Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/164/2013 z 23. 10. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2013, sp. zn. 3Co/164/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1210202206.1
Krajský súd Bratislava | 3Co/164/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1210202206.1 | 2013-10-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie, Ostatné
Citované ustanovenia: § 23 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7492c016-aacf-43fa-907c-4b613005e2a6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210202206.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/164/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210202206
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210202206.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou POLAKOVIČ &
PARTNERS s.r.o., Vysoká 19, Bratislava, proti odporcom: 1/ Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová
21, Bratislava, 2/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, o
zaplatenie 278.064,18 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č.k. 45C/185/2010-105, zo dňa 20.6.2011, v spojení s opravným uznesením č.k.
45C/185/2010-132, zo dňa 23.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 45C/185/2010-105, zo dňa 20.6.2011,  v
spojení  s opravným  uznesením  č.k. 45C/185/2010-132, zo dňa  23.10.2012,

p o t v r d z u j e .

Odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 2.365,10 eura titulom
trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi 1/
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 278.034,18 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 23.574,99 eura od 25.2.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 22.088,45 eura
od 24.3.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 23.611,88 eura od 22.4.2008 do zaplatenia, 8,5 %
ročne zo sumy 22.850,61 eura od 26.5.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 23.611,88 eura od
23.6.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 22.850,61 eura od 21.7.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročne
zo sumy 23.493,52 eura od 24.8.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 23.493,52 eura od 23.9.2008
do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 22.735,84 eura od 26.10.2008 do zaplatenia, 6,5 % ročne zo sumy
23.493,52 eura od 24.11.2008 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 22.735,84 eura od 22.12.2008 do
zaplatenia, 10,5 % ročne zo sumy 23.493,52 eura od 19.1.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v
sume 21.294,51 eura. Návrh voči odporcovi 2/ zamietol a odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa zaplatenia žalovanej sumy s prísl. domáhal titulom
nezaplatenia faktúr za odvádzanie povrchových vôd z povrchového odtoku.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ odvádzal odpadové vody a vody z
povrchových odtokov z komunikácií III. a IV. triedy nachádzajúcich sa na území Mestskej časti Bratislava
- Ružinov. Množstvo odvedených vôd, ako aj cena za ich odvedenie bola navrhovateľom vypočítaná



v súlade s § 6 ods. 5 vyhl. č. 397/2003 Z.z., pričom ani jeden z odporcov navrhovateľovi žiadnu
sumu za odvádzanie týchto vôd neuhradil. Obaja odporcovia v konaní namietali nedostatok pasívnej
hmotnoprávnej legitimácie; odporca 1/ ju odôvodňoval tým, že povinnosť odvádzať odpadové vody a
vody z povrchových odtokov zo stavieb alebo pozemkov slúžiacich na výkon samosprávy obce patrí
vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorým je odporca 2/; odporca 2/ argumentoval, že komunikácie III. a IV. triedy
boli zverené do správy odporcovi 1/ spolu s povinnosťou odvádzať z týchto komunikácii odpadové vody
a vody z povrchových odtokov.

Súd prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania za to, že povinnosť odvádzať vody z
povrchového odtoku z verejných priestranstiev a ciest III. a IV. triedy má odporca 1/. Túto skutočnosť
mal jednoznačne za zrejmú zo samotného protokolu o zverení uvedeného majetku do správy odporcu
1/. Dňom zverenia majetku prešli na odporcu 1/ i všetky práva a povinnosti s týmto majetkom súvisiace,
t.j. i povinnosť zabezpečovať odvádzanie dažďových vôd z tohto majetku tak, ako to vyplýva i z prílohy
č. 2 protokolu o zverení miestnych komunikácií III. a IV. triedy mestským častiam. Protokol, ktorým boli
predmetné nehnuteľnosti zverené do správy odporcu 1/, ako aj jeho prílohy spĺňajú všetky náležitosti
vyžadované zák. č. 370/1990 Zb. Záväzok odporcu 1/ voči navrhovateľovi vzniknutý neuhradením
odplaty za odvádzanie a likvidáciu vôd z povrchových odtokov navyše vznikol až po odovzdaní
správy uvedených nehnuteľností odporcovi 1/ a teda nemohol byť súčasťou odovzdávacieho protokolu.
Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že pasívne hmotnoprávne
legitimovaným je odporca 1/. Odporca 2/ naopak nositeľom povinnosti zaplatiť navrhovateľovi úhradu za
odvádzanie vôd z verejných priestranstiev a komunikácií III. a IV. triedy nie je a preto súd prvého stupňa
návrh navrhovateľa smerujúci voči odporcovi 2/ zamietol.

Povinnosť odporcu 1/ zabezpečiť odvádzanie vôd z povrchových odtokov z verejných priestranstiev a
komunikácií III. a IV. triedy na vlastné náklady vyplýva z § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z. Za odporcu
1/ túto povinnosť splnil práve navrhovateľ, čím došlo zo strany odporcu 1/ k bezdôvodnému obohateniu
sa na jeho úkor. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje práve sumu, ktorú by bol odporca 1/ inak
povinný za odvedenie vôd z povrchových odtokov a ich zneškodňovanie zaplatiť; výška bola vyčíslená v
súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 442/2002 Z.z. Na základe uvedených skutočností súd prvého
stupňa zaviazal odporcu 1/ na zaplatenie žalovanej sumy s prísl.; návrh proti odporcovi 2/ zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi špecifikované trovy konania. Úspešnému odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Proti rozsudku podal odporca 1/ odvolanie, podľa obsahu ktorého žiadal rozsudok v napadnutej
zaväzujúcej časti (ktorou bola odporcovi 1/ uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu
s prísl.) zmeniť a návrh proti odporcovi 1/ zamietnuť. Uviedol, že nehnuteľnosti, o odvádzanie vôd
z povrchového odtoku ktorých ide, predstavujú komunikácie III. a IV. triedy a verejné priestranstvá,
ktoré sú vo vlastníctve odporcu 2/ a tieto boli zverené do správy odporcu 1/ protokolom o zverení
miestnych komunikácií III. a IV. triedy; protokol neobsahuje žiadne ustanovenia, z ktorých by vyplývala
povinnosť mestskej časti zabezpečiť odvádzanie vôd z povrchového odtoku na náklady mestskej
časti. Odporca 1/ je územný samosprávny a správny celok, ktorý vykonáva samosprávu Bratislavy a
prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zák. č. 377/1990 Zb. a štatútom Bratislavy. Povinnosť
zabezpečiť odvádzanie vôd z povrchového odtoku a ich zneškodňovanie zo stavby, ktorá slúži na výkon
samosprávy, ukladá § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z. vlastníkovi nehnuteľnosti na vlastné náklady.
Odporca 1/ tak nemôže byť povinný zabezpečovať uvedené na vlastné náklady. Bolo by tak len v prípade,
ak by bol vlastníkom predmetných miestnych komunikácií III. a IV. triedy a verejných priestranstiev,
resp. ak by mu takáto povinnosť bola zverená v protokole o zverení majetku do správy mestskej časti;
povinnosť odvádzať vody z povrchového odtoku na náklady odporcu 1/ však nebola v žiadnom protokole
zverená vlastníkom nehnuteľností (odporcom 2/) mestskej časti (odporcovi 1/) a ani neboli odporcovi 1/
odovzdané záväzky súvisiace s týmto majetkom, z čoho je zrejmé, že povinnosť zabezpečiť odvádzanie
vôd z povrchového odtoku na náklady odporcu 1/ neprešla. Odporca 1/ ďalej poukázal na skutočnosť, že
zák. č. 442/2002 Z.z. rozlišuje pojmy vlastník a správca nehnuteľnosti; povinnosť zabezpečiť odvádzanie
vôd z povrchového odtoku však stanovil vlastníkovi na vlastné náklady.



Odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že ako vlastník
komunikácií III. a IV. triedy všetky práva a povinnosti preniesol v súlade s § 6 ods. 5 zák. č. 138/1991
Zb. a čl. 6 ods. 2 písm. e) štatútu v plnom rozsahu na mestské časti tým, že im tieto komunikácie
zveril do správy. Podľa čl. 36 ods. 5 a 6 štatútu zverenie majetku do správy znamená, že so zvereným
majetkom sa mestským častiam zverujú i súvisiace majetkové práva a na mestské časti prechádzajú
do výšky zvereného majetku všetky súvisiace záväzky. Podľa prílohy č. 2 protokolu o zverení miestnych
komunikácií III. a IV. triedy odporcovi 1/ zo dňa 10.7.1992 prechádzajú na mestskú časť dňom zverenia
práva a povinnosti súvisiace so zvereným majetkom, zakotvené hlavne v zák. č. 55/1984 Zb., vo vyhl. č.
35/1984 Zb., práva a povinnosti uvedené v štatúte ako aj vo všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Do výkonu správy teda patrí aj plnenie povinností znášať finančné náklady spojené s odvádzaním
odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku miestnych komunikácií III. a IV. triedy.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť.
Uviedol, že na základe všeobecného ustanovenia určujúceho spôsob prechodu záväzkov pri zverení
majetku do správy  (čl. 36 ods. 5 štatútu 1) a na základe prílohy č. 2 protokolu a § 7 ods. 2 zákona o
majetku obcí prešla na odporcu 1/ najmä generálna povinnosť udržiavať (užívať, zveľaďovať, chrániť
a zhodnocovať) zverený majetok a tiež povinnosť uvedená v čl. 3d ods. 6 cestného zákona udržiavať
pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Povinnosť mestskej časti
zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií III. a IV. triedy a verejných
priestranstiev je uložená § 7a ods. 2 písm. e) zákona o hlavnom meste. Článok 38 ods. 1 štatútu 1
opätovne uvádza povinnosti obsiahnuté aj v čl. 7 ods. 2 zákona o majetku obcí a sú vymenované aj
v prílohe č. 2 protokolu, a to povinnosť mestských častí zverený majetok držať, užívať, brať úžitky a
nakladať s ním v súlade so štatútom a tiež povinnosť zveľaďovať, chrániť, zhodnocovať, udržiavať a
užívať majetok, ktorý im bol zverený.

Poukázal ďalej na skutočnosť, že dažďové vpusty na odtok vody z povrchového odtoku sú súčasťou
miestnych komunikácií (§ 1 ods. 3, 4 cestného zákona a § 8 ods. 4 vyhlášky k cestnému zákonu).
Dažďové vpusty ako súčasť miestnej komunikácie môžu byť funkčné iba v prípade, ak sú napojené na
kanalizáciu. Bez zabezpečenia povrchového odtoku vody z miestnych komunikácií nie je možné riadne
užívanie miestnych komunikácií na účel, na ktorý boli vybudované a ani nie je možné zabezpečiť ich
bezpečnú prevádzku a riadnu zjazdnosť a schodnosť. Zabezpečenie odvádzania vôd z povrchového
odtoku z miestnych komunikácií je súčasťou bežného hospodárenia a správy miestnych komunikácií,
bez ktorého by nebolo možné užívať predmetné komunikácie na účel, na ktorý boli určené a nemohla
by byť zabezpečená bezpečná prevádzka a zjazdnosť predmetných komunikácií. Odvádzanie vôd z
povrchového odtoku miestnych komunikácií je preto súčasťou zákonnej povinnosti mestských častí
udržiavať zverený majetok. V súvislosti s výkladom a obsahovým vymedzením pojmu „udržiavať
zverený majetok“ poukázal navrhovateľ na právny názor Krajského súdu v Bratislave v uznesení č.k.
8Co/404/2010-260, zo dňa 30.12.2011, podľa ktorého „pokiaľ na správcu majetku prešla aj generálna
povinnosť majetok udržiavať (§ 7 ods. 2 písm. a) zákona o majetku obcí), resp. povinnosť vlastníka
pozemných komunikácií miestne komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú
určené (§ 3d ods. 6 cestného zákona), táto nepochybne zahŕňa aj povinnosť zabezpečenia odvodu
povrchových vôd zo zvereného majetku, resp. miestnych komunikácií; napokon možno konštatovať,
že spolu s miestnymi komunikáciami prešli do správy správcu aj dažďové uličné vpusty na odtok
povrchových vôd do verejnej kanalizácie, ako súčasť miestnych komunikácií. V prípade, ak by sa
uzatvorili všetky vpuste a voda by stála na komunikáciách, stojacu vodu by odstraňoval odporca 1/,
z čoho vyplýva povinnosť odporcu 1/ zabezpečovať riadne odvádzanie povrchových vôd z miestnych
komunikácií III. a IV. triedy cez dažďové vpusty.“

Uviedol, že so zvereným majetkom sa mestským častiam zverili i súvisiace majetkové práva a na
mestské časti prešli do výšky zvereného majetku všetky súvisiace záväzky (čl. 36 ods. 5 štatútu
1). Protokol v prílohe č. 2 niektoré povinnosti priamo vymenúva, na niektoré odkazuje uvedením
konkrétneho právneho predpisu a na všetky ostatné právne povinnosti odkazuje odkazom na prechod
povinností uvedených vo všeobecných právnych predpisoch. Uvedené nemožno vykladať zužujúco iba
na povinnosti, ktoré boli súčasťou právneho poriadku v čase zverenia.



Ďalej poukázal na skutočnosť, že odporca 1/ berie úžitky zo správy a užívania miestnych komunikácií
(výber miestnych daní za užívanie verejného priestranstva). Pri vydaní povolenia na osobitné užívanie
verejného priestranstva vzniká odporcovi 1/ povinnosť zabezpečiť, aby verejné priestranstvo bolo reálne
spôsobilé na užívanie na účel, na ktorý bolo povolenie vydané. Bez zabezpečenia odvodu vôd z
povrchového odtoku by nebolo možné užívanie miestnych komunikácií daňovníkmi.

Stotožnil sa aj s ďalším právnym názorom Krajského súdu v Bratislave v uznesení č.k.
8Co/404/2010-260, zo dňa 30.12.2011, podľa ktorého „z protokolu o zverení možno dovodiť záver,
že spolu so zvereným majetkom prešli na odporcu 1/ aj povinnosti súvisiace so zvereným majetkom,
ktoré vyplývajú pre vlastníka pozemných komunikácií zo zákona o pozemných komunikáciách, ako aj
všetky povinnosti vyplývajúce pre vlastníka zvereného majetku aj zo všeobecne záväzných právnych
predpisov. Na základe protokolu o zverení majetku a prílohy č. 2 prešli na správcu aj také povinnosti
súvisiace s vlastníctvom zvereného majetku, ktoré vznikli vlastníkovi na základe právnych predpisov
po prevzatí majetku do správy. Preto sa správca majetku nemôže zbaviť zodpovednosti za plnenie
povinnosti spojenej s vlastníctvom zverenej nehnuteľnosti tým, že mu plnenie tejto povinnosti nebolo
zverené protokolom, ktorým došlo k zvereniu majetku do jeho správy.“

K námietke odporcu 1/ ohľadom pojmov vlastník a správca v zákone o verejných vodovodoch
navrhovateľa uviedol, že ak dôjde ku splneniu všeobecnej povinnosti v zmysle § 23 ods. 9 zákona
pripojením na verejnú kanalizáciu, zákon o verejných vodovodoch používa výlučne pojem producent;
producentovi vymedzuje povinnosť platiť stočné v prospech prevádzkovateľa verejnej kanalizácie,
pričom právo na stočné vzniká prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie priamo vtokom odpadových vôd
do verejnej kanalizácie.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.10.2013 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a
nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť
jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku odvolací súd uvádza, že  v predmetnej veci nebolo
sporné zverenie miestnych komunikácií III. a IV. triedy do správy zo strany odporcu 2/ ako vlastníka
odporcovi 1/ ako správcovi. Spornou bola len pasívna legitimácia niektorého z odporcov, t.j. či nositeľom
uplatnenej povinnosti je odporca 1/ alebo odporca 2/.

Podľa § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2009) odvádzanie odpadových vôd
a vôd z povrchového odtoku a ich zneškodňovanie z nehnuteľností, ktorá slúži na výkon samosprávy
obce alebo na verejné účely, alebo z verejných priestranstiev, zabezpečuje vlastník nehnuteľnosti na
vlastné náklady.

So zvereným majetkom v zmysle čl. IV protokolu o zverení miestnych komunikácií zo dňa 23.3.1992
súviseli i práva a záväzky uvedené v prílohe č. 2 ako neoddeliteľnej súčasti protokolu; podľa tejto prílohy
na odporcu 1/ prešli dňom zverenia práva a povinnosti súvisiace so zvereným majetkom , zakotvené
v zákone o pozemných komunikáciách, vo vyhl. č. 35/1984 Zb., práva a povinnosti uvedené v Štatúte
odporcu 2/ a vo všeobecných právnych predpisoch; odporca 1/ sa o.i. zaviazal udržiavať a užívať majetok
a chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím (písm. a) a b) prílohy č. 2). Na
odporcu 2/ teda prešli v súlade s § 6 ods. 2, 3 zák. č. 138/1991 Zb. aj povinnosti súvisiace s vlastníctvom
zvereného majetku, a to nielen povinnosti konkrétne uvedené v protokole či prílohe, ale aj povinnosti
uvedené v štatúte odporcu 2/ a všeobecne záväzných právnych predpisoch.



Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že povinnosť odporcu 2/ ako vlastníka v zmysle § 23 ods. 9 zák.
č. 442/2002 Z.z. prešla na odporcu 1/ jednak v rámci generálnej povinnosti udržiavať a užívať majetok (v
súlade s § 7 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb.) a jednak v rámci všeobecného odkazu na povinnosti
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov (t.j. aj povinnosť v zmysle § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002
Z.z.). Záver o danosti pasívnej legitimácii odporcu 1/ podporuje tiež argumentácia navrhovateľa vo
vyjadrení k odvolaniu týkajúca sa povinnosti odporcu 1/ zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť
miestnych komunikácií III. a IV. triedy a verejných priestranstiev o.i. zabezpečením odvádzania vôd z
povrchového odtoku.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu
trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Tieto vyčíslil v zmysle vyhl. č.
655/2004 Z.z.; za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 17.5.2013 a za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
21.8.2013 predstavuje odmena 2 x 977,65 eura = 1.955,30 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) vyhl.)
a paušálna suma 2 x 7,81 eura = 15,62 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 1.970,92 eura, s 20 % DPH 394,18
eura (§ 18 ods. 3 vyhl.) celkovo 2.365,10 eura.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.