Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/293/2013 z 11. 7. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. júla 2013, sp. zn. 2Co/293/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1110217128.1
Krajský súd Bratislava | 2Co/293/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1110217128.1 | 2013-07-11 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z. z., § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z., § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c2959ed-2b42-4427-addd-fb4c6b709118
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1110217128.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/293/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110217128
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110217128.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S. R. G..Y.., so sídlom R. XX, U., IČO: XX XXX
XXX, zastúpený Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava,
IČO: 36 866 733, proti odporcovi: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. O. XXXX/XXX, U., zastúpená
Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, IČO: 36 731
544, o zaplatenie 10,29 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 16.01.2013, č. k. 11C 113/2012-31 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa  z r u š u j e  a vec  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu
zaplatenia istiny vo výške 10,29 eur s príslušenstvom a zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť
odporcovi trovy konania vo výške 58,37 eur na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa po právnej stránke ust. § 8 ods. 2, ods. 3 zák. č.
212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a po vecnej stránke tým, že predmetom konania je právny
vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, pričom odporca ako vlastník rozhlasového prijímača nezaplatil
koncesionárske poplatky v celkovej výške 14,27 eur, pričom navrhovateľ si uplatnil iba nepremlčanú
istinu vo výške 10,29 eur za obdobie Júl 2003 až Apríl 2004, ktoré by odporca ako riadny platiteľ
koncesionárskeho poplatku bol povinný platiť Slovenskému rozhlasu ako príjemcovi koncesionárskeho
poplatku.  Súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade nie je daný dostatok aktívnej legitimácie
na strane navrhovateľa, nakoľko aktívne legitimovaným subjektom na vymáhanie koncesionárskeho
poplatku je Slovenský rozhlas a navrhovateľ nepreukázal, že oznámenie o postúpení pohľadávok
bolo skutočne odporcovi doručené a súčasne s poukazom na to, že výpis z poštového podacieho
hárku zo dňa 20.10.2005 nie je dostatočne relevantným dôkazom, nakoľko nie je osvedčené aký
druh písomnosti bol doručovaný odporcovi a tiež ani tá skutočnosť, že odporca písomnosť prevzal.
Samotné potvrdenie Slovenského rozhlasu o doručení výzvy na zaplatenie odporcovi bez ďalšieho nie
je dôkazom o skutočnom doručení tejto výzvy odporcovi, resp. o možnosti uplatnenia fikcie doručenia,
ktorej doručenie zákon, skôr než sa oprávnený subjekt obráti na súd, vyžaduje vykonať a navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by preukázal doručovanie výzvy na úhradu nedoplatku a rovnako
nepreukázal, že odporca bol v žalovanom období vlastníkom rozhlasového prijímača na adrese T. XX
T. U., keď je zrejmé, že odporca v žalovanom období nebýval na adrese  T. XX T. U.. Navrhovateľ
nepredložil dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že sa odporca v čase doručovania výzvy zdržiaval na
adrese T. XX, U. a pri takej absencii nemožno navrhovateľom tvrdené doručenie výzvy na zaplatenie
nedoplatku považovať za účinné. Rovnako súd prvého stupňa uviedol, že doklad preukazujúci údajný dlh
odporcu nie je dokladom hodnoverným, resp. takým dokladom, z ktorého by bolo zrejmé, že odporca má
skutočne dlh na koncesionárskych poplatkoch v žalovanej výške, nakoľko predmetná listina neobsahuje
ani to kto ju vydal, z čoho pri určení výšky nedoplatku vychádza, nie je nikým podpísaná ani datovaná a



súd prvého stupňa nemal tak preukázané ani to, že odporca mal mať nedoplatok na koncesionárskych
poplatkoch v žalovanej výške. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech súd prvého stupňa priznal proti neúspešnému
navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 58,37 eur
za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 13.12.2012 vo výške 16,60 eur a
účasť na pojednávaní dňa 16.01.2013 vo výške 16,60 eur spolu s režijným paušálom (1 x 7,63 eur, 1 x
7,81 eur), zvýšené o daň z pridanej hodnoty, na ktorú úhradu trov konania zaviazal súd prvého stupňa
navrhovateľa na účet právneho zástupcu odporcu.

Proti rozsudku podal včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ z dôvodu,
že v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že navrhovateľ podával viacero
návrhov s podobným obsahom proti viacerým odporcom a rozhodol sa využiť ust. 42 ods. 1 O.s.p.,
ktoré navrhovateľovi umožňuje urobiť podanie  elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, pričom na takto podpísaný dokument sa hľadí ako na tlačový dokument
podpísaný vlastnoručným podpisom a k návrhu boli pripojené všetky dôkazy, na ktoré sa navrhovateľ
vo svojom návrhu odvoláva, pričom tieto boli rovnako podpísané zaručeným elektronickým podpisom a
prílohy, ktoré boli uložené na DVD nosiči boli originálmi. Uviedol, že navrhovateľ nadobudol pohľadávku
na základe postúpenia, pričom postupcom bol Slovenský rozhlas ako pôvodný veriteľ a Okresný súd
Bratislava I v konaní pod sp. zn. 7C 144/2006 meritórne rozhodol o tom, že zmluva o postúpení
pohľadávky je platná a na jej základe došlo k zmene veriteľa, postúpenie pohľadávky zároveň
neodporovalo žiadnemu právnemu predpisu. V zmysle ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s
postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené
a v rámci práv spojených s pohľadávkou nevyhnutne na navrhovateľa prešlo aj právo uplatniť si túto
pohľadávku na súde a táto skutočnosť ako aj samotné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky
odporcovi zakladá aktívnu legitimáciu navrhovateľa. K záveru súdu prvého stupňa, že navrhovateľ
nepreukázal skutočnosť, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odporcovi skutočne doručené
uviedol, že žiadny doklad o obsahu zásielky nie je možné zabezpečiť, okrem notárskej zápisnice,
ktorá osvedčí priebeh odoslania zásielky, od vkladania listiny do obálky až po odovzdanie zásielky
na poštovom úrade a nie je inak možné dokázať, čo sa v konkrétnej zásielke nachádzalo a či
adresátovi nebola odoslaná len prázdna zásielka alebo prázdne hárky papiera. Občiansky zákonník
vyžaduje, aby postupca - Slovenský rozhlas oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky a sankciou za
to, že postupca tak neurobí je to, že dlžník sa svojho dlhu zbaví, ak splní pôvodnému veriteľovi a
následkom neoznámenia nie je stav, že postupník sa nestal veriteľom pohľadávky, ale len to, že musí
akceptovať splnenie dlhu pôvodnému veriteľovi. Pre úspešné vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní
tak nie je postupník povinný preukázať, že dlžník o postúpení vie, ale postačuje preukázať, že sa
platne stal veriteľom pohľadávky. Podľa navrhovateľa zákon neustanovuje povinnosť doručiť výzvu,
ale povinnosť vyzvať dlžníka a Slovensky rozhlas si svoju povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie
pohľadávky splnil odoslaním oznámenia na jedinú jemu známu adresu a z ust. § 3 ods. 8 písm. b)
zák. č. 212/1995 Z. z. vyplýva povinnosť odporcu oznámiť Slovenskému rozhlasu zmenu trvalého
bydliska v lehote 30 dní. Tvrdil, že súdom aplikovaný výklad dovoľuje odporcovi beztrestne sa zbaviť
povinnosti platiť koncesionársky poplatok len faktickým odchodom z adresy bydliska, bez splnenia
zákonnej oznamovacej povinnosti, čím spôsobí, že mu nebude možné doručiť oznámenie na úhradu
nedoplatku, pričom takýto výklad je neprípustný. Súd prvého stupňa tak podľa navrhovateľa poskytol
ochranu odporcovi, ktorý sa v konaní nebránil tým, že nemal povinnosť platiť koncesionársky poplatok,
ale jedine tým, že si neprevzal výzvu na úhradu dlhu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie. Zároveň si uplatnil náhradu trov celého
konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril odporca, podľa ktorého
do dnešného dňa nemá žiadnu vedomosť o existencii nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch,
ktorej úhrady sa navrhovateľ domáha a všetky koncesionárske poplatky uhradil riadne a včas. S
poukázaním na ust. § 8 ods. 2, ods. 3 zák. č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch uviedol, že
Slovenský rozhlas si do dnešného dňa nesplnil svoju povinnosť  písomne vyzvať odporcu na zaplatenie
koncesionárskych poplatkov, s ktorou úhradou je údajne odporca v omeškaní a nemá právo uplatniť
si úhradu údajného nedoplatku na príslušnom súde. Podľa odporcu navrhovateľ neuniesol dôkazné



bremeno preukázania existencie pohľadávky, ktorú má údajne z titulu neuhradených koncesionárskych
poplatkov voči odporcovi. Postupník taktiež žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal postúpenie
pohľadávky. Odporca sa v žiadnom prípade podľa jeho názoru nesnažil zbaviť povinnosti platiť
koncesionársky poplatok a všetky koncesionárske poplatky riadne uhradil a nemá vedomosť o existencii
dlhu voči Slovenskému rozhlasu a Slovenský rozhlas nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom
odporcovi existenciu dlhu. Tvrdenie navrhovateľa, že odporca mal povinnosť oznámiť Slovenskému
rozhlasu zmenu trvalého bydliska, považuje odporca za účelové, pretože zo zák. č. 212/1995 Z. z.
o koncesionárskych poplatkoch vyplýva táto povinnosť iba platiteľovi poplatku a Slovenský rozhlas
a ani navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporca bol v predmetnom čase platiteľom poplatku a
mal tak povinnosť oznamovať Slovenskému rozhlasu zmenu trvalého bydliska. Odporca býva odo dňa
05.11.2003 na adrese D. O. XXX, U. a nemohol byť tak v predmetnom čase platiteľom koncesionárskeho
poplatku na adrese T. XX, U. a žiadna z písomností od navrhovateľa alebo Slovenského rozhlasu sa
nedostala do sféry dispozície odporcu. Odporca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal vec v zmysle ust.              § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien;
bremena tvrdenia a bremena preukázania tvrdených skutočností. Základnou normou upravujúcou
bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. veta prvá, podľa ktorého účastníci
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

V prejednávanej veci mal navrhovateľ bremeno tvrdenia, že bola na neho postúpená pohľadávka v
dôsledku čoho mu vzniklo oprávnenie požadovať od odporcu nedoplatok z koncesionárskych poplatkov
a rovnako bremeno tvrdenia písomne vyzvať odporcu na splnenie povinnosti zaplatiť nedoplatok na
koncesionárskych poplatkoch. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať postúpenie
pohľadávky, písomné vyzvanie odporcu na splnenie povinnosti zaplatiť nedoplatky a existenciu
nedoplatku odporcu.

Návrh na začatie konania bol urobený elektronickými prostriedkami, išlo o podanie zaznamenané na
DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom v súlade s ust.             § 42 ods. 1 O.s.p.,
pričom z obsahu návrhu je zrejmé, že navrhovateľ na preukázanie svojho tvrdenie nielen označil ale
aj predložil dôkazy - výzvu na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov zo dňa 20.10.2005
a predovšetkým realizačnú zmluvu č. 1 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa
15.07.2005, s ktorými sa súd prvého stupňa dostatočne neoboznámil, v dôsledku čoho porušil ust. §
132 O.s.p. a predložené dôkazy, nevyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti.



Ak súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane
navrhovateľa, nakoľko aktívne legitimovaným subjektom na vymáhanie koncesionárskeho poplatku je
Slovenský rozhlas, prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k aktívnej legitimácii
navrhovateľa. Súd prvého stupňa teda návrh zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa
bez toho, že by tento preskúmaval z vecno-právnej stránky, t.j. či došlo k postúpeniu pohľadávky zo
Slovenského rozhlasu na navrhovateľa. V spise je zároveň založený Úradný záznam (č. l. 12), ktorého
obsahom je skutočnosť, že len na DVD nosiči sa nachádza zmluva o postúpení pohľadávok, pričom
pokiaľ súd prvého stupňa nemal k dispozícii všetky prílohy k návrhu na začatie konania, neobstojí jeho
postup, nakoľko je potrebné poznať obsah tohto dôkazu.

Podľa ust. § 3 ods. 7 písm. b) zák. č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona
č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania  v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „zák. č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch“) platiteľ poplatkov podľa odsekov 1
až 4 je povinný vyberateľovi poplatkov oznámiť do 30 dní zmenu trvalého bydliska, zmenu priezviska
fyzických osôb, zmenu názvu, obchodného mena, sídla a identifikačného čísla právnických osôb a
samostatne zárobkovo činných osôb.

Podľa ust. § 8 ods. 2 zák. č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch ak je platiteľ poplatku
v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyberateľ
poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti
podľa tohto zákona.

Citované ustanovenie § 3 ods. 7 písm. b) zák. č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch ukladá
okrem iného povinnosť platiteľovi poplatku oznámiť do 30 dní zmenu trvalého bydliska, pričom zákon o
koncesionárskych poplatkoch tak predvída situáciu pre prípad, že sa platiteľ koncesionárskych poplatkov
dostal do omeškania so zaplatením poplatku, aby bola zo strany vyberateľa poplatku vykonaná podľa
ust. § 8 ods. 2 zák. č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch výzva na splnenie koncesionárskej
poplatkovej povinnosti voči platiteľovi poplatku účinne. Slovenský rozhlas tak pri doručovaní výzvy na
splnenie povinnosti zaplatiť koncesionárske poplatky postupoval podľa jemu doposiaľ známeho trvalého
pobytu odporcu na adrese T. XX, XXX XX U. a nemôže byť účastníkovi konania - navrhovateľovi,
resp. Slovenskému rozhlasu na ťarchu porušenie povinnosti zo strany odporcu informovať o svojom
aktuálnom trvalom bydlisku, ktoré má odporca na adrese D. O. XXXX/XXX, U. odo dňa 05.11.2003, teda
aj v čase doručovania výzvy na úhradu nedoplatku zo dňa 20.10.2005.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V zmysle uvedeného ustanovenia je súd povinný riadne a presvedčivo odôvodniť na základe vyššie
uvedeného svoje rozhodnutie. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva
účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite, skutkovo a
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec
podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu,  ktorým
je podľa ust. § 226 O.s.p. viazaný.



Úlohou súdu prvého stupňa bude zaoberať sa postúpením pohľadávky zo Slovenského rozhlasu na
navrhovateľa, opätovne výsledky vykonaného dokazovania náležite zhodnotiť a opätovne vo veci
rozhodnúť, keď v rozhodnutí nesmú absentovať dôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé
a preskúmateľné a musí mať všetky  náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov celého konania v zmysle ust. § 224
ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.