Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/504/2013 z 3. 11. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. novembra 2013, sp. zn. 6Co/504/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1212204008.1
Krajský súd Bratislava | 6Co/504/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1212204008.1 | 2013-11-03 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 427 ods. 1 OZ, § 427 ods. 2 OZ, § 428 OZ, § 101 ods. 2 OSP, § 157 ods. 2 OSP, § 157 ods. 1 OSP, § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., § 219 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 10 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fcb70683-4108-43c7-818c-6cce5c5ec90e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1212204008.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/504/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212204008
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212204008.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov
senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľa : U.. C. B., nar.
5.2.1966, R.. T.E. XX, Z., zast.: Tomášek & Partners, s.r.o., Rožňavská 2, Bratislava, proti odporkyni :
Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, v konaní o zaplatenie 580,05
eur spríslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, zo
dňa 06. 03. 2013, č.k. 18 C 49/2012-115, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 6. 3. 2013, č.k. 18
C  49/2012-115   p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 55,19 €, k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 580,05 eur spolu
s 9,25% úrokom omeškania ročne od 27.6.2011 do zaplatenia, ako aj sumu 34,50 eur z titulu náhrady
trov konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 295,64 eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na
ustanovenie § 415 a ustanovenie § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zároveň i na ustanovenie §
15 ods. 1 zák. č. 381/2011 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosť za škodu prevádzkou
motorového vozidla a uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za dostatočne preukázané, že na
motorovom vozidle evidenčné číslo: Z.-XXX V. bola spôsobená škoda v dôsledku prevádzky motorového
vozidla P.: V. - XXX P., ktorého prevádzkovateľom bola v čase nehody spoločnosť MARTINS, s.r.o. Tak
ako navrhovateľ aj škodca spoločnosť MARTINS, s.r.o. vznik poistnej udalosti odporcovi riadne nahlásili.

Odporca odmietol návrh navrhovateľa uznať z dôvodu, že tento nepreukázal existenciu všetkých
predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody tiež z dôvodu, že kameň ležiaci na vozovke je
okolnosťou vonkajšou, ktorá nemá pôvod v prevádzke pričom zo strany prevádzateľa motorového
vozidla je fakticky nemožné tomuto druhu škôd zabrániť a preto je prevádzateľ v súlade s ustanovením
§ 428 Občianskeho zákonníka zbavený zodpovednosti za jej vznik.

Súd prvého stupňa uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
(upravená v § 427 - 431 O.z.), je osobitným druhom občiansko- právnej zodpovednosti za škodu, ktorá
spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti a preto sa nevyžaduje zavinené konanie. Navrhovateľ
je povinný preukázať iba to, že došlo k vzniku škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom
škody a prevádzkou motorového vozidla. To  že vodič motorového vozidla evidenčné číslo: V. XXX
P., ako aj jeho prevádzateľ, neporušili žiaden právny predpis neznamená, že prevádzateľ vozidla
nie je zodpovedný za škody, ktoré boli týmto vozidlom spôsobené, keďže zavinenie nie podmienkou



vzniku zodpovednosti. Pokiaľ dôjde vzniku škody tým, že pri jazde vymrští kameň viacej na vozovke,
je takúto škodu jednoznačne potrebné považovať za okolnosť, ktorá má pôvod v osobitnej povahe
motorového vozidla. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet
zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroje
zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič
nemôžu vplývať, preto je v záujme tretích osôb odôvodnená objektívna zodpovednosť za takto
spôsobenú škodu. Ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke
motorového vozidla, je naplnený predpoklad v ustanovení § 428 Obč. zákonníka veta prvá, nemôže
sa prevádzateľ motorového vozidla, resp. poisťovateľ zbaviť svojej povinnosti nahradiť vzniknutú
škodu, keďže v takomto prípade je aplikácia druhej vety ustanovenia § 428 Obč. zákonníka vylúčená.
Odporca nepredložil dôkazy, ktoré by vyvrátili navrhovateľom predložené skutočnosti. Odporca vôbec
nespochybňoval samotnú výšku a rozsah spôsobenej škody, ktorá predstavuje náklady na výmenu
poškodeného čelného skla vo výške 580,05 eur.

V súlade s ustanovením § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení bol odporca povinný
uhradiť navrhovateľovi poistné plnenie do 15 dní odo dňa ukončenia poistného šetrenia. Odporca ukončil
šetrenie dňa 9.5.2011. Vtedy listom oznámil navrhovateľovi svoje stanovisko. Do omeškania so splnením
so svojho záväzku sa tak dostal  24.5.2011, keďže navrhovateľ si uplatňoval úroky z omeškania za
obdobie od 27.6. 2011, súd mu priznal právo na ich zaplatenie od tohto dňa.

O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odporca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne, alebo napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil v prípade úspechu trovy odvolacieho konania.

Odporca namietal, že v priebehu prvostupňového konania neboli vypočutí účastníci údajnej dopravnej
nehody a to vodič poisteného vozidla L.Á. Z. a navrhovateľ ako vodič poškodeného. Svedok vypočutý
v konaní C.. U. D. - konateľ spoločnosti MARTINS, s.r.o. sa o škode dozvedel len sprostredkovane a
preto, mal za to, že výsluch svedka D. postráda výpovednú hodnotu. Zároveň uviedol, že aj v prípade,
že by svedok Z. vypovedal zhodne so skutočnosťami, ktoré uvádza navrhovateľ v návrhu, išlo by iba
o reprodukovanie popisu skutkového deja uvedeného navrhovateľom. V prípade odmrštenej skalky
od kolies vozidla si škodca vzhľadom na hmotnosť takéhoto predmetu nemôže byť vedomý toho, že
spod jeho kolies odletela skalka, pretože túto skutočnosť nemôže zaregistrovať. Nemôže tiež vidieť,
že skalka bola odmrštená od motorového vozidla údajného škodcu, môže to len predpokladať. Ten kto
nemohol byť očitým svedkom len reprodukuje  predpoklady o vzniku škody vyslovené poškodeným. Aj
sám navrhovateľ zaregistroval až vznik škody a nie aj jeho príčinu. Ide teda o domnelú a nepreukázanú
pričinnú súvislosť, pričom pričinná súvisloť medzi prevádzkou motorového vozidla vzniknutou škodou
musí byť bezpečne preukázaná a nie je možné ju iba predpokladať.

Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne súd postúpil keď poukázal na ustanovenie § 428
Občianskeho zákonníka v zmysle, ktorého sa  nemôže prevádzateľ zbaviť ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Zodpovednosti sa zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Nesúhlasil s úvahou súdu
prvého stupňa, keď súd v rozpore so zákonom nepripúšťa situáciu, kedy je škoda vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla a zároveň spôsobená okolnosťou, ktorá v nej nemá pôvod.
Uviedol ,že rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie je to, či kameň na cestnej komunikácie je, alebo
nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Uviedol, že okolnosti majúce pôvod v motorovom vozidle
sú okolnosti vnútorné, okolnosti  ktoré sú nevyhnutnou súčasťou jeho prevádzky, pričom sú to len tie
okolnosti a veci, ktoré vymedzujú motorové vozidlo voči iným druhom dopravných prostriedkov, ktoré
nie je možné od vozidla odpojiť bez toho, aby vozidlo stratilo svoje vlastnosti. O ostatné okolnosti, t.j.
o okolnosti existujúce mimo vodiča a samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s
osobitnou prevádzkou motorového vozidla.

Okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke  motorového vozidla treba chápať taký predmet, alebo
skutočnosť, ktorej danosť nemá súvis s prevádzkou, avšak je v príčinnej súvislosti so škodou
spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, no prevádzka nie je sama spôsobilá takúto škodu spôsobiť
bez toho, aby s týmto predmetom, alebo skutočnosťou prišla do stretu. Skalka ležiaca na ceste



je jednoznačne okolnosťou existujúcou mimo vodiča a samotného vozidla a preto nie je šúčasťou
prevádzky  a nemôže mať pôvod v prevádzke. Mal za to, že od údajného škodcu nebolo možné v danej
situácii požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody,  ako jazdiť primeranou rýchlosťou. Opačný výklad
robí vodiča zodpovedným za púhu náhodu, čo je z hľadiska  práva neprijateľné.

Zároveň odporca namietal, že súd sa nevysporiadal náležite s námietkami odporcu a odôvodnenie
rozhodnutia nie je riadne a presvedčivé. A porušením takéhoto práva došlo k odňatiu možnosti náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych, resp. mimoriadnych
opravných prostriedkov.

Odporca zároveň namietal priznanie úrokov z omeškania a to dátum odkedy úrok súd prvého stupňa
priznal, v poukázanom ustanovení § 11 ods. 6 písm, a) a b) cit. zákona, kedy poisťovateľ je povinný bez
zbytočného odkladu začať prešetrovanie na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie
a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a
oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, zároveň poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo ak ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6,  je
povinný zaplatiť úroky poškodenému z omeškania podľa osobitného predpisu. Odporca uviedol, že
v trojmesačnej lehote od oznámenia poškodeného doručené odporcovi dňa 21.7.2010 splnil listom
zo dňa 9.9.2010 podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 zákona PZP zbavuje povinnosti platiť
úrok z omeškania. Keďže poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta
plnenie a odôvodniť toto rozhodnutie, nie je povinná poškodenému uhradiť úroky z omeškania ( §
11 ods. 8 zákona o PZP a contrario) a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15
dní od doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia ( § 11 ods. 7 cit. zákona). Keďže
úrok nie je možné priznať skôr, než sa pohľadávka stane splatnou, pričom podľa § 11 ods. 7 cit.
zákona sa pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi stane splatnou až po právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, priznalo by sa navrhovateľovi príslušenstvo pohľadávky, ktoré ešte nevzniklo. Až keby
odporca neuhradil navrhovateľovi istinu do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia a povinnosti uhradiť
istinu, dostal by sa na štvrtý deň do omeškania a navrhovateľ by mohol žiadať úrok z omeškania
osobitným návrhom. Mal za to, že súd v rozpore s ust. § 11 ods. 6 písm. b) cit. zákona vyslovil, že
odporca nebol oprávnený poskytnutie poistného odmietnuť a to aj napriek tomu, že toto ustanovenie
výslovne toto právo poisťovateľovi priznáva.

K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa jasne uviedol, že ak
je naplnený predpoklad prvej vety ustanovenia § 428 O,z, a teda ak bolo preukázané, že škoda bola
spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla, nemožno sa zodpovednosti
za škodu zbaviť preukázaním skutočností, že škode nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, pretože znenie druhej vety citovaného zákonného ustanovenia
túto možnosť vylučuje. Ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Odporca sa tejto zodpovednosti
nemôže zbaviť. K stanovisku odporcu, že škoda bola síce spôsobená osobitnou prevahou prevádzky
avšak vyvolaná vonkajšími okolnosťami pôvodu, navrhovateľ poukazuje na záväzné stanovisko
Národnej banky Slovenska k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených
kameňoch vymršteným z pod kolies iného motorového vozidla a to zo dňa 16.7.2013 vydaného v zmysle
zákona 747/2004 Z. z. o Dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
platnom znení. Z tohto stanoviska vyplýva, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla
je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke, pričom prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto
prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia
otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k
jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia
kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Keďže škoda na čelnom skle bola spôsobená
okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou
a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle. Pokiaľ má prevádzkovateľ



uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu za neho nahradiť. Navrhovateľ  v konaní uniesol dôkazné
bremeno predložením listinných dôkazov, ktoré boli vyhotovené bezprostredne po poistnej udalosti.
Poistník spôsobenú škodu samostatne nahlásil poisťovni a teda škodu na motorovom vozidla uznal.

K úrokom z omeškania navrhovateľ poukázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 1.8.2012. Žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ následne ďalším podaním zo dňa 23. 10. 2013 poukázal na rozsudok odvolacieho súdu
v obdobnej veci sp. zn. 6Co/65/12 a mal za to, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Zároveň upravil
trovy práv zastúpenia na sumu 110,38 za dva úkony právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu a doplnenie
vyjadrenia k odvolaniu z 23. 10. 2013, vrátane režijného paušálu a DPH).

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu v súlade
s ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania dospel k záveru,  že odvolaniu odporcu nie je možné
vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie  správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a naň správne aplikoval príslušné právne
predpisy.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho  zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou prevahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Obč. zákonníka. svoje zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode  nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia o ktoré možno požadovať.

Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, námietka odporcu, že v konaní
nebol vypočutý navrhovateľ, nie je dôvodná. Odvolací súd z obsahu spisu mal za preukázané, že
navrhovateľ zaslal súdu prvého stupňa písomné stanovisko, na vytýčenom pojednávaní dňa 3.10.2012
sa navrhovateľ síce dostavil, avšak doručenie predvolania mal riadne vykázané a z neúčasti na
pojednávaní sa ospravedlnil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p.
v zmysle, ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať v
neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Súd preto
správne vo veci konal následne bol v priebehu konania vypočutý odporca, ako i svedok C.. U. D..
Odporca v písomne podanom odvolaní na jednej strane namieta, že neboli vypočutí účastníci údajnej
dopravnej nehody najmä L. Z., ako vodič poisteného vozidla, avšak na druhej strane uvádza, že aj
v prípade ak by pán Z. vypovedal, v podstate by iba išlo o reprodukovanie popisu skutkového stavu
uvedeného navrhovateľom.

Odvolací súd má za to, z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa bolo preukázané, že na
motorovom vozidle EČV: Z. - XXX V. bola spôsobená škoda v dôsledku prevádzky motorového vozidla
EVČ: V. - XXX P., ktorého prevádzateľom v čase nehody bola spoločnosť MARTINS, s.r.o. V konaní



bolo tiež preukázané, že navrhovateľ, ako aj škodca spoločnosť MARTINS, s.r.o. vznik poistnej udalosti
riadne nahlásili.

Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu a v súlade s ustanovením § 157 ods. 1 a 2 O. s. p. odôvodnil
rozsudok, z ktorého jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov súd prvého stupňa riadil a prečo
nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Tiež je z neho zrejmé ako vec riadne posúdil. Ak súd prvého stupňa
vec nerozhodol v súlade s právnym názorom odporcu to ešte neznamená, že rozhodnutie nenáležite
odôvodnil. Súd prvého stupňa sa v dostatočnom rozsahu zaoberal námietkami odporcu, (ktoré uviedol
jednak v písomnej forme a jednak v priebehu prvostupňového konania na pojednávaní) pričom odvolací
súd poukazuje na predmetné odôvodnenie rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti v súvislosti s nesprávnym posúdením odvolací súd podáva nasledovné:
v prípade zodpovednosti za škodu v zmysle § 427 Obč. zákonníka vždy musí ísť o škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla teda určitou okolnosťou, ktorá je vlastná práve
prevádzke motorového vozidla a ktorá je objektívne spôsobilá vykonať škodu.

Vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke pri jazde je potrebné považovať za okolnosť, ktorá má pôvod
osobitnej povahe prevádzky motorového vozidla. ( § 427 O.Z.) v ďalšom odvolací súd poukazuje na
obsah záväzného stanoviska NBS, zo dňa 16.7.2013

K námietke odporcu v súvislosti k priznaným úrokov z omeškania, že omeškanie vo vzťahu k odporcovi
bolo potrebné posudzovať podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP,  s prihliadnutím na splatnosť záväzku
poisťovne uhradiť poistné plnenie, určenú podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, ako i s poukazom na
ustanovenie § 11 ods. 8 cit. zákona v zmysle ktorého, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6,
je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, odvolací súd uvádza,
že súd prvého stupňa správne vo veci rozhodol aj pokiaľ sa týka nároku navrhovateľa v súvislosti s
úrokmi z omeškania. V konaní bolo preukázané, že odporca napriek vzniku poistnej udalosti  a jej
nahláseniu, odmietol návrh navrhovateľa poskytnutie náhradu škody poistenia zodpovednosti uznať,
pričom s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 6 zák. č. 381/ 2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla bol odporca povinný uhradiť navrhovateľovi
do 15 dní odo dňa ukončenia poistného šetrenia. V konaní bolo preukázané, že  navrhovateľovi
vzniklo právo na náhradu škody a odporca sa dostal do omeškania s úhradou náhrady škody po
uplynutí 15 dňa po skončení prešetrovania poistnej udalosti a preto správne súd prvého stupňa z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 9.5.2011
a do omeškania svojho záväzku sa dostal, keďže odmietol vyplatiť navrhovateľovi poistné plnenie,
dňa 24.5.2011. Ak navrhovateľ žiadal zaplatenie úrokov za neskoršie obdobie, súd akceptujúc návrh
navrhovateľa ako pána sporu, správne priznal navrhovateľovi úroky z omeškania od 27.6.2011 tak, ako
to požadoval navrhovateľ na svojom návrhu. Správne navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k
namietaným úrokom z omeškania poukázal na tú skutočnosť, že ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č.
381/2001 Z.z. pojednáva o povinnosti odporcu platiť úroky z omeškania, ak odporca nesplní povinnosti
podľa § 11 ods. 6 cit. zákona. Správne poukázal na tú skutočnosť, že úroky z omeškania podľa ust. §
11 ods. 8,  v spojení s ustanovením § 11 ods. 6 sankcionujú neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej
udalosti. Nezbavia odporcu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie a to i v prípade,
ak odporca povinnosti uvedené v ustanovení § 11 ods. 6 splnil včas (t.j. skončil prešetrenie poistnej
udalosti, alebo poskytol vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia).

Vzhľadom na vyššie uvedené správne súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie
úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1, v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci a preto, odporca bol
zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon
právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o vyjadrenie k odvolaniu za jeden úkon vo
výške 38,18 eur, režijný paušál vo výške 7, 81 eur a DPH vo výške 20 %  - 9,20 eur, celkom vo výške
55,19 eur. Druhý úkon - doplnenie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 55,19 € odvolací súd navrhovateľovi
nepriznal, pretože ho nepovažoval za účelne vynaložený.



Náhradu trov právneho zastúpenia je odporca povinný s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 zaplatiť
k rukám právneho zástupcu   navrhovateľa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e :  Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.