokuty vyžaduje písomnú formu. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k istine
385, 45 eur odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne
omeškaním odporcu s plnením peňažného dlhu od 14. 8. 2009, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti



úveru po odstúpení od zmluvy. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O.
s. p. a vecne čiastočným úspechom navrhovateľa v konaní, z dôvodu ktorého žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
istinu 385, 45 eur s príslušenstvom podal vedľajší účastník na strane odporcu v zákonnej lehote
odvolanie a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť alebo zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že odstúpením od zmluvy vznikol medzi
účastníkmi konania právny režim bezdôvodného obohatenia s poukazom na skutočnosť, že podaním
zo dňa 22. 1. 2013 vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky navrhovateľa, ktorou sa však
prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal. Vedľajší účastník zároveň vo
svojom odvolaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. augusta
2012, sp. zn. 2 Obdo 27/2012.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka proti prvostupňovému rozsudku v
jeho napadnutej časti uviedol, že podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. navrhuje odvolanie odmietnuť
z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou a zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania,
spočívajúce v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení. Poukázal na skutočnosť, že subjektom
v zmysle § 201 O. s. p., oprávneným na podanie odvolania v neobmedzenom rozsahu je iba hlavný
účastník konania, a vedľajší účastník môže podať odvolanie iba ak, na takéto právo má účastník, jeho
lehota na odvolanie je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka s tým, že odvolanie proti vôli účastníka
podať nemôže. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5 Cob/17/2012,
podľa ktorého má vedľajší účastník právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho
predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a hlavným účastníkom, popri ktorom
v konaní vystupuje s tým, že právo podať odvolanie prináleží iba tomu účastníkovi, ktorému bola
rozhodnutím súdu spôsobená ujma.

Uviedol, že vedľajšiemu účastníkovi právo na podanie odvolania nevzniklo z dôvodu, že medzi odporcom
a Združením zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi,
a preto je nutné považovať odvolanie vedľajšieho za podané neoprávnenou osobou (s poukazom na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/259/2012). K námietke premlčania vznesenej vedľajším
účastníkom navrhovateľ uviedol, že vedľajší účastník má v konaní oprávnenia na všetky procesné
úkony ako účastník, avšak koná iba sám za seba a preto nemôže robiť úkony, ktoré predstavujú
dispozíciu s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní iba pomáhať. Poukázal na
skutočnosť, že vedľajší účastník nemôže uznať nárok navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier a nemôže
sám vzniesť námietku premlčania, keďže nejde o procesný úkon, ale o úkon podľa hmotného práva
s tým, že subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny
nástupca a prípadne aj jeho právny zástupca a preto prvostupňový súd na námietku premlčania správne
neprihliadol.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je treba odmietnuť.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Citované ustanovenie teda umožňuje vstup do konania ako vedľajšieho účastníka takú právnickú osobu,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (za ktorý, sa podľa poznámka
10a, považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), ktorý je účinný od 15. 10. 2008 a bol zavedený do
Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb. Cieľom novej právnej úpravy podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, bolo umožniť širšiu ochranu
osobám, na ochranu, ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.



V posudzovanej veci vstúpil vedľajší účastník do konania písomným podaním zo dňa 27. 9. 2012.

Podľa ustanovenia § 201 O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Z ustanovenia § 93 ods. 3 O. s. p. v znení pred novelou (v súčasnosti platné znenie § 93 ods. 4
O. s. p. - totožné so znením § 93 ods. 3 v znení pred novelou) vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom
účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať
aj odvolanie. Táto jeho procesná legitimácia na podanie odvolania je však obmedzená účastníkom, na
strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak
toto oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú
legitimáciu na podanie odvolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj
vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje.
Vedľajší účastník môže podať odvolanie aj vtedy, ak odvolanie podal účastník. Ak podá odvolanie len
vedľajší účastník, treba od účastníka vyžiadať súhlas na podanie odvolania vedľajším účastníkom. V
prípade, že účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie vedľajšieho
účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné.

Ak z právneho predpisu nevyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším
účastníkom (tzn. právnické osoby, legitimované na vstup do konania ako vedľajší účastník osobitným
zákonným ustanovením) môže vedľajší účastník podať odvolanie len v prípadoch, ak ho zároveň podá
hlavný účastník, prípadne, ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. Ak by hlavný účastník
súhlas nevyjadril, prípadne ho odvolal, je nutné takú situáciu posudzovať ako nesplnenie subjektívnej
podmienky na podanie odvolania, čo znamená, že v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) odvolanie
bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 5. 6. 2013, právnemu
zástupcovi navrhovateľa bol doručený dňa 3. 7. 2013 a opatrovníčke odporcu bol doručený dňa 2. 7.
2013, pričom ani jeden z nich proti rozsudku odvolanie nepodal a opatrovníčka odporcu písomným
podaním zo dňa 7. 11. 2013 oznámila, že s odvolaním vedľajšieho účastníka nesúhlasí.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

V súlade s citovaným ustanovením preto odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku
súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietol,
nakoľko hlavný účastník odvolanie nepodal a odporcovi ustanovená opatrovníčka s odvolaním
vedľajšieho účastníka nesúhlasila.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.