{"guid": "b0117622-ddc5-487b-8049-e360d3e04dc1:7639d703-1687-4d4f-bae6-070ae05fe3e1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1207217092.2", "spisova_znacka": "5Co/244/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/244/2013 z 24. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2013, sp. zn. 5Co/244/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1207217092.2", "identifikacne_cislo": "1207217092", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Milan Chalupka", "sudca_id": 1311, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-chalupka-1311", "datum_vydania": "2013-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7639d703-1687-4d4f-bae6-070ae05fe3e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1207217092.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1207217092.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1207217092.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 5Co/244/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1207217092\nDátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207217092.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu\nJUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: REDQUEST LIMITED,\n3rd Floor, 5 Lloyds Avenue, London EC3N 3AE, Veľká Británia, zast. Advokátskou kanceláriou Relevans\ns.r.o., Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: SR - Ministerstvo\nfinancií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie odporcu voči medzitýmnemu\nrozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C 118/2007 - 486 z 25.01. 2013 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací  súd   rozsudok súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že základ navrhovateľom\nuplatneného nároku proti odporcovi je dôvodný.\nNavrhovateľ  sa  v konaní domáhal náhrady škody voči štátu, s odôvodnením, že koncom roka 2002\nÚrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal sériu rozhodnutí, ktorým určil maximálne ceny alebo tarify\nza dodávky plynu a elektrickej energie. Urobil tak v čase, keď napriek predpokladu príslušnej normy\nnebol vydaný všeobecne záväzný predpis potrebný pre takéto rozhodnutia (nesprávny úradný postup).\nIch dôsledkom došlo k navýšeniu cien médií, ktoré navrhovateľ dodávateľom uhradil. Predmetné\nrozhodnutia napokon Ústavný súd vyhlásil za\n- 2 -\nneústavné a  aj ich zrušil (nezákonné rozhodnutia). Týmto nesprávnym úradným postupom a vydaním\nnezákonných a protiústavných rozhodnutí vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v rozdieloch uhradených\ncien dodávateľom plynu a elektrickej energie v porovnaní období roku 2002 oproti nezákonnému\nnavýšeniu za rok 2003 a ďalej ušlý zisk.\nOdporca namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že činnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví\npatrí do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a tiež namietol márne uplynutie trojročnej premlčacej\ndoby na uplatnenie nároku z dôvodu nesprávneho úradného postupu, nakoľko k nemu došlo koncom\nroku 2002, pričom jeho odrazom sa stali dodatky k zmluvám s dodávateľmi plynu a elektrickej energie,\nktoré žalobca uzatváral počiatkom roku 2003 a nárok uplatnil na súde až 20. 02. 2006. Bez ohľadu na\ntieto skutočnosti je nárok nedôvodný aj preto, že žalobca má možnosť uplatniť rozdiely cien za dodávky,\nspôsobené nezákonným rozhodnutiami priamo voči dodávateľom titulom bezdôvodného obohatenia.\nTieto obchodné vzťahy sú navyše zmluvnými, uzatváranými dobrovoľne, akceptovaním prieniku vôle\nzmluvných strán so všetkým konzekvenciami z toho vyplývajúcimi.\nNa úvod sa súd prvého stupňa musel vysporiadať s otázkou, či uplatnený nárok je náhradou škody\nz titulu nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, nakoľko oba zákon rozlišuje,\nspravujú sa odlišnými ustanoveniami a tým aj iným režimom a v jednej veci súbeh oboch titulov v zásade\nnie je možný. Negatívne možno pojem nesprávneho úradného postupu vymedziť ako akékoľvek konanie\norgánu štátu pri výkone svojich právomocí,  výstupom alebo záverom ktorého nie je rozhodnutie (okrem\n\nprípadov opomenutia rozhodnutia alebo rozhodnutia po lehote). Ak teda už k rozhodnutiu orgánu štátu\ndošlo, (čo je aj predmetný prípad) je nutné posudzovať nárok na náhradu škody ustanoveniami § 1 až\n17 Zákona č. 58/69 Zb. Z tohto pohľadu možno spätne skonštatovať, že  žaloba v čase jej podania trpela\nniektorým vadami, a to najmä tým, že k podaniu žaloby neboli tvrdené nezákonné rozhodnutia zrušené\na nedošlo ani k predbežnému prerokovaniu nároku s ústredným orgánom štátnej správy. Keďže to však\nneboli neodstrániteľné nedostatky podmienok konania a navyše k naplneniu oboch týchto inštitútov v\npriebehu konania došlo, súd kontinuálne pokračoval v meritórnom prejednaní veci. Uplatnenie nároku\nz dôvodu nesprávneho úradného postupu súd pochopil ako konanie žalobcu z opatrnosti najmä v\nsúvislosti s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS29/03-24, ktorým sa Ústavný súd\nSR predmetnými rozhodnutiami odmietol zaoberať z dôvodu nedostatku právomoci. Napokon však\n- 3 -\nÚstavný súd SR nálezom prvého senátu sp. zn. 95/03 predmetné rozhodnutia vyhlásil za neústavné a\nzároveň ich zrušil, pričom potrebu zrušenia odôvodnil práve záujmom právnej istoty a princípu ochrany\nv dobrej viere nadobudnutých práv (proti rozhodnutiam nebol možný opravný prostriedok). K vyhláseniu\ntohto nálezu došlo 07.07.2006 a až toto je skutočnosť, od ktorej sa odvíja počiatok  prípadného plynutia\npremlčacej doby. K ďalších sporným skutočnostiam, s ktorými sa súd v tomto štádiu konania musel\nvysporiadať patrili námietky nedostatku pasívnej legitimácie, otázka vzniku škody v príčinnej súvislosti\ns nezákonnými rozhodnutiami a možnosť žalobcu nárok uplatniť z iného titulu voči iným subjektom.\nK otázke námietok nedostatku pasívnej legitimácie súd prvého stupňa uviedol, že do úvahy prichádzali\ndvaja kandidáti, čo bol aj jeden z dôvodov argumentácie zástupcov Ministerstva financií, ktorí\ndôvodili tým, že činnosť ÚRSO ako autora nezákonných rozhodnutí patrí do pôsobnosti Ministerstva\nhospodárstva SR. Podľa súčasného právneho stavu je to nepochybne tak v celom rozsahu jeho činnosti,\navšak v dobe predmetného rozhodovania ÚRSO to tak zrejmé nebolo. Ústavný súd v rozhodnutí I.ÚS\n95/03 konštatoval, že Úrad predmetnými rozhodnutiami nedodržal svoju kompetenciu ani z hľadiska\nčasového, ani vecného nevydaním všeobecne záväzného predpisu. Prijatím argumentu, že ústredným\norgánom v danom prípade je Ministerstvo hospodárstva SR, by sa však podľa názoru súdu, postup\nÚRSO v rozhodovaní o maximálnych cenách a tarifách naopak legitimizoval, čo by bolo v rozpore s\nkonštatovaním ÚS SR o jeho nekompetentnosti v rozhodnom období. Ak teda nie je v danom prípade\nústredným orgánom Ministerstvo hospodárstva SR, z právneho poriadku platného a účinného v čase\npredmetných rozhodnutí vyplýva v zmysle cit. ust. § 10 ods. 3 zákona č. 70/1998 Zb. a súvisiacich noriem\nkompetencia Ministerstva financií.\nOdporca potvrdil svoju právnu argumentáciu, ktorú navyše doložil rozhodnutiami Krajského súdu\nv obdobných veciach.  Zdôraznil pritom že, škoda navrhovateľovi vznikla v príčinnej súvislosti s\nrozhodnutiami o cenovej regulácii, ktorých žalobca nebol účastníkom, tieto nenapadol a ani nemohol\nnapadnúť opravným prostriedkom. Navrhovateľovi  vznikla pohľadávka voči dodávateľom energií z titulu\nbezdôvodného obohatenia, ak navrhovateľ za dodávku energií zaplatil dodávateľom viac. Pokiaľ tak\nnárok navrhovateľa mohol byť uspokojený z tohto titulu, nie je daná objektívna zodpovednosť štátu.\n\n- 4 -\nSúd prvého stupňa sa stotožnil s vyjadrením navrhovateľa z ktorého vyplynulo, že nemožnosť\nnavrhovateľa uplatniť nárok na náhradu škody voči nezákonnému rozhodnutiu štátu, v prípade, ak nebol\núčastníkom procesu jeho prijímania je v rozpore s ustanovením v článku 46 ods. 3 Ústavy slovenskej\nrepubliky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,\niného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.\nÚstavný súd vo svojom náleze tiež uviedol, že regulátor nevydaním všeobecne záväzného právneho\npredpisu pred rozhodnutiami cenovej regulácie nielenže prekročil svoju vecnú a časovú kompetenciu, ale\nznemožnil predvídať úpravu špecifického okruhu spoločenských vzťahov týkajúcich sa regulácie cien.\nPráve absentujúca norma mala byť východiskom pre vydávanie rozhodnutí regulátora. Podľa názoru\nsúdu prvého stupňa nie je teda správny výklad právnych následkov zrušenia rozhodnutí úradu pre\nreguláciu sieťových odvetví, že zrušenie rozhodnutí nemalo vplyv na určenie ceny pre rok 2003, a táto\nnebola nálezom Ústavného súdu nijako dotknutá.\nK otázke bezdôvodného obohatenia súd prvého stupňa k  uvedenému ďalej cituje z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu 2 Cdo 48/2010, podľa ktorého \"možno preto urobiť záver, že tým, že bezdôvodné\nobohatenie má subsidiárny charakter, predstavuje len podporný titul pre ochranu osoby postihnutej\nv majetkovej sfére; primárnym bude vždy inštitút náhrady škody, ak osobe dlžníka možno pričítať\nzodpovednosť za protiprávne konanie. Preto názor krajského súdu, že právo na náhradu škody vôbec\nnevznikne (či ešte nevznikne), kým potencionálny poškodený má možnosť žiadať najprv vydanie\n\nbezdôvodného obohatenia, či tento nárok vymáhať v lehote uvedenej v ust. § 110 ods. 1 Obč. zák.  je\nnázorom arbitrárnym.\"\nSúd prvého stupňa zotrval na názore, že v danom prípade okrem vzniku  objektívnej zodpovednosti\nštátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu,   neboli naplnené žiadne zo zákonných znakov\npotrebných pre vznik bezdôvodného obohatenia alebo akéhokoľvek iného záväzku voči dodávateľom\nmédií, tak ako to vo svojom vyjadrení uviedol žalobca.\nVýška z uplatneného nároku, ktorú žalobca upravil po doložení znaleckého posudku, ako aj náhrada\ntrov konania budú predmetom konečného rozhodnutia vo veci samej.\n- 5 -\nPo vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k názoru, že\nzáklad uplatnené nároku voči žalovanému je dôvodný.\nO trovách konania súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku rozhodol, že o nich rozhodne konečným\nrozsudkom vo veci samej.\nVoči rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 8C /118/2007 - 486 podal v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie odporca. V odvolaní odporca zotrval na námietke nedostatku pasívnej legitimácie , ktorú\nvzniesol v konaní pred súdom prvého stupňa. V zmysle zákona o cenách Ministerstvo financií SR ako\nodporca nemá mať oprávnenie na vykonávanie dohľadu nad Úradom pre reguláciu sieťových odvetví\nresp. kontroly ceny tovaru, ktorého dodanie alebo poskytnutie sa považuje za podnikanie v sieťových\nodvetviach podľa osobitného predpisu , ktorým je zákon č. 276/2001 Z.z. Ministerstvo financií SR teda nie\nje a nebolo oprávnené zasahovať do rozhodovacej právomoci resp. do rozsahu a spôsobu vykonávania\ncenovej regulácie Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.\nZaplatenie vyššej sumy za cenu energií dodávateľom energií nezakladá nárok na náhradu škody voči\nštátu . Škodu, ktorú si žalobca vyčísľuje nie je škodou, ale pohľadávkou, ktorú môže vymáhať výlučne\nod toho, kto prijal predmetné plnenie. Štát nemôže titulom náhrady škody navrhovateľovi vrátiť čiastku,\nktorú zaplatil dodávateľom energií.\nTaktiež odporca poukázal na to, že na rozhodnutia o cenovej regulácii vydané zo strany ÚRSO sa\nnevzťahuje zákon o správnom konaní a tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom . Navrhovateľ\nnebol účastníkom konania, v ktorých boli vydané predmetné nezákonné rozhodnutia o cenovej regulácii\na tieto rozhodnutia nenapadol a ani nemohol napadnúť opravným prostriedkom , z uvedeného dôvodu\nneboli splnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.\nZáverom odvolania odporca uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a\nodvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý Medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že\nžalobu zamieta.\n\n- 6 -\nK odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ podaním , ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 27. 02.\n2013, v ktorom uviedol, že napadnutý  rozsudok považuje za vecne správny. Na odporcom uvádzaný\nnedostatok pasívnej legitimácie navrhovateľ uviedol, že táto vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona\nč. 58/1969 Zb. v nadväznosti na § 9 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., pričom z dikcie §\n7 kompetenčného zákona , § 10 ods. 3 zákona o energetike, ako aj z ustanovení § 1, § 20 ako aj\nďalších ustanovení zákona o cenách , v zneniach platných a účinných do 31.12. 2002, bola oblasť\ncenovej regulácie, vrátane regulácie v sieťových odvetviach v kompetencii Ministerstva financií SR ako\nústredného orgánu štátnej správy.\nOdporca v konaní nepredložil jediný dôkaz, z ktorý by odôvodňoval jeho tvrdenia o bezdôvodnom\nobohatení. Nálezom Ústavného súdu došlo v roku 2006 z zrušeniu nezákonných cenových rozhodnutí\nÚRSO, ktoré ovplyvnili obsah zmlúv a ceny platené právnym predchodcom navrhovateľa v roku 2003. Zo\nžiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by zrušenie nezákonných rozhodnutí po tom, ako došlo ku\nkonzumovaniu zmlúv, ktorých obsah tieto rozhodnutia ovplyvnili, malo nejaký vplyv na platne  uzatvorené\na už konzumované zmluvy. Odporca nepreukázal žiadne zákonné ustanovenie či iný dôkaz , z ktorého\nby vyplývalo, že vydaním nálezu Ústavného súdu SR odpadol právny dôvod plnenia , ktorým boli v tomto\nprípade uzatvorené zmluvy.\nNavrhovateľ mal za to, že v konaní jednoznačne preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov\npre úspešné uplatňovanie náhrady škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s protiústavnými a\nnezákonnými cenovými rozhodnutiami ÚRSO.\nNavrhovateľ nesúhlasil s názorom odporcu, že osoba, ktorá nebola účastníkom konania v ktorom\nboli nezákonné rozhodnutia vydané a nemohla ich napadnúť opravným prostriedkom sa nemôže na\nsúde domáhať nároku na náhradu škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Vylúčením\n\nmožnosti prejednať uplatňovaný nárok na náhradu škody vzniknutej nezákonnými rozhodnutiami ÚRSO\nby došlo k porušeniu navrhovateľovho ústavne garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu a\nporušenia čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy SR.\nNa základe uvedených skutočností navrhovateľ zastával názor, že napadnutý rozsudok je vecne správny\na odvolaciemu súdu navrhol, aby ho potvrdil.\n- 7 -\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie\nodporcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. mimo odvolacieho pojednávania a dospel  k záveru, že rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.  Odvolací súd má\nza to,  rovnako ako súd prvého stupňa, že odporca je v konaní pasívne legitimovaným subjektom,\nnakoľko z právneho poriadku platného a účinného v čase vydania rozhodnutí ÚRSO, ktoré boli neskôr\nzrušené Ústavným súdom SR  vyplýva, že  podľa § 10 ods. 3 zákona č. 70/1998Z. z., § 1 ods. 1 a 3\nzákona č. 18/1996 Z. z. o cenách bola oblasť cenovej regulácie, vrátane regulácie v sieťových odvetviach\nv kompetencii Ministerstva financií SR ako ústredného orgánu štátnej správy. Pre posúdenie otázky\ndnešnej pasívnej legitimácie v konaní je rozhodujúca právna úprava platná a účinná v čase keď došlo\nk vydaniu neskôr zrušených rozhodnutí ÚRSO.\nV konaní pred  súdom prvého stupňa sa odporca snažil poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ sa mal\nsvojho nároku domáhať titulom bezdôvodného obohatenia od dodávateľov energií a plynu. Súd prvého\nstupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku,  podľa názoru odvolacieho súdu správne konštatoval, že\nna uplatnenie nároku navrhovateľa titulom bezdôvodného  obohatenia nebol právny dôvod, nakoľko\nobchodné zmluvy medzi navrhovateľom a dodávateľmi energií boli v rozhodnom čase uzavreté v súlade\ns platným právnym poriadkom vrátane ingerencie štátu čo do výšky ceny. V rámci zásady právnej\nistoty účastníkov zmluvných vzťahov nemôže nezákonné rozhodnutie orgánu štátu spôsobiť  v týchto\nobchodných vzťahoch takú zmenu, ktorá by spätne privodila vznik nároku na bezdôvodné obohatenie.\nZ uvedeného dôvodu bol postup navrhovateľa, ktorý uplatnil svoj nárok voči štátu na základe Zákona\no zodpovednosti štátu za škodu správny.\nNemožno súhlasiť s tvrdením odporcu, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím majú len tí , ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím.\nPripustením uvedenej interpretácie by v mnohých prípadoch keď by bola nezákonným rozhodnutím\norgánu štátu, ktoré by malo dopad aj na subjekty, ktoré neboli priamo účastníkmi konania v ktorom bolo\nnezákonné rozhodnutie vydané absolútne odopretá možnosť domáhať sa nároku na náhradu škody,\nnakoľko by neexistoval subjekt od ktorého by prípadnú škodu mohli požadovať. Takýto stav by bol zjavne\nv rozpore s ústavne garantovaným právom na\n- 8 -\nsúdnu a inú právnu ochranu a bol by porušením článku 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho\nrozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. §\n219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného  zákonom\nč. 384/2008 Z. z.).\nO  trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej.\n\nPoučenie:\n\nTento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:30a74e1b-61c5-4874-afca-07bfd07356cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 95/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 95/03 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30a74e1b-61c5-4874-afca-07bfd07356cc"}, {"guid": "ussr:4e6b93f4-3dac-44b5-beea-e7d88955c114", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 29/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/03 z 27. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e6b93f4-3dac-44b5-beea-e7d88955c114"}], "citovane_v": []}