Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/79/2013 z 21. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. októbra 2013, sp. zn. 11CoP/79/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1212215630.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/79/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1212215630.1 | 2013-10-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 220 OSP, § 75 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/39c34125-2c9f-4e33-a7cd-ec4e71e99dde Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1212215630.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/79/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212215630
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212215630.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletého W.
X.T., E.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova ul.č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U.. W. X., A., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XX/
A I. a otec - U.. X. X., E.. XX.XX.XXXX, I. C. XX I., zastúpený JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou,
so sídlom Drieňová 1/D Bratislava, o návrhu na zníženie výživného, zvýšenie výživného a o zaplatenie
1506, 06 euro, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.12.2012, č.k.
61P/85/2012-102, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti, v ktorej bola počnúc dňom 27.06.2012 znížená vyživovacia
povinnosť otca zo sumy XXX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne a v ktorej bola deklarovaná
zmena rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C/120/2009-271 zo dňa 14.12.2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/51/2012-351 zo dňa 20.03.2012 v časti o výške
výživného na mal. W. X., E.. XX.XX.XX09 m e n í tak, že návrh otca na zníženie výživného
sa z a m i e t a.

Vo zvyšnej napadnutej časti ( vo výrokoch, v ktorých bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca a v časti o zaplatenie X.XXX,XX euro ) sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- znížil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy XXX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne počnúc
27.06.2012,

- zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 21C/120/2009-271 zo dňa 14.12.2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/51/2012-351 zo dňa 20.03.2012 v časti o výške
výživného na mal. W. X., E.. XX.X.XXXX,

- vo zvyšku návrh otca na zníženie výživného zamietol,

- zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a o zaplatenie XXXX,XX euro,

- určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.



Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2, §75ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine, kedy po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej opodstatnenosti návrhu otca na zníženie výživného. Súd
prvého stupňa po porovnaní pomerov na strane rodičov a maloletého v porovnaní s týmito pomermi
v čase poslednej úpravy o výške výživného mal za to, že k zmene pomerov došlo najmä na
strane maloletého. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že rozsudkom č.k. 21C/120/2009 - 271
bol otec zaviazaný platením výživného vo výške XXX euro mesačne aj z dôvodu, že maloletý v tom
čase navštevoval súkromné predškolské zariadenie s mesačným poplatkom vo výške XXX, XX euro
( tieto náklady boli matkou zarátané v sume XXX, XX euro predstavujúcej vyčíslené výdavky na vtedy
trojročného W.). Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene na strane maloletého aj na strane matky
maloletého. Matka je od 05.04.2012 na materskej dovolenke so synom Z. s priemerným mesačným
príjmom XXX, XX eur netto. Otec jej druhého dieťaťa prispieva na výživu mal. Z. sumou XXX euro
mesačne a zabezpečuje stravu aj pre matku. Súd prvého stupňa poukázal na to, že otec dieťaťa je
povinný primerane prispievať na výživu matky maloletého (§ 74 Zák. o rodine). V tomto konaní matka
dieťaťa vyčíslila náklady na mal. W., E.. XX.X.XXXX na sumu XXX,XX euro napriek tomu, že sa tieto
znížili o náklady spojené s návštevou súkromnej škôlky. Výšku nákladov vyčíslených matkou mal súd
prvého stupňa vzhľadom na vek maloletého za neprimerane vysokú a nadhodnotenú.

V rozhodnutí ďalej uviedol, že potreby maloletého, pokiaľ rodičia nemajú dostatočné príjmy, je potrebné
korigovať a týmto možnostiam uspôsobiť. Obaja rodičia okrem príjmov (otec zamestnaný, matka
na materskej dovolenke), iné príjmy nemajú. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že rodičia
maloletého nemajú príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktoré vlastnia. Maloletý W., E.. XX.X.XXXX už
navštevuje štátnu materskú škôlku, kde náklady predstavujú mesačne XXX, XX eur. Zníženie výživného
podľa návrhu otca o XXX eur nie je v záujme maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek a potreby.
Maloletý je vo veku (vo februári 2013 dovŕši 4 roky), matka osobnou starostlivosťou vyvažuje finančnú
starostlivosť druhého rodiča, preto vo zvyšku súd návrh otca zamietol, považujúc navrhované zníženie
výživného za neprijateľné vo vzťahu k možnostiam a finančným pomerom otca a veku dieťaťa.

Výrok o zamietnutí návrhu matky na zníženie výživného odôvodnil súd prvého stupňa tým, že od
poslednej úpravy výživného nenastalo také zvýšenie nákladov na maloletého, ktoré by dovoľovalo súdu
rozhodovať o jeho zvýšení. Je pravdou, že došlo k zmene aj na strane matky ( ktorá je na materskej
dovolenke so synom Z. ), táto skutočnosť nemôže zaťažovať otca maloletého W. z dôvodu, že otcom
druhého dieťaťa matky ( syna Petra ) je partner matky.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí zamietol i návrh matky o zaplatenie sumy XXXX,XX euro dôvodiac tým,
že zo Zákona o rodine nemožno vyvodiť povinnosť rodiča poskytovať okrem mesačného výživného na
maloleté dieťa ešte ďalší jednorazový príspevok na úhradu potrieb maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti
poukázal na to, že účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich ( bežných ) potrieb
maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená
i splatnosť výživného vo forme pravidelných plnení v jednotlivých obdobiach, aj keď nie je možné vylúčiť
rozdielnosť odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v ich priebehu. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1
Zák. o rodine sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa častiach, ktoré sú splatné vždy na mesiac
dopredu. Zákon o rodine neupravuje ukladanie jednorazového ďalšieho príspevku na výživu dieťaťa
a povinnosť rodiča prispievať na potreby svojho dieťaťa nad rámec stanoveného výživného. Na veci
nemení nič ani tá okolnosť, že zvýšené náklady na maloletého vznikli v súvislosti so zdravotným stavom
maloletého.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p..

Proti výrokom rozsudku o znížení výživného na maloletého, o termíne, kedy má otec začať platiť znížené
výživné a ktorými bol zamietnutý návrh matky o zvýšenie výživného a o uloženie povinnosti otcovi zaplatiť
jej sumu X.XXX,XX euro podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu v napadnutej časti zmenil a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní
poukázala na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezobral v zreteľ zmeny v jej príjmovej časti ,
že už nedostáva príspevok na opatrovanie z ÚPSVaR vo výške XXX euro ( posledný prišiel vo februári
2012), že jej pracovné miesto bolo ku dňu 31.08.2012 zrušené, že poslednú mzdu dostala v apríli 2012



a napokon to, že dňa 20.12.2012 nastúpila na rodičovskú dovolenku a jej súčasným príjmom je len
rodičovský príspevok v sume XXX euro mesačne. Výdavky na maloletého predložené v konaní nie sú
nadhodnotené a v rozhodnutí nie je ani špecifikované, ktoré súd prvého stupňa za takéto považuje.
Maloletý má od roku 2010 založený sporiaci účet na jeho budúce vzdelávanie, na ktorý mu poukazuje
ročne sumu XXX euro.

Matka ďalej uviedla, že jej partner v súčasnosti živí ju, jej druhého syna a aj uhrádza rozdiel medzi
príjmami a výdavkami potrebnými pre normálny život maloletého W., ktorému supluje otca. Všetky
nadštandardné veci pre maloletého W. ( trampolína v hodnote XXX euro, bicykel v hodnote XXX euro,
prívesný vozík za bicykel v hodnote XX euro, tenis, opatrovateľka a pod. ) hradil otec jej druhého
dieťaťa zo svojich úspor, keď tieto náklady medzi výdavky na W. ani nezapočítala. Pravda je taká, že
otec W. z toho profituje, keďže o maloletého je perfektne v rodine matky postarané. Za správny nemala
matka maloletého ani súdom prvého stupňa určený termín, od ktorého má otec platiť nižšie výživné
( 27.06.2012 ), ide o spätný dátum i napriek tomu, že sa jedná o výživné na maloleté dieťa. Návrh
na úhradu pomernej časti jednorazových nákladov vzniknutých v súvislosti so starostlivosťou o mal. W.
podala osobite na základe odporučenia Krajského súdu v Bratislave v konaní, na ktorom bolo riešené
výživné v predchádzajúcom konaní.

Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a
právne správne potvrdiť. Vo vyjadrení poukázal na to, že maloletý už nenavštevuje materskú súkromnú
školu tak, ako tomu bolo v čase vyhlásenia posledného súdneho rozhodnutia, v ktorom bolo upravené
výživné na maloletého. V tomto konaní bolo preukázané, že dieťa bolo prijaté do štátneho predškolského
zariadenia, ktoré v súčasnosti stále navštevuje, čím došlo k zníženiu oprávnených výdavkov na dieťa.
Maloletý je v súčasnosti zdravý, netrpí žiadnymi zdravotnými komplikáciami, a z tohto dôvodu na neho
nie sú vynakladané žiadne neobvyklé či zvýšené náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom. Náklady
predložené matkou a vynakladané na maloletého nezodpovedajú štandardným potrebám štvorročného
dieťaťa, a tieto takmer prevyšujú príjem samotnej matky. Pokiaľ ide o odvolanie matky voči výroku o
zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného, vzhľadom na pomerne krátky čas, ktorý uplynul od poslednej
úpravy výživného nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala jeho zvýšenie. Ani vývoj
životných nákladov za obdobie do 03.12.2012 nepredstavuje také zvýšenie, že by sa to malo odraziť
na zvýšení výživného na maloletého. Podľa názoru otca matka podala návrh na zvýšenie výživného
účelovo dúfajúc, že súd sa s návrhom otca na zníženie výživného a s návrhom matky na zvýšenie
výživného prejednávaný v jednom konaní vysporiada tak, že oba návrhy zamietne s cieľom dosiahnutia
kompromisu. Jednorazová náklady na dieťa uplatnené matkou boli na maloletého vynaložené ešte
predtým, než bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu sp. zn. 21C/120/2009 - 248 zo dňa 13.10.2010
a boli zohľadnené v určenej výške výživného. Do jednorazových nákladov matka zahrnula naviac aj
svoje náklady i napriek tomu, že výživné sa týka maloletého.

Kolízny opatrovník ustanovený súdom prvého stupňa na jeho zastupovanie v konaní sa
k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
matky proti rozsudku je dôvodné len vo vzťahu k výroku, v ktorom súd prvého stupňa s účinnosťou
od 27.06.2012 znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy XXX euro mesačne na sumu
XXX euro mesačne.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.



Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Odvolací súd v prejednávanej veci ako prvoradé konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine,
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na
strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom
smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia
túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z
§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb
dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané,
a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so
skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v
čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II č. k. 21C/120/2009-271 zo dňa 14.12.2011, ktorý v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/51/2012-351 zo dňa 20.03.2012 uložil otcovi
s účinnosťou od 10.12.2010 povinnosť prispievať na výživu maloletého W. sumou XXX euro mesačne
( v čase rozhodovania bol maloletý vo veku takmer troch rokov, navštevoval súkromnú materskú školu,
matka dosahovala príjem cca XXX euro mesačne, otec dosahoval príjem cca XXX euro mesačne,
obaja rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť a boli vlastníkmi nehnuteľností ).

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu zistených z dokazovania vykonaného pred
súdom prvého stupňa však na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že tento pri rozhodovaní
dôsledne nevyhodnotil všetky okolnosti, v nadväznosti na ktoré je možné posúdiť splnenie zákonných
podmienok pre možnú zmenu výživného, t.j. rozsah súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa, ako
aj schopnosti a možnosti jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané. Je treba sa zhodnúť s
úvahou súdu prvého stupňa v tom, že na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene jeho odôvodnených



potrieb len v tom, že výdavky súvisiace návštevou materskej škôlky sa čiastočne znížili tým, že maloletý
začal od apríla 2012 navštevovať súkromnú škôlku s platbou o XX euro mesačne nižšou, akú matka
vynakladala na dochádzku dieťaťa v čase posledného súdneho rozhodnutia ( XXX,XX euro mesačne )
a od septembra 2012 štátnu materskú škôlku s poplatkom spolu v sume XXX,XX euro mesačne. Na
druhej strane však pri posudzovaní odôvodnených nákladov na maloletého ( na ktorého otec nad rámec
výživného inak neprispieva ) nemožno opomenúť, že náklady na jeho výživu a výchovu sa zmenili
tým, že matka vynakladá náklady súvisiace s rozvíjaním jeho schopností ( napr. výuka angličtiny,
športové záujmy ), ktoré nie je možné s poukazom i na vzdelanie rodičov a ich životnú úroveň posúdiť
za nadbytočné - pri tejto úvahe je nutné zohľadniť to, že maloletý má právo vyvíjať sa po všetkých
stránkach.

Odvolací súd je ďalej toho názoru, že súd prvého stupňa nie dostatočne zohľadnil i zmenu pomerov
na strane rodičov maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že majetkové pomery matky sa
podstatne nezmenili ( je vlastníkom rovnakých nehnuteľností ), pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť
k synovi Z., F. XX.XX.XXXX je na rodičovskej dovolenke a jej príjmom sú okrem rodinných prídavkov
na obe deti len dávky podpory v materstve, resp. od decembra 2013 rodičovský príspevok v sume XXX
euro mesačne. Otcovi maloletému sa v porovnaní s pomermi na jeho strane v čase poslednej úpravy
nezmenil osobný stav, nepribudla mu iná vyživovacia povinnosť, jeho majetkové pomery sa podstatne
nezmenili ( je vlastníkom rovnakých nehnuteľností ) a jeho príjem sa zvýšil na sumu cca XXX euro
netto mesačne.

Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností prípadu potom odvolací súd dospel k záveru,
že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky ani na potvrdenie výroku, v ktorých bola otcovi
počnúc dňom 27.06.2012 znížená jeho vyživovacia povinnosť zo sumy XXX euro mesačne na sumu
XXX euro mesačne a v ktorom bola deklarovaná zmena rozsudku Okresného súdu Bratislava II
č. k. 21C/120/2009-271 zo dňa 14.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.
k. 14Co/51/2012-351 zo dňa 20.3.2012 v časti o výške výživného na mal. W. X., E.. XX.XX.XXXX,
a ani podmienky na vyhovenie návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Výživné v
sume XXX euro mesačne určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C/120/2009-271
zo dňa 14.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/51/2012-351 zo dňa
20.03.2012 je výživným i v súčasnosti zodpovedajúcim odôvodneným potrebám maloletého, ako aj
možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Dôsledkom tejto úvahy je výrok rozhodnutia odvolacieho
súdu, ktorým v časti, v ktorej bola počnúc dňom 27.06.2012 znížená vyživovacia povinnosť otca
zo sumy XXX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne a v ktorej bola deklarovaná zmena
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C/120/2009-271 zo dňa 14.12.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/51/2012-351 zo dňa 20.03.2012 v časti o výške výživného na mal.
W. X., E.. XX.XX.XXXX podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol a v
ktorom podľa § 219 O.s.p. potvrdil výrok, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca .

Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa v tom,
že dočasné zníženie jej príjmu súvisiacim s čerpaním materskej, resp. rodičovskej dovolenke nemôže
zaťažovať otca maloletého W. . Názor súdu prvého stupňa je v tomto smere treba korigovať len v tom,
že pri hodnotení zmeny pomerov na strane matky maloletého dieťaťa nemožno pominúť nepochybný
fakt zníženia jej príjmu. Zároveň však nie je možné opomenúť to, že vyživovaciu povinnosť k jej druhému
synovi a i k nej samej má v plnej miere zabezpečovať práve otec jej druhého syna; preto nebolo možné
na pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti na strane matky prihliadať.

Pokiaľ ide o výrok súdu prvého stupňa v ktorom zamietol návrh matky na uloženie povinnosti otcovi
zaplatiť jej sumu X.XXX,XX euro ( predstavujúcu pomernú časť nákladov vynaložených matkou na
zdravotnú starostlivosť o dieťa v období rokov 2009 - 2011 a za iné jednorazové výdavky, napr.
zariadenie detskej izby, fotografovanie, kurz plávania a pod. ) je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvého
stupňa o neopodstatnenosti takéhoto nároku idúceho nad rámec zákonnej úpravy ( Zákona
o rodine ). V tejto súvislosti je treba uviesť, že tieto náklady vynaložené matkou majú charakter
výživného, slúžiaceho na uspokojovanie základných potrieb dieťaťa, ktoré je možné určiť, resp. zmeniť



len postupom podľa § 75, § 77, § 78 Zákona o rodine a ktorý nie je možné posudzovať ako samostatný
nárok vzniknutý rodičovi maloletého dieťaťa. Bez právneho významu je obrana matky o tom, že tento
postup jej bol doporučený Krajský súdom v Bratislave v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 21C 120/2009.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne a právne
správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.