{"guid": "ef8e7d23-e9c1-45ec-aaeb-472fc62a82c0:ddd9a9d0-6738-48eb-b24b-4971e52f9688", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1210211100.1", "spisova_znacka": "6Co/182/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/182/2013 z 19. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. mája 2013, sp. zn. 6Co/182/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1210211100.1", "identifikacne_cislo": "1210211100", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2013-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-2", "nazov": "§ 153 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-16.odsek-3", "nazov": "§ 16 ods. 3 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-16.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "nazov": "§ 116 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 42a ods. 3 písm. a) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-2", "nazov": "§ 42a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-1", "nazov": "§ 42a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-153", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-18", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-16", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-14", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-11", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-57", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-116", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-42a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ddd9a9d0-6738-48eb-b24b-4971e52f9688", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210211100.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1210211100.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1210211100.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/182/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210211100
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210211100.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu
JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: APORES, s.r.o., Dr. Vladimíra
Clementisa 10, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., Nám. M.
Benku 15, Bratislava, proti žalovanej: Z. G., N. Na G. XX/C, N., zast. JUDr. Martou Bernáthovou,
advokátkou, Račianska 66, Bratislava, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. novembra 2012, č. k. 11C 90/2010-132, pomerom
hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia vo výške 79,58 eur k rukám jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie MULARČÍK A
PARTNERI, s.r.o. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že darovacia zmluva uzatvorená medzi darkyňou
V. G. a žalovanou ako obdarovanou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. k.
V-13011/07 zo dňa 15.5.2007, je voči žalobcovi právne neúčinná. Predmetnou kúpnou zmluvou darkyňa
previedla do vlastníctva žalovanej svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
okrese: N. L., P. N. - O. Č. F., G. Ú. H. V. R. na U. Č.. XXXX V. U. Č.. XXXX, ktoré sú bližšie špecifikované
vo výroku napadnutého rozsudku (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).

Súd prvého stupňa zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške
132,50 eur na účet žalobcu a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 414,72 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca má voči V. Z., F.. G.,
pohľadávku v sume 5.000.000,- Sk z titulu notárskej zápisnice zo dňa 30.10.2006 sp. zn. N 664/2006, Nz
42913/2006, spísanej na Notárskom úrade JUDr. A. G. v Bratislave. Postavenie žalobcu ako veriteľa voči
V. Z., F.. G. vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.11.2011 sp. zn. 1T/109/2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/52/2012
zo dňa 06.09.2012. V. Z., F.. G., sestra žalovanej, ním bola uznaná za vinnú pre pokračovací trestný čin
sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zákona, účinného do 31.12.2005 a pre pokračovací
zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného od 01.01.2006 a bol jej uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 2 mesiace, ako aj povinnosť nahradiť žalobcovi



škodu v sume 158.666,93 eur. Ďalej mal súd prvého stupňa za preukázané, že darovacou zmluvou zo
dňa 13.04.2007, vklad povolený k 15.05.2007 pod č. V13011/07, žalovaná ako obdarovaná nadobudla
od V. G. ako darkyne do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti. Po právnej stránke súd prvého stupňa
odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 42a ods. 1, 2 v spojení s § 116 a § 117 Obč. zák. Uviedol, že
účelom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je zabránenie úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje
svoj majetok na úkor veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť aj darovaciu zmluvu. Dlžníkov právny
úkon musí pritom ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Súd prvého stupňa v tejto
súvislosti poukázal na ust. § 41 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sú exekučnými titulmi aj
notárske zápisnice. Pri posudzovaní skutočnosti, či úmysel ukrátiť veriteľa bol druhej strane známy, súd
prvého stupňa vychádzal predovšetkým z faktu, že darkyňa V. Z., F.. G. bola právoplatne odsúdená za
zločin sprenevery, ktorým žalobcovi spôsobila škodu spolu vo výške 158.666,93 €. Taktiež prihliadol na
notársku zápisnicu zo dňa 30.10.2006, ktorou sestra žalovanej V. Z., F.. G. uznala dlh voči žalobcovi
vo výške 5.000.000,-Sk. Vedomosť žalovanej o dlhu darkyne voči žalobcovi mal súd prvého stupňa
za preukázanú jednak z argumentácie žalobcu, že žalovaná bola vypočúvaná k okolnostiam spísania
notárskej zápisnice v trestnom konaní a jej obsahu, ako aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. 1T/157/2009 zo dňa 11.05.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.2010. Z tohto rozsudku
vyplýva, že svedkyňa Z. G.G. (žalovaná) k samotnému skutku zo dňa 30.10.2006, kedy bola spísaná aj
notárska zápisnica, vypovedala, že ešte v ten večer jej volala sestra V. G. a do telefónu jej mala povedať,
že ju zbili, vyhrážali sa jej a že do pondelka musí zohnať 2,4 mil. Sk. Z uvedeného mal súd prvého
stupňa za to, že žalovaná už od októbra 2006 musela mať vedomosť o finančnej situácii darkyne a pri
uzatváraní darovacej zmluvy dňa 13.04.2007 preberala na seba riziko, že veriteľ sa podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka môže domáhať určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Súd prvého
stupňa zároveň dodal, že trestný súd v predmetnom rozsudku konštatoval, že uznanie dlhu u notára zo
strany V. Z., F.. G. prebehlo v zmysle zákona a vydieranie sa dôkazmi v trestnom konaní nepreukázalo.
Tvrdenia žalovanej, že nemala vedomosť o obsahu zápisnice, preto vyhodnotil ako účelovú obranu. Vo
vzťahu k aktívnej legitimácii v konaní o neúčinnosť právneho úkonu súd prvého stupňa uviedol, že táto
prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu,
že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, pričom žalobca tento predpoklad spĺňa. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaná je blízkou osobou darkyne, platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle ukrátiť svojho
veriteľa a zákon dôkazným bremenom zaťažuje žalovanú, ktorá musí preukázať, že ani pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať úmysel svojej sestry ukrátiť svojho veriteľa. Súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania ustálil názor, že žalovaná mala vedomosť o pohľadávke žalobcu voči darkyni.

K plynutiu prekluzívnej trojročnej lehoty súd prvého stupňa poukázal na ustálenú judikatúru, z ktorej
vyplýva, že pri právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností,
začínajú trojročné lehoty pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka plynúť dňom
nesledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Uviedol, že v
prejednávanej veci začala trojročná prekluzívna lehota plynúť dňom 16.5.2007 a uplynula 17.5.2010.
Návrh na začatie konania podaný dňa 17.5.2010 bol teda podaný v zákonom stanovenej lehote.

Z uvedených dôvodov a s poukazom na ust. § 42a ods. 1, 2 Obč. zák. súd prvého stupňa žalobe vyhovel.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznal žalobcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Mala za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvého stupňa sa mal zaoberať predovšetkým stavom a
skutočnosťami, ktoré existovali v čase, kedy k uzavretiu darovacej zmluvy došlo. Podľa žalovanej v
čase uzatvárania darovacej zmluvy nebolo úmyslom darkyne ukrátenie svojho veriteľa, nakoľko darkyňa
v tom čase voči žalobcovi reálne žiadny dlh nemala a ani v súčasnosti nemá. Uviedla, že notársku
zápisnicu o sprenevere 5.000.000,- Sk ju v noci u notára prinútili podpísať traja muži, z ktorých ani jeden
nebol zamestnancom žalobcu, pričom notár nepostupoval v súlade s § 48 ods. 1 Notárskeho poriadku.
Tieto skutočnosti podľa žalovanej súvisia s predmetom konania, pretože v čase uzatvárania darovacej



zmluvy bolo úmyslom darkyne nespôsobiť problémy pri nadobudnutí bytu žalovanou po zmene identity
darkyne zaradenej do programu na ochranu svedkov a opustení územia SR. Darkyňa bola v tom čase
presvedčená, že sa jej podarí preukázať nekalé praktiky žalobcu v obchodných záležitostiach a že
bude tiež preukázané vydieranie zo strany žalobcu a konkrétnych osôb, ktoré ju pod hrozbou násilia
prinútili podpísať notársku zápisnicu. Súdy však žiadne vydieranie nezistili. Žalovaná nepopierala, že
bola darkyňou informovaná o tom, že ju prinútili podpísať notársku zápisnicu, avšak vzhľadom na
okolnosti a na ekonomickú situáciu darkyne bola presvedčená, že žalobca nemá voči darkyni žiadnu
pohľadávku a všetky jeho kroky sú voči nej vedené za účelom zastrašiť ju zničením celej rodiny, ak
bude vypovedať o problematických praktikách účtovného vedenia mnohých firiem majiteľa žalobcu.
Ďalej podotkla, že nijakým spôsobom nebol preukázaný jej prospech z darovacej zmluvy. Samotnú
skutočnosť, že darovacou zmluvou bol na ňu prevedený spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach,
neznamená pre žalovanú prospech. Celú cenu za nehnuteľnosti totiž žalobcovi zaplatila sama žalovaná
zo svojich finančných prostriedkov, bez účasti darkyne a sama spláca aj hypotéku poskytnutú bankou
na úhradu ceny nehnuteľnosti. Žalovaná sa vo svojom odvolaní nestotožnila ani s názorom súdu prvého
stupňa o plynutí prekluzívnej lehoty. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo 124/2003, v zmysle ktorého účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy,
pokiaľ zákon alebo dohoda strán neustanovujú inak. Účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností podľa § 133 ods. 2 Obč. zák. spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
ide teda o vecnoprávne, nie obligačnoprávne následky. V prejednávanej veci súd prvého stupňa podľa
žalovanej postupoval v rozpore s uznesením § 47 Obč. zák., keď vychádzal z toho, že účinnosť darovacej
zmluvy nastala dňom, kedy bolo vydané rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho
práva v prospech žalovanej (16.5.2010) a nerozoznával obligačný a vecnoprávny účinok zmluvy. V
súlade s názorom Najvyššieho súdu SR ako aj komentárom k Obč. zák. podľa žalovanej darovacia
zmluva nadobudla účinnosť dňa13.4.2007 a trojročná lehota pre uplatnenie práva odporovať právnemu
úkonu darkyne začala plynúť dňa 14.4.2007 a uplynula dňa 15.4.2010. Žalobca pritom podal žalobu dňa
17.5.2010, teda po uplynutí zákonnej lehoty pre uplatnenie práva. Nakoľko ide o prekluzívnu lehotu, súd
prvého stupňa mal na uplynutie lehoty prihliadať z úradnej povinnosti.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania
žalobcu. Stotožnil sa s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa a považoval ho za vecne a právne
správny. Mal za to, že v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že darkyňa na základe
notárskej zápisnice uznala dlh voči žalobcovi ako aj vedomosť žalovanej o existencii dlhu darkyne.
Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že darkyňa ako dlžníčka si svoju povinnosť vyplývajúcu z notárskej
zápisnice nesplnila a predmetný dlh neuhradila, pričom darovacia zmluva so žalovanou bola uzavretá
dňa 13.4.2007, podľa žalobcu v čase podpísania darovacej zmluvy dlh darkyne voči žalobcovi existoval.
Žalovaná v konaní nepreukázala, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel darkyne,
práve naopak náležite bolo preukázané, že žalovaná s darkyňou konali v úmysle znemožniť uspokojenie
veriteľa. Vedomosť žalovanej o dlhu darkyne voči žalobcovi navyše podľa žalobcu preukazuje aj
skutočnosť, že darkyňa bola právoplatne odsúdená za zločin sprenevery, kde ako poškodený figuruje
žalobca a žalovaná bola v konaní vypočúvaná k okolnostiam spísania notárskej zápisnice v trestnom
konaní a jej obsahu. Žalobca považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne aj v časti žalovanou
namietaného uplynutia  prekluzívnej lehoty pre uplatnenie práva.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 42a ods. 1 prvá veta Obč. zák. veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné.

Podľa § 42a ods. 2 Obč. zák. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom



a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a/ Obč. zák. odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo
ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osoby jemu blízkej; to však neplatí, ak druhá strana
preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

V zmysle citovaných ustanovení Obč. zák. sú podmienkami úspešnej odporovateľnej žaloby voči
právnemu úkonu medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou jednak existencia vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi; skutočnosť, že právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie tejto pohľadávky a
platnosť ukracujúceho právneho úkonu dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť osoby
uzatvárajúcej právny úkon s dlžníkom o tomto úmysle sa prezumujú. Zároveň musí byť dodržaná
trojročná prekluzívna lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu dlžníka, ktorá pri právach
vznikajúcich vkladom do katastra nehnuteľností, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Blízka
osoba dlžníka, ktorá s ním uzavrela právny úkon, t. j. žalovaná, sa voči odporovateľnej žalobe môže
úspešne brániť tým, že preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa.

Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané
dokazovanie správne dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené všetky kumulatívne
podmienky pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 13.4.2007 uzavretej
medzi sestrou žalovanej, V. Z., F.. G., ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou, na základe
ktorej žalovaná nadobudla vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu darkyne na predmetných
nehnuteľnostiach. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe
zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke aj správne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd k odvolacím
námietkam žalovanej uvádza, že tieto nie sú dôvodné, a teda ani spôsobilé ovplyvniť správnosť
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa odvolacieho súdu z obsahu spisu vyplýva, že žalobca má voči V. G., sestre žalovanej, ktorá je
v zmysle § 116 Obč. zák. jej blízkou osobou, vymáhateľnú pohľadávku vzniknutú na základe Notárskej
zápisnice č. N 664/2006, Nz 42913/2006, NCRIs 42702/2006 zo dňa 30.10.2006, spísanej na Notárskom
úrade M.. A. G. v Bratislave. V uvedenej notárskej zápisnici V. G. ako povinná osoba uznala svoj dlh
voči žalobcovi čo do dôvodu (sprenevera finančnej hotovosti) aj výšky (5.000.000,- Sk), zaviazala sa ho
zaplatiť najneskôr do 6.11.2006 a súhlasila s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa § 41 ods.
2 písm. c/ Exekučného poriadku. Ako uviedol aj súd prvého stupňa v trestnom konaní Okresného súdu
Bratislava II, sp. zn. 1T/157/2009, súd dospel k záveru, že V. Z., F.. G. uznala dlh v notárskej zápisnici
v súlade so zákonom a jej donútenie k tomuto úkonu vydieraním nebolo preukázané. Vymáhateľná
pohľadávka žalobcu voči V. Z., F.. G. bola preukázaná aj v trestnom konaní Okresného súdu Bratislava
II, kde rozsudkom sp. zn. 1T/109/2009 zo dňa 24.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 4To/52/2012 zo dňa 6.9.2012 bola V. Z., F.. G. uznaná za vinnú pre pokračovací
trestný čin sprenevery, bol jej uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 2 mesiace a
tiež povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 158.666,93 eur. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
považuje odvolacie námietky žalovanej, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy nebolo úmyslom jej
sestry (darkyne) ukrátenie svojho veriteľa (žalobcu), nakoľko v tom čase voči žalobcovi reálne žiadny dlh
nemala a ani v súčasnosti nemá, ako aj odvolacie námietky týkajúce sa údajného vydierania jej sestry
pri podpise predmetnej notárskej zápisnice, za účelové a ničím nepodložené.



Nakoľko v prejednávanej veci je ukracujúcim právnym úkonom darovacia zmluva uzavretá medzi V.
G., sestrou žalovanej, ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou, t. j. právny úkon medzi osobami
blízkymi, úmysel dlžníčky (V. Z., F.. G.) ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovanej o tomto úmysle sa
prezumujú a ich preukázanie nie je podmienkou úspešnej odporovateľnosti. Túto právnu domnienku
môže žalovaná vyvrátiť jedine preukázaním, že úmysel svojej sestry ukrátiť veriteľa ani pri náležitej
starostlivosti nemohla rozpoznať. Dôkazné bremeno teda zaťažuje žalovanú. Keďže úmysel dlžníka ako
aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sú psychickým stavom, samy osebe nemôžu byť predmetom
dokazovania. Tým môžu byť jedine skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné
presvedčenie subjektu prejavuje navonok a z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom
odvodiť. Odvolací súd má za to, že žalovaná v prejednávanej veci neuniesla dôkazné bremeno a v konaní
nepreukázala, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel svojej sestry ukrátiť veriteľa
(žalobcu). Žalovaná vedela o predmetnej notárskej zápisnici, čo sama potvrdila aj v odvolaní. Podľa
názoru odvolacieho súdu už len z tejto samotnej skutočnosti, vyplýva, že žalovaná nevynaložila náležitú
starostlivosť na poznanie úmyslu svojej sestry ukrátiť veriteľa (žalobcu). Zákonná požiadavka náležitej
starostlivosti pritom znamená, že dlžníkovi blízka osoba musí pri právnych úkonoch s dlžníkom vykonať s
ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu),
aby sa z jej výsledku dozvedela o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Nie je pritom podstatné, či dlžník týmto
právnym úkonom plnil svoj morálny alebo právny záväzok. Úspešná obrana žalovanej osoby blízkej
dlžníkovi podľa § 42a ods. 1 Obč. zák. pritom spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka skrátiť
odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale aj v tvrdení a preukázaní
toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, hoci vyvinula starostlivosť na spoznanie tohto
úmyslu dlžníka, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne musel byť a išlo o náležitú
starostlivosť. Pokiaľ teda žalovaná vedela o notárskej zápisnici, ale bližšie neskúmala jej obsah, resp.
dôvod jej spísania a napriek tomu uzavrela so svojou sestrou darovaciu zmluvu, nevyvinula náležitú
starostlivosť vyžadovanú ust. § 42a ods. 3 Obč. zák., a teda musela byť uzrozumená s tým, že žalobca
ako veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý na základe takéhoto
právneho úkonu od dlžníka nadobudla. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že žalovaná v trestnom konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 1T/157/2009 k notárskej zápisnici uviedla, že jej sestra jej
ešte v ten večer, kedy bola notárska zápisnica spísaná (30.10.2006), telefonovala a povedala, že ju
zbili, vyhrážali sa jej a že do pondelka musí zohnať 2,4 mil. Sk. Uvedené žalovaná vo svojom odvolaní
nepopierala. Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvého stupňa, že žalovaná už od októbra 2006
musela vedieť o finančnej situácii svojej sestry a napriek tomu s ňou dňa 13.4.2007 uzavrela predmetnú
darovaciu zmluvu.

Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že žalovaná zaplatila celú kúpnu sumu za nehnuteľnosť, ktorú
nadobudla so svojou sestrou do podielového spoluvlastníctva, sama z vlastných finančných prostriedkov
a sama splácala aj hypotéku. Kúpnou zmluvou zo dňa 7.12.2006 totiž celú nehnuteľnosť nadobudli
do podielového spoluvlastníctva obidve sestry a obidve boli uvedené aj na liste vlastníctva. Až na
základe darovacej zmluvy zo dňa 13.4.2007 sa výlučnou vlastníčkou celej nehnuteľnosti stala žalovaná.
Prospech žalovanej z predmetnej darovacej zmluvy teda spočíva v tom, že žalovaná nadobudla
vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu, ktorý bol dovtedy vo vlastníctve jej sestry, a preto sú aj v
tomto smere odvolacie námietky žalovanej nedôvodné.

Vo vzťahu k poslednej odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa plynutia prekluzívnej lehoty sa odvolací
súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že pri právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú
práva vkladom do katastra nehnuteľností, začína trojročná lehota pre uplatnenie práva odporovať
právnym úkonom dlžníka plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva
do katastra nehnuteľností. Pre odstránenie pochybností odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z
hľadiska ust. § 42a Obč. zák. sú významné len právne úkony dlžníka ukracujúce uspokojenie pohľadávky
jeho veriteľa a len takýmto právnym úkonom môže veriteľ s úspechom odporovať. Samotným uzavretím
darovacej zmluvy pritom ešte nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa zo strany
dlžníka (účastníka zmluvy) aj keby dlžník uzatváral zmluvu s týmto zámerom. Darovacia zmluva
ako zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti predstavuje len tzv. nadobúdací titul, z ktorého
síce účastníkom zmluvy vznikajú práva a povinnosti, ale k prevodu vlastníckeho práva dochádza až
vkladom vlastníckeho práva vykonaným na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho
povolení. Až týmto okamihom, keď dlžník prestal byť vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, môže nastať



ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Preto je pre začiatok plynutia prekluzívnej lehoty na podanie
odporovacej žaloby rozhodujúci deň kedy nastali právne účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností a nie deň uzavretia darovacej zmluvy. V prejednávanej veci z predmetnej darovacej
zmluvy (č. l. 95) vyplýva, že právne účinky vkladu do katastra nehnuteľností nastali dňa 15.5.2007.
Trojročná prekluzívna lehota na podanie odporovateľnej žaloby teda začala plynúť dňa 16.5.2007 (§ 57
ods. 1 O.s.p.) a jej posledným dňom bol v zmysle § 57 ods. 2 druhá veta O.s.p. deň 17.5.2010 (pondelok),
ako správne uviedol aj súd prvého stupňa. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa faxom dňa
14.5.2010 a písomným podaním dňa 17.5.2010, t. j. včas v priebehu trojročnej prekluzívnej lehoty.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 14.1.2013) vo výške 79,58 eur. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 11 ods.
1 písm. a/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 81,46 eur (1/13 výpočtového základu = 60,07 € + režijný paušál 7,81 €
= 67,88 € + 20 % DPH (13,58 €) = 81,46 €). Nakoľko si však žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania len vo výške 79,58 eur, odvolací súd nemohol prekročiť jeho návrh a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania vo vyššej výške než požadoval (§ 153 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/90/2010", "guid": "bbd9bbed-de56-4f98-8e3d-51aa19c88e98:bfea620c-c362-4dd2-b5b7-12da4d24d0e6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "1b9d48e5-a128-4305-a15b-57e57a3abacf:d584f341-4c22-4cd8-935a-ec10852f1ada", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4212010052.2", "spisova_znacka": "4To/52/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 4To/52/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4212010052.2"}], "citovane_v": []}