Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/342/2012 z 11. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2013, sp. zn. 9Co/342/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1210206564.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/342/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1210206564.1 | 2013-09-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Zmluvy, Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 2 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 52 ods. 1 OZ, § 454 OZ, § 451 ods. 1 OZ, § 451 ods. 2 OZ, predpis č. 470/2005 Z. z., § 24 ods. 1 zákona č. 470/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c2da6cc-c901-4958-a9cd-6b51156c2812 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210206564.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/342/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210206564
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210206564.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky : M. O., B.
B., B. XX, zastúpená Jozefom Bonkom, bytom Bratislava, Rezedova 28, proti odporcovi : Marianum -
pohrebníctvo mesta Bratislava, príspevková organizácia, Bratislava, Svätoplukova 3, IČO : 173301090,
zastúpené JUDr. Miroslavou Tencerovou, advokátkou, Bratislava, Šafárikovo nám. 2, o zaplatenie 97,26
€ s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.
11. 2011 č.k. 14C 169/2010 - 49, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporcovi
domáhala zaplatenia sumy 2.930,- Sk ( v prepočte 97,26 € ) s príslušenstvom, z dôvodu, že dňa 27. 4.
2006 pri obnove užívacieho práva na hrobové miesto zaplatila sumu 6.130,- Sk na 10 rokov dopredu, do
r. 2016; Mestské zastupiteľstvo mesta Bratislavy však s účinnosťou od 1. 8. 2006 schválilo uznesením
č. 1059/2006 zo dňa 6. 7. 2006 zníženie poplatku na 312,- Sk na 1 rok.

V odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd uviedol, že prihliadol na odporcom vznesenú námietku
premlčania, v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák., t.j. premlčania práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia. Navrhovateľka podala návrh na súde dňa 25. 3. 2010, t.j. 2 roky a 4 mesiace po tom, ako jej
bol doručený list Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy s oznámením, že Mestské zastupiteľstvo hl. mesta
SR Bratislavy na svojom zasadnutí dňa 26. 10. 2006 neschválilo kompenzácie občanom, ktorí uhradili
za užívanie hrobového miesta ročný poplatok 613,- Sk.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému
odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 102,46 €, pozostávajúcej zo súdneho poplatku za odpor
16,50 € a z trov právneho zastúpenia 85,96 € ( za tri úkony právnej služby po 16,60 €: prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie odporu a účasť na pojednávaní dňa 30. 11. 2011, ďalej 2 x režijný paušál
7,21 € a 1 x 7,41 €, ako aj 20 % DPH ).

Uvedený rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zmeny tak,
že odvolací súd návrhu navrhovateľky vyhovie. Navrhovateľka v odvolaní poukazovala na ust. § 107 ods.
2 Obč. zák., ktoré upravuje premlčaciu dobu 10 rokov v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia.



Nový zákon o pohrebníctve bol pripravovaný od r. 2005, následne v septembri 2005 bol schválený s
účinnosťou od 1. 10. 2005. Dochádzalo v ňom okrem iného aj k zásadnej zmene v rozhodovaní o výške
poplatkov za nájom hrobového miesta a služieb spojených s týmto nájmom. Táto právomoc prechádzala
zo správcu na obecné resp. mestské zastupiteľstvo. Od účinnosti tohto zákona už riaditeľ pohrebníctva
Marianum nemohol samostatne rozhodovať o cene za prenájom a služby spojené s nájmom hrobového
miesta. Do júna 2005 sa cena za 1 rok za nájom hrobového miesta a služieb u odporcu pohybovala
pri bežných hrobových miestach vo výške do 190,- Sk. Po tomto termíne odporca zvýšil túto sumu na
613,- Sk, čo predstavuje zvýšenie o 322 %. Na takto vysoké zvýšenie nebol žiadny dôvod. Po schválení
uznesenia č. 1058/2006 zo dňa 6. 7. 2006 s novou cenou nájmu hrobového miesta a služieb vo výške
312,- Sk s platnosťou od 1. 8. 2006 vznikol rozdiel v cene na 1 rok vo výške 301,- Sk. Odporca sa
prijatím zvýšenej ceny neodôvodnene obohatil o značnú sumu; riaditeľ pohrebníctva Marianum to na
jednom zasadnutí mestského zastupiteľstva odhadol na sumu až do 700.000 €. Odporca pripravovaný
a následne aj schválený nový zákon o pohrebníctve pripomienkoval, o jeho jednotlivých ustanoveniach
vopred vedel, preto zvýšenie ceny nájmu o 322 % zadáva predpoklad, že sa jednalo z jeho strany o
úmyselné konanie, nakoľko po účinnosti nového zákona už výšku nájmu neurčoval odporca, ale mestské
zastupiteľstvo, ktoré neúmerné zvýšenie služby následne znížilo. Zároveň sa odporca všemožným
spôsobom zmätočnými odpoveďami snažil o prieťahy, aby tak dosiahol uplynutie času na podanie
žaloby. Navrhovateľka v odolaní trvala na tom, že nemožno v predplatenej službe za nájom a služby
spojené s nájmom hrobového miesta od jednej a tej istej organizácie v tom istom roku na tom istom
mieste požadovať rozdielnu platbu od rovnocenných nájomcov. Navrhovateľka napokon navrhla použiť
pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 150 ods. 2 O.s.p., s poukazom na to, že predmetný spor je
drobným sporom, keď samotná pohľadávka činí 97,26 € a priznané trovy prvostupňového konania sumu
102,46 €.

Na výzvu prvostupňového súdu, aby navrhovateľka odstránila vady svojho odvolania ( uznesením
súdu prvého stupňa zo dňa 21. 2. 2012 č.k. 14C 169/2010 - 52 ) navrhovateľka svoje odvolanie
doplnila tak, že žiada, aby odvolací súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť jej sumu 97,26 € (2.930,-
Sk) s príslušenstvom. Prvostupňovému súdu vytýkala nesprávne právne posúdenie veci, keď súd
nesprávne aplikoval ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. a prihliadol na odporcom vznesenú námietku premlčania.
Navrhovateľka poukazovala na ust. § 107 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov
odo dňa, kedy k nemu došlo. Námietku premlčania vznesenú odporcom označila za neopodstatnenú.
Navrhla tiež vypočuť svedka predsedu Slovenskej asociácie Pohrebných a kremačných služieb E. Q.,
B., K. Z.. XX.

Na odvolanie navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Odporca poukazoval na to, že je povinný vychádzať vždy z v danom čase aktuálneho právneho stavu,
t.j. z v tom čase platného cenníka prác a služieb. Navrhovateľka si s odporcom dohodla ku dňu 27.
4. 2006 poplatok za užívacie právo k hrobovému miestu vopred na obdobie 10 rokov, ktorý bol podľa
cenníka platného v čase od 1. 9. 2005 do 31. 7. 2006 stanovený na hodnotu 613,- Sk za rok.
Skutočnosť, že s účinnosťou od 1. 8. 2006 došlo podľa uznesenia Mestského zastupiteľstva hl. mesta
SR Bratislavy k zmenám vo výške poplatkov, nemôže mať za následok modifikáciu právneho vzťahu,
ktorý vznikol pred účinnosťou predmetného uznesenia. Uvedené uznesenie tiež nijako nerieši právne
vzťahy uzavreté pred jeho účinnosťou, nakoľko by sa jednalo o retroaktivitu uznesenia. Odporcovi tiež
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť vzájomne sa s navrhovateľkou vysporiadať tak, ako
to ona navrhuje. Názor navrhovateľky, že nemožno v jednom roku tou istou organizáciou na tom istom
mieste požadovať rozdielnu platbu od rovnocenných nájomcov, nie je relevantný. Daná situácia bola
výsledkom vývoja legislatívy resp. príslušných predpisov, ktoré ex nunc upravujú nové podmienky prác
a služieb, avšak už platné právne vzťahy spätne meniť nemôžu. Aj tvrdenie navrhovateľky, že odporca
veľmi dobre vedel o jednotlivých ustanoveniach pripravovaného zákona, keďže ho pripomienkoval,
nemôže zakladať úmyselné konanie odporcu v súvislosti s bezdôvodným obohatením - odporca nemohol
vedieť, či bude zákon schválený a v akej podobe, preto akékoľvek jeho úmyselné konanie je vylúčené.
Samotná navrhovateľka argument o úmyselnom konaní odporcu použila až v odvolaní proti rozsudku
prvostupňového súdu, čo odporca považuje za prejav ďalšieho hľadania hypotetických dôvodov, ako
zvrátiť výsledok súdneho konania. Na daný prípad sa vzťahuje ust. § 107 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený



dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Návrh navrhovateľky na
vykonanie dokazovania výsluchom nového svedka považuje odporca za podaný oneskorene, keďže
navrhovateľka vykonanie tohto dôkazu v konaní pred súdom prvého stupňa nenavrhovala.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom, t.j. v celom rozsahu ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), na odvolacom
pojednávaní ( § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ), na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie podľa § 129 ods.
1, § 213 ods. 3 O.s.p. čítaním listinných dôkazov, a to : 1/ potvrdenia o užívacom práve na hrob platného
do r. 2006, pokladničný doklad zo dňa 27.4.2006 na sumu 6.130,- Sk, potvrdenie o obnove užívacieho
práva pre navrhovateľku do termínu 5. 6. 2016, všetky doklady na č.l. 2 spisu, 2/ odpoveď Magistrátu
hl. m. SR Bratislavy navrhovateľke zo dňa 27. 11. 2007 č.l. 8 spisu, 3/ kópia uznesenia mestského
zastupiteľstva hl.m. SR Bratislavy č. 1059/2006 zo dňa 6. 7. 2006 o schválení Prevádzkového poriadku
pohrebísk prevádzkovaných mestskou príspevkovou organizáciou MARIANUM, s účinnosťou od 1. 8.
2006 z č.l. 35 spisu, 4/ platný cenník služieb poskytovaných na pohrebiskách na území hl. m. SR
Bratislavy s účinnosťou do 1.8.2006 a platný cenník od 1.8.2006, 5/ prevádzkový poriadok cintorínov na
území hl. m. SR Bratislavy, schválený formou všeobecného záväzného nariadenia hl. m. SR Bratislavy
č. 2/1997, platný do 31.7.2006, ako aj prevádzkový poriadok platný od 1.8.2006.

Prvostupňový súd tým, že zamietol návrh navrhovateľky, rozhodol o jej návrhu vecne správne, hoci po
právnej stránke vec nesprávne právne posúdil, keď svoje rozhodnutie založil na právnom závere, že
právo navrhovateľky na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, získaného odporcom, zamietol
ako premlčané, prihliadajúc pritom na odporcom vznesenú námietku premlčania ( § 107 ods. 1 Obč.
zák. ).

Podľa § 24 ods. 1 zák.č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve právo užívať hrobové miesto vzniká uzavretím
nájomnej zmluvy.

Predovšetkým je nutné uviesť, že navrhovateľkou uplatňované právo nebolo právom na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia. Odporca sa prijatím peňažného plnenia od navrhovateľky
(predstavujúceho zvýšenú cenu užívacieho práva hrobového miesta a služieb na 10 rokov o čiastku
97,26 €/rok) bezdôvodne neobohatil. Cena za užívacie právo za hrobové miesto a služby v sume 613,-
Sk za 1 rok predstavovala cenu v zmysle cenníka služieb poskytovaných na pohrebiskách na území
hlavného mesta SR Bratislavy, platného v čase, kedy navrhovateľka vykonala túto úhradu, t.j. ku dňu
27. 4. 2006. Navrhovateľka v uvedený deň uzavrela s odporcom ústnu zmluvu o obnove užívacieho
práva hrobového miesta na obdobie ďalších 10 rokov, pričom cena bola určená už spomínaným v tom
čase platným cenníkom. O uzavretí ústnej zmluvy o užívacom práve hrobového miesta odporca vydal
navrhovateľke písomné potvrdenie o obnove užívacieho práva pre navrhovateľku do 5. 6. 2016. Medzi
účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o užívacom práve hrobového miesta, v zmysle § 24 ods. 1
zák.č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve ( ktorý bol účinný do 31. 12. 2010 a ktorý bol zrušený zákonom
č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, s účinnosťou od 1. 1. 2011 ). Zmluva o užívacom práve hrobového
miesta je druhom nájomnej zmluvy ( upravenej v § 663 a nasl. Obč. zák. ).

Je pravdou, že v krátkom čase po úhrade ceny za užívacie právo hrobového miesta navrhovateľkou
došlo k zmene cenníka ( počnúc 1. 8. 2006 ), ktorá zmena spočívala vo významnom znížení ceny za
užívacie právo za 1 rok, a to zo sumy 613,- Sk ( ktorú uhradila navrhovateľka ) na sumu 312,- Sk za
1 rok, keďže však k tejto zmene došlo až po tom, ako už navrhovateľka uzatvorila s odporcom platnú
zmluvu o užívacom práve hrobového miesta, uvedená zmena - zníženie ceny - nemala na už skôr
uzavretú zmluvu medzi navrhovateľkou a odporcom žiadny dosah, predovšetkým táto zmena nemohla
mať za následok vznik povinnosti odporcu vrátiť navrhovateľke cenový rozdiel medzi predchádzajúcou
a zmenenou ( nižšou ) cenou. Nová znížená cena za nájom hrobového miesta sa mohla vzťahovať len
a výlučne na zmluvy o užívacom práve hrobového miesta uzavreté počnúc 1. 8. 2006.

Navrhovateľka uplatňovala svoj nárok zjavne ako právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
a takto ho po právnej stránke posúdil aj súd prvého stupňa. Bolo už uvedené v texte vyššie, že



navrhovateľkou uplatňovaný nárok však nemal povahu plnenia z bezdôvodného obohatenia, a to z
nasledovných dôvodov.

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov ( § 451 ods. 1, 2 Obč.zák. ).

Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám ( § 454 Obč. zák. ).

Právny vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr.
plnenie z neplatnej zmluvy) alebo na základe určitej právnej skutočnosti ( napr. bezdôvodné obohatenie
získané z nepoctivých zdrojov ), na základe tohto právneho vzťahu potom vzniká právo požadovať
poskytnuté plnenie naspäť a naopak povinnosť prijaté plnenie vrátiť. Či došlo ku vzniku právneho vzťahu
z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia ( v danom prípade navrhovateľka ).

Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia prijatím plnenia bez právneho
dôvodu závisí od toho, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ustanovenia
§ 451 ods. 1, 2 Obč.zák. V ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. je zakotvená všeobecná skutková podstata
bezdôvodného obohatenia, konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia potom uvádza
zákon v ust. § 451 ods. 2 a § 454 Obč. zák. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného
obohatenia podľa cit. § 451 ods. 2 a § 454 Obč. zák. patrí : a/ plnenie bez právneho dôvodu ( nie
je podstatné, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli alebo nie ), b/ plnenie z
neplatného právneho úkonu, c/ plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d/ majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov a napokon e/ bezdôvodné plnenie za iného (ten, kto mal povinnosť plniť,
neplnil a ten, kto plnil, povinnosť plniť v skutočnosti nemal).

Ako vyplýva z obsahu napadnutého rozsudku, prvostupňový súd sa bližšie nezaoberal právnou
povahou uplatňovaného nároku; z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nemožno zistiť, z akého
dôvodu sa prvostupňový súd vôbec domnieval, že navrhovateľka uplatňuje nárok na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia a nemožno z neho zistiť ani to, o ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia sa v danom prípade vlastne jedná ( t.j. či navrhovateľka uplatňuje nárok ako vydanie plnenia,
ktoré poskytla odporcovi bez právneho dôvodu, alebo či žiada vydať plnenie z neplatnej zmluvy o
užívacom práve hrobového miesta, či sa domáha vydania plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
alebo ide o plnenie, ktoré získal odporca z nepoctivých zdrojov alebo či navrhovateľka plnením -
t.j. úhradou ceny - plnila za niekoho iného ). Vzhľadom na zistené okolnosti prípadu je potrebné
uviesť, že navrhovateľkou uplatňovaný nárok nie je nárokom na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, nakoľko ho nemožno podradiť ani pod jednu zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia uvedených v § 451 ods. 2 a § 454 Obč. zák.

Zo strany navrhovateľky totiž úhradou ceny podľa v tom čase platného cenníka nešlo o plnenie bez
právneho dôvodu odporcovi ( právnym dôvodom plnenia bola uzavretá zmluva o užívacom práve
hrobového miesta ), ani o plnenie z neplatného právneho úkonu ( navrhovateľka s odporcom uzavrela
platnú zmluvu, t.j. platný právny úkon, kedy cena nájmu vychádzala z v tom čase platného cenníka
služieb ). Nešlo ani o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže účastníkmi uzavretá (ústna)
zmluva o užívacom práve hrobového miesta naďalej trvá ( zmluva nezanikla napr. odstúpením niektorej
zo zmluvných strán od zmluvy, ani výpoveďou zmluvy, ani na základe dohody zmluvných strán ).
Rovnako tak nešlo o bezdôvodné obohatenie získané odporcom z nepoctivých zdrojov ( napr. z trestnej
činnosti, ako sú krádeže, podvody a pod.). Napokon sa v prípade plnenia navrhovateľky nejedná ani
o plnenie z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Obč. zák., pretože to bola práve navrhovateľka,
ktorá na základe zmluvy uzavretej s odporcom bola povinná plniť ( uhradiť cenu za užívacie právo
hrobového miesta a služby ); navrhovateľka teda neplnila za iného.



Keďže navrhovateľkou uplatňovaný nárok nie je nárokom na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, neobstojí potom ani aplikácia ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. súdom prvého stupňa, ktorá
upravuje premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia - keďže navrhovateľke právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nevzniklo, nemohlo sa takéto právo ani premlčať.

Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku, ako ju prezentuje navrhovateľka, t.j. nie je rozhodujúce,
či uplatnený nárok sama navrhovateľka označuje ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj nárok odôvodňuje. Odvolací súd preto skúmal, či
navrhovateľke neprináleží uplatňovaný nárok ako náhrada škody. Zistil, že uplatnený nárok nebolo
možné navrhovateľke priznať ani z titulu náhrady škody, pretože priznať právo na náhradu škody podľa
§ 420 Obč. zák. možno len vtedy, ak sú kumulatívne ( t.j. súčasne ) splnené štyri zákonom ( § 420 Obč.
zák. ) vyžadované predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to : 1/ porušenie právnej povinnosti
zo strany odporcu ( existencia protiprávneho úkonu ), 2/ vznik škody ako majetkovej ujmy, 3/ existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom odporcu ako škodcu a medzi vzniknutou škodou ( t.j.
vzťah príčiny a následku - keby nebolo protiprávneho úkonu, nevznikla by ani škoda ) a napokon 4/
zavinenie toho, kto škodu spôsobil svojím protiprávnym úkonom.

Nutno skonštatovať, že navrhovateľka v danom prípade nepreukázala naplnenie hneď prvého
predpokladu, vyžadovaného zákonom pre vznik zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon odporcu,
ako domnelého škodcu. Protiprávny úkon ( čin ) je také konanie subjektu, ktoré je v rozpore s
právom ( napr. porušenie zákona, vyhlášky, internej smernice, bezpečnostného predpisu, tiež porušenie
uzavretej zmluvy, zanedbanie prevenčnej povinnosti a pod. ). Protiprávne konanie u odporcu odvolací
súd v zmysle vyššie uvedeného nezistil, keď odporca s navrhovateľkou uzavrel zmluvu na základe vtedy
platných predpisov ( vrátane cenového ). Pokiaľ neexistoval protiprávny úkon ( čin ) odporcu, potom
automaticky nemohol byť naplnený ani ďalší z predpokladov, a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a vzniknutou škodou. Bolo už povedané, že zákon na vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu
vyžaduje súčasné naplnenie už spomenutých zákonných predpokladov - ako náhle hoci len jeden z
týchto predpokladov naplnený nie je, zodpovednosť za škodu nevznikne. Vzhľadom na nenaplnenie
minimálne dvoch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu ( chýbajúci protiprávny
úkon a chýbajúca príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou ), nebolo možné priznať
navrhovateľke uplatňovaný nárok ani z titulu náhrady škody.

Napokon odvolací súd považuje za nutné poznamenať k argumentácii navrhovateľky, že zmluva o
užívacom práve hrobového miesta je zmluvou spotrebiteľskou, a preto v zmysle § 53 Obč. zák. nesmie
obsahovať neprijateľné podmienky ( ktoré majú za následok ich neplatnosť ) nasledovné :

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. ( v znení účinnom ku dňu 27. 4. 2006 ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. ( v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 27. 4. 2006 ) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“ ).

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. ( v znení účinnom ku dňu 27. 4. 2006 ) ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje
na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. ( v znení účinnom ku dňu 27. 4. 2006 ) neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Niet pochýb o tom, že navrhovateľka za neprijateľnú podmienku uzavretej zmluvy o užívacom práve
hrobového miesta ( ktorá je podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľskou zmluvou, a to podľa ôsmej



časti Občianskeho zákonníka, a teda sa na ňu vzťahuje definícia v ust. § 52 Obč. zák. ), považovala
práve zmluvné dojednanie, týkajúce sa ceny plnenia ( t.j. ceny za užívacie právo hrobového miesta ).
Avšak s poukazom na citované ust. § 53 ods. 2 Obč. zák. na cenu plnenia sa úprava tzv. neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách nevzťahuje. Cenu plnenia dohodnutú v zmluve o užívacom
práve hrobového miesta, uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom, preto nemôže súd posudzovať
cez inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, t.j. zmluva z tohto dôvodu nemôže byť neplatná. Účastníci
konania uzavreli platnú zmluvu o užívacom práve hrobového miesta, na základe ktorej navrhovateľke
neskôr, po zmene cenového predpisu, nevzniklo právo na zaplatenie uplatnenej pohľadávky.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pokiaľ prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný, keď
prihliadol na námietku premlčania uplatneného práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia,
rozhodol síce vecne správne, avšak otázku povahy uplatňovaného nároku a následne aj premlčania
uplatňovaného nároku, posúdil po právnej stránke nesprávne, keď na daný prípad použil nesprávne
ust. § 107 ods. 1, § 451 Obč.zák.

Odvolací súd z uvedených dôvodov po zopakovaní a doplnení dokazovania napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil ako vecne správny ( § 219 ods. 1 O.s.p. ), avšak z iných právnych dôvodov. Vecne
správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1, § 150 ods. 2 a § 224
ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, keďže odvolací súd napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil, takže by mu prislúchala náhrada trov odvolacieho konania, ktorú si
odporca aj uplatnil a spočívala v trovách právneho zastúpenia. Na návrh navrhovateľky však odvolací
súd aplikoval pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo
znížiť. Súdená právna vec má povahu drobného sporu, nakoľko hodnota uplatňovanej pohľadávky
(97,26 €) neprevyšuje 1.000 € ( §200ea ods. 1 O.s.p. ). Neprimeranosť zásadne znamená, že náhrada
trov konania prevyšuje uplatnenú pohľadávku, ktorá situácia v danom prípade nastala ešte v rámci
konania pred súdom prvého stupňa. Zvýšené trovy konania neboli zo strany navrhovateľky spôsobené
jej nedisciplinovaným konaním, navrhovateľka rešpektovala pokyny a usmernenia súdu, na jeho výzvy
reagovala, takže podľa názoru odvolacieho súdu nevznikla taká prekážka, ktorá by bránila aplikácii ust.
§ 150 ods. 2 O.s.p., a preto odvolací súd s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.