Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/126/2011 z 12. 8. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. augusta 2013, sp. zn. 11Co/126/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1209216118.1 Krajský súd Bratislava | 11Co/126/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1209216118.1 | 2013-08-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6dfb86b-8892-45d4-b569-815e9a716e33 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1209216118.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/126/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209216118
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1209216118.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: L. R., R..
R. K.. S.., H. XX, X., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou AK Gavorová & Partneri
s.r.o., Lombardiniho 22B, Bratislava, proti odporcom: 1/. E.. H. Z., F. XX, L., 2/ E. Z., F. XX, L., zastúpený
odporkyňou v 1. rade, o neúčinnosť právnych úkonov, na odvolanie odporcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.03.2011, č.k. 17C/183/2009-142, jednohlasne ( pomerom hlasov
3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa :

- určil, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

uzavretá medzi A.. O. Z., F. XX, XXX XX L. a

odporkyňou v 1/ rade E.. H. Z., K.. F., F. XX, XXX XX L., zavkladovaná na Správe katastra pre hl.
mesto SR Bratislavu pod spisovou značkou Y.-XXXX/XX a Kúpna zmluva uzavretá medzi A.. O. Z., F.
XX, XXX XX L. a odporkyňou v 1/ rade E.. H.X. Z., K.. F., F. XX, XXX XX L., zavkladovaná na Správe
katastra pre hl. mesto SR Bratislavu pod spisovou značkou Y.-XXXXX/XX, obe týkajúce sa nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. zapísaných na LV č. XXX, J.. Č.. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria, o výmere XXX H., J.. Č.. XXXX/X, záhrady, o výmere XXX H., J.. Č.. XXXX/X, zastavané
plochy a nádvoria, o výmere XX H., stavba (rodinný dom), súp. č. XXXX, na J.. Č... XXXX/X, sú voči
navrhovateľovi právne neúčinné,

- určil, že Darovacia zmluva uzavretá medzi A.. O. Z. a E.. H. Z. a odporcom v 2/ rade E. Z.m zo
dňa 06.09.2006 zavkladovaná na Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu pod sp. zn. Y.-XXXXX/
XX týkajúca sa nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. Ružinov, zapísaných na LV č. XXX, J. Č.. XXXX/
X-záhrada o výmere XXX H., J. Č.. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 je voči
navrhovateľovi právne neúčinná,

- odporcom v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania každému po
XXX,XX euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.



Súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcov v 1/ a 2/ rade ( § 101 ods. 2 O.s.p.),
ktorí sa napriek riadnemu doručeniu predvolaní na pojednávania nariadené súdom opakovane na ne
bez ospravedlnenia nedostavovali. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 42a ods. 2, § 42b ods.
1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, keď mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že navrhovateľ ako
veriteľ má voči A.. O. Z. právoplatné a vykonateľné pohľadávky priznané právoplatnými rozhodnutiami
súdu ( konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 28 Cb 75/2000, konanie vedené na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18C 254/2001, konanie vedené na Okresnom súde v Nitre pod
sp. zn. 17C 99/2007, konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. Sro 9031/B ) a jednak
pohľadávky vymáhateľné, t.j. také, ktoré je možné súdnou cestou vymáhať, a ktorý postup napokon
veriteľ využil (konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 28Cb 16/2001 o zaplatenie
X. XXX.XXX,XX,-Sk resp. XXX.XXX,XX euro).

Z vykonaného dokazovania ( obsahov spisových materiálov Správy katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu ) súd prvého stupňa zistil, že dňa 06.09.2006 darovali E.. H. Z. a A.. O. Z. odporcovi v 2/
rade ( svojmu synovi ) nehnuteľnosť zapísanú Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu
na Z. Č.. XXX, F.. Ú.. K., S. L., mestská časť K., okres Bratislava II, J.. Č.. XXXX/X - záhrady o výmere
XXX H., J.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 ( vklad darovacej zmluvy bol
povolený dňa 06.10.2006 pod sp. zn. Y.- XXXXX/XX). V konaní vedenom na Správe katastra pre hlavné
mesto SR Bratislavu pod sp. zn. Y.-XXXX/XX bol dňa 24.01.2007 podaný návrh na zápis do katastra
nehnuteľnosti na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretou
dňa 22.01.2007 medzi A.. O. Z. a E.. H. Z. ( odporkyňou v 1/ rade ), v ktorej sa menovaní dohodli
na vyporiadaní majetku po rozvode ich manželstva tak, že E.. Z. nadobúda do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosť, ktorú ako manželia nadobudli počas manželstva ( nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX,
k.ú. K., stavba so súp. číslom XXXX na J.. Č.. XXXX/X, J..Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX H., J..Č.. XXXX/X - záhrady o výmere XXX H. C. J..Č.. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX H. v podiele 1/1). Účastníci v predmetnej dohode prehlásili, že označená
nehnuteľnosť je v podiele 5/6 v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov z toho dôvodu, že tento
podiel na nehnuteľnosti získal A.. O. Z. v čase trvania manželstva ( ktoré vzniklo dňa 30.08.1973 ), tento
podiel nezískal ani dedením, ani darom, ale na základe rozsudku Obvodného súdu Bratislava II č.k. 14C
309/86-29 zo dňa 03.11.1987 ( vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech E.. Z.
bol povolený dňa 09.05.2007). Na základe označenej dohody A.. O. Z. nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva pohľadávku z nájmu nehnuteľnosti podľa LV č. XXX okres Bratislava, obec: Bratislava - K.,
k.ú. K. voči spoločnosti L. R., R.Z.. R. K..S.. vo výške X.XXX.XXX,-Sk, ktorá je uplatnená v konaní
vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 Cbs 37/05. Z obsahu spisu Katastra pre hlavné
mesto SR Bratislavu sp. zn. V - 18655/07 súd prvého stupňa ďalej zistil, že dňa 25.06.2007 uzavrel A..
O. Z. ako predávajúci s E.. H. Z.u ako kupujúcou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť
zapísaná Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu na LV č. XXX, F..Ú.. K., obec Bratislava - mestská
časť K., okres Bratislava II, stavba so R.. Č.. XXXX, postavená na parc. Č.. XXXX/X, J.. Č.. XXXX/X
- zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX H., J.. Č.. XXXX/X- záhrady o výmere XXX m2, parc. č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 v podiele 1/6 s dohodnutou kúpnou cenou vo
výške XXX.XXX,-Sk. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcej bol povolený dňa 10.01.2008.

Pokiaľ ide o námietku odporkyne v 1/ rade namietajúcej, že súd nie je oprávnený preskúmavať dohodu
o vyporiadaní BSM poukázal na § 34 Občianskeho zákonníka podľa ktorého je právny úkon prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú a za takýto je možné považovať i označenú dohodu. V prípade
odporovateľnosti právneho úkonu je aktívne legitimovaný veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu
voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t.j. keď je pohľadávka zročná, keď má veriteľ podklad pre výkon
rozhodnutia a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že
sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Existencia vymáhateľnej pohľadávky bola v danom
konaní preukázaná jednak exekučnými titulmi a prebiehajúcim konaním vedeným na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 28Cb 16/2001. Za nesporné mal i to, že uzavretím darovacej zmluvy, kúpnej
zmluvy a dohody o vyporiadaní BSM došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - v prípade darovacej zmluvy
to vyplýva zo samotného bezodplatného charakteru zmluvy, v prípade dohody o vyporiadaní
BSM došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľností - rodinného domu so zastavanými plochami a záhradou
na odporkyňu v 1/ rade bez toho, aby došlo k vyplateniu A.. Z. finančným ekvivalentom - tomuto po
vyporiadaní BSM nezostala žiadna nehnuteľnosť a ani žiadne finančné prostriedky, iba pohľadávka vo



výške X.XXX.XXX,-Sk voči navrhovateľovi uplatnená v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 7 Cbs 37/2005. Kúpnou zmluvou došlo ďalej k prevodu 1/6 na nehnuteľnostiach zapísaných
na LV č. XXX (rodinný dom, zastavané plochy, záhrada) na odporkyňu v 1/ rade, pričom kúpnu cenu
XXX.XXX,-Sk považoval súd prvého stupňa za minimálnu, nepodloženú znaleckým posudkom a ani
iným hodnoverným dokladom.

Súd prvého stupňa vyslovil v odôvodnení rozhodnutia názor, že daný návrh bol podaný v lehote troch
rokov v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím k tomu, že Darovacia zmluva
bola uzavretá dňa 06.09.2006 ( ktorej vklad povolila Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu
dňa 06.10.2006), Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá dňa 22.01.2007 ( ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 09.05.2007) a Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 25.06.2007 ( ktorej vklad
Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu povolila dňa 10.01.2008). Keďže navrhovateľ sa domáhal
odporovateľnosti právnych úkonov návrhom podaným na súd dňa 28.09.2009, mal vo vzťahu ku kúpnej
zmluve a dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov za nepochybné, že návrh
bol podaný včas. V prípade darovacej zmluvy, ktorou vtedy ešte manželia Z. previedli nehnuteľnosť na
svojho syna - odporcu v 2/ rade poukázal na to, že trojročná prekluzívna lehota začala plynúť okamihom,
kedy sa právny úkon stal perfektným ( § 47 Občianskeho zákonníka ). Ak sa jedná o právny úkon,
na základe ktorého práva vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností, je v zmysle § 42a Občianskeho
zákonníka možné považovať za dlžníkom vykonaný úkon len taký právny úkon, na základe ktorého
bolo vlastnícke právo vložené do katastra nehnuteľnosti čo v danom prípade znamená, že trojročná
lehota pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka v tomto prípade začala plynúť dňom
nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, t.j.
dňom 07.10.2006. Ak navrhovateľ podal návrh na súd dňa 28.09.2009, tento bol podaný v zákonnej
trojročnej lehote.

Súd prvého stupňa napokon poukázal na to, že v danom prípade navrhovateľ odporuje právnym
úkonom, ktoré boli urobené v rozhodujúcej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami, v prospech
týchto osôb ( čo mal preukázané z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10C 172/2006),
kedy sa úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle predpokladajú. Druhá strana (osoba
blízka dlžníkovi) má možnosť preukázať (na nej je dôkazné bremeno), že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže
nepoznala ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla
poznať ani pri náležitej starostlivosti. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na obsah zápisnice
z pojednávania pred Krajským súdom v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 28Cb 16/2001 kde
vypovedala odporkyňa v 1/ rade ako svedkyňa čo znamená, že s predmetom konania musela byť
oboznámená.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešných odporcov v 1/ a 2/
rade zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške po XXX,XX euro
pozostávajúcich jednak zo súdneho poplatku zaplateného za návrh v sume 2x po XX,XX euro a z trov
právneho zastúpenia v celkovej sume XXX,XX euro vyčíslených podľa platnej vyhlášky za poskytnuté
úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť
na nemeritórnom pojednávaní dňa 15.04.2010, 25.11.2010 a 15.02.2011, účasť na pojednávaní dňa
23.09.2010 a 31.03.2011 a písomné vyjadrenie zo dňa 02.09.2010.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa v 1/ rade poukazujúc na to, že súd prvého
stupňa v rozpore s § 221 ods. 1 písm. a/, f/, h/ a i/ O.s.p. rozhodol vo veci nepatriacej do právomoci súdov,
svojim postupom jej odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a dôvody, pre ktoré bolo
rozhodnutie vydané, nikdy neexistovali. Poukazujúc na znenie § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
Komentár z 01.01.2009 autora E. H. k § 42a, 42b Obč. zákonníka, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II
ÚS 289/09 z 10.09.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Cdo 181/2007 z 28.02.2008 vyslovila
názor, že právnu neúčinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môže požadovať
len veriteľ, ktorý má vymáhateľnú pohľadávku voči obom manželom. Pokiaľ by súd i zistil, že existuje
vymáhateľná pohľadávka voči jej bývalému manželovi (čo zistiť nemôže ), i vtedy by nebolo možné
určiť neúčinnosť právneho úkonu, ktorý uzavrela o svojom vlastníctve a to z dôvodu, že existenciu



vymáhateľnej pohľadávky voči nej navrhovateľ ani netvrdil. Súd prvého stupňa jej svojim postupom
odňal možnosť konať pred súdom tým, že jej nikdy nedoručil predvolanie na pojednávanie a ani samotný
rozsudok vo veci. Súd sa ani len nepokúsil doručiť jej zmenu návrhu na začatie konania a návrh dňa
25.11.2010 zmenil bez toho, aby sa dozvedela, že nejaký návrh na zmenu návrhu existuje. Súd prvého
stupňa ju najmä nepredvolal na pojednávanie konané dňa 31.03.2011 na ktorom vyhlásil rozsudok - na
oboch adresách kam doručoval, tieto zásielky doručil v rozpore s § 46 odseku 3 O.s.p. jej bývalému
manželovi.

Odporkyňa v 1/ rade ďalej namietala okolnosť, že predpokladom žalovateľnosti nároku na určenie
právnej neúčinnosti právneho aktu je existencia vymáhateľného nároku, ktorý voči jej bývalému
manželovi neexistuje. V rozhodnutí uvedené pohľadávky navrhovateľa z trov súdnych konaní v celkovej
výške spolu XXX,XX euro sú vlastníctvom jeho právnych zástupcov. Pokiaľ ide o dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 20 Cdo
168/2005 z 01.05.2007, sp. zn. 30 Cdo 102/99 z 23.12.1999 a konštatovala, že uzavretím tejto dohody
nedošlo k zmenšeniu majetku A.. O. Z. z dôvodu, že tomuto pripadla celá hodnota jeho podielu v spol.
L. R., R..R..K..S.. , IČO: XXXXXXXX, celá hodnota jeho 68,4% podielu v spoločnosti C., R..R..K..S..,
IČO: XXXXXXXX spoločností a i pohľadávka voči navrhovateľovi z nájomnej zmluvy uplatnenej v konaní
Krajského sudu v Bratislave sp. zn. 7 Cbs 3/2007.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2/ rade poukazujúc na to, že súd prvého
stupňa v rozpore s § 221 ods. 1 písm. a/, f/, h/ a i/ O.s.p. rozhodol vo veci nepatriacej do právomoci
súdov, svojim postupom mu odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a dôvody,
pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, nikdy neexistovali. Tvrdenie súdu prvého o vzniku právneho
úkonu ku dňu povolenia vkladu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností označil za
platné v totalitnom štáte. Názor súdu prvého stupňa, že rozhodnutím o vklade vznikajú nielen
vecnoprávne účinky, ale aj obligačnoprávne účinky neobstojí, keďže niet zákonného podkladu tvrdiť,
že na podpísanie platnej kúpnej zmluvy potrebuje subjekt občianskoprávneho vzťahu rozhodnutie
príslušného orgánu. V odvolaní ďalej poukázal na opodstatnenosť jeho námietky preklúzie návrhu
z 25.11.2010 na odporovateľnosť úkonu z 06.09.2006. Súd prvého stupňa mu riadne nedoručoval
predvolania na nariadené pojednávania, nedoručil mu povinné poučenie a ani samotný rozsudok vo
veci, čím mu zabránil konať pred súdom a porušil § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniam odporcov navrhol rozhodnutie súdu prvého. stupňa
ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia. Vo vyjadrení
poukázal na to, že súdna prax dlhodobo pripúšťa možnosť odporovať podľa § 42a Občianskeho
zákona aj právnemu úkonu - dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorou
dochádza k prevodu vlastníctva ( ide o zmluvný prevod). Pri vyporiadaní BSM ide o určenie, ktoré
veci, dosiaľ v bezpodielovom spoluvlastníctva oboch manželov sa stanú v dôsledku vyporiadania
výlučným vlastníctvom jedného z manželov, ktorú druhého z manželov, prípadne, ktoré budú v
ich podielovom spoluvlastníctve. Veriteľ môže mať pohľadávku len voči jednému z manželov. Počas
existencie manželstva môže byť takáto pohľadávka pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku
patriaceho do BSM ( § 147 Obč. zákonníka). Ak však BSM zaniklo a došlo k jeho vyporiadaniu, môže
veriteľ pri výkone rozhodnutia siahnuť len na majetok dlžníka. Pokiaľ dlžník vykonal úkon, ktorý ukracuje
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, tak sa veriteľ môže domáhať odporovateľnosti takéhoto
úkonu, ktorým môže byť aj dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak by
rozdelenie vecí, práv a záväzkov po takejto dohode vytvorilo stav, ktorý by znemožnil alebo úplne vylúčil
uspokojenie pohľadávky. Navrhovateľ ďalej poukázal na § 42a, § 42b Obč. zákonníka , ktoré jasne
stanovujú voči akej osobe veriteľ podáva žalobu - nie voči dlžníkovi, ale voči osobám, ktoré majú z úkonu
prospech. Dohoda o vyporiadaní BSM ako aj kúpna zmluva sú dvojstranný právny úkon, ich účastníkom
je dlžník A.. O. Z. a odporkyňa v 1/ rade , ktorá nesprávne chápe, že by išlo o žalobu na odporovanie
jej úkonu a nie o žalobu na odporovanie úkonu A.. O. Z..

Vo vzťahu k námietkam súvisiacim s doručovaním písomností súdu navrhovateľ uviedol, že súd prvého
stupňa pri doručovaní postupoval podľa § 46 a § 47 O.s.p. upravujúce aj fikciu doručenia, či tzv.



náhradné doručenie uložením na pošte bez toho, že by sa adresát o nej dozvedel. V prípade, ak by A.. O.
Z. preberal za odporkyňu v 1/ rade predvolanie na pojednávania a tieto jej nedával, tak by z jeho strany
mohlo ísť o naplnenie skutkovej podstaty marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona. Jeho
nároky voči dlžníkovi A.. O. Z. sú riadne vymáhateľné - medzi tieto patrí i náhrada trov konania vždy
patriaca účastníkovi konania. Dohodou o vyporiadaní BSM ako aj kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu
jeho práv ( je ukrátený pri uplatňovaní svojej pohľadávky voči A.. O. Z. ) a odporkyňa v 1/ rade ňou
získala rodinný dom so zastavanými plochami a záhradou, pričom len v roku 2000 boli do tohto domu
investované finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu vo výške X.XXX.XXX,XX,-Sk. Rovnako kúpna
cena vo výške XXX.XXX,-Sk na základe ktorej prešlo na odporkyňu v 1/ rade vlastníctvo podielu 1/6 k
určeným nehnuteľnostiam je minimalistická, spôsobujúca ukrátenie jeho práv voči dlžníkovi.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, kedy je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, v danej veci súd prvého stupňa nerozhodol podľa §
115a O.s.p., nejedná sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie
odvolacieho pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolania
odporcov v 1/ a 2/ rade nie sú podané dôvodne. Súd prvého stupňa v danom prípade riadne zistil
skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností
( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu
už vymáhateľný alebo ak bol už uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116, § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku



prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa určil, že presne vo výroku špecifikované
právne úkony dlžníka sú voči navrhovateľovi právne neúčinné. Keďže vo svojom rozhodnutí dostatočne
zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru týkajúce sa posudzovaného nároku,
ktoré obaja odvolatelia čiastočne zopakovali v odvolaní podanom proti rozsudku, odvolací
súd osvojac si dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2
O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Vychádzajúc z obsahu oboch odvolaní, v ktorých obaja odvolatelia namietli nesprávne skutkové závery
prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia
dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia
jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.
Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada
voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri
hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým
dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo
veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť
dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
dokazovaním vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci,
aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia
presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým
dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného
potom okolnosti namietané odporcami v odvolaniach vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných
dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu.

V záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami je treba konštatovať, že dohode o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno s úspechom odporovať za situácie, ak
bývalí manželia síce pri vyporiadaní postupovali v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, ale konkrétne
rozdelenie vecí, prípadne práv a záväzkov bolo dlžníkom úmyselne zvolené tak, aby stav po vyporiadaní
znemožnil alebo celkovo vylúčil uspokojenie pohľadávky veriteľa ( rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 27.11.2001, sp. zn. 21 Cdo 2345/2000). V danom prípade je pri zohľadnení obsahu Dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 22.01.2007 medzi A.. O. Z. a
E.. H.X. Z. podľa ktorej sa stala odporkyňa v 1/ rade vlastníčkou v dohode označených nehnuteľností v
podiele 5/6 a A.. O. Z. výlučným vlastníkom pohľadávky z nájmu nehnuteľnosti vo výške X.XXX.XXX,-
Sk uplatnenej v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 Cbs 37/2005 možné
konštatovať, že uvedený úkon nie je možné posudzovať za ekvivalentný právny úkon, pri ktorom
nedošlo k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou
odporkyne v 1/ rade o tom, že odporovať dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov môže s úspechom len veriteľ, ktorý má vymáhateľnú pohľadávku voči obom manželom, keďže
táto nezodpovedá platnej právnej úprave. Vo vzťahu ku Kúpnej zmluve zo dňa 25.06.2007 uzavretej
medzi A.. O. Z. ako predávajúcim s E.. H. Z. ako kupujúcou, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť
zapísaná Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu na LV č. XXX, k.ú. K., obec Bratislava - mestská
časť K.A., okres Bratislava II, stavba so súp. č. XXXX, postavená na parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X
- zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X- záhrady o výmere XXX m2, parc. č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 v podiele 1/6 s dohodnutou kúpnou cenou vo
výške XXX.XXX,-Sk je rovnako možné sa zhodnúť sa s názorom súdu prvého stupňa o tom, že tento
úkon je možné považovať za ukracujúci právny úkon v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, kedy sa v
priebehu konania nepreukázala reálnosť ( obvyklosť ) dojednanej ceny alebo poskytnutie inej primeranej
( rovnocennej náhrady ) dlžníkovi.



Pokiaľ ide o odvolacie námietky vzťahujúce sa k interpretácii termínu „ vymáhateľná
pohľadávka „ odvolací súd konštatuje, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42 ods.1 Obč.
zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorú je možné úspešne vymáhať na súde v základnom konaní.
V texte zákona uvedený termín vymáhateľná pohľadávka nie je možné interpretovať tak, že právo
veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím
( exekučným titulom) ale s prihliadnutím na hľadisko účelového významu textu tejto právnej normy
tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, t.zn. takú, ktorú je možno úspešne vymáhať pred súdom v
základnom konaní ( Ro NS SR z 23.12.199, sp. zn. 3 Cdo 102/1999). V tejto súvislosti je treba uviesť,
že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, od akých skutkových okolností prípadu
odvíjal úvahu o splnení jedného zo zákonných predpokladov uplatneného návrhu, a to práve existenciu
vymáhateľnej pohľadávky. Bez právneho významu je i námietka týkajúca sa základu niektorých súdom
prvého stupňa označených vymáhateľných pohľadávok predstavujúcich trovy súdneho konania ( trovy
právneho zastúpenia), ktoré sú nákladmi vynaloženými účastníkom konania na obranu a ochranu svojich
práv ( § 137 a nasl. O.s.p.) a nie sú „ vlastníctvom „ právneho zástupca účastníka.

Odvolací súd ( reagujúc tak na odvolacie námietky oboch odvolateľov súvisiacich s posúdením včasnosti
podania návrhu ) ďalej poznamenáva, že pri právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva
vkladom do katastra nehnuteľností, možno podľa § 42a ods.2 Obč. zákonníka považovať za právny úkon
urobený dlžníkom, prípadne právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi,
len taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností ( aj v prípade
scudzovacích zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností, napr. kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy a i dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva). Trojročné lehoty pre uplatnenie práva odporovať právny
úkon dlžníka preto v týchto prípadoch začínajú plynúť dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému vznikli
účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností ( Rc 41/2001). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd
pri zohľadnení objektívne existujúceho skutkového stavu vyplývajúceho z dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa dospel k zhodnej úvahe o tom, že odporovacia žaloba bola navrhovateľom
podaná v zákonnej trojročnej lehote a v tomto smere odkazuje na podrobné odôvodnenie uvedené
v napadnutom rozhodnutí ( str. 9, 10). Zmenou žalobného návrhu v priebehu konania pred súdom
prvého stupňa pripustenou uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 25.11.2010, č.k. 17 C/183/2009-121
došlo na základe nezmeneného skutkového stavu opísaného v návrhu na začatie konania len k právnej
perfektnosti označenia odporovaného právneho úkonu ( Darovacej zmluvy zo dňa 06.09.2006 )
doplnením jeho účastníka na strane predávajúceho ( odporkyne v 1/ rade ).

Posudzujúc odvolacie námietky oboch odporcov o tom, že im postupom súdu bola odňatá možnosť
pred ním konať (§ 221 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd konštatuje, že odňatím možnosti konať sa v zmysle
uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky:
1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu
súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje,
pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva napr. základné
právo na súdnu ochranu ( čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v jeho prítomnosti ( čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom a právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu ( čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).



Podľa § 1 O.s.p. v znení účinnom do 31.07.2011 Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu
a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie
povinností a na úctu k právam iných osôb.

V zmysle § 101 ods. 1, 2 O.s.p. účastníci súd povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec
v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že obom odporcom bol návrh na začatie konania cestou súdu
prvého stupňa riadne doručený ( dňa 08.12. a 04.12.2009) na adresu F. XX Y. L..
V písomnom vyjadrení sa k návrhu zo dňa 28.12.2009 a zo dňa 04.01.2010 ( ani v ďalšom priebehu
konania odporcovia v 1/ a 2/ rade neuviedli skutkovú okolnosť o inom mieste pobytu, na ktorom by sa
mali zdržiavať ) a na priloženom plnomocenstve zo dňa 04.01.2010, ktorým odporca v 2/ rade poveril
odporkyňu v 1/ rade svojim zastupovaním v danom konaní obaja uviedli adresu - bytom F. XX, L.. Na
základe uvedeného, pri zohľadnení procesných úkonov súdu prvého stupňa pri následnom doručovaní
predvolaní na pojednávania opakovane nariaďované súdom prvého stupňa ( ktorý doručoval písomnosti
súdu jednak na adresu F.F. XX, L., ďalej na pracovisko oboch odporcov a následne na adresu X. B.
A. Y. L. ) a ostatných písomností súdu vrátane procesného poučenia a uznesenia Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 25.11.2010, č.k. 17C /183/2009-121 ( ktorým bola podľa § 95 O.s.p. pripustená
zmena návrhu ) treba konštatovať, že súd prvého stupňa, ktorý v priebehu pojednávania nariadeného na
deň 31.03.2011 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov ( § 101 ods. 2 O.s.p.) postupoval
v súlade s procesnými predpismi ( § 46, § 47 O.s.p.) a neodňal tým účastníkom možnosť konať
pred súdom. K námietke oboch odvolateľov o riadnom nedoručení rozsudku súdu prvého stupňa
odvolací súd neprihliadol z dôvodu, že z obsahu súdnych doručeniek z doručovania tejto písomnosti táto
okolnosť nevyplynula a z obsahu oboch odvolaní je zrejmé, že obaja odvolatelia sú s obsahom rozsudku
súdu prvého stupňa oboznámení ( keďže v nich reagovali práve na okolnosti uvedené v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia ).

K námietke oboch odvolateľov, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový
súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny
predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne
potvrdil ( § 219 ods.1,2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v
odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal proti odporcovi v 2/ rade právo na náhradu
trov právneho zastúpenia v celkovej výške XX,XX euro za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie sa
k odvolaniu s odmenou XX euro + X,XX euro paušálna náhrada + 20% DPH vo výške XX,XX euro ( §
9 ods.1, § 11, § 14 ods.1, § 15, § 18 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.). Pri priznávaní a vyčísľovaní trov
konania zohľadnil úkon navrhovateľa ( vyjadrenie sa k odvolaniu), v ktorom si uplatnil ním požadovanú
náhradu trov odvolacieho konania ( § 151 ods. 1, 2 O.s.p.). O platobnom mieste rozhodol podľa § 149
ods. 1 O.s.p..



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.