Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoPr/7/2013 z 22. 8. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. augusta 2013, sp. zn. 6CoPr/7/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1211225609.1 Krajský súd Bratislava | 6CoPr/7/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1211225609.1 | 2013-08-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť skončenia pracovného pomeru Citované ustanovenia: § 226 OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 134 ods. 3 ZP, § 252g ods. 1 zákona č. 257/2011 Z. z., § 79 ods. 2 ZP, § 79 ods. 1 ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aef1c3f7-1f25-42c6-a704-f6b79697cf1f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211225609.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoPr/7/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211225609
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211225609.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Y. Š., X. R.H. D.. Č.. XX, X., zast. advokátkou JUDr.
Janou Drgoncovou, Peterská ul. č. 22, Bratislava, proti žalovanému: Premium Energy Management,
spol. s r. o., Papraďová ul. č. 1A, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, spol. s r. o.,
Sartorisova ul. č. 10, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 15. marca 2013 č. k. 21Cpr/1/2011-
77, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r
a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného sa skončil
dňom 7. 1. 2013, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 8 520 eur z titulu náhrady mzdy do
15 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť v tej istej lehote nahradiť žalobkyni trovy právneho
zastúpenia 588,83 eur. Napokon súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu
prvého stupňa súdny poplatok 610,70 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že medzitýmnym rozsudkom z 11. 5.
2012 č. k. 21Cpr/1/2011-40 určil, že skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe z
26. 8. 2011 je neplatné, a že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá. Tento medzitýmny
rozsudok potvrdil odvolací súd rozsudkom z 19. 11. 2012 č. k. 6CoPr 3/2012- 67. Účastníci konania na
pojednávaní dňa 15. 3. 2013 zhodne uviedli, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného sa skončil dňa
7. 1. 2013, teda ku dňu právoplatnosti vyššie spomenutého rozsudku odvolacieho súdu. Vzhľadom na
to súd prvého stupňa určil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného sa skončil dňom 7. 1. 2013.
Súd prvého stupňa súčasne uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za 12 mesiacov vo
výške 710 eur mesačne v zmysle § 79 ods. 2 Zák. práce, čo je spolu 8 520 eur brutto. V tejto súvislosti
súd prvého stupňa uviedol, že samotná žalobkyňa si uplatnila náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov.
Pokiaľ ide o jej výšku, súd prvého stupňa uviedol, že suma 710 eur mesačne predstavuje pravdepodobný
mesačný zárobok žalobkyne. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok 610,70 eur
rozhodol podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. d/ zák. č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok o náhrade mzdy. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že sám rozhodne o náhrade
mzdy. Uviedol, že žalobkyňa sa zamestnala u iného zamestnávateľa a preto jej súd prvého stupňa mal
priznať náhradu mzdy iba za obdobie do uzavretia nového pracovného pomeru a prípadný rozdiel medzi
mzdou u žalovaného a mzdou u nového zamestnávateľa. V opačnom prípade by sa podľa žalovaného
žalobkyňa na jeho úkor bezdôvodne obohatila.



Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti nie je vecne správny.

Keďže žalobkyňa uplatnila náhradu mzdy za obdobie od 26. 10. 2011 do 29. 11. 2012, treba nárok
žalobkyne na náhradu mzdy posúdiť podľa § 79 ods. 1, 2 Zák. práce v znení platnom ku dňu 26. 10.
2011 ( viď § 252g ods. 1 zák. č. 257/2011 Z.z., ktorým bol novelizovaný Zákonník práce ).

Podľa § 79 ods. 2 Zák. práce v znení platnom ku dňu 26. 10. 2011 ak celkový čas, za ktorý by sa mala
zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy
za deväť mesiacov.

Žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu mzdy za obdobie od 26. 10. 2011 do 29. 11. 2012 ( viď podanie
žalobkyne z 13. 3. 2013 z č. l. 72 ), teda za obdobie trvajúce viac ako 13 mesiacov. Odvolaciemu súdu
preto nie je jasné, na akom základe dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobkyňa si uplatnila náhradu
mzdy za obdobie 12 mesiacov. Okrem toho, odvolací súd je toho názoru, že - ako je to uvedené vyššie
- nárok žalobkyne na náhradu mzdy treba posúdiť podľa Zákonníka práce platného ku dňu, ku ktorému
jej tento nárok vznikol, teda ku dňu 26. 10. 2011; dňa 25. 10. 2011 totiž doručila žalovanému oznámenie,
že trvá na ďalšom zamestnávaní. Podľa Zákonníka práce v znení zákona č. 257/2011 Z.z., teda v znení
platnom ku dňu 26. 10. 2011, žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy iba za čas deväť mesiacov.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným ústnu pracovnú zmluvu dňa 18. 8.
2011, teda po ukončení dohody o pracovnej činnosti a u žalovaného pracovala do 26. 8. 2011. U
žalovaného teda neodpracovala aspoň 22 dní a preto je pri výpočte jej priemerného zárobku potrebné
použiť pravdepodobný zárobok ( § 134 ods. 3 Zák. práce ).

Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je v napadnutej časti náhrady mzdy vecne správny.
Preto ho odvolací súd v tejto časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto
ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 226 O.s.p. )

V dôsledku zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa v časti náhrady mzdy musel odvolací súd zrušiť aj
výrok o trovách konania a výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava
II súdny poplatok za žalobu.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo určené, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného
sa skončil dňom 7. 1. 2013, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd však
podotýka, že žalobkyňa síce na pojednávaní dňa 15. 3. 2013 navrhla, aby súd prvého stupňa určil, že jej
pracovný pomer u žalovaného sa skončil dňom 7. 1. 2013, ale súd prvého stupňa o tejto zmene žaloby ( o
jej rozšírení ) nerozhodol v zmysle § 95 O.s.p. a tak vlastne rozhodol o tom, čo nebolo predmetom sporu.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania
( § 224 ods. 3 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné